Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-64-2009.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/64/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, žalobcu K. M., W.. XX.X.XXXX, F. Y. XX, zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanej R. V., X.X.XXXX, F. Y. XX, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, IČO: 37877291, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do BSM p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 70/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Y., hnuteľné veci, a to zariadenie spálne pozostávajúce z dvoch dvojdverových skríň, manželskej dvojpostele s úložným priestorom, 2 ks nočných stolíkov, obývacia stena, gaučová súprava, konferenčný stolík, detská posteľ, automatická práčka značky Whirlpool, plynový sporák s elektrickou rúrou značky Whirlpool, digitálny fotoaparát značky Panasonic, DVD prehrávač značky Philips, mikrosystém - Veža značky Toyota, LCD televízor značky Samsung, mikrovlnná rúra značky Whirlpool, chladnička, žehlička, elektrický vysávač a zostatok na účte v Tatrabanke, a. s.
II. Žalovaná p r e b e r á pohľadávku strán voči vlastníkom rodinného domu č. súp. XX postaveného na parc. č. 65 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XX pre k. ú. Y. z titulu investícií do rodinného domu.
III. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi z titulu vysporiadania BSM sumu 8.396,10 eur v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
V. Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 50 %.
VI. Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči žalovanej v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.5.2009 žiadal, aby súd rozhodol o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), pretože po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vysporiadaní BSM. Žalobca uviedol, že počas trvania manželstva strany nadobudli nehnuteľnosť, a to pozemok parc. č. 70/2, nachádzajúci sa v k. ú. Y., hnuteľné veci, ktoré strany špecifikovali na pojednávaní a žiadal tiež vysporiadať investície, ktoré urobili strany do rodinného domu č. súp. XX nachádzajúceho sa v Y., kde počas trvania manželstva bývali a požadoval zohľadniť to, čo zo spoločných prostriedkov bolo uhradené na leasing žalovanej. Žalobca tiež tvrdil, že do BSM by mala patriť aj dvojgaráž nachádzajúca sa v Y.. V rámci záverečného návrhu žalobca súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných
vecí do vlastníctva žalovanej. Trval na tom, že zo strany brata žalovanej stranám neboli darované, ani požičané žiadne finančné prostriedky na zaplatenie akontácie na motorové vozidlo a pohľadávku z titulu investícií do rodinného domu navrhol prikázať žalovanej, pretože ide o rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve blízkych osôb žalovanej.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila najmä z dôvodu, že dvojgaráž, na ktorú poukazuje žalobca, je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov. Tvrdila, že pozemok parc. č. 70/2 je jej výlučným vlastníctvom a čo sa týka pohľadávky z titulu investícií do rodinného domu č. súp. XX, navrhla túto pohľadávku rozdeliť tak, aby každej zo strán bola prikázaná v 1/2-ici, pretože každá zo strán si môže vymáhať tieto pohľadávky v samostatnom konaní. Potom, čo bolo určené, že pozemok parc. č. 70/2 patrí do BSM, žalovaná súhlasila s prikázaním tohto pozemku do jej vlastníctva, taktiež s prikázaním všetkých hnuteľných vecí s tým, že žalobcovi vyplatí polovicu hodnoty nehnuteľnosti aj hnuteľných vecí tak, ako bola ustálená znaleckými posudkami. Potvrdila, že počas manželstva uzavrela leasingovú zmluvu na zakúpenie motorového vozidla, splátky boli uhrádzané zo spoločných prostriedkov a k ukončeniu leasingu došlo až po rozvode manželstva s tým, že ona nadobudla motorové vozidlo do vlastníctva. Tvrdila však, že je potrebné zohľadniť pôžičku, ktorú jej poskytol brat, a ktorá bola použitá na vyplatenie akontácie za motorové vozidlo, pričom spočiatku žiadala zohľadniť sumu 2.887,87 eur, ktorá predstavovala práve akontáciu a v záverečnom návrhu žiadala zohľadniť sumu 4.881,18 eur, ktorá predstavuje celkovú výšku pôžičky 135.000,-- Sk.
3. Z výpovedí strán, z výpovedí svedkov R. V., T. V., K.. T. M., U. M. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu prehlásenia o požičaní finančných prostriedkov, výpisu z LV č. XXX, geometrického plánu, leasingovej zmluvy, výpisov z účtov v Tatrabanke, a. s., dokladov o investíciách do rodinného domu, úverových zmlúv, dokladov o nákupe stavebných materiálov, znaleckého posudku K.. J. Y. č. 34/2011 vrátane dodatku, znaleckého posudku K.. R. J. č. 299/2011 vrátane dodatku, potvrdení realitných kancelárií o cenách pozemku, znaleckého posudku K.. E. T. č. 26/2014, výpisu z LV č. XX, obsahu spisov OS Poprad spisové značky XC/X/XXXX a XXC/XX/XXXX a rozsudku OS Poprad č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 4.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.3.2009, bolo manželstvo strán rozvedené. Týmto dňom došlo k zániku BSM a po jeho zániku nedošlo medzi stranami k vysporiadaniu dohodou.
5. Na pojednávaní dňa 4.11.2009 strany zhodne ustálili, že do BSM patria hnuteľné veci uvedené v zápisnici o pojednávaní pod položkami 2 až 16 a tiež finančné prostriedky na bežnom účte v Tatrabanke, a. s. Žalovaná spočiatku namietala, že do BSM by nemali patriť veci pod položkami 6 a 9, ale nenavrhovala v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie a z obsahu záverečných návrhov vyplýva, že akceptuje aj vysporiadanie týchto položiek. Hodnota hnuteľných vecí pod položkami č. 2 až 6 bola ustálená znaleckých posudkom K.. R. J. č. 299/2011 v spojení s dodatkom k tomuto posudku (znalecký posudok č. 273/2012 na sumu 520,04 eur). Hodnota hnuteľných vecí uvedených pod položkami č. 7 až 16 bola ustálená znaleckým posudkom K.. J. Y. č. 34/2011 v spojení s dodatkom k tomuto znaleckému posudku č. 4/2012 na sumu 506,57 eur. Strany akceptovali hodnotu vecí tak, ako bola ustálená znaleckými posudkami. Zároveň preukázali, že ku dňu zániku BSM zostatok na účte v Tatrabanke, a. s., bol 63,50 eur.
6. Žalobca žiadal vysporiadať v rámci BSM aj pozemok parc. č. 70/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, ktorý bol pôvodne zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Y. a t. č. je zapísaný na LV č. XXX. Žalovaná namietala, že ide o pozemok v jej výlučnom vlastníctve. Na základe žaloby žalobcu na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde súd rozsudkom č. k. XXC/XX/ XXXX-XX zo dňa 16.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T. č. k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 31.3.2011 určil, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.5.2011. Hodnota tohto pozemku bola ustálená znaleckým posudkom K.. E. T. č. 26/2014 na sumu 500,-- eur, čo strany akceptovali a navrhli pri vysporiadaní vychádzať z tejto hodnoty.
7. Žalobca tvrdil, že do BSM patrí aj dvojgaráž č. súp. 1050 nachádzajúca sa na parcelách č. 66/2, 68/3 a 70/2 v k. ú. Y., ktorej vlastníkmi podľa listu vlastníctva sú rodičia žalovanej. V súvislosti s výstavbou dvojgaráže bolo vypočutých viacero svedkov, avšak následne na základe žaloby žalobcu prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo určenie, že táto nehnuteľnosť patrí do BSM. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T. č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.7.2017 súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.2017.
8. Počas trvania manželstva uzavrela žalovaná dňa XX.X.XXXX leasingovú zmluvu pod č. N. so spoločnosťou PSA FINANCE SLOVAKIA, s. r. o. s tým, že takouto formou bol financovaný nákup motorového vozidla Peugeot 206 v celkovej hodnote 290.000,-- Sk s DPH. Na základe leasingovej zmluvy bola zo strany žalovanej vyplatená akontácia vo výške 87.000,-- Sk (2.887,87 eur) a ďalej boli uhrádzané splátky po 194,32 eur. Ku dňu zániku BSM bolo uhradených 32 splátok po 194,32 eur, t. j. suma 6.218,24 eur. Žalovaná potvrdila, že leasing doplatila až po zániku BSM a po doplatení leasingu sa stala vlastníčkou motorového vozidla. Žalobca požadoval, aby bolo zohľadnené to, čo za trvania manželstva uhradili zo spoločných prostriedkov na leasing žalovanej, s čím súhlasila aj žalovaná, avšak žiadala odpočítať sumu 4.481,18 eur (135.000,-- Sk), pričom tvrdila, že tieto finančné prostriedky jej požičal brat, boli použité na zaplatenie akontácie a zatiaľ z nich vrátila iba sumu 20.000,-- Sk, aj to po rozvode manželstva.
9. Žalobca žiadal, aby v rámci vysporiadania BSM bola zohľadnená aj pohľadávka, ktorú majú strany voči vlastníkom rodinného domu č. súp. XX z titulu investícií do tohto rodinného domu. Strany zhodne uvádzali, že ide o rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve Y. V. a R. V., v ktorom počas manželstva bývali. Výpoveďami strán, ako aj výpoveďami svedkov, najmä R. V., bol ustálený okruh investícií, ktorých hodnota bola vyčíslená znaleckým posudkom K.. E. T. č. 26/2014 na sumu 6.095,07 eur (183.620,-- Sk). Strany akceptovali hodnotu investícií tak, ako bola stanovená znaleckým posudkom. Žalobca navrhoval prikázať túto pohľadávku v celosti žalovanej a žalovaná v rámci vysporiadania navrhovala prikázať pohľadávku každej zo strán v 1/2-ici.
10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vysporiadania BSM. Súd mal preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa 27.10.2001 a ich manželstvo zaniklo rozvodom ku dňu XX.X.XXXX. Týmto dňom zaniklo aj BSM strán. Po zániku BSM strany nevysporiadali zaniknuté BSM dohodou. V priebehu konania strany zhodne ustálili okruh aktív a pasív patriacich do BSM tak, že do BSM patria hnuteľné veci špecifikované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 4.11.2009 a zostatok finančných prostriedkov na účte v Tatrabanke, a. s. Spornou bola otázka, či do BSM patrí aj pozemok parc. č. 70/2, v tejto veci však prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde bola právoplatne vyriešená táto otázka tak, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM. Žalobca zase tvrdil, že do BSM patrí aj dvojgaráž nachádzajúca sa v Y., ktorá je vo vlastníctve rodičov žalovanej. O tejto nehnuteľnosti bolo právoplatne rozhodnuté v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde bola žaloba zamietnutá a teda súd nemá za preukázané, že by táto nehnuteľnosť patrila do BSM, preto ani nebola zahrnutá v rámci vecí, ktoré sú vysporiadané v tomto konaní. Strany tiež zhodne potvrdili, že majú pohľadávku voči vlastníkom rodinného domu č. súp. XX v Y. z titulu investícií do tohto rodinného domu počas obdobia, keď tam bývali, aj keď rozsah investícií musel byť preukázaný výpoveďami svedkov a výška týchto investícií bola ustálená znaleckým posudkom.
15. Po vykonanom dokazovaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci BSM je potrebné vysporiadať vyššie uvedené hnuteľné veci, pozemok parc. č. 70/2 a zostatok na účte v Tatrabanke, a. s., pričom zároveň strany akceptovali hodnotu týchto aktív tak, ako boli ustálené znaleckými posudkami, resp. výpisom z bežného účtu v Tatrabanke, a. s. Taktiež nebola sporná výška investícií do rodinného domu č. súp. XX, i keď v tomto smere obe strany navrhovali iný spôsob vysporiadania, a to žalobca navrhol prikázať v celosti pohľadávku do vlastníctva žalovanej a žalovaná navrhla, aby každá zo strán prevzala túto pohľadávku v 1/2-ici.
16. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vysporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 42/1972) je potrebné v rámci vysporiadania BSM vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov, a to analogicky podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Vysporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Takýmto spôsobom je potrebné vysporiadať aj pohľadávku, ktorá vznikla proti tretej osobe z dôvodu, že zo spoločného majetku boli vynaložené náklady na majetok tejto osoby. V konaní bolo nepochybne preukázané, že strany v určitom období počas manželstva bývali v rodinnom dome č. súp. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve Y.C. V. a R. V., pričom v tomto období vykonali v dome viaceré investície, ktorými došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti a ako vyplýva z vyjadrení strán aj z výpovede svedka R. V., vlastníci rodinného domu s týmito investíciami súhlasili. Strany vypovedali rozdielne, či a akým spôsobom uhrádzali náklady na bývanie, keďže žalobca tvrdil, že platili za energie v celom rozsahu a žalovaná tvrdila, že za bývanie nič neplatili, avšak je zrejmé, že v danom prípade ak aj boli platené nejaké náklady, tak sa to týkalo iba energií a strany neplatili žiadny nájom za užívanie tejto nehnuteľnosti, teda nemohlo tu dôjsť k vzniku nájomného vzťahu, tak ako to uvádzala žalovaná, pretože hlavným pojmovým znakom nájomnej zmluvy je práve odplatnosť dočasného užívania veci.
17. Nesporne teda dokazovaním bolo preukázané, že počas užívania tejto nehnuteľnosti strany vykonali investície do rodinného domu, čím došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti a uskutočnilo sa tak so súhlasom vlastníkov rodinného domu, teda možno konštatovať, že stranám vznikla pohľadávka vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Väčšinou súdy pri vysporiadaní rozdelia pohľadávky alebo dlhy manželov tak, aby každý z manželov znášal rovnaké riziko pri uplatňovaní týchto nárokov, avšak je potrebné zobrať do úvahy aj iné skutkové okolnosti tak, aby bolo možné posúdiť, či bude účelnejšie, ak pohľadávku alebo dlh preberie iba jeden z bývalých manželov. V odôvodnených prípadoch možno pri vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázať spoločnú pohľadávku voči tretej osobe aj len jednému z manželov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2CdO/1054/2004). V danom prípade súd vzal do úvahy, že pohľadávka strán je voči blízkym príbuzným žalovanej (otec žalovanej a stará matka), preto súd považoval za účelnejšie, aby túto pohľadávku prevzala žalovaná, pretože je reálny predpoklad, že vysporiadanie pohľadávky medzi blízkymi príbuznými bude jednoduchšie a žalovaná nebude musieť vyvolávať ďalšie súdne konanie, ako by to bolo v prípade žalobcu. Ak by aj k vysporiadaniu nedošlo, tak úžitky z týchto investícií môže čerpať žalovaná, nakoľko u žalobcu je vylúčené, aby ešte v budúcnosti mal možnosť užívať predmetný rodinný dom. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že pohľadávku prevezme žalovaná.
18. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná počas trvania manželstva uzavrela leasingovú zmluvu, ktorej účelom bolo zaobstaranie motorového vozidla, pričom akontácia a časť leasingových splátok boli uhradené počas trvania manželstva, teda na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka veta druhá, v zmysle ktorej každý manžel je povinný uhradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo a jeho ostatný majetok. Bolo preukázané, že po zániku BSM žalovaná ďalej splácala predmetný leasing a nadobudla do výlučného vlastníctva motorové vozidlo. Nesporne bolo preukázané, že strany pred uzavretím leasingovej zmluvy uhradili akontáciu, a že počas trvania
manželstva bolo uhradených 32 splátok po 194,32 eur, t. j. spolu v sume 6.218,24 eur. Spolu s akontáciou bola uhradená suma 9.106,11 eur. Žalobca po celý čas tvrdil, že tak akontáciu, ako aj splátky, uhrádzali zo spoločných finančných prostriedkov, preto pri vysporiadaní BSM žiadal zohľadniť túto sumu v celom rozsahu. Žalovaná tvrdila, že na zaplatenie akontácie im požičal finančné prostriedky jej brat Y. V., a to v sume 4.481,18 eur (135.000,-- Sk) a navrhovala prihliadnuť na túto sumu a zohľadniť už iba rozdiel medzi uvedenou sumou a celkovou sumou uhradenou na leasing počas trvania manželstva.
19. Žalovaná predovšetkým tvrdila, že v období uzavretia leasingovej zmluvy nemali finančné prostriedky na to, aby uhradili akontáciu, a preto si museli od brata požičať peniaze. Okrem prehlásenia Y. V., ktoré nie je ani datované, nepredložila ohľadom týchto tvrdení súdu iné dôkazy. Vychádzajúc z dôkazov v spise súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že jej bola poskytnutá pôžička, resp. že táto bola použitá práve na vyplatenie časti leasingu. Predovšetkým samotná žalovaná spočiatku tvrdila, že im boli poskytnuté finančné prostriedky iba na zaplatenie akontácie a až neskôr žiadala započítať celú požičanú sumu. Z predložených výpisov z účtov je zrejmé, že leasingové splátky boli uhrádzané mesačne z bežného účtu žalovanej, pričom však z výpisov z účtov nevyplýva, že by zostatok „požičanej sumy“ bol žalovanou alebo stranami vložený na účet, teda že by aj táto časť pôžičky bola používaná na úhradu leasingových splátok. V časti, kde požičaná suma presahuje výšku akontácie, teda podľa názoru súdu žiadnym spôsobom žalovaná nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky aj za predpokladu, že by bolo preukázané ich požičanie, boli použité na kúpu motorového vozidla.
20. Súd poukazuje aj na rozpory v samotnom prehlásení, kde v názve je uvedené, že ide o požičanie finančných prostriedkov, avšak podľa obsahu tohto prehlásenia malo dôjsť k darovaniu finančných prostriedkov, teda už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o predloženom dôkaze. Žalovaná tvrdila, že z tejto sumy doposiaľ vrátila sumu 20.000,-- Sk, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázala. Spochybnené sú aj tvrdenia o tom, že by strany v tom čase nemali finančné prostriedky na zaplatenie akontácie, pretože v tomto období už obe strany boli zamestnané a ako vyplýva aj z výpisu z účtu, k 31.5.2006 mali zostatok na bežnom účte vo výške 69.853,48 Sk, pričom na tento účet bola poukazovaná iba mzda žalovanej a žalobcovi bola mzda vyplácaná v hotovosti. Z tohto účtu boli aj v dňoch 11.8.2006 a 14.8.2006 urobené výbery spolu vo výške 30.000,-- Sk, čo skôr nasvedčuje tvrdeniam žalobcu, že strany mali finančné prostriedky, a že vyplatili akontáciu v hotovosti. S prihliadnutím na tieto rozpory súd nepovažoval tvrdenia žalovanej o požičaní peňazí a o použití týchto peňazí na čiastočnú úhradu leasingu za preukázané, a preto pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal z toho, že na výlučný záväzok žalovanej bola zo spoločných prostriedkov vynaložená suma 9.106,11 eur (akontácia 2.887,87 eur a splátky v sume 6.218,24 eur).
21. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že strany nadobudli do BSM nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 70/2 v hodnote 500,-- eur, hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.026,61 eur a ku dňu zániku BSM mali zostatok na bežnom účte vo výške 63,50 eur. Keďže o nehnuteľnosť a hnuteľné veci prejavila záujem žalovaná, ktorá ich aj po rozvode manželstva užívala, súd prikázal nehnuteľnosť, hnuteľné veci a zostatok na účte do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty týchto aktív, t. j. sumu 795,06 eur. Výška pohľadávky z titulu investícií do rodinného domu bola ustálená znaleckým posudkom na sumu 6.095,97 eur, čo strany akceptovali a nespochybňovali túto sumu, a keďže túto pohľadávku preberá žalovaná, je taktiež povinná vyplatiť polovicu z tejto sumy žalobcovi, t. j. sumu 3.047,99 eur. Nakoniec je potrebné zohľadniť, že zo spoločných prostriedkov bola na výlučný majetok žalovanej použitá suma 9.106,11 eur, pričom aj z tejto sumy je povinná vyplatiť žalobcovi 1/2-icu, t. j. sumu 4.553,05 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.396,10 eur.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/, pričom vzal do úvahy, že každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech, či už ohľadom rozsahu aktíva a pasív BSM alebo ich výšky, pričom možno konštatovať, že úspech a neúspech každej strany je približne rovnaký, preto súd náhradu trov stranám nepriznal.
23. V priebehu konania vznikli trovy štátu, nakoľko strany nezložili preddavky na znalecké dokazovanie vo výške, ktorá by postačovala na úhradu týchto nákladov v celom rozsahu, preto časť nákladov na znalečné bola vyplácaná z rozpočtových prostriedkov súdu. Otázka náhrady trov štátu nie je výslovne riešená v ustanoveniach CSP, preto v zmysle článku 4 odsek 1 základných princípov CSP, je potrebné vec prejednať a rozhodnúť podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu veci,
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanú právnej veci. Pri posudzovaní otázky akým spôsobom sa majú strany podieľať na náhrade trov štátu súd preto vychádzal zo zásady úspechu strán v konaní, a keďže strany mali v spore približne rovnaký úspech a neúspech, na základe čoho súd v zmysle § 256 CSP rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva, je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na rozhodnutie o trovách štátu a teda súd považoval za dôvodné rozhodnúť tak, že každá zo strán má znášať trovy štátu v rozsahu 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).