Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu X.. P. G., F. XX, Z. F. Z. V., práv. zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 08, proti žalovanému HEDAK, a.s., Mýtna 5, Bratislava, IČO: 35 769 971, práv. zast. JM Legal s.r.o., Sumbalova 5, Bratislava, IČO: 47 254 611, o zaplatenie 51.179,19 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/307/2014-377, zo dňa 30.1.2017 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/307/2014-377, zo dňa 30.1.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že X.. P. G., ako nájomca uzatvoril dňa 3.5.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej aj ako „Nájomná zmluva” alebo aj ako „zmluva“) so žalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov, spolu vo výmere 210 m2, pozostávajúci zo súboru miestností nachádzajúcich sa na prízemí v budove Neštátneho zdravotníckeho zariadenia - Poliklinika Mýtna. Žalobca bol nájomcom nebytového priestoru a vykonal stavebné úpravy so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe dohody zmluvných strán, teda nie z dôvodov uvedených v ustanoveniach zmluvy. Faktúra FAV 2013006 bola predmetom osobitnej dohody medzi stranami sporu, bez preukázania súvislosti s dojednaniami zmluvy. V rámci dokazovania bolo preukázané, že išlo o náklady na predmet nájmu, na ktorých sa dohodli zmluvné strany, preto nie je dôvodné takýto úkon považovať za uznanie záväzku nároku na úhradu nákladov na stavebné úpravy.

3. V danej veci súd skúmal prejavy vôle strán pri uzatváraní nájomnej zmluvy, teda či je dôvodné aplikovať ustanovenie § 667 ods. 1, na konanie nájomcu (žalobcu) vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť 2/3-iny nákladov na stavebné úpravy. Zo samostatného znenia ustanovení zmluvy v celom kontexte s prihliadnutím na ustanovenia čl. III bod 3.2 a čl. VIII bode 8.2. je možné vyvodiť záver, že bolo vôľou zmluvných strán dohodnúť si režim, kedy je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi náklady na stavebné úpravy po skončení nájmu, teda išlo o prípady, kedy z dôvodov na strane prenajímateľa nebude možné pokračovať v nájomnom vzťahu bez zavinenia nájomcu. Z dohody o skončení nájmu, tak ako je uvedené v čl. III bod 3.6. nebolo preukázané, že by žalovaný prevzal záväzok na zaplatenie časti nákladov na stavebné úpravy. Bez prevzatia alebo dohodnutia si takejto povinnosti

za situácie, že zmluvné strany modifikovali ustanovenie § 667 ods. 1, OZ, teda si osobitne dohodli zmluvné podmienky, nemôže vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie takýchto nákladov. K záveru, že dohoda strán, na základe ktorej sa náklady na stavebné úpravy zaviaže uhradiť nájomca celkom, resp. čiastočne vylučuje úpravu obsiahnutú v ustanovení § 667 OZ. Súd prvej inštancie skúmal aj výklad prejavu vôle na základe ustanovenia § 266 so zistením, že nebolo možné určiť kto predložil zmluvu, nakoľko tá bola modifikovaná, pripomienkovaná zmluvnými stranami. Súd na základe výpovedí strán sporu dospel k záveru, že aplikáciou ustanovenia § 266 ods. 4, by mohla byť jedna zo zmluvných strán znevýhodnená. Pre súd bolo nesporné, že zámerom spolupráce bol dlhodobý nájom s tendenciou rozšíriť spoluprácu - dostavbou polikliniky, čomu zmluvné strany prispôsobovali aj svoje vzájomné práva a povinnosti, teda zaviedli medzi sebou v súlade s ustanovením § 266 ods. 3, určitú neformálnosť, prejavujúcu sa v komunikácii a konaní, napr. nepodpísaný protokol o odovzdaní predmetu nájmu, dohoda o úhrade nákladov na základe faktúry FAV 2013006, umožnenie užívanie predmetu nájmu spoločnosťou majetkovo prepojenou na žalobcu po skončení nájmu medzi stranami sporu. Bolo preukázané, že zmluvné strany spoločne podnikali aj v iných aktivitách, teda miera vzájomného poznania bola osvedčená s prihliadnutím, že ako subjekty obchodného práva sa predpokladá vyššia miera profesionality a odbornosti takýchto strán. Na základe aj týchto zistení má súd za to, že dispozitívne ustanovenie § 667 ods. 1, OZ, tak ako je uvedené v zmluve, bolo modifikované v súlade s vôľou zmluvných strán.

4. K premlčaniu nároku, tak ako ho namietal žalovaný už v podanom odpore, dôvodiac, že ide o nárok z bezdôvodného obohatenia súd uviedol, že keďže žaloba bola podaná dňa 12.6.2014, išlo by o premlčaný nárok, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby je od 1.5.2012. Súd sa nestotožnil s charakteristikou uvedeného nároku, ako nároku z bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom bola platná a účinná zmluva. Na základe uvedeného mal súd za to, že je potrebné vychádzať zo všeobecnej premlčacej doby, tak ako je uvedená v § 101 OZ. Na základe uvedeného súd posúdil námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú. Keďže žalobca nepreukázal súdu tvrdenia alebo skutočnosti preukazujúce právny titul a výšku uplatneného nároku, neunesením dôkazného bremena tvrdení uplatneného nároku súd vyhodnotil predmetný právny a skutkový stav tak, že žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že je nesporne preukázané, že žalobca vykonal so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady stavebné úpravy prenajatých priestorov. Tento preukázaný skutkový stav je s poukazom na § 667 ods. 1, základným predpokladom na vznik nároku nájomcu na vyporiadanie voči prenajímateľovi z titulu vykonaných stavebných úprav. Žalovaný sa v zmluve zaviazal na úhradu nákladov v osobitných prípadoch skončenia nájmu konkrétne špecifikovaných v zmluve, pričom dedukcia súdu, podľa ktorej v ostatných v zmluve osobitne neupravených prípadoch skončenia nájmu, nemá nájomca nárok na protihodnotu, nemá oporu v zmluvných dojednaniach, ani v zákone. Súd prvej inštancie vec zjavne nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vôbec nerozlišoval nárok na náhradu nákladov na rekonštrukciu a nárok na náhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu a argumentáciu o zmluvnej modifikácii nároku na náhradu nákladov rekonštrukcie považoval za dohodou zmluvných strán modifikovaný aj na náhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. Taktiež súd nevykonal navrhované dokazovanie na predloženie účtovných dokladov o tom, že základom dane žalovaného bol aj nepeňažný príjem z titulu zhodnotenia predmetu nájmu.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril s tým, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný poukázal na Nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že vôľou strán bolo vylúčiť akúkoľvek náhradu za vykonané stavebné práce a dohoda strán o vykonaní stavebných úprav na vlastné náklady môže znamenať kompletné vylúčenie úpravy v § 667 ods. 1, OZ. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v priebehu konania uvádzal tvrdenia a predkladal dôkazy, ktoré sú vo vzájomnom vnútornom rozpore so zisteným skutkovým stavom.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia nároku žalobcu, ale len výška tohto nároku. Žalovaný si bol od počiatku vedomý nároku žalobcu na finančnú kompenzáciu za stavebné úpravy vykonané v predmete nájmu na svoje náklady, zmena v správaní žalovaného nastala až po osobných sporoch medzi stranami.

8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 25.9.2015 potvrdil, že strany viedli pri skončení nájmu rokovania o spôsobe skončenia nájmu, avšak k dohode o zmene dotknutých ustanovení zmluvy, a to najmä vylúčenia náhrady za vykonané úpravy, nedošlo.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní nebolo sporné uzavretie Nájomnej zmluvy, dohodnuté zmluvné podmienky vrátane otázky stavebných úprav. Je zrejmé, že žalobca vykonal na vlastné náklady stavebné úpravy podľa projektovej dokumentácie do predmetu nájmu, pričom žalovaný udelil súhlas s vykonaním týchto stavebných úprav. V zmysle dojednaných zmluvných ustanovení Nájomnej zmluvy, a to bodu 3.2 v spojení s bodom 8.2 a 8.3 jednoznačne vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo vylúčiť náhradu za vykonané stavebné práce, pričom z dohody o skončení nájmu v čl. III bod 3.6 nebolo preukázané, že by žalovaný prevzal záväzok na zaplatenie časti nákladov na stavebné úpravy. Z obsahu spisu je jednoznačne preukázané, že žalobca sa domáhal náhrady nákladov na stavebných úprav ktorých výška bola vyčíslená v č. 001/2017. Žalobca nežiadal ani nenavrhol vykonať dôkazy týkajúce sa zhodnotenia predmetných nebytových priestorov. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie stavebných úprav posudzoval súd prvej inštancie tento nárok v súlade s ustanoveniami nájomnej zmluvy a správne ustálil, že žalobou uplatnený nárok nemá oporu v ust. nájomnej zmluvy pretože nenastala žiadna skutočnosť ktorá by zaväzovala žalovaného na platenie nákladov na vykonané stavebné úpravy. Súd prvej inštancie tak správne vyvodil záver, že žalobca nemá právo na finančnú kompenzáciu podľa ust. § 667 ods. 1, OZ.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).