Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_25Co-355-2017.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/355/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko I., K. XX/ XX, o zaplatenie 4.631,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. marca 2017 pod č.k. 13C/87/2016-55 v zamietajúcej časti, splatnosti dlhu a trov konania takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanému splniť uloženú povinnosť v splátkach vo výške 100 eur mesačne a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.631,40 eura s vyčísleným úrokom vo výške 279,42 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,72 eura a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 eura od 8.10.2013 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti 15,90 % úroku od 8.10.2013 do zaplatenia a v časti 8 % úroku z omeškania ročne zo sumy úroku vo výške 279,42 eura od 8.10.2013 do zaplatenia zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 44,72 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eura, úroku vo výške 279,42 eura, úroku z omeškania vo výške 3,72 eura, s úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eura od 8.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eura a z nezaplatených úrokov vo výške 279,42 eura od 8.10.2013 do zaplatenia. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu dňa 21.8.2012 uzavreli Úverovú zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4.800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 80,61 eura , splatnými v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. Anuitnej splátky bol 17.9.2012 a splatnosť úveru bola určená na 15.8.2022 , pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 15,9 %
ročne, pri RPMN 18,15 % a priemernej RPMN vo výške 19,59 %, pri celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 9912 eur. Prípisom z 19.6.2013 žalobkyňa upomínala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok vo výške 166,11 eura spolu s poplatkom za upomienku vo výške 15 eur. Žalovaného vyzvala, aby sumu vo výške 181,11 eura uhradil do 24.6.2013 . Súčasne ho upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a požiada ho o zaplatenie celej pohľadávky, ktorá ku dňu 19.6.2013 predstavuje sumu 4803,79 eura. Prípisom z 15.8.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na predčasné splatenie úveru, keď rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaného súčasne vyzvala uhradiť celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4953,28 eura s príslušenstvom najneskôr do 6.9.2013. Žalovaný do 15.4.2013 vrátane realizoval úhrady splátok pravidelne. Dňa 15.5.2013 realizoval úhradu len vo výške 12,63 eura a dňa 21.8.2013 uhradil sumu vo výške 88,03 eura a po 21.8.2013 už nerealizoval žiadne úhrady.
1.2.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia §1 ods.1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., §52 a nasledujúce OZ, §497, § 502 ods. 1 Obchodného. Zdôvodnil rozhodnutie vo vyhovujúcej časti. V zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia 15,90 % úroku od 08.10.2013 do zaplatenia uviedol, že úrok z úveru patrí žalobkyni len do spoplatnenia úveru. na úrok z Z uvedeného dôvodu žalobu v časti osobitne žalovaného 15,90 % úroku z úveru od 8.10.2013 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.
Z dôvodu zákazu anatocizmu, zamietol žalobu aj v časti 8% úroku z omeškania ročne zo sumy nezaplateného úroku vo výške 279,42 eura od 8.10.2013 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) z úroku.
Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 4631,40 eura priznal žalobkyni od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobkyne z 15.8.2013 (od 7.9.2013) požadovaný 8 % úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobkyňa uplatnila od 8.10.2013 podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu spore . Žalobkyňa bola len čiastočne úspešná (72,36%), pričom neúspech žalobkyne v časti istiny, ale aj v časti 15,90 % úroku (vyčísleného len od 8.10.2013 do podania žaloby sumou vo výške 1765,32 eura), či úroku z omeškania (z úroku vyčísleného sumou 53,58 eura) je úspechom žalovaného (27,64%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobkyne. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšej žalobkyni priznal 44,72% náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď vzhľadom na výšku prisúdenej istiny povolil žalovanému platiť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
2.Žalobkyňa podala proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti, vo vyhovujúcej časti týkajúcich sa určenia splatnosti dlhu a v časti náhrady trov konania odvolanie. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok na úroky z úveru do ich zaplatenia. Poukázala na ustanovenie § 502 ods.1, § 503 ods.3, 5,6 ObZ, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok na úrok z úveru a úrok z omeškania . Povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Odstúpenie od zmluvy nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Povinnosť dlžníka platiť úrok z úveru tým zostáva nezmenená. Ďalej namietala zamietnutie úrokov z omeškania z úrokov z úveru a ku dňu splatnosti úveru a trvala na tom, že má nárok na úroky z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Nesúhlasila s rozhodnutím v časti povolenie splátok 100 eur mesačne, pretože súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na jej záujmy. Povolením splátok by znamenalo lepšie postavenie žalovaného ako bolo v zmluve dohodnuté. Žalovaný neprejavil najmenšiu snahu dlh splatiť ani po podaní žaloby. V závere odvolania namietala rozhodnutie v časti náhrady trov konania, pretože súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri určení hodnoty sporu nevychádzal zo žalovanej sumy a započítal úroky. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania.
3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyni nie je v zamietajúcej časti rozsudku dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v tejto časti potvrdil. V ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie ( § 389 ods. 1 CSP).
5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
6. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eura, úroku vo výške 279,42 eura, úroku z omeškania vo výške 3,72 eura, s úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eura od 8.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eura a z nezaplatených úrokov vo výške 279,42 eura od 8.10.2013 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania podľa obsahu odvolania žalobkyne je zamietajúca časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni úrok z úveru do zaplatenia, úrok z úrokov a splatnosť priznanej sumy v 100 eurových mesačných splátkach a výrok o náhrade trov konania.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru do zaplatenia a úroku z omeškania úrokov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné dôvody. 8.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. 8.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 8.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. 8.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 8.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené závery na preskúmavanú vec, je potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 08.10.2013), rozhodol správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. S námietkou žalobkyne, že povolené splátky sú príliš nízke a nie sú riadne odôvodnené sa odvolací súd stotožnil. Výška mesačnej splátky 100 eur nezaručuje, že veriteľovi bude zosplatnený úver vrátený v lehote, ktorú možno považovať za primeranú. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akých okolností vychádzal, keď povolil žalovanému splácať uloženú povinnosť v takých nízkych splátkach, keď z neho nevyplývajú žiadne okolnosti rodinného charakteru, zdravotných obmedzení, či iné obdobné okolnosti, ktoré by odôvodňovali predĺženie lehoty na plnenie. Súd prvej inštancie v tejto časti rozhodnutie vôbec nezdôvodnil.
10.Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobkyne v časti náhrady trov konania. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, z čoho pri vyčíslení pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vychádzal, keď do základu započítal úroky z úveru a úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky. K uvedenej problematike zaujíma judikatúra jednotné stanovisko, že predmetom spoplatnenia môže byť len v prípade , že sú samostatne žalované.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanému splniť uloženú povinnosť v splátkach vo výške 100 eur mesačne, a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).