Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/96/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Emanuel Hebert, P.O.BOX 243, Krajinská 30, Bratislava, IČO: 30 854 059, proti žalovanému: P.. H.. B.K. S., K.. X.XX.XXXX, Y. XX, O., práv. zast. Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, o zaplatenie 2 655,52 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 34Cb/2/2011-259 zo dňa 18.5.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/2/2011-259 zo 18.5.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 991,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 995,82 EUR od 25.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 663,88 EUR od 20.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 14.3.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 81,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 21.12.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 655,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 331,94 EUR od 23.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 995,82 EUR od 25.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 663,88 EUR od 20.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 17.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 14.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 162,- EUR. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 1.6.2007 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s dohodnutým mesačným paušálom v sume 10 000,- Sk (331,94 EUR). Listom zo dňa 29.11.2010 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 2 655,52 EUR. Žalovaný na tento list však nereagoval a do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že sa so žalobcom dohodol na poskytovaní právnych služieb už vo februári 2007, pričom na základe ústnej dohody mu vyplácal paušálnu odmenu v sume 6 000,-Sk. Až dňa 1.6.2007 žalobca predložil žalovanému návrh písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalovaný ale nebol poučený o spôsoboch určenia odmeny žalobcom, a tak súhlasil s navrhovanou paušálnou odmenou v sume 10 000,- Sk s tým, že časť paušálnej odmeny v sume 6 000,- Sk bola určená ako odplata za riešenie obchodnoprávnej agendy klienta a časť odmeny v sume 4 000,- Sk bola určená ako odplata za riešenie občianskoprávnych a rodinných vecí. Faxovou správou zo dňa 9.7.2008 žiadal žalovaný, aby bolo dodatkom k zmluve o poskytovaní právnych služieb upravené

vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré boli priznané k rukám žalobcu v úspešných sporoch a taktiež navrhoval zobrať v úvahu svoju situáciu, kedy nemohol už pri faktickom ukončovaní podnikania platiť paušálnu odmenu z dôchodku. Časť vecí odovzdaných žalovaným na účely plnenia predmetu zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola vrátená už dňa 22.8.2008. Faxovou správou zo dňa 19.9.2008 žiadal žalovaný upraviť zmluvu o poskytovaní právnych služieb, a to hlavne v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia poukázaných súdnym exekútorom. Listom zo dňa 26.2.2009 oznámil žalobca žalovanému, že nebude zastupovať žalovaného v občianskoprávnych veciach týkajúcich sa dedičstva žalovaného a vrátil mu súvisiace dokumenty. Žalovaný faxovou správou zo dňa 18.3.2009 vrátil žalobcovi faktúry za január a február za účelom ich prepracovania s zdôvodnením, že sa zmenil objem poskytovaných právnych služieb a nebola upravená otázka vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného sumy na faktúrach podľa žalovaného neboli oprávnené. Žalobca považoval odpor žalovaného za účelový. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a najmä listinnými dôkazmi. Poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý na pojednávaní tvrdil, že Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci ukončil ku dňu 1.4.2009 zo zdravotných dôvodov a kvôli správaniu žalovaného. Uviedol, že medzi nimi neexistovala dohoda, že by paušálna mesačná náhrada vo výške 10 000,- Sk bola delená tak ako tvrdil žalovaný. Reálne poskytoval právne služby žalovanému do 31.3.2009 s tým, že mesiac marec mu už neúčtoval. Pravidelné mesačné správy mu nepodával, pretože tak bol so žalovaným dohodnutý. Všetka jeho práca vyplývala so spisov, ktoré viedol a ktoré žalovanému po skončení spolupráce odovzdal. Mali takú dohodu, že sa stretávali na osobnej konzultácií približne raz za týždeň, pričom žalovaný mu oznámil, ktoré spisy si má priniesť, tie aj priniesol a následne konzultovali. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzatvorená podľa zákona č. 132/1990, a to dňa 1.6.2007, kedy už bol účinný zákon 586/2003 a zákon č. 132/1990 bol zrušený. Žalobca podľa jeho názoru porušil § 13 advokátskeho poriadku a to tým, že bez zbytočného odkladu mal vec s klientom finančne vysporiadať. Za konečné vysporiadanie nemožno však podľa jeho názoru považovať jednotlivé faktúry, ktoré žalobca vystavil a zaslal žalovanému. Konečné finančné vysporiadanie by malo obsahovať celkové vyúčtovanie aj s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia, ktoré boli v jednotlivých konaniach priznané alebo neboli zaúčtované. Žalovaný považoval žalobu za predčasne podanú. Z výpovede svedkyne Ing. B. S. (manželky žalovaného) súd zistil, že pre žalovaného vykonávala účtovníctvo. Právne služby boli podľa jej tvrdení vyplatené žalobcovi na účet a u tých, ktoré neboli, bol vyhotovený pokladničný doklad. Podľa pokladničných dokladov bola uhradená dňa 19.5.2007 suma 331,94 EUR, 20.9.2007 suma 165,97 EUR, 18.10.2007 suma 165,97 EUR, 22.11.2007 suma 165,97 EUR, 14.12.2007 suma 165,97 EUR, 14.12.2007 suma 2x 331,94 EUR, 18.2.2008 suma 331,94 Eur, 12.1.2009 suma 331,94 EUR. Dňa 5.6.2010 vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 200 EUR, na čo ale nemá doklad, avšak mala vedomosť, že žalobca sumu uznal s tým, že následne vyhotoví pokladničný doklad. 5. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie poukázal na § 13 advokátskeho poriadku, § 22 ods. 1, § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“). Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s účinnosťou od 1.6.2007. V článku IV. sa dohodli na mesačnej forme paušálnej odmeny v sume 331, 94 EUR (10 000,- Sk), a to na základe vystavenej faktúry. Podľa tvrdení žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2012 paušálnu odmenu navrhol žalovaný, pričom výška bola určená bez ohľadu na množstvo sporov, ktoré bude zastupovať a s tým, že si nebude účtovať žiadne iné náklady, napríklad cestovné. Žalobca ukončil Zmluvu o poskytovaní právnych služieb ku dňu 1.4.2009, a to z dôvodu, že sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom v zmysle § 22 ods. 1 zákona o advokácii. Taktiež mal súd preukázané, že žalobca po ukončení zastupovania vrátil žalovanému všetky doklady, ktoré mu zveril. Z predložených listinných dôkazov žalobcu zo dňa 9.2.2013 súdu vyplývalo, že vykonával pre žalovaného právne zastupovanie a zároveň žalobca predložil žalovanému zoznam súdnych spisov a exekučných spisov zo dňa 8.4.2009, ktoré si osobne prevzal žalovaný v kancelárii žalobcu na základe ukončenej spolupráce s poskytovaním právnych služieb. Po skončení zastupovania bol žalobca povinný v zmysle advokátskeho poriadku s klientom urobiť finančné vysporiadanie. Súd uviedol, že takéto finančné vysporiadanie prichádza do úvahy len vtedy, ak by žalovaný riadne platil dohodnutú paušálnu odmenu, to znamená, že aj keď žalobca takéto finančné vysporiadanie neurobil, to nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi za poskytnuté právne služby paušálnu odmenu. Taktiež podľa súdu bolo nesporné, že medzi stranami bola mesačná odmena za poskytovanie právnych služieb dohodnutá aj bez ohľadu na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli priznané v jednotlivých súdnych konaniach. Žalovaný nezaplatil faktúry vystavené žalobcom, aj keď podľa tvrdenia žalovaného niekoľkokrát vyzval žalobcu na zníženie paušálnej odmeny z dôvodu, že v

niektorých veciach ho nebude zastupovať. Žalobca na to nereagoval, napriek tomu žalovaný neodstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Z výdavkových pokladničných dokladov, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní dňa 4.6.2015 mal súd preukázané, že za poskytovanie právnych služieb za december 2007 zaplatil žalobcovi sumu 331,94 EUR, čo vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 17.12.2007 a taktiež z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.1.2009 vyplýva, že zaplatil žalobcovi sumu 331,94 EUR za poskytovanie právnych služieb za december 2008. Ostatné výdavkové pokladničné doklady, ktoré predložil žalovaný sa podľa názoru súdu netýkali obdobia, z ktorého žiadal žalobca zaplatiť paušálnu odmenu za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný predložil na pojednávaní príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.3.2009 na sumu 200,- EUR, ktorý vyhotovil z dôvodu, že žalobca počas pojednávania uznal, že mu zaplatil sumu 200,- EUR. Zo zápisníc z pojednávania nemal však súd preukázané, že by žalobca uviedol, že by mu žalovaný zaplatil túto sumu, a preto toto tvrdenie nemal súd preukázané, nakoľko ani na príjmovom pokladničnom doklade nebol uvedený žalobcov podpis o prevzatí sumy. 6. Nakoľko teda z predložených príjmových dokladov bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi paušálnu odmenu v sume 331,94 EUR za december 2007 a za december 2008, žalobu považoval za dôvodnú len v časti 1 991,64 EUR a vo zvyšnej časti ju zamietol. 7. V časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie poukázal na § 3 ods. 1 a § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1 991,64 EUR vo výške 8,5 % ročne tak, ako navrhol žalobca v žalobe, napriek tomu, že v súlade s uvedeným nariadením vlády SR a § 361 ods. 1 Obch. zák. mohol žiadať o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 663,88 EUR od 19.1.2009 do zaplatenia, aj keď mohol žiadať úrok z omeškania vo výške 10,50 % p. a. a taktiež súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 331,84 EUR od 13.3.2009, aj keď úrok z omeškania za dané obdobie bol 9,50% p. a.. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a po odpočítaní úspechu žalovaného v konaní priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 81,- EUR. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Uviedol, že v celom odôvodnení napadnutého rozsudku nie je zmienka o tom, že namietal účelnosť poskytnutej právnej pomoci, dokladal dôkazy o nekvalite poskytnutej právnej pomoci a urobil vzájomný návrh na započítanie. Taktiež sa v rozsudku nenachádza, že žalobca priznal ponechanie si trov, ktoré mu v zmysle zmluvy nepatrili (od JUDr. J., vo veci S.) a tieto súd nezohľadnil ani vo výroku o výške sumy, ktorú má žalovaný žalobcovi zaplatiť. Ďalej žalovaný uviedol, že argumentoval a tiež preukázal, že žalobca si ponechával aj sumy od dlžníkov žalovaného v sporoch, v ktorých ho žalobca zastupoval, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca okrem podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neurobil v konaniach nič, termíny neurgoval a žiadnym spôsobom sa nesnažil hájiť záujmy klienta. Žalovaný teda poukazoval na nekvalitné poskytovanie právnych služieb, za čo advokát nemá nárok na odmenu. Žalovaný uviedol, že súd neuviedol ako žalobca uniesol dôkazné bremeno a ktorými dôkazmi svoj nárok preukázal. Žalovaný namietal, že z rozsudku vôbec nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s námietkami žalovaného voči účelnosti a nekvalite poskytovaných služieb právnej pomoci. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v prípade JUDr. J. žalovaný vedome zamlčal, že k vyplateniu sumy 584,21 EUR došlo na základe jeho súhlasu v dôsledku toho, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu vyplatenia poskytnutých právnych služieb. Vo veci úhrady sumy 199,50 EUR dal žalobca do pozornosti právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Rob/180/2009 zo dňa 11.2.2010. Žalobca vyjadril názor, že na strane žalovaného ide o nezmyselné a ničím nepodložené konštrukcie, pričom o charaktere žalovaného má svedčať aj to, že ho už nezastupuje Mgr. V., ktorý súdnou cestou vymáha od žalovaného neuhradené platby za poskytnuté právne služby. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že napadnutý rozsudok vychádza z správneho právneho posúdenia veci.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že za december 2007 mu nebola suma uvedená v rozsudku poukázaná, čo sa týka faktúry č. 11/2007 z 8.1.2008. Uviedol, že každý výdavkový a príjmový doklad obsahuje sumu, je opečiatkovaný a je uvedené číslo faktúry, mesiac a rok z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému

vystaveniu faktúry. Pokiaľ išlo o úhradu za mesiac december 2008 žalobca uviedol, že žalovaný predložil súdu výdavkový pokladničný doklad, z ktorého však súd nevedel, čoho sa týkal. Žalobca tak k odvolaniu predložil z účtovnej evidencie pravý príjmový doklad zo dňa 12.1.2009 na sumu 331,94 EUR a kópiu výdavkového pokladničného dokladu predloženého žalovaným s poukazom na fotomontážou upravenú časť a žalovaným doplnenú vo vyjadrení ako ,,účtovný predpis“. Podľa žalobcu sa týmto podvodným spôsobom žalovaný snažil dosiahnuť zníženie úhrady za poskytnuté právne služby. Nakoľko teda faktúry za december 2007 a december 2008 neboli uhradené, navrhol žalobca, aby mu odvolací súd tieto sumy priznal.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 14. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé - (predtým § 157 O.s.p.)

16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil. Predovšetkým sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, najmä tvrdeniami o nekvalite poskytovaných služieb právnej pomoci a to i v súlade so zákonom o advokácií. Taktiež sa nevysporiadal i s námietkou žalobcu o nezaplatení platby žalovaným za rok 2008. Tieto nedostatky spôsobili nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím sporovým stranám v podstate súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní vykoná dôsledne opakované dokazovanie a vysporiada sa tak skutkovo i právne so všetkými námietkami sporových strán.

18. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).