Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/37/2016

Potvrdené rozhodnutím 16Co/242/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného v konaní advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U., O. C. XXXX/XX, občanke SR, o zaplatenie sumy 1.276,89 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Csp/37/2016 zo dňa 11. 04. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III. a IV.) p o t v r d z u j e . II. Vo výroku, v ktorom okresný súd sčasti konanie zastavil a v ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 547,- € s príslušenstvom v súdom určenej lehote, (výroky I., II.) z o s t á v a nedotknutý. III. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. C. XXXX/XX, XXX XX U., občan SR, o zaplatenie sumy 1.276,89 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 315,68 € s príslušenstvom z a s t a v u - j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 547,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 07. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 14 % .

odôvodnenie:

1. Všeobecná úverová banka, a. s. podala na tunajšom súd dňa 24. 08. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu celkovú čiastku 1.276,89 € ako aj úrok z omeškania 8 % ročne od 16. 07. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou ako dlžníkom dňa 01. 02. 2007 uzavrel Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, v rámci ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 18 % ročne. Žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 597,49 € a bol povinný uhrádzať štandardnú mesačnú splátku 19,92 €. V rámci podmienok bolo dohodnuté, že po skončení príslušného mesiaca bude vystavená a odoslaná informácia z informačného systému banky klientovi o obratoch na kreditnej karte. Tu je okrem rozpisu všetkých obratov, všetkých transakcií vrátane poplatkov, úrokov uvedená aj výška povinnej splátky, a účet v prospech ktorého má byť uhradená, ako aj dátum splatnosti. Klient automaticky potvrdzuje tieto informácie ak do 15-tich dní od jej vystavenia nedoručí písomnú reklamáciu. Posledný kalendárny deň v mesiaci je účet zaťažený úrokmi v zmysle štandardnej úrokovej sadzby ako aj úrokmi v zmysle sankčnej úrokovej sadzby, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na účte. Dňom splatnosti je deň, ktorý je uvedený vo výpise podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a ani po viacerých pokusoch žalobcu nedošlo k obnove platobnej disciplíny. Preto ku dňu 08. 07. 2016 vystavil žalobca výpis z bankovej knihy, kde je konečný stav ku dňu 30. 06. 2016 v celkovej výške 1.276,89 €. Keďže po podaní žaloby pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na nový subjekt, na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 23. 01. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu s tým, že v ďalšom je konané s novým žalobcom Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. (t. času pod obchodným menom Intrum Slovakia, s. r. o.).

2. Žaloba bola doručená žalovanej do vlastných rúk dňa 09. 03. 2017 spolu s uznesením súdu, v ktorom bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe. Písomným podaním doručené súdu 15. 03. 2017 žalovaná uviedla, že si je plne vedomá svojho dlhu, avšak z dôvodu náhleho vážneho ochorenia zostala na plnom invalidnom dôchodku, okrem toho má ďalšiu exekúciu a nemá z čoho zaplatiť uvedený dlh, preto požiadala o poskytnutie primeraných splátok.

3. Písomným podaním doručené súdu dňa 06. 04. 2017 žalobca doplnil žalobu, v ktorej uviedol, že uvedený zmluvný vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou vznikol na základe žiadosti žalovanej zo dňa 29. 01. 2007, ktorou požiadala o aktiváciu karty T- mobile, a ktorú pôvodný žalobca prevádzkoval v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Zo strany veriteľa bola žiadosť schválená dňa 01. 02. 2007. Kreditná karta predstavuje formu revolvingového úveru, ktorý je čerpaný prostredníctvom karty. Majiteľ karty môže, ale nemusí úver čerpať. Z predloženého výpisu z kartového účtu vyplýva, že žalovaný túto kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 597,49 €, zmluvný úrok vo výške 18 % ročne, štandardná splátka 19,92 € mesačne. Žalovaný začal úverový rámec čerpať od 11. 02. 2007. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Splátky dlžníka sa používajú na splatenie v časti úverových prostriedkov a v časti na odplatu. Z tohto dôvodu na počiatku zmluvného vzťahu nie je možné určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Obdobné závery boli prijaté aj rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/95/2010. Rovnako podľa § 3 ods.6 Zákona č. 258/2001 Z. z., s takouto možnosťou počítal aj uvedený zákon, kde bol upravený prípad, o čom má byť spotrebiteľ informovaný, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súčasťou zmluvnej dokumentácie sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, kde sa nachádza indikatívny výpočet RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a jeho príloha č. 2, pričom klient je informovaný o výške úrokovej sadzby, schválenom úverovom rámci ako aj výške štandardnej mesačnej splátky počas trvania úverového vzťahu každý mesiac vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty. Výška štandardnej úrokovej sadzby je uvedená aj v Cenníku VÚB pre produkty, ktoré sú vydávané v spolupráci so spoločnosťou CFH. Z uvedeného vyplýva, že RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. V ďalšom žalobca popísal debetné transakcie za obdobie od 10. 02. 2007 do 25. 03. 2012, celkovú čiastku však nevyčíslil. Žalobca ďalej uviedol, že plnenia žalovaného v prospech účtu činili 2.337,68 € a to za obdobie od 30. 03. 2007 do 25. 01. 2016, z ktorého vyplývajú niektoré nepravidelné úhrady mesačných splátok už v roku 2007, následne v roku 2008 a aj v nasledujúcom období. Uplatnený dlh vo výške 1.276,89 € predstavuje debetný stav na kartovom účte, kde boli zúčtované transakcie, úroky, poplatky, vrátane kompenzácie poistného platené bankou, posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený štandardným úrokom a sankčným úrokom. Dlh teda pozostáva z istiny 547,-- €, poplatkov 138,99 €, štandardného úroku 414,21 €, sankčného úroku 176,69 €. Čo sa týka sankčnej úrokovej sadzby, jedná sa o úrokovú sadzbu úroku z omeškania stanovená v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Touto sadzbou s denne úroč pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba podľa Cenníku zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so zmluvou. V tomto prípade v zmysle zmluvy a Cenníka bola určená na 18 % ročne. Právo účtovať sankčnú úrokovú sadbu vyplýva veriteľovi z Obchodných podmienok. Žalobca prehlásil, že žalobný návrh v časti sumy 315,68 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania berie späť. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 961,21 € a úrok z omeškania 8 % ročne od 16. 07. 2016 do zaplatenia.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené do vlastných rúk žalovanej dňa 24. 04. 2017 spolu s uznesením súdu zo 07. 04. 2017 s tým, aby sa žalovaná k nemu vyjadrila.

5. Žalobca bol súdom písomne upozornený, že uplatnený nárok bude podrobený súdnemu prieskumu z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré súd v spotrebiteľských veciach skúma ex offo. Zároveň bol upozornený, že predložené doklady - zmluva v časti článku 5 a 6 ako aj pripojené VOP sú pre veľkosť písma a nekvalitu kópie pre súd nečitateľné, v takom prípade súd nemá možnosť preskúmať, či zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, čo môže mať za následok posúdenie úveru bez nároku na úrok a poplatky. Ďalej bol žalobca vyzvaný na špecifikáciu nároku tak, aby bolo zrejmé, aká časť z uplatneného dlhu (istina + úrok) spadá do obdobia do mimoriadneho zosplatnenia dlhu, žalobca bol upozornený, že je povinný uviesť skutkové tvrdenia v zmysle § 150 C. s. p. Uvedené nemožno nahradiť pripojením listinných dokladov, aby súd sám zistil, aké skutočnosti sa v nich nachádzajú. Písomným podaním doručené súdu dňa 05. 03. 2018 žalobca uviedol, že okamžitá splatnosť dlžného zostatku bola

vyhlásená listom zo dňa 04. 09. 2013 v súlade s článkom 5 bod 31 písm. b/ Obchodných podmienok. List spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bol žalovanému odoslaný 04. 09. 2013 a lehota 10- tich dní na zaplatenie dlžného zostatku uplynula 20. 09. 2013 (10 dní od prevzatia výzvy žalovaným, prevzaté 10. 09. 2013). T. j. od 21. 09. 2013 je žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu. S poukazom na obsah vyjadrenia žalovanej, žalobca navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku s poukazom, že v takom prípade súd neskúma hmotno-právne predpoklady uznania, tento úkon nie je možné vziať späť (uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo/380/98, publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod R 10/2000), obdobne tak bolo konštatované v uznesení NS SR sp. zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25. 03. 2010. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 11. 04. 2018 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

7. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že požiadala o vydanie kreditnej karty, nejednalo sa o vydanie karty k bežnému účtu, jednalo sa o samostatnú kreditnú kartu. Bolo dojednané, že môže čerpať úver v dojednanej výške, a že ho bude splácať určenými mesačnými splátkami. Každý mesiac dostávala výpis, ev. poštovú poukážku, kde bola suma, ktorú mala zaplatiť. Jednalo sa o úhradu časti istiny a úroky. V tom čase bola v pracovnom pomere, úver pravidelne splácala, v roku 2013 alebo 2014 ukončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Následne úver prestala splácať a je pravdou, že jej prišli výzvy z banky a bolo jej oznámené, aby aspoň nejaké platby uhrádzala raz za 3 mesiace. V roku 2015 však prešla na plný invalidný dôchodok a finančne nezvládla platiť úver. Podala žiadosť o splátky po 10,-- € mesačne, s čím veriteľ nesúhlasil, bolo jej uvedené, že sa bude svojho nároku domáhať súdnou cestou alebo exekučne, preto nemala ako danú situáciu sama riešiť. Okrem toho mala ďalší záväzok voči spoločnosti Proficredit a to úver 2000,-- € na prerábku bytu, tento úver taktiež neboli schopní uhrádzať, vedie sa na žalovanú exekúcia, dlh narástol na cca 9.000,-- €. V tejto veci však oslovili právnika, pretože sa im zdala suma vysoká a budú to riešiť súdnou cestou. Žalovaná uviedla, že je vydatá, s manželom bývajú v podnájme, kde platia 300,-- € mesačne nájom a energie. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, manžel prišiel o prácu a šiel do predčasného dôchodku, ktorý poberá po 275,-- € mesačne. Ďalej ešte dosplácajú dlh zo Stavebnej sporiteľne po 30,-- € mesačne. Čo sa týka bytu, tento boli nútení prepísať na syna, ktorý následne financoval rekonštrukciu a potom sa rozhodol byt predať.

7. Žalovaná podala žiadosť o aktiváciu karty T-mobile dňa 29. 01. 2007 adresovanú VÚB banka, a. s., ktorú zastupovala spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. V bode 2 je uvedený schválený úverový rámec 18.000,-- Sk a štandardná mesačná splátka v pevnej výške 600,-- Sk. V ďalších bodoch 3 a 4 sú uvedené ďalšie údaje k používaniu karty a údaje týkajúce sa pomerov žiadateľa. V časti článku 5 a 6 úverové poistenie a vyhlásenia klienta bola zmluva predložená v nekvalitnej kópii a zmenšenom type písma, ktoré pre súd neboli preskúmateľné. K zmluve žalobca pripojil Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB v spolupráci so spoločnosťou CFH, a. s. (čl. 7), ktoré rovnako pre nekvalitu kópie a veľkosť písma neboli pre súd čitateľné. Žalobca k písomnému vyjadreniu doručené súdu 06. 04. 2017 pripojil rovnaké Obchodné podmienky, avšak v rovnakom vyhotovení (čl. 45).

8. Ďalej žalobca doložil listinu s názvom Výpis z pôžičkovej karty žolík (čl. 8 až 14), výpis ku dňu 08. 07. 2016 za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2016, kde je uvedená štandardná úroková sadzba 18 % ročne, štandardná splátka 19,92 €, povinná splátka na úhradu 1.276,89 € splatná 15. 07. 2016. V časti dlžný zostatok je evidovaný úverový rámec 597,49 €, počiatočný stav - 633,92 €, konečný stav k 30. 06. 2016 - 1.276,89 €. V ďalej časti sú uvedené položkovite realizované transakcie v období od 19. 01. 2009 do 30. 06. 2016, kde v časti debetných transakcií sú uvádzané účtované úroky, rôzne poplatky za rôzne úkony, poplatky za správu kartového účtu, administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky, náklady vymáhania do okamžitej splatnosti, účtované štandardné a sankčné úroky, v časti kreditných operácií sú evidované úhrady v celkovej sume 1.899,52 €.

9. Listom zo dňa 04. 09. 2013 bolo žalovanej oznámené spoločnosťou CFH, a. s. ako sprostredkovateľa a správcu, ktorý vykonáva sprostredkovanie úverov s veriteľom VÚB banka, a. s., že sa nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu klienta, preto bolo pristúpené k vypovedaniu zmluvy a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte žolík vo výške 765,82 €. Dlžník bol vyzvaný uhradiť

dlh do 10-tich dní od doručenia tohto vyhlásenia, žalobca doložil kópiu doručenky, podľa ktorej k prevzatiu zásielky došlo dňa 10. 09. 2013, podpísaný manžel.

10. Žalobca ďalej doložil Cenník VÚB (čl. 48 až 51), kde v časti 18.5 je uvedená štandardná úroková sadzba pre kartu T-mobile vo výške 18 % ročne.

11. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11.1. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.2. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúvalo zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR ( uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák. č. 102/2014 Z. z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

11.3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11.4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

11.5. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje: a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11.6. Podľa § 1 písm. c/ zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku (úč. do 31.12.2007), tento zákon upravuje vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov.

11.7. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronický platobný prostriedok je a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a b) platobný prostriedok elektronických peňazí. Podľa ods. 2, vydavateľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "vydavateľ") môže byť len b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie elektronických platobných prostriedkov, a Podľa ods. 3, oprávneným držiteľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "oprávnený držiteľ") je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto elektronického platobného prostriedku.

Podľa ods. 4, platobný prostriedok diaľkového prístupu je prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení, a to a) banková platobná karta. Podľa ods. 9, kreditná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného vydavateľom uvedeným v odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom. Podľa § 23 ods. 1, vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú aspoň a) podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku, b) postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom, c) popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie elektronického platobného prostriedku, d) základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie elektronického platobného prostriedku, e) lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov, f) informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, g) podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30, h) postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa ods. 2, vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov. Podľa ods. 3, obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy.

11.8. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.9. Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.10. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16. 03. 2016 je vo výške 0 %.

12. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 315,68 € s príslušenstvom, ktorý má predstavovať vyčíslené poplatky a sankčný úrok. Súd stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby nezisťoval, nakoľko by bol bez právneho významu, súd postupoval podľa § 145, § 146 a § 147 ods.1 C. s. p. (výrok č. I rozsudku).

13. Predmetom konania tak zostalo posúdenie sumy v celkovej výške 961,21 € s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať istinu vo výške 547,-- € a dojednaný úrok 414,21 €. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou malo dôjsť k vzniku záväzkovo- právneho vzťahu, na podklade ktorého boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky zo strany banky prostredníctvom kreditnej karty. Jedná sa o kombinovaný právny úkon a to poskytnutie spotrebiteľského úveru a poskytnutie platobných služieb formou kreditnej karty, ktorá oprávňuje jej

majiteľa na vykonávanie platobných operácií či už formou výberov finančných prostriedkov v hotovosti z bankomatov alebo ako platobného prostriedku. K uzavretiu záväzkového vzťahu dochádza na základe žiadosti klienta, ktorá je bankou prijatá (prostredníctvom zástupcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.). Predmetom záväzkového vzťahu v tomto konkrétnom prípade bol schválený úverový rámec vo výške 18.000,-- Sk (597,49 €) s dojednanými pevnými mesačnými splátkami po 600,-- Sk (19,91 €). Žalobca súdu na základe predložených výpisov dokladoval, ako žalovaná čerpala finančné prostriedky a spôsob ako uhrádzala poskytnutý úver. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že skutočne finančné prostriedky poskytované na kartu čerpala a potvrdila, že sa dostala do zlej finančnej situácie a pravidelné mesačné splátky prestala uhrádzať. Súd preto považoval za nesporné, že žalovanej bol skutočne poskytnutý úver na kreditnú kartu až do výšky schváleného úverového rámca, žalovaná potvrdila, že tento úver priebežne čerpala a priebežne uhrádzala. Súd preto v ďalšom dokazovanie zameral na oprávnenosť účtovania istiny a úrokov, t. j. nároku, ktorého sa žalobca domáhal. Čo sa týka vyčíslenia istiny vo výške 547,-- €, žalovaná túto nijako nespochybnila, preto súd nemal dôvod pochybovať, že v tejto časti je nárok žalobcu opodstatnený. Čo sa týka účtovania uplatneného úroku vo výške 176,69 €, žalobca na výzvu súdu tento nárok bližšie nešpecifikoval rozčlenením, či úrok bol účtovaný do zosplatnenia dlhu alebo aj v nasledujúcom období. Ďalej súd konštatuje, že žalobca uvádzal dohodu o úroku v zmluve, v predloženej zmluve však žiadnu takúto dohodu súd nezistil. Žalobca ďalej odkazoval na Obchodné podmienky a Cennník. V pripojenom Cenníku sa síce nachádza výška ročnej úrokovej sadzby pri kartách T-mobile, avšak zo samotnej zmluvy nevyplýva, či v čase podpisu zmluvy bol Cenník dojednaný ako súčasť zmluvy, a či žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy mala možnosť byť oboznámená s výškou úrokovej sadzby. Súd preto nemal za preukázané dojednanie úroku tak ako tvrdil žalobca a v tejto časti považoval jeho nárok za nepreukázaný a nedôvodný. V súlade s ustanovením § 4 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., veriteľ nemôže požadovať úrok, ak nie je uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca ďalej preukázal, že vyzval žalovanú na úhradu omeškaného dlhu, žalovaná dlh v lehote splatnosti nezaplatila, preto sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s predpismi občianskeho práva. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 547,-- € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16. 07. 2016 do zaplatenia (výrok č. II rozsudku). Súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť dlh v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.). Čo sa týka žiadosti žalovanej uhradiť dlh v splátkach, táto žiadosť sa týkala pôvodne žalovanej sumy vo výške 1.276,89 €. Keďže v konečnom dôsledku bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie dlhu o viac ako polovicu nižšej sumy, súd konštatuje, že s prihliadnutím na žalovanou tvrdené pomery, hoci je na invalidnom dôchodku a jej manžel na predčasnom dôchodku a s prihliadnutím na výšku dlhu, podľa názoru súdu, túto sumu je schopná žalovaná uhradiť naraz, prípadne sa môže dohodnúť o prijateľných splátkach so žalobcom.

14. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a nepreukázanú, preto ju zamietol (výrok č. III rozsudku). Pokiaľ sa žalobca vzhľadom na vyjadrenie žalovanej domáhal vydania rozsudku pre uznanie nároku, s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, súd podotýka, že v danom prípade sa jednalo o rozhodnutia v obchodno-právnych veciach. V tomto konaní sa jedná o spotrebiteľský spor, kde súd ex offo dohliada na dodržiavanie práv spotrebiteľa. Uznať dlh možno len v tom prípade, ak je platný, žalobca sa nemôže domáhať, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, ak súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu je v rozpore so zákonom. V takom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku.

15. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol v časti konania o zaplatenie sumy 961,21 € s príslušenstvom úspešný v rozsahu 57 %, od jeho úspechu sa odratúva neúspech, t. j. žalovaná je povinná nahradiť trovy konania žalobcu v rozsahu 14 % (57 % - 43 %). Trovy zastavenej časti konania súd posudzoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. podľa zavinenia strany na zastavení konania. Žalobca svojim dispozitívnym úkonom zavinil zastavenie konania, preto by patrila náhrada trov konania žalovanej. Žalovaná si žiadnu náhradu neuplatnila, preto o nej súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.