Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: N. H., nar. X.X.XXXX, bytom W. X, M., o zaplatenie 1.065,43 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.065,43 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 553,50 € od 28.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 511,93 € od 31.1.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.065,37 € a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 28.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.344,70 €, z ktorého zaplatil len 268,90 €. Žalovaného vyzval 19.1.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach. Dlžné splátky do podania žaloby neuhradil. Pred doručením žaloby protistrane žalobca vzal späť návrh v časti istiny 206,70 € s príslušenstvom.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žiadne skutkové tvrdenia nerozporoval.

3. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a v neprítomnosti žalovaného, ktorú svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, iné dôkazy navrhnuté neboli, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 921,10 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.8.2012. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 10. mesačných splátkach po 110,70 €. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov 41,37%, priemerná RPMN 40,87%, úrok 41,37%, celkové náklady spotrebiteľa 1.107,00 €, konečná splatnosť úveru bola 6/2013.

5. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný nezaplatil žiadnu splátku, len akontáciu priamo predajcovi 268,90 €. Prvá splátka bola splatná 20.8.2012 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci. Žalobca dňa 19.1.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok do 3 dní od doručenia upomienky. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 22.1.2013, žalovaný zásielku neprevzal, doručená mu bola dňa 27.1.2013 v zmysle čl. 13.2 podmienok k zmluve o pôžičke.

6. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 19.9.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, následne súd pripustil zmenu žalobcu.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 28.1.2013 a ku dňu 31.1.2013 bola vo výške 0,75%.

8. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

9. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, žalobca sa domáha zaplatenia splátok do zosplatnenia (110,70 € x 5=553,50 €) a následne len nesplatenej istiny 511,93 €, v celkovej výške 1.065,43 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Súd viazaný žalobou zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania od 28.1.2013 zo splátok splatných do zosplatnenia, t. j. zo sumy 553,50 € za obdobie od 20.9.2012 do 19.2.2013 (4x 63,03 €). Vo zvyšku istiny 511,93 € zosplatnenej 19.1.2013 súd priznal úrok z omeškania od uplynutia lehoty určenej výzve na zaplatenie dlžných splátok, ktorá bola doručená 27.1.2013 a lehota na plnenie uplynula dňa 30.1.2013 a od 31.1.2013 sa žalovaný dostal do omeškania, pretože dlh v určenej lehote nesplatil. Výšku úroku z omeškania súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, žalobca bol plne úspešný v časti istiny, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.

13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody ani neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).