Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-32-2018.pdf
PDF · 202.39 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/32/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloletého I. D., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom G. republika, H., R. námestie X/X, v konaní zastúpený opatrovníkom A. C., dieťa matky F. R., nar. 3. 6. XXXX, t. č. trvale bytom G. republika, H., R. námestie X/X, právne zastúpená N.. Z. G., advokátkou so sídlom D. W., T. XXXX/XX a otca I.. I. D., nar. 7. XX. XXXX, trvale bytom Q. republika, I., Na R. XXXX/ XX, t. č. bytom Q. republika, C. 5, M. XXXX/XX, právne zastúpený N.. Y. G., advokátkou so sídlom Q. republika, H., N. XX, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní, takto
rozhodol:
G. n a r i a ď u j e matke F. R., nar. 3. 6. XXXX návrat maloletého I. D. nar. XX. XX. XXXX do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii B. súdu pre C. 5, Q. republika.
G. návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne sa návrhom podaným dňa 7. 2. 2018 domáhal nariadenia vrátenia maloletého do miesta obvyklého pobytu v Českej republike, meste C., do X dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že v prípade, že matka v súlade s prvým výrokom uznesenia do miesta obvyklého pobytu maloletého nenavráti, je otec oprávnený po uplynutí lehoty maloletého prevziať za účelom jeho navrátenia do miesta obvyklého bydliska maloletého v Q. republike. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania. G. návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého sa spoznali v septembri XXXX. G. je štátnym občanom Q. republiky. I. je štátnym občanom G. republiky žijúcim v Q. republike od roku XXXX. S matkou spolu viedli rodinnú domácnosť od septembra XXXX a to na adrese C. 5, M. XXXX/XX. Z ich spolužitia sa dňa XX. XX. XXXX narodil maloletý. I. obvyklého pobytu maloletého je v Q. republike, meste C., kde maloletý sa narodil a spoločne býval s obidvomi rodičmi až do XX. XX. XXXX, kedy matka bez jeho vedomia a súhlasu odcestovala s maloletým na G. s úmyslom sa už s maloletým nenavrátiť. I. je v Q. republike riadne zdravotne poistený do dňa XX. XX. XXXX. S. XX. 2. XXXX zistil dotazom na príslušnú zdravotnú poisťovňu, v ktorej maloletý bol poistencom od narodenia, že registrácia maloletého bola ukončená na základe žiadosti matky. I. má v mieste svojho obvyklého bydliska tiež svojho detského ošetrujúceho lekára, resp. mal svojho detského ošetrujúceho lekára do dňa XX. XX. XXXX. S. XX. 1. XXXX kontaktoval pediatra maloletého I.. N. C., v starostlivosti ktorého maloletý od narodenia bol a ktorý mu oznámil, že dňa XX. XX. XXXX si matka v ordinácii vyzdvihla zdravotnú dokumentáciu maloletého a oznámila mu, že s maloletým sa sťahuje z C. na G.. I. je v mieste obvyklého bydliska vedená v sociálnom systéme
- požiadala o priznanie sociálnych dávok v súvislosti s rodičovstvom a poberala peňažnú pomoc v materstve, resp. tiež rodičovský príspevok o čerpanie ktorého požiadala na dobu do troch rokov veku maloletého. S ohľadom na zistené jednostranné konanie matky možno dôvodne očakávať, že rovnako čerpanie rodičovského príspevku v Q. republike bolo matke v medziobdobí zrušené a v súčasnej dobe už
rodičovský príspevok v Q. republike nepoberá. Na strane matky tak dochádza k modelovému správaniu tzv. rodiča - únoscu, ktorý sa snaží docieliť navodenie stavu, kedy atribúty obvyklého bydliska dieťaťa sú rodičom - únoscom prenesené do miesta kam tento rodič s dieťaťom svojvoľne odišiel s úmyslom sa už nevrátiť. K pomerom u účastníkov konania uviedol, že ako rodina majú v C. vytvorené stabilné bytové zázemie, maloletý žil s rodičmi v prenajatom byte o veľkosti X+kk s garážou na adrese C. 5, M. XXXX/XX. Na uvedenej adrese bol maloletý rodičmi prihlásený tiež k trvalému pobytu, ktorý podľa jeho zistenia zo dňa XX. 1. XXXX bol matkou zrušený ku dňu XX. XX. XXXX. B. rodičia majú v mieste obvyklého pobytu dobré a stabilné profesijné uplatnenie. On sám je od r. XXXX príslušníkom polície v Q. republiky a pracuje v C.. N. pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. Od r. XXXX do nástupu na materskú, resp. rodičovskú dovolenku matka pracovala v C. v odbore kaderníctvo najskôr ako kaderníčka a neskôr ako regionálna manažérka siete kaderníckych salónov Y. XXX X. pre región C.. V medziobdobí požiadala matka o vydanie živnostenského oprávnenia pre odbor holičstvo a kaderníctvo a stala sa samostatne zárobkovo činnou osobou. Po narodení maloletého sa matka naďalej profesionálne realizovala. C. nasadeniu matky si prispôsobil vo svojej organizácii svoju pracovnú dobu tak aby bol skoro doma, prevzal celú starostlivosť o maloletého a matka tak mohla odísť do zamestnania. T. do verejnej časti živnostenského registra dňa XX. 1. XXXX získal informáciu, že ku dňu XX. XX. XXXX matka zrušila svoje živnostenské oprávnenie vydané dňa XX. 1. XXXX. S. XX. XX. XXXX matka s maloletým odcestovala na G. bez toho, aby o tejto skutočnosti ho vopred informovala. V dobe odcestovania matky bol v práci a pri príchode domov zistil, že matka s maloletým doma nie je a v izbe chýba detská postieľka a časť oblečenia matky a maloletého. I. neodkladne kontaktoval na jej mobilný telefón, ktorý však nato nezdvíhala a ani na jeho opakované pokusy o telefonický kontakt matka nereagovala. C. však mu prišla od matky sms správa, v ktorej matka mu oznámila, že „se nechce hádat a proto se stěhuje se synem na G.“. V nasledujúcich dňoch matka v rámci telefonickej komunikácie s ním mu znova oznámila, že domov do C. sa už nehodlá s maloletým navrátiť a že odchádza na G. k svojim rodičom. S postojom matky dôrazne nesúhlasil a opakovane ju žiadal, aby nekonala unáhlene. S. 6. 1. XXXX a dňa XX. 1. XXXX prišiel za maloletým a matkou v nádeji, že si domov do C. rodinu odvezie. I. na svojom jednostrannom rozhodnutí zotrvala a odmietla sa navrátiť s maloletým do spoločného bydliska rodiny v C.. K aktuálnej situácii uviedol, že k žiadnym zmenám bohužiaľ nedošlo, matka na jeho opakované prosby a výzvy nereflektuje a maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu v Q. republike nenavrátila a navrátiť nemieni. F. mesiaca január XXXX sa z doporučených súdnych písomností dozvedel, že dňa XX. XX. XXXX matka podala na B. súd v C. návrh na začatie opatrovníckeho konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. T. matky na vydanie predbežného opatrenia bol uznesením B. súdu v C. zo dňa XX. 1. XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zamietnutý. D. uvedeným jednaním sa matka dopustila protiprávneho premiestnenia maloletého v zmysle R. dohovoru zo dňa XX. XX. XXXX o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí s tým, že dňa XX. XX. XXXX premiestnila maloletého z miesta jeho obvyklého bydliska v Q. republike v meste C. na územie G. republiky, čo vykonala tak bez jeho súhlasu a vedomia, ktorému v zmysle čl. X dohody svedčí právo starostlivosti o dieťa a ktorý toto právo starostlivosti v dobe premiestnenia skutočne vykonával. Do doby pred premiestnením maloletého na územie G. republiky sa riadne podieľal na výchove a starostlivosti o maloletého.
2. B. k návrhu pripojil rodný list, z ktorého vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX. XX. XXXX v C. II
- T. miesto, čp. XXX a ako rodičia maloletého sú zapísaní F. R., nar. 3. 6. XXXX a I. D., nar. 7. XX. XXXX, z potvrdenia D. zdravotnej poisťovni Q. republiky vyplýva, že poistenie maloletého trvalo do XX. XX. XXXX, z potvrdenia praktického lekára pre deti a dorast I.. N. C. vyplýva, že maloletý bol v jeho zdravotnej starostlivosti do dňa XX. XX. XXXX, z výpisu evidencie obyvateľov vyplýva, že maloletý je štátnym občanom Q. republiky a jeho trvalý pobyt ako občana ČR na adrese C. 5, M. XX bolo ukončené ku dňu XX. XX. XXXX, z potvrdenia C. ČR vyplýva, že otec je v služobnom pomere príslušníka ČR na dobu neurčitú, z verenej časti živnostenského registra vyplýva, že matka živnostenské oprávnenie vydané ku dňu XX. 1. XXXX ukončila ku dňu XX. XX. XXXX.
3. I. prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 3. XXXX žiadala návrh otca zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. T. návratu maloletého s poukazom na najlepší záujem maloletého oprela o čl. XX písm. b) R. dohovoru o únosoch. I. uviedla, že nie je možné spoločné spolužitie a bývanie s otcom maloletého pre pretrvávajúce konflikty v čase ich spolužitia, ktorých ich svedkom bývalo maloleté dieťa, na ktoré tieto konflikty zle vplývali. I. by tak nariadením návratu bol vystavený duševnej ujme, kedy nemožno predpokladať zlepšenie vzťahov medzi rodičmi s poukazom na to, že maloletý je tak útleho veku, je kojený, je silne fixovaný na ňu, čím nemožno vylúčiť existenciu vážnej ujmy u maloletého po jeho návrate do krajiny jeho obvyklého
pobytu. I. vo vyjadrení uviedla, že maloletý sa narodil z mimomanželského zväzku rodičov v Q. republike, nakoľko otec trval na tom, aby rodila v Q. republike a nie na G.. D. na sledovanie najvyššieho záujmu maloletého v tomto konaní je potrebné posúdiť celkovú rodinnú situáciu, u ktorej poukázala, že s otcom maloletého vrátane maloletého bývali v prenajatom X-izb. byte X+KK na adrese v C., M. XXXX/XX až do jej odchodu v Q. republike (t. j. žiadne stabilné bývanie, absencia bývania v nehnuteľnosti, ktorá by patrila do vlastníctva otca). I. okrem rodičov v C. nemal žiadnu rodinu, trvalý pobyt maloletý po narodení mal v I.. I. býval od narodenia v uvedenom byte s matkou a otcom v Q. republike, t. j. X rok a X mesiace, preto čo sa týka obvyklého pobytu maloletého sa nestotožňuje a nesúhlasí s tvrdeniami otca v návrhu, že obvyklý pobyt maloletý mal v C. v Q. republike z dôvodu, že tam mal pediatra, ona sama poberala dávky v materstve, neskôr rodičovský príspevok, nakoľko pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné vziať do úvahy a komplexne zhodnotiť aj dĺžku pobytu, ako aj vek maloletého dieťaťa v tomto prípade kojenca, kedy absencia sociálnej integrácie na strane maloletého a stability pobytu z dôvodu nízkeho veku dieťaťa v čase jeho premiestnenia a krátkosti pobytu v Q. republike (rok a X mesiace) nemôže založiť obvyklý pobyt v C., Q. republike. U., že maloletý preto má obvyklý pobyt na G. v H., kde má vytvorené stabilné sociálne a rodinné väzby a kde sa bez problémov adaptoval, kde od januára XXXX pravidelne navštevuje program C. P. v priestoroch jasličiek R. v C., pričom sa jedná o program zameraný na pohybové a rozumové rozvíjanie dieťaťa. D. medzi ňou a otcom maloletého bol za posledné X roky poznačený hádkami medzi nimi, výrazne sa zhoršil, kedy následne ju otec maloletého vyhadzoval z prenajatého bytu zo slovami „zbal se a vypadni“, čo sa stalo aj pri poslednej hádke dňa XX. XX. XXXX, kedy jej pobalil veci ako pneumatiky a hračku, napísal aj sms správu „ aby sa nezabudla pobaliť “, ktorá predchádzala jej odchodu aj s maloletým na G., kedy po dôkladnom zvážení celej situácie zavolala svojim rodičom, ktorí pre ňu aj s maloletým prišli a nasledujúci deň t. j. XX. XX. XXXX ju odviezli do rodičovského domu, ktorý zároveň vlastnia a v ktorom na 1. poschodí s maloletým žijú a bývajú. B. vedel, že odchádza aj s maloletým na G., avšak prišiel neskôr z práce a vzhľadom na dĺžku cesty na G. vyrazila z rodičmi a s maloletým z C. v čase obeda. V tento deň, t. j. XX. XX. XXXX vyzdvihla aj zdravotnú kartu maloletého u jeho pediatra v C. (nie XX. XX. XXXX ako to uvádza otec vo svojom návrhu), pričom následne maloletého odhlásila z trvalého pobytu v C. a prihlásila ho na trvalý pobyt v H. v G. republike a nahlásila ho aj do zdravotnej poisťovne a pediatričke v C. I.. F. Q.. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru J. č. XXXXX/ XX T. a G. verzus D., č. XXXXX/XX D. a Kampanella verzus U., ako aj ďalšie, v ktorých súd ustálil, že je potrebné prihliadať na najlepší záujem mal. detí, ktorý treba vždy vyhodnotiť v dobe rozhodovania súdu a tento záujem zahŕňa aj záujem udržať si väzby s rodinou, ako aj záujem vyvíjať sa v zdravom prostredí, ako aj že pri skúmaní najlepšieho záujmu mal. detí je potrebné posúdiť, či rozhodnutie o nariadení návratu neprimerane zasiahne do práva rodiny a súkromný život matky dieťaťa ako rodiča, ktorá dieťa premiestnila na územie iného štátu. C. matku sa situácia javila ako neznesiteľná. V Q. republike nemala vytvorené žiadne rodinné zázemie pre výchovu maloletého, ktoré jej poskytli rodičia na G., ktorí sa s maloletým aj počas jej pobytu v Q. republike pravidelne stretávali, nemala by kde bývať, hádky s partnerom, vyhadzovanie z bytu zo strany otca, nemožnosť dohodnúť sa na podstatných veciach, najmä čo sa týka výchovy maloletého, kedy mali s otcom odlišné názory aj na výchovu maloletého, navrhovateľ bol aj za uplatňovanie telesných trestov voči čomu bola rázne proti, nebol to „rozmar“, že opustila bývalého partnera s ktorým žila, urobila to najmä s ohľadom na maloletého po dôkladnom zvážení a to v záujme nerušeného zdravého fyzického a duševného vývoja maloletého, nakoľko bol účastný hádok medzi ňou a jeho otcom, ktoré ťažko znášal, rozplakal sa pri zvýšení hlasu otca, čo uviedla aj vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré iniciovala na B. súde C. dňa XX. XX. XXXX po svojom návrate na G., kde B. súd C. návrh matky zamietol a následne začal zo zákona konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Y. maloletému s jeho otcom komunikuje prostredníctvom sms, emailov, prostredníctvom elektronických sietí G., D., kedy otec komunikuje aj s maloletým, nakoľko nechce aby maloletý stratil s otcom kontakt s tým, že otec bol pozrieť maloletého na G. v H. dňa XX. XX. XXXX na X-X hodiny, dňa 6. 1. -7. 1. XXXX, kedy spolu s ňou aj s maloletým strávili víkend v neďalekom penzióne, XX. 1. - XX. 1. XXXX, kedy s maloletým a otcom strávili víkend v H.. T. bol otec maloletého navštíviť v H. na krátku chvíľu dňa 7. 2. XXXX. G. si už nevie predstaviť dlhodobé spolužitie s otcom maloletého z dôvodu odlišných postojov a názorov, ako aj z dôvodu, že pretrvávajúce hádky, konfliktné situácie ktorých svedkom je maloletý, majú negatívny dopad na zdravie maloletého a nakoľko aj v zmysle R. dohovoru o únosoch pri rozhodovaní o nariadení / nenariadení návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je prvoradý záujem dieťaťa. Z. matka si nevie predstaviť že dieťa by sa vrátilo do konfliktného prostredia, takisto vzhľadom na útly vek maloletého o ktorého sa stará od jeho narodenia a ešte aj v súčasnosti ho kojí je maloletý prirodzene, existenčne, biologicky, silne citovo naviazaný na ňu ako matku. T. si predstaviť ako si otec predstavuje návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu a následnú starostlivosť o neho. N. prítomnosť je vzhľadom na vek maloletého a naviazanosť maloletého
na ňu nevyhnutná. C. spolužitia s otcom maloletého po narodení pracovala výlučne z domu, nakoľko maloletý si vyžadoval celodennú starostlivosť. T., nakoľko manažovala niekoľko kaderníckych salónov v C. (otec platil len nájom za byt, ostatné si musela financovať vrátane dieťaťa sama) odchádzala z domu podľa potreby len v prípade inkasácie vždy až okolo XX:XX hod. maximálne na X-X hodiny. D. maloletého postrážil otec, ktorý pracuje ako príslušník C. zboru v Q. republike a bol už v tom čase z práce doma. B. maloletého je pracovne vyťažený nielen cez týždeň, ale aj cez víkendy. I. je navyknutý na ňu aj pri zaspávaní, pred ktorým ho aj kojí. F. navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí na zistenie skutočnosti vplyvu odlúčenia maloletého dieťaťa od nej v prípade jeho návratu do Q. republiky, ako aj na zistenie, či by maloleté dieťa pociťovalo návrat do Q. republiky, do C., do prostredia v ktorom dochádzalo k hádkam rodičov ako duševnú ujmu.
4. I. k písomnému vyjadreniu pripojila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 X. podaný dňa XX. XX. XXXX na B. súd C., v rámci ktorého sa domáha zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti a určenia výživného otcovi v sume XXX €. V odôvodnení návrhu uviedla, že vzťah s otcom za posledné dva roky sa veľmi zhoršil, neustále hádky končili argumentáciami „ zbaľ sa a vypadni“, „keby som sa neovládal, tak ťa už dávno zabijem“. I. je na ňu naviazaný, keď odbehla napr. do obchodu, otec do polhodiny volal „poď už domov, maloletý plače“. Z rodného listu vedeného I. vnútra SR - osobitná I. H. datovaného dňa XX. 1. XXXX vyplýva, že maloletý sa narodil v Q. republike C. II a jeho rodičmi je F. R., nar. 3. 6. XXXX a I. D. nar. 7. XX. XXXX. Z pripojenej sms komunikácie rodičov vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX o XX:XX hod. matka otcovi poslala správu s textom „Z. I., na tvoje neustále naliehanie, aby som sa zbalila a odišla, sme išli na sviatky na G. k rodičom“.
5. B. v správe zo šetrenia pomerov doručenej súdu dňa XX. 3. XXXX uviedol, že prešetrením pomerov v domácnosti matky neboli zistené nedostatky. I. má aktuálne vytvorené vhodné podmienky pre uspokojovanie svojich potrieb pre zdravý psychický a fyzický vývin. T. matka odmieta návrat do Q. republiky a maloletý si vyžaduje jej každodennú prítomnosť aj z dôvodu kojenia, čím sú uspokojované jeho základné potreby, nie je v záujme maloletého nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. I. v správe je uvedené, že v čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala stará matka zo strany matky, matka maloletého a maloletý, ktorý sedel v detskej sedačke a raňajkoval. I. bol riadne zaopatrený, usmieval sa, bľabotal. V prípade že sa mu matka vzdialila z dohľadu začal ju pohľadom vyhľadávať a dožadoval sa jej. C. ako si ho matka vzala na ruky pôsobil opäť spokojne. H. spozorované, že medzi matkou a maloletým sú vytvorené silné citové väzby. I. sa po byte pohyboval bezprostredne, smelo, bolo vidieť, že prostredie mu je známe. C. rozhovoru matka uviedla, že od XX. XX. XXXX prišla bývať spolu s maloletým na G. po opakovaných nezhodách, ktoré vznikali medzi ňou a otcom maloletého. T. boli z dôvodu rozdielnych názorov na ich spolužitie a na výchovu maloletého. G. o maloletého do polroka jeho veku zabezpečovala iba ona. T. občas začala chodiť do práce približne v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. a vtedy bol otec s maloletým, ale stávalo sa, že telefonicky ju kontaktoval a musela sa vrátiť domov z dôvodu, že maloletý plakal a otec si nevedel poradiť s maloletým. I. tiež uviedla, že v deň keď odišla na G., bol to práve otec maloletého, ktorý jej povedal, aby sa zbalila a odišla z domu. T. sms správou ho informovala, že odchádza na sviatky k svojim rodičom. T. otcovi maloletého že zostane na G., predpokladala, že sa spolu s maloletým vráti opäť do Q.. B. bol XX. XX. XXXX pozrieť maloletého a ani v tom čase podľa vyjadrenia matky sa nerozprávali o ich vzájomnej situácii. F. maloletého, boli sa poprechádzať. Na základe takéhoto správania otca usúdila, že to pravdepodobne nechce riešiť. C. stretnutie otca s maloletým bolo 7. 2. XXXX. C. vyjadrenia matky maloletý otca pozná, ale vzhľadom k veku nedokáže udržať pozornosť dlhšie počas videorozhovoru. S otcom maloletého sa o aktuálnej situácii nerozprávali, otec jej navrhol, aby sa vrátila k nemu, na čo mu uviedla, že mu neverí. Od narodenia maloletého žili v Q. a na G. prichádzali na návštevu k starým rodičom. S rodinou otca komunikuje, posiela fotografie maloletého starej matke zo strany otca a tiež aj jeho sestre. Z. je na rodičovskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku z Q. republiky. I. je kojený večer a hlavne v noci si vyžaduje kojenie. B. toho prijíma aj tuhú stravu, používa plienky.
6. B. žiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. G. preto vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. 3. XXXX, ktorý na žiadosť právnej zástupkyne otca zmenil na deň XX. 3. XXXX.
7. G. za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykonal výsluch otca, matky, opatrovníka maloletého a oboznámil sa s účastníkmi konania predloženými a súdom vyžiadanými listinami.
8. C. zástupkyňa otca na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX zotrvala na podanom návrhu a skutočnostiach v ňom uvedených. K jednostranným tvrdeniam matky sa dôrazne ohradila a uviedla, že sú pripravení poskytnúť záruky tzv. bezpečného návratu, ktorou je pripravenosť otca umožniť matke výlučné užívanie samostatnej izby v doterajšom bydlisku maloletého s tým, že rodičia takto budú rovnomerne vykonávať rodičovskú zodpovednosť do doby než dôjde k stabilizácii pomerov, alebo do doby, než rozhodne jurisdikčne príslušný opatrovanecký súd Q. republiky. V prípade, žeby táto varianta pre súd nebola prijateľnou, tak otec je pripravený súčasné bydlisko rodiny v záujme maloletého opustiť, čiže umožniť výlučné užívanie bytu matkou s maloletým a sám si nájsť samostatné bývanie inde v C.. I. bude prispievať k rukám matky na výživné pre maloletého vo výške X XXX Kč mesačne splatných vždy do XX. dňa v mesiaci vopred a to počnúc mesiacom v ktorom sa matka s maloletým fakticky navráti na územie Q. republiky, hlavného mesta C.. Treťou zárukou je výsledné prehlásenie otca nekriminalizovať osobu matky v súvislosti s konaním ktoré je prejednávané tunajším súdom. Z. ďalšiu záruku uviedla uhradenie nákladov matky spojených s cestou maloletého späť do Q. republiky - C. s tým, že otec je pripravený matku so synom odviezť. V prípade žeby matka nemala záujem, či dokonca to nechcela, tak je otec pripravený uhradiť paušálnu čiastku, ktorá s vysokou rezervou pokrýva cestovné verejnou dopravou a to čiastku vo výške X XXX Kč.
9. B. na pojednávaní vo výsluchu dňa XX. 3. XXXX uviedol, že s matkou sa zoznámil v r. XXXX pri jeho pobyte na G. počas kúpeľnej liečby v U. U.. F. spolu s matkou začali v septembri XXXX, kedy matka za ním prišla do C. na adresu, na ktorej spolu bývali a v súčasnosti býva sám. G. predchádzalo to, že keď sa spoznali chodil za matkou na víkendy, porozumeli si, stali sa blízkymi, dohodli sa, že matka príde za ním bývať do ČR, kde zabezpečil bývanie v C., v ktorom bývali do odchodu matky. I. je štátnym občanom ČR, o inom štátnom občianstve maloletého nevedel. V domácnosti každý z nich používal svoj rodný jazyk. Na maloletého hovorili ich rodným jazykom, čiže hovorilo sa na maloletého tak česky, ako slovensky. T. zmluva na byt v ktorom bývali a t. č. býva bola uzavretá matkou v r. XXXX na dobu X rokov. O tom, žeby nájomná zmluva bola vypovedaná nemal vedomosť. C. byt užíva lebo ho tam nechali bývať a veril že tam budú ako rodina spolu. D. čas s maloletým trávili prechádzkami v okolí, keďže bývajú na okraji C. kde je dostatok prírody, tiež návštevami rodičov či už z matkinej strany alebo jeho, návštevami jeho známych z dôvodu, že matka si nestihla nájsť ešte široké spektrum známych. C. víkendov jazdili na rôzne víkendové výlety spoločne ako rodina. I. v prostredí kde chodili na prechádzky mal detské ihrisko, čo sa mu páčilo. V. známi majú deti, pričom jedno dieťa je primerane veku ich maloletého dieťaťa, ide o dieťa o rok staršie. I. toto dieťa evidoval, mal k nemu priateľský vzťah. I. centrá s maloletým nenavštevovali z dôvodu, že to matka odmietla. I. neabsolvoval žiadne kurzy napr. plávanie z dôvodu, že matka to nechcela, obávala sa infekcie. I. mal narodeninovú oslavu 1. narodenín u rodičov matky, na ktorej boli prítomní rodičia zo strany matky, jej sestra s rodinou, stará matka matky, známy jej sestry. So známymi v ČR neplánovali oslavu, plánovali len rodinnú oslavu. V ČR má maloletý starú matku, jeho dve sestry, z ktorých jedna má X-ročnú dcéru. N. matku navštevovali jedenkrát mesačne. S jeho sestrami sa stretávali u jeho matky. I. jeho matku poznal, reagoval na ňu pozitívne, neboli tam gestá žeby nechcel byť pri nej, alebo plač. N. jedna sestra je vyštudovaná ako pedagóg, je veľmi empatická. I. tvár jeho sestier evidoval. I. je dieťa spoločenské, rád má prítomnosť iných ľudí a detí. Po dohode s matkou ktorá si chcela udržať zamestnanie si upravil pracovnú dobu tak, že maloletého od matky preberal v domácnosti o XX:XX hod. a staral sa o maloletého do večerných hodín kým matka pracovala do XX:XX hod., stalo sa že aj do XX:XX hod., čo bolo každý pracovný deň. N. do mesiaca sa stalo že musel byť pracovne mimo, vtedy starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, nebola v práci. C. toho ako zabezpečoval starostlivosť o maloletého keď bolo pekné počasie išli von a keď nebolo pekné počasie hrali sa doma. I. ukladal k spánku, čomu predchádzalo kúpanie, hranie. I. pred odchodom do práce maloletého nakojila, odsala si mlieko ktorým maloletého nakŕmil. C. maloletý sa dožadoval ďalšej dávky mlieka bol nútený matke zavolať aby prišla a nakojila maloletého. V čase odchodu matky t. j. XX. XX. XXXX bol maloletý kojený, ale prijímal aj pevnú stravu. T. maloletého navštívil pred tromi týždňami. N. stretnutie s maloletým bolo od piatku do nedele, celkovo v rozsahu X hodín. S maloletým nikdy nemohol byť sám z dôvodu, že matka mu maloletého nechcela dať k samostatnej starostlivosti. V rámci video hovorov je s maloletým v kontakte, pozná režim maloletého, maloletý pozná jeho tvár, sú na seba citovo naviazaní vďaka starostlivosti, ktorú mu poskytoval do odchodu matky s ním. I. pokiaľ ho zbadá väčšinou sa usmieva. I. si, že s matkou mali pekný partnerský vzťah, občas boli nejaké nezhody, vo väčšine rodín po narodení dieťaťa to vzniká, kým sa zvykne na určitý režim, prístup k dieťaťu. T. ohľadom výchovy maloletého boli, ale nie zásadné, týkali sa denného režimu, návštevy krúžkov, všeobecne návštevy rodiny, známych. I. nemohol ukázať strýkovi s ktorým má dobrý vzťah. I. sa snažila ukrojiť čo najviac práv, nemohol o veľa veciach rozhodovať. C. hádky boli ohľadom výchovy maloletého a obviňovania matky ho z nevery a to
opakovane. C. hádkach prevažne matka zvyšovala hlas, väčšinou matka používala sprosté slová a to aj za prítomnosti maloletého. D. sa snažil vo vzťahu k matke správať sa slušne, korektne, občas pri hádkach zvýšil aj hlas. I. nevyhodil, toto tvrdenie je podľa neho absurdné. I. si, že nepoužil slová aby odišla, vypadla, nevie, či takéto slová napísal. Q. matke nikdy veci nepobalil. V byte ostalo veľa vecí. Q. matke určite nikdy neublížil, nemyslí si, žeby jej psychicky ublížil, nemal k tomu dôvod. I. neublížil, dôrazne to odmietol. V ich domácnosti nikdy nezasahovala polícia, sociálne orgány. V súvislosti s odchodom matky nevykonal žiadne trestnoprávne kroky, ani ich nemienim vykonať. V prípade nariadenia návratu maloletého má predstavu návratu maloletého do domácnosti kde pred odchodom býval, ktorú pozná, je mu dôverne známa, má tam všetko k svojmu životu. V starostlivosti o maloletého počas víkendov by sa s matkou striedali, počas pracovného týždňa by sa v starostlivosti o maloletého striedali tak, aby matka mohla realizovať svoju činnosť. G. o maloletého by zase zabezpečoval tak ako pred odchodom matky v popoludňajších hodinách. V prípade, že matka počas týždňa by mala pracovnú poradu, prispôsobil by som si službu. V prípade, žeby sa matka s maloletým nenavrátila, musel by zmeniť zamestnanie, aby sa mohol naplno venovať maloletému. Má možnosť ísť na výsluhový dôchodok, poberať výsluhový dôchodok, potom ako by maloletý išiel do materskej škôlky, bola by možnosť privyrobenia si. R. núdzou by netrpeli. I. má možnosť prihlásiť do materskej škôlky, do ktorej zatiaľ prihlásený nie je. N. súčasná pracovná doba je od X:XX hod. do XX:XX hod. a v piatok do XX:XX hod. F. starostlivosť by mal maloletý zabezpečenú opäť pediatrom u ktorého bol vedený a ktorý bol v blízkosti ich bydliska. I. pred odchodom od neho nežiadala súhlas ústne ani písomne.
XX. C. zástupkyňa matky na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX zotrvala na písomnom vyjadrení a skutočnostiach v ňom uvedených. T. ich rámec uviedla, že otec vedel, že matka opustí spoločné bydlisko aj s maloletým, čo vyplýva z sms komunikácie a preto považuje toto konanie zo strany navrhovateľa ako konkludentný súhlas s tým, že matka odišla aj s maloletým na G.. Čo sa týka opatrovníckeho práva vo vzťahu k otcovi nepoprela, že toto opatrovnícke právo má otec dieťaťa zo zákona, avšak samotný jeho výkon ponechala na zváženie súdu. Vo vzťahu k obvyklému pobytu maloletého uviedla, že maloletý aj keď sa narodil v ČR je českým štátnym občanom a zároveň štátnym občanom SR. C. ich názoru nemá dieťa vytvorené stabilné a trvalé väzby k mestu C. v ČR, nakoľko v C. býval len jeden rok a dva mesiace, t. z. že v tomto prípade absentujú rodinné a sociálne väzby a to jednak vzhľadom k nízkemu veku maloletého, kde sa o nejakých väzbách vzhľadom k obvyklému pobytu vo vzťahu k maloletému dieťaťu nedá hovoriť, ako aj z dôvodu, že dieťa má obvyklý pobyt v H. v SR, kde sa adaptovalo a kde navštevuje krúžok zameraný na pohybovú a rozvojovú aktivitu. V prípade, žeby súd po vykonanom dokazovaní mal zato, že maloletý má obvyklý pobyt v ČR, v tomto smere poukázala na judikatúru súdu pre ľudské práva, ktorú zmienili v samotnom vyjadrení a to že v zmysle R. dohovoru o únosoch detí nemá byť návrat dieťaťa nariadený automaticky. I. sa prihliadať na čo najväčší a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Na základe toho okamžitý prikázaný návrat maloletého tak ako navrhuje otec by nebol v jeho záujme, najmä s ohľadom na nízky vek a silnú citovú a existenčnú naviazanosť maloletého na matku, ktorá maloletého kojí. U. otec vo svojom návrhu neuviedol žiadne záruky, čo sa týka návratu maloletého. Vo vzťahu k zárukám prednesených právnou zástupkyňou otca na pojednávaní uviedla, že ich nepovažuje za dostatočné.
XX. I. na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX vo výsluchu uviedla, že s otcom sa zoznámili v septembri XXXX v U. U., kdy bol otec z práce na pobyte. B. dňa 1. 9. XXXX začali spolu žiť. Za otcom maloletého sa presťahovala do ČR pretože mali vzájomné sympatie a bolo im dobre. V tom čase nemala v Q. zabezpečenú prácu, až časom do jedného roka si zabezpečila prácu, najskôr pracovala ako kaderníčka na dohodu a potom na živnosť. H. zabezpečil otec v byte v ktorom žili až do jej odchodu, t. j. na adrese C. 5, M. XX. T. zmluvu na začiatku uzatváral otec s vlastníkom bytu. C. prihlasovaní maloletého na trvalý pobyt v C. nájomnú zmluvu s vlastníkom uzatvárala ona. T. zmluva nebola vypovedaná, trvá, na akú dobu bola uzavretá nevedela uviesť, uviedla, že asi do konca r. XXXX. I. je štátnym občanom SR, štátne občianstvo maloletému vybavovala dňa XX. 3. XXXX. S. mal maloletý len české štátne občianstvo. V ich domácnosti sa používal český aj slovenský jazyk. K maloletému sa prihovárala po slovensky a otec po česky. I. reagoval na obidva jazyky. D. čas trávili prechádzkami po okolí, mali zaužívanú trasu na kočíkovanie, tiež chodili počas víkendov na výlety. D. trávili aj u starých rodičov na G. a starej matky na I.. Na G. chodili tak jedenkrát za mesiac. C. chodili s otcom bolo to od piatku do nedele obeda, pokiaľ chodila sama bolo to na dlhšie, aj jeden týždeň, čo sa stalo zhruba X-X krát. N. pobyty na G. boli za účelom návštevy rodiny a osláv. Na I. k matke otca chodili jedenkrát do mesiaca. V C. nemala známych, stretávali sa len so známymi zo strany otca, pričom išlo o rodinu R.. G. nebolo často, lebo mali často choré deti a snažila sa maloletého od toho ušetriť. Vo veku X mesiacov bol maloletý hospitalizovaný,
dostal silnú bronchitídu, boli vtedy týždeň nemocnici, mal oslabenú imunitu. I. centrum s maloletým nenavštevovali, pretože mal oslabenú imunitu, snažila sa tomu vyhýbať. I. neabsolvoval žiadny kurz. V ČR nebol maloletý vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, keď mal jeden rok mal narodeninovú oslavu na G. po dohode s otcom, ktorej sa zúčastnili starí rodičia z jej strany, jej sestra s rodinou, spoločná známa s rodinou a jej stará matka. S rodinou otca oslava nebola, maloletému však boli dané osobne darčeky. V ČR má maloletý otca, starú matku, dve tety a sesternicu, ktorých maloletý pozná, je s nimi v kontakte, stretávali sa jedenkrát mesačne. I. reaguje na rodinu otca pozitívne, získali si jeho pozornosť. S rodinou otca vychádza dobre. Na území SR má maloletý starých rodičov, tetu, bratranca a jej starú matku. I. ich pozná, má k nim veľmi pozitívny vzťah, je s nimi pravidelne v kontakte, trávia spolu veľa času. B. sa podieľal na starostlivosti o maloletého v poobedňajších hodinách po práci. Do polroka veku maloletého to boli X-X hodiny, následne maloletého kúpala, kŕmila. D. trávili spolu, ak otec nešiel na I., alebo nebol v práci. Po polroku nastúpila do práce, do ktorej chodila poobede od XX:XX hod. do XX:XX hod. D. starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec, bolo to vždy tri dni v mesiaci, ktoré boli inkasnými dňami a plus ďalšie dva dni, počas každého týždňa. V tom čase pracovala ako manažér pre sieť kaderníctiev na živnosť, mala uzavretú príkaznú zmluvu, dosahovala príjem X % z obratu, tržieb v kaderníctvach, čo bolo XX - XX XXX Kč netto, plus mala XX % podiel na tržbách ako kaderníčka, čo bolo mesačne XXX-XXX Kč netto. B. podľa jej vyjadrenia mal pri starostlivosti o maloletého problém v tom čo mu dá jesť, volal jej aby sa vrátila domov, že maloletý plače. B. sa s maloletým hrával, dokázal ho nakŕmiť, prebaliť, obliecť, kúpanie nezabezpečoval. I. je t. č. kojený jedenkrát večer a dvakrát v noci. B. ohľadom starostlivosti o maloletého nedôveruje, o čom ju presvedčili telefonáty počas toho ako pracovala a aký mal otec prístup pri používaní telesných trestov. Na začiatku ich partnerský vzťah bol pekný, časom sa to zmenilo z dôvodu rozdielnych názorov na spôsob života, ktorý viedli. V domácnosti boli časté hádky trikrát do týždňa, konkrétne sa hádali kvôli výchove, vedeniu domácnosti, financiám. C. hádkach sa používal z obidvoch strán zvýšený hlas, nie je si vedomá toho, žeby sa používali škaredé slová. B. pri hádkach povedal že „zbaľ sa a vypadni“, čo sa stalo niekoľkokrát, zhruba X-X krát. T. tomu, že mala uzavretú nájomnú zmluvu otca z domácnosti nevyhodila, pretože bývanie zabezpečil otec, avšak necítila sa tam doma. B. ani vyhodiť nemohla, lebo nájomnú zmluvu roztrhal a keby prišla polícia, nemala by ju. C. keď ju otec vyhadzoval z domácnosti neodišla, dávala šancu vzťahu a tomu, že veci sa vrátia k lepšiemu. O zabezpečení samostatného bývania v ČR neuvažovala, pretože by nedokázala zabezpečiť chod domácnosti a náklady na syna. T. v byte z ktorého odišla sa uhrádzalo vo výške X XXX Kč. N. sa stalo, že otec chytil pod krk, čo neohlásila polícii, ošetrenie si to nevyžadovalo, boli len modriny. N. odchodu z domácnosti predchádzala hádka, išlo o vianočné trhy. B. trval na tom, aby išli metrom a ona chcela aby išli autom, pretože maloletý bol pred očkovaním. R. bola poobede okolo XX:XX - XX:XX hod., bolo tam aj osočovanie rodinných príslušníkov. B. uviedol, aby sa zbalila a vypadla. C. keď to povedal vždy sa o tom porozprávali, snažili sa situáciu vyriešiť. U. keď sa s otcom chcela dohodnúť, otec nebol ochotný sa rozprávať, povedala mu, že má nejaké veci ešte v I.. B. o XX:XX hod. nasadol do auta, o XX:XX hod. prišiel domov, vtedy sa ho pýtala, či tie slová že má odísť myslí vážne, otec maloletého sa o tom nechcel, o XX:XX hod. keď vstala a keď išiel do práce, chcela sa o tom baviť, ale otec to nechcel. T. ako má postupovať, nemala nikoho blízkeho v C., preto jej ostala možnosť zavolať rodičom. V pondelok dňa XX. XX. XXXX poobede odišla, myslela si, že otec sa vráti z práce skôr. O XX:XX hod. otcovi sms správou oznámila že odišli - nechce sa hádať a na sviatky ide k rodičom. Z domácnosti zobrala potrebné veci ako oblečenie pre ňu a maloletého, postieľku, kuchynský robot, kozmetiku. T. veci ešte v domácnosti otca ostali. Do domácnosti otca sa nevrátila, dúfala že otec príde skôr, porozprávajú sa, ospravedlní sa, otec prišiel až XX. XX. O. z toho, že nemá záujem o nich, neprejavil ľútosť. Po sviatkoch sa do Q. nevrátila, lebo sa nechcela vrátiť do domácnosti kde boli hádky a otec neprišiel s tým, aby sa vrátili. Od otca nepožadovala súhlas na to, aby zotrvala po sviatkoch na území SR, nebola si vedomá toho, že je to potrebné. V čase keď ju otec vyhodil a pred odchodom nekontaktovala sociálne orgány, najlepšia vec čo ju napadla bola zavolať rodičom. T. české súdy o udelenie súhlasu na vycestovanie, nevedela že to je potrebné. U. pred D. vedela, že do Q. sa nevráti. Z domácnosti neodišla skôr napriek tomu, že X roky bol vzťah problémový, pretože mu dávala šancu, verila že sa veci vrátia k lepšiemu. F. dokumentáciu maloletého od pediatra v ČR vybrala XX. XX. XXXX, živnosť v ČR zrušila XX. XX. XXXX, odhlásenie maloletého zo zdravotnej poisťovne urobila XX. XX. XXXX, sprostredkovateľskú zmluvu s obchodnou spoločnosťou Y. X. zrušila z dôvodu, že už nechcela pracovať, chcela sa do troch rokov plne venovať maloletému. Na zabezpečenie potrieb maloletého mala finančné úspory. B. maloletému neublížil okrem trestov s ktorými ja nesúhlasila, nebolo však na to potrebné lekárske ošetrenie, neohlásila to polícii, sociálnym orgánom. I. keď otca vidí, usmieva sa. I. sa s otcom stretáva za jej prítomnosti, pretože neverí tomu, že sa o neho postará, chce mať nad tým kontrolu, bála sa aby ho otec nezobral. B. sa pýtala či má s jej prítomnosťou problém. V prípade nariadenia návratu by maloletého nasledovala, v prípade žeby to
bolo do Q., prenajala by si byt, musela by si na to nájsť finančné prostriedky. V prípade, žeby sa maloletý mal navrátiť priamo do C., musela by to riešiť tým, žeby si prenajala byt, nevie si predstaviť žeby pri maloletom nebola, lebo ho kojí. Do spoločnej domácnosti vrátiť nechce.
XX. B. na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX vo výsluchu uviedol, že vykonal v domácnosti maloletého dvakrát šetrenie, jedenkrát v súvislosti s neodkladným opatrením o ktorom rozhodoval B. súd C. a druhýkrát v súvislosti s konaním prebiehajúcim na súde v H. H.. I. pri šetreniach bol spokojný, prvýkrát bol nervózny, plačlivý, pripravoval sa von, dožadoval sa prítomnosti matky. S. sociálne šetrenie bolo v ranných hodinách, maloletý bol akurát po zobudení, raňajkoval. C. oboch šetreniach sa dožadoval prítomnosti matky, pri vyprevádzaní maloletý plakal, matka ho musela zobrať na ruky, nezostal ani pri starej matke. D. na citovú väzbu maloletého na matku súhlasil s návratom za podmienky návratu aj matky. C. šetreniach matka z ich strany bola poučená o tom, že keďže prišla na G., je potrebný na to súhlas od otca, na čo matka uviedla, že ho nežiadala, pretože otec by jej ho aj tak neudelil.
XX. Z dôvodu potreby doplnenia dokazovania pojednávanie nariadené na deň XX. 3. XXXX bolo odročené na deň XX. 4. XXXX.
XX. Po odročení pojednávania doručili súdu správu z poradensko-psychologického procesu datovanú dňom 9. 4. XXXX, v ktorej je uvedené, že dňa 5. 4. XXXX sa uskutočnila jedna spoločná rodinná psychologická intervencia s rodičmi a ich spoločným dieťaťom. Na začiatku intervencie ich otec informoval, že na G. sa nachádza od nedele 1. 4. XXXX, odkedy mal možnosť tráviť s maloletým každý deň od rána do približne XX:XX hod. večera. U. uviedol, že s maloletým nemal počas kontaktu žiadne problémy, maloletý u neho aj spal bez problémov. Z realizovanej psychologickej intervencie je evidentné, že rodičia majú medzi sebou veľa nevyriešených otázok a problémov, ktorých vypovedanie a vyriešenie za pomoci odbornej spolupráce s manželským poradcom alebo terapeutom by mohlo do budúcna viesť aj k obnove vzájomného partnerského spolužitia. C. intervencie bol prítomný aj maloletý, ktorý na začiatku spolupráce zrejme pod vplyvom neznámeho prostredia plakal. I. sa ho pokúsila utíšiť tým, že ho zobrala na ruky, čo však v danej chvíli nepomohlo. S. sa utíšilo až keď ho zobral na ruky otec a začal s ním rozvíjať hru. S. už viac počas celej intervencie neplakalo, hralo sa. Z odpozorovaného správania sa dieťaťa je evidentné, že má vytvorené pozitívne citové väzby k obidvom svojim rodičom. U oboch rodičov počas celej intervencie cítilo pocit istoty, bezpečia, s hračkami chodilo za každým z nich, obaja mu dokázali sýtiť jeho základné potreby (otec ho kŕmil koláčikom a matka mu dávala piť). C. citovo sa pripútať a saturovať si pocit istoty a bezpečia prejavoval k obidvom svojim rodičom. M. aj zákaz hádzať hračkami odignoroval od oboch rodičov napriek tomu, že mu obaja trpezlivo vysvetľovali, že hračky hádzať nemá. Z uvedeného je evidentné, že dieťa sa cíti rovnako bezpečne v spoločnosti aj otca aj matky a je evidentné, že obaja rodičia mu aktuálne dokážu poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť a výchovu (s výnimkou kojenia, ktoré matka má záujem poskytovať do doby, kým to bude dieťa vyžadovať). V závere správa konštatuje, že aktuálna komunikácia rodičov nevykazuje znaky výraznej hostility. M. dokážu vzájomne komunikovať a rodičovsky kooperovať. T. tomu, že matka aktuálne odmieta obnovu spolužitia s otcom, bolo rodičom odporúčané absolvovanie psychologického poradenstva zamerané na možnosť obnovy vzájomných citových väzieb medzi nimi. V. spoločné maloleté dieťa má k obom svojim rodičom vytvorené pozitívne citové väzby a pre jeho zdravý psychický vývin je prospešné a žiaduce, aby malo možnosť vyrastať s obidvomi svojimi rodičmi aj v budúcom období. M. bolo poskytnuté psychologické poradenstvo zamerané na výchovu a starostlivosť dieťaťa v porozchodovej rodinnej situácii.
XX. I. po odročení pojednávania doručila súdu nepodpísanú zmluvu o nájme datovanú dňa XX. XX. XXXX uzavretú matkou ako nájomcom a prenajímateľom B. R., s predmetom nájmu - bytu nachádzajúceho sa na ulici M. XX, C. V - G. na dobu určitú od 1. 1. XXXX do XX. XX. XXXX, t. j. na X rokov s dohodnutým nájomným a úhradou za plnenie poskytované s užívaním bytu vo výške X XXX Kč.
XX. C. zástupkyňa matky po odročení pojednávania dňa XX. 4. XXXX doručila súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom C.. I. R., C.., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zapísaný v znaleckom denníku znalca pod č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný na základe dokumentácie poskytnutej právnou zástupkyňou matky a psychologickým vyšetrením matky a maloletého. V znaleckom posudku znalec odpovedal na otázky 1/ ako možno charakterizovať väzby dieťaťa tak nízkeho veku ktoré je kojené vo vzťahu k matke a väzby matky k dieťaťu, 2/ aké sú osobnostné predpoklady matky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, 3/ aký vplyv by malo na matku a dieťa odlúčenie matky od dieťaťa v prípade návratu dieťaťa do
Q. republiky, 4/ je vhodný návrat dieťaťa do prostredia bytu kde dochádzalo k hádkam medzi matkou a otcom, 5/ ako môže takéto konfliktné prostredie vplývať na psychický vývin dieťaťa (môže dieťa pociťovať duševnú ujmu pri návrate do takéhoto prostredia), 6/ uviesť iné relevantné skutočnosti, ktoré znalec zistil psychologickým vyšetrením a súvisia s danou vecou. F. na prvú otázku odpovedal, že väzba s matkou je primárna, prioritná, kľúčová väzba v živote dieťaťa na hranici medzi kojeneckým a batolivým vekom, v ktorom sa aktuálne maloletý nachádza. I. maloletého stále kojí, čo túto výraznú väzbu posilňuje a matku robí výnimočným zdrojom lásky, istoty a bezpečia pre maloleté dieťa. I. prejavoval výrazný príklon k svojej matke, bol pozitívne naladený, v jej prítomnosti spontánny, zjavne prežíval pocit istoty, stability a bezpečia. O tom, že matka tvorí pre maloletého bezpečný svet svedčí aj fakt, že maloletý sa od matky dokázal bez problémov krátkodobo separovať a odísť z vyšetrovacej miestnosti so svojim starým otcom z matkinej strany. Na druhú otázku znalkyňa uviedla, že psychologickým vyšetrením bol u matky zistený pozitívny výchovný potenciál aj výchovné riziká. Na tretiu otázku znalec uviedol, že dlhodobé odlúčenie matky od dieťaťa v prípade návratu dieťaťa do Q. republiky bez matky by mohlo spôsobiť destabilizáciu psychického stavu dieťaťa, jeho citovú depriváciu s ťažko odhadnuteľnými negatívnymi následkami pre ďalší vývin maloletého. Na štvrtú otázku znalkyňa uviedla, že dieťa útleho veku v akom sa aktuálne maloletý nachádza podvedome vníma v prvom rade atmosféru, citové naladenie blízkych ľudí, hlavne rodičov. I. prostredie samo o sebe nemá vo veku maloletého potenciál automaticky vyvolávať spomienky. Na piatku otázku znalec uviedol, že konfliktné prostredie zákonite negatívne vplýva na psychický vývin dieťaťa. T. pri návrate do takéhoto prostredia, ale v akomkoľvek prostredí ktoré má konfliktný potenciál dieťa pociťuje neistotu, úzkosť, v jeho prežívaní vzniká chaos, nepokoj, podráždenie, môže reagovať plačom, krikom, psychomotorickým nepokojom, čo v prípade pretrvávania konfliktov v prostredí môže dieťa neurotizovať a neskôr viesť k poruchám správania.
XX. B. prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa XX. 4. XXXX predložil zmluvu o nájme bytu uzavretú otcom ako nájomcom s prenajímateľom C. R. s predmetom nájmu - bytu nachádzajúceho sa na ulici J. D. XXXX/XX, C. V - G. na dobu určitú od XX. 4. XXXX do XX. 4. XXXX za dohodnutý nájom a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu vo výške X XXX Kč, uzavretú dňa XX. 4. XXXX. Q. prehlásenie B. R., z ktorého vyplýva, že v prípade vypovedania nájomnej zmluvy k užívaniu bytovej jednotky s garážou na adrese C. V, M. XX nájomkyňou matkou maloletého či v prípade nepredloženia nájomnej zmluvy, uvedená bytová jednotka bude daná do prenájmu otcovi maloletého. F. otec predložil nájomnú zmluvu nájomcu matky maloletého a prenajímateľa B. R., datovanú dňom XX. XX. XXXX s podpisom prenajímateľa.
XX. I. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa XX. 4. XXXX predložila potvrdenie o vyšetrení maloletého v ambulancii pediatrickej pneumológie a fyzeológie vo Q. nemocnici s poliklinikou H. H., realizovaného dňa 9. 4. XXXX, z ktorej vyplýva diagnóza akútna bronchitída, bližšie neurčená. Z vyšetrenia maloletého v detskej kardiologickej ambulancii dňa 6. 4. XXXX vyplýva klinický kardiologický nález za primeraný.
XX. Z ďalších dokladov predložených otcom vyplýva osvedčenie o štátnom občianstve Q. republiky maloletého, príjem otca ako príslušníka C. zboru Q. republiky za obdobie od marca XXXX do konca augusta XXXX vo výške XX XXX Kč netto a od septembra XXXX do februára XXXX vo výške XX XXX Kč netto, podanie návrhu na úpravu práv k maloletému na B. súd pre C. V, v ktorom sa otec domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že dňa XX. XX. XXXX matka bez toho aby ho predtým informovala a počkala do jeho nevyhnutného súhlasu, opustila s maloletým Q. republiku a odišla na G., kde v súčasnej dobe býva u svojich rodičov, potvrdenie A. práce Q. republiky z ktorého vyplýva, že matka nie je vedená a nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je v databáze štátnej sociálnej podpory, poberá od 1. 3. XXXX rodičovský príspevok vo výške X XXX Kč, čestné prehlásenie S. D., sestry otca maloletého, V.. D. D., matky otca maloletého, z ktorých vyplýva, že rodičia spolu s maloletým mali stráviť vianočné sviatky v r. XXXX v I., nemohli byť trávené s celou rodinou. T. odchod matky s maloletým na G. bol pre nich šokom. G. otca maloletého a jeho priateľky vždy vnímali ako harmonické. B. maloletého sa v maloletom videl, vzorne sa o neho staral a bol mu stopercentným otcom, o matke maloletého vždy hovoril pekne a s úctou, vzťah s matkou maloletého bral veľmi vážne a narodenie maloletého toto puto ešte umocnilo. Z čestného prehlásenia B. R. vyplýva, že od 1. 1. XXXX prenajala k užívaniu bytovú jednotku s garážou na adrese C. V, M. XX rodičom maloletého. F. je uzavretá na dobu určitú v trvaní do XX. XX. XXXX. M. maloletého v byte žili spoločne ešte v dobe pred narodením ich maloletého dieťaťa a po narodení maloletého v tomto byte žili spoločne s maloletým
ako X-členná rodina. D. platby nájomného sú uhrádzané riadne a včas, ide o veľmi slušnú rodinu, k užívaniu bytu nikdy nemala a nemá žiadne výhrady.
XX. Z ďalších dokladov predložených matkou vyplýva osvedčenie o štátnom občianstve G. republiky maloletým, z potvrdenia občianskeho združenia R. vyplýva, že maloletý navštevuje program C. P. od 1. 3. A..
XX. C. zástupkyňa otca na pojednávaní dňa XX. 4. XXXX uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obvyklý pobyt maloletého je v Q. republike v meste C., kde spolu obidvaja rodičia žili ešte v dobe pred narodením maloletého, v dobe jeho počatia, tehotenstva matky, v dobe narodenia maloletého, až do doby týchto D., kedy matka odišla v čase keď bol otec v práci z bytu, zbalila veci a odišla za pomoci svojich rodičov do miesta svojho súčasného pobytu. U. jednanie je jednoznačne protiprávne tak ako ho označuje R. dohovor a príslušné právne predpisy platné v právnom priestore J. A.. I. sa dopustila protiprávneho premiestnenia dieťaťa a tento stav doposiaľ trvá. I. nemožno nútiť k tomu, aby bolo obnovené partnerské spolužitie s otcom maloletého, ale ako konštatovala aj p. psychologička z A. rodičovské vzťahové väzby sú iba mierne narušené, bolo doporučené rodičom využiť manželskú poradňu, či terapeuta pre rodinné vzťahy. U. uviedla, že vzťahy rodičov nie sú dotknuté ľahostajnosťou a že možno ešte vzťah budovať a to nielen rodičovský, ale vyslovuje názor že aj vzťah partnerský, pretože maloletý si zaslúži obidvoch rodičov a najlepšie v rámci úplnej rodiny. Čo sa týka otázky bývania, je neodškriepiteľné, že nájomný vzťah k bytu na M. ulici naďalej trvá a tento vzťah bol dohodnutý do XX. XX. XXXX, nie XXXX ako matka nepravdivo uvádza. V tejto časti odkázala na čl. V. nájomnej zmluvy a čestné prehlásenie vlastníka bytu z ktorého tiež vyplýva, že nájomný vzťah trvá, čiže nájomca bytu aktualizoval tento stav a potvrdil že nájomný vzťah trvá. C. matka nenechá nájomný vzťah samovoľne dokončiť a už jej nebude predĺžený pre tento prípad, nájomný vzťah bude začatý s otcom maloletého, pretože otec sa domnieva, že dieťa má mať zachovanú kontinuitu tohto prostredia, či už tam matka bude bývať. H. na M. ulici otcom bude uvoľnený obratom potom, čo matka otcovi oznámi, že sa navráti späť do miesta obvyklého bydliska. B. sa má kam presťahovať, súdu predložil nájomnú zmluvu a tá platí. C. prípad žeby matka sa nechcela navrátiť do vyprázdneného bytu na M. ulici, potom je to jej rozhodnutie, ale je i na jej zodpovednosti a je plne na nej, ako si túto záležitosť technicko-organizačne zariadi. B. bývania a splnenia tejto záruky považuje za splnenú a preukázanú. V druhej časti otec naďalej uvádza, že sa zdrží akéhokoľvek jednania, ktoré by malo matku kriminalizovať v súvislosti s konaním, ktoré je predmetom konania. F. tretia plnenie vyživovacej povinnosti k rukám matky nebolo doposiaľ plnené a to z dôvodu, že otec vnímal situáciu tak, že pokiaľ by výživné hradil mohlo by byť toto konanie vnímané ako schválenie súčasného stavu, či zmierenie sa s týmto stavom. Je neodškriepiteľné, že i spätné výživné bude k rukám matky uhradené, ale potom, čo nastane stav ktorý je zákonom predpokladaný. B. sa zaväzuje poukazovať k rukám matky čiastku vo výške X XXX Kč mesačne splatných k rukám matky vždy do XX. dňa v mesiaci vopred a to počnúc mesiacom, v ktorom matka sa fyzicky fakticky navráti do miesta obvyklého pobytu s maloletým. C. záruka ktorá bola navrhnutá bola záležitosť úhrady cestovného. B. je pripravený matku s maloletým odviezť. C. by matka tento návrh neprijala či ponechala bez komentára, tak pre tento prípad otec na pojednávaní uhradí k rukám matky hotovosť paušálnu čiastku na návrat a to cestovné bohato prevyšujúce skutočné náklady s tým spojené - čiastku XX €. Z. veľmi dôležité vníma vyjadrenie nezávislej tretej osoby a to erudovanej a kvalifikovanej psychologičky miestneho úradu, ktorá vnímala i interakciu rodičov navzájom a nevníma tento vzťah za stratený. Vo vzťahu k maloletému uviedla, že je neodškriepiteľné, že R. dohovor nepredpokladá separáciu dieťaťa od rodiča, ktorý s dieťaťom protiprávne odišiel. V tejto súvislosti citovala myšlienku „ T. zájem nezletilého dítětě je vyjádřen právě mezinárodní smlovou a zákonem, který je soud povinen aplikovat v daném návratovém řízení“. Čo sa týka atribútov obvyklého bydliska v danej veci je nepochybné, že matka do dnešných dní poberá od miestneho úradu práce v C. dávky v súvislosti s rodičovstvom. B. pobyt musí určitú dobu trvať, vyznačovať sa dostatočnou mierou stálosti. C. matky na G. ani po tejto matematickej úvahe sa nedá prirovnať k pobytu, ktorý by snáď dorovnával, či snáď prevyšoval dĺžku pobytu v ČR. T. to, čo nie je prípad v danej veci i keby býval dlhší pobyt v mieste kde sa rodič zdržuje protiprávne a teda by mohlo trvať dlhšie než trvanie obvyklého bydliska, potom nemožno založiť obvyklé bydlisko, pretože obvyklé bydlisko nemôže vzniknúť ako výsledok protiprávneho premiestnenia.
XX. C. zástupkyňa matky na pojednávaní dňa XX. 4. XXXX uviedla, že dostatočným spôsobom preukázali, že zo strany matky nedošlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa z územia Q. republiky na územie G. republiky, nakoľko otec dal k neoprávnenému premiestneniu konkludentný súhlas, čo vyplýva z sms komunikácie medzi rodičmi zo dňa XX. a XX. XX. XXXX, kedy otec jednoznačne vedel,
že matka odchádza po hádke s ním na G. potom, ako ju v rámci hádky opätovne slovne vyhodil z bytu, ktorý spolu s matkou užíval a do dnešného času užíva. B. matke výslovne napísal, aby sa nezabudla zbaliť, pričom matka spolu s dieťaťom odišla dňa XX. XX. XXXX z bytu v C. a otec podal návrh na návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu z dôvodu neoprávneného premiestnenia až dňa 7. 2. XXXX, čo tiež svedčí o tom, že bol s týmto premiestnením skoro dva mesiace uzrozumený a súhlasil s ním. U. z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že dieťa bolo na G. premiestnené v čase keď malo nízky vek rok a dva mesiace, preto v tomto prípade nemožno predpokladať, že si v mieste svojho vtedajšieho bydliska v C. mohlo vytvoriť či už sociálne, citové alebo akékoľvek rodinné väzby stabilného a trvalejšieho charakteru. Má preto zato, že obvyklý pobyt nemalo dieťa v Q. republike ale na G., kde momentálne žije v H., pričom je zároveň štátnym občanom G. republiky. S. za súčasného stavu je adaptované v tomto prostredí a integrovalo sa do prostredia na G. v H., ktoré aj počas svojho bydliska v Q. pravidelne navštevovalo, čo vyplýva z vykonaného dokazovania a tiež z toho, že maloletý mal oslavu 1. roka u starých rodičov zo strany matky v H., kde má svoju rodinu zo strany matky, lekára, lekársku starostlivosť, navštevuje záujmový krúžok. U. dostatočným spôsobom preukázali silnú citovú a prirodzenú fixáciu kojeného maloletého dieťaťa tak nízkeho veku, ktoré je tak ako vyplynulo z predloženého znaleckého posudku na hranici medzi kojeneckým a batoleným vekom, čo vylučuje oddelenie matky od dieťaťa, ktoré sa z dôvodov neustálych hádok vyplývajúcich z rozdielnych názorov partnerov v živote ako aj rozdielnych názorov na výchovu mal. dieťaťa, odmieta vrátiť do bytu v ČR. I. z týchto dôvodov odmieta sa vrátiť do Q. republiky. Od matky nemožno spravodlivo požadovať, aby sa proti svojej vôli na základe týchto dôvodov do Q. republiky vrátila, aj keď matka nepopiera, že aj otec má svoje rodičovské práva a povinnosti, v ktorých mu samozrejme nebráni, umožňuje mu stretávať sa s dieťaťom. U. má zato, že okamžitý návrat mal. dieťaťa do prostredia kde by dochádzalo k hádkam medzi rodičmi, by maloletému určite spôsobil duševnú ujmu. V tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa uviedla: „Y. prostredie zákonite negatívne vplýva na psychický vývin maloletého dieťaťa a v prípade pretrvávajúcich konfliktov môže dieťa neurotizovať a neskôr viesť k poruchám správania“. B. návrat mal. dieťaťa tak ako ho otec navrhuje by určite nebol v záujme maloletého vzhľadom na už uvedené, ako aj vzhľadom na to, že dieťa má zdravotný problém, ku ktorému došlo vplyvom prašného prostredia v mieste predchádzajúceho bydliska, t. j. prašného prostredia v C.. Zo strany otca ktorému patria zo zákona opatrovnícke práva čo nikdy nepopierali, neboli dané účinné opatrenia ani dostatočné záruky bezpečného návratu dieťaťa, ako aj jeho ďalšej existencie a výchovy zo strany otca, ktoré by znamenali možnosť bezkonfliktného spolužitia rodičov a maloletého. B. nepreukázal dostatočné a podložené záruky nielen sľúbené vo vzťahu k bytovej otázke pre dieťa a matku. Na pojednávaniach sa nepreukázalo žeby existovala zmluva, ktorá by bola podpísaná zo strany obidvoch účastníkov zmluvy, t. j. prenajímateľa a nájomcu, kde by mal nájomný vzťah medzi matkou a prenajímateľom trvať do konca r. XXXX. B. tiež nepreukázal dostatočné záruky vo vzťahu k sociálnym podmienkam, ako aj vo vzťahu k participácii na každodennej výchove a výžive maloletého z jeho strany, čo vedie k záveru, že zabezpečenie ochrany s ohľadom na prvoradý záujem maloletého po jeho prípadnom navrátení do ČR neboli zo strany otca prijaté primerané opatrenia ani záruky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností zaručovali, že prípadný návrat maloletého nevystaví dieťa duševnej ujme. Aj keď otec na pojednávaní prezentoval, že je síce ešte činný ako príslušník PZ ČR a vedel by si vybaviť výsluhový dôchodok, žiadny dôkaz o tom žeby chcel odísť do výsluhového dôchodku nepredložil. B. nedoplnil svoj návrh aj o neoprávnené zadržanie.
XX. B. na pojednávaní dňa XX. 4. XXXX vo výsluchu zotrval na svojich ústnych, písomných vyjadreniach. F. uviedol, že je dôležitá vzhľadom na vek maloletého jeho prirodzená naviazanosť na matku aj z dôvodu kojenia, ale je však dôležité zohľadniť aj práva otca. I. má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V prípade nariadenia návratu pokiaľ by matka naďalej zotrvala na stanovisku že ho odmieta, s jeho nariadením nesúhlasil a to aj z dôvodu kojenia maloletého.
XX. G. lustráciou v registri obyvateľov zistil, že matka má odo dňa XX. XX. XXXX trvalé bydlisko na území G. republiky na adrese H., R. námestie X a maloletý od XX. XX. XXXX. I. podľa lustrácie vykonanej v G. poisťovni nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a nie je nikdy zamestnaná.
XX. Z oznámenia X. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyplýva, že vedie konanie o navrátenie dieťaťa pod svojou sp. zn. US/X/XXXX. C. Q. ústredného orgánu im bola zaslaná žiadosť o zabezpečenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu - Q. republiky, kde žiadateľom je otec maloletého. T. listom kontaktovali matku, ktorú vyzvali k zaslaniu písomného stanoviska a tiež jej
bola ponúknutá možnosť mediačného stretnutia za účelom dosiahnutia zmierového riešenia vzniknutej situácie. I. im poslala svoje stanovisko a vysvetlenie, ktoré bolo poskytnuté Q. ústrednému orgánu.
XX. Zo spisu vedeného na B. súde C. pod sp. zn. XXP/XX/XXXX vyplýva, že na návrh matky prebiehalo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo uznesením B. súdu C. č. k. XXP/XX/XXXX- XXX zo dňa XX. 2. XXXX zamietnuté a zároveň súd začal konanie vo veci zverenia maloletého do starostlivosti rodičov. V rámci tohto konania matka predložila správu o vyplatených odmenách plynúcich z príkaznej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou XXXCZK X. s.r.o., za r. XXXX vo výške XXX XXX Kč a správu o vyplatených odmenách plynúcich z príkaznej zmluvy za r. XXXX obchodnou spoločnosťou E-I..PRO s.r.o. vo výške XX XXX Kč. V súvislosti s konaním prebiehajúcim na B. súde C. opatrovník uviedol, že konanie o zverenie maloletého do starostlivosti rodičov bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu G. republiky.
XX. C. čl. X S. o medzinárodnoprávnych aspektoch únosov detí, ktorý bol prijatý v R. dňa XX. X 0. X XXX (publikovaný v oznámení I. zahraničných vecí SR pod č. XX X/XXXX Z. z., ďalej len " S. " ), cieľom tohto dohovoru je : a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
XX. C. čl. X S. premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak : a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. B. právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
XX. C. článku X S. sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. C. dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek XX rokov.
XX. C. čl. X S., na účely tohto dohovoru a) "opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) "právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
XX. C. článku XX S., ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku X a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. N. alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty X roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa vžilo s novým prostredím.
XX. C. článku XX S., bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do znesiteľnej situácie. N. alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
C. hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
XX. C. článku XX S., rozhodnutie podľa toho S. o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
XX. C. čl. X ods. X nariadenia M. (ES) č. XXXX /XXXX zo dňa XX. XX . XXXX o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "nariadenie") pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
XX. C. čl. X ods. XX nariadenia pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. B. právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
XX. C. čl. XX ods. X nariadenia, súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. XX písm. b) R. dohovoru z roku XXXX, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení.
XX. X. S. je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. C. pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného S. sa rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z jeho rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle C. S. medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny. G. sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. G. za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a premiestnenie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v tomto štáte. O. kritéria súd skúmal v súlade s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. D. dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý sa narodil v ČR, kde do XX. XX. XXXX žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v prenajatom byte v C. na ul. M. XX. I. na tejto adrese bol prihlásený na trvalé bydlisko do XX. XX. XXXX, kedy ho matka odhlásila. I. bol zaradený do sociálneho, zdravotného systému. V Q. republike do XX. XX. XXXX mal svojho pediatra a u jeho vedenú zdravotnú dokumentáciu. I. maloletého bola zaradená do sociálneho systému, poberala a poberá dávky spojené s rodičovstvom, peňažnú pomoc v materstve, rodičovský príspevok. I. bol štátnym občanom Q. republiky a odo dňa XX. 3. XXXX na základe žiadosti matky aj štátnym občanom G. republiky. I. v Q. republike nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, detské jasle. G. o maloletého zabezpečovali rodičia. I. v ČR neabsolvoval žiadne kurzy. T. predškolského zariadenia, resp. detských jasiel a akýchkoľvek kurzov matka odôvodňovala zdravotným stavom maloletého, ktorý vo veku X mesiacov bol po dobu jedného týždňa hospitalizovaný v nemocničnom zariadení v ČR. I. na území ČR má okrem otca starú matku, dve tety, sesternicu, s ktorými bol v pravidelnom kontakte a podľa zhodného vyjadrenia rodičov na nich pozitívne reagoval. I. spolu s otcom a maloletým resp. sama s maloletým chodila na územie SR a ako sama uviedla za účelom návštev a osláv. I. odo dňa XX. XX. XXXX sa zdržiava na území SR, kde podľa samotného písomného vyjadrenia matky sa adaptoval. I. v čase premiestnenia z ČR na územie SR mal jeden rok a dva mesiace. D. na takýto vek maloletého nemožno hovoriť o vytvorení citových, sociálnych väzieb samotným mal. dieťaťom a v tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne matky. G. však vzhľadom na vek maloletého môže konštatovať, že jeho miera začlenenia vzhľadom na vyššie opísaný skutkový stav bola v ČR a preto jeho obvyklý pobyt bol na území ČR.
XX. T. ako mal súd na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že prišlo k zmene obvyklého pobytu maloletého zaoberal sa otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletého mimo jeho obvyklého pobytu bolo neoprávnené. T. premiestnením alebo zadržiavaním maloletého dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, či iná právnická osoba, buď spoločne alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním a v čase premiestnenia alebo zadržiavania bolo toto právo aj skutočne vykonávané buď spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona narodením maloletého. Z výpovede otca ako aj matky mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo vykonával a to samostatne v čase plnenia pracovných povinností matkou, alebo spoločne s matkou počas víkendu, kedy mali spoločné výlety. V tomto smere argumentácia matky ohľadom schopnosti otca samostatne vykonávať svoje opatrovnícke právo je právne irelevantná, pretože v rámci tohto konania súd neposudzuje schopnosť toho ktorého rodiča zabezpečovať mal. dieťaťu starostlivosť. F. sa len otázkou, či otec svoje opatrovnícke právo realizoval, čo mal súd jednoznačne preukázané. I. súd mal preukázané, že na návrh matky na B. súde C. pod sp. zn. XXP/XX/XXXX prebiehalo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý a súd z úradnej moci začal konanie o zverenie maloletého do starostlivosti rodičov, ktoré pre nedostatok právomoci SR podľa vyjadrenia opatrovníka maloletého bolo zastavené. B. súdom doložil, že podal na B. súd pre C. 2. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
XX. G. ďalej skúmal, či došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo neoprávnenému zadržiavaniu maloletého. F. pobytu maloletého je možná len so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. V danom prípade mal súd preukázané, že matka premiestnila maloletého dňa XX. XX. XXXX, kedy odišla zo spoločnej domácnosti. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že odchodu matky zo spoločnej domácnosti predchádzala hádka, ktorá bola v nedeľu XX. XX. XXXX, pri ktorej podľa tvrdení matky otec použil slová „vypadni a zbaľ sa“. B. k tomuto tvrdeniu matky sa nevedel vyjadriť, uviedol že si nepamätá, žeby takéto slová použil. Z výsluchu matky však vyplynulo, že nešlo o prvé takéto vyjadrenie otca, ale nikdy to neriešila odchodom zo spoločnej domácnosti, pretože vždy situáciu vyriešili rozhovorom, čo pri poslednej hádky sa nestalo, otec ju odmietal. B. podľa tvrdení matky jej z I. doniesol po hádky gumy na osobné motorové vozidlo. I. po odchode spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti dňa XX. XX. XXXX otcovi napísala sms správu, v ktorej mu oznámila že aby sa nehádali, odišla k svojim rodičom na sviatky. B. matku po odchode zo spoločnej domácnosti telefonicky kontaktoval, písal jej sms správy, z ktorých však nemožno jednoznačne vyvodiť, žeby s odchodom matky spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti na vianočné sviatky k rodičom matky nesúhlasil. Aj keď rodičia odlišne opisovali priebeh udalostí od XX. XX. XXXX, súd na základe konania, správania otca môže konštatovať, že k premiestneniu maloletého dal konkludentný súhlas. O tom svedčí aj vyjadrenie matky konštatované opatrovníkom v správe zo sociálneho šetrenia, pri ktorom matka uviedla, že otcovi nepovedala že ostane na G., predpokladala, že spolu s maloletým sa vráti späť do Q.. T. však matka odo dňa XX. XX. XXXX vykonávala kroky smerujúce k zotrvaniu maloletého na území SR tým, že k XX. XX. XXXX zrušila svoje živnostenské oprávnenie, zrušila trvalý pobyt maloletého v ČR, prihlásila maloletého na území SR k pediatrovi, trvalý pobyt, riešila slovenské štátne občianstvo maloletého. B. maloletého sa obrátil na A. orgán ČR, ktorý následne kontaktoval X. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže SR a ten kontaktoval matku. G. preto ustálil záver, že odo dňa XX. XX. XXXX maloletý sa na území SR zdržiava neoprávnene, pretože otec matke neudelil písomný, ústny a svojim konaním ani konkludentný súhlas na zadržiavanie maloletého na území SR. C. matka v tejto súvislosti argumentovala že otec riešil otázku premiestnenia, resp. zadržiavania maloletého až po dvoch mesiacoch je nepravdivé vzhľadom k tomu, že k podaniu návrhu otcom na tunajší súd dňa 7. 2. XXXX predchádzalo podanie žiadosti otcom na A. orgán ČR, ktorý následne začal konať.
XX. G. mal preukázané, že prišlo k medzinárodnému únosu a je v zmysle S. povinnosť dieťa vrátiť. S. stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. C. zástupkyňa matky poukazovala na čl. XX písm. b) S. a na európsku judikatúru. Z. dôvod nenavrátenia dieťaťa uvádzala, že maloletý by išiel do konfliktného prostredia, naviazanosť maloletého na matku vzhľadom na jeho útly vek, kojenie maloletého matkou a z toho dôvodu existenčne prirodzene biologicky citovú viazanosť maloletého na matku. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie J. súdu pre ľudské právo (č. XXXXX/ XX T. a G. proti D., č. XXXXX/XX D. a Y. proti U.), v ktorých súd ustálil, že je potrebné prihliadnuť na
najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je treba vždy hodnotiť k dobe rozhodnutia súdu a tento záujem zahŕňa jednak záujem udržiavať si väzby s rodinou ako aj záujem vyvíjať sa v zdravom prostredí. F. v rozhodnutiach súd uviedol, že pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je potrebné posúdiť, či rozhodnutie o nariadení návratu neprimerane zasiahne do práv na rodinný a súkromný život matky ako rodiča, ktorý deti premiestnil na územie iného štátu. C. zástupkyňa matky poukázala na nimi predložený súkromný znalecký posudok ku ktorému súd uvádza, že mu nemôže dať takú dôkaznú váhu, nakoľko bol vykonaný bez vyšetrenia otca, t. j. len na základe vyšetrenia matky maloletého a zodpovedá na otázky ktoré neboli ani v konaní sporné. G. tiež poukazuje na rozhodnutie J. súdu pre ľudské práva vo veci (G.M. proti C.), v ktorom súd sa zaoberal pojmom ujma v zmysle čl. XX písm. b) R. dohovoru a uviedol „G. osobitne zdôrazňuje, že ujma na ktorú poukazuje čl. XX písm. b) R. dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. B., nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa trest existencie vážneho nebezpečenstva“.
XX. T. súd G. republiky ako aj A. súd G. republiky vo svojich rozhodnutiach opätovne zdôrazňoval, že aj v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa je potrebné v maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa a dôsledne skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené v čl. XX S. pre odmietnutie nariadenia návratu maloletého dieťaťa. C. rozhodovaní o návrate maloletých detí do iného zmluvného štátu S. musí súd vychádzať z čo najstarostlivejšieho zistenia skutkového stavu. S., ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať skutočný postoj rodiča v zahraničí k súčasnému pobytu dieťaťa. A. súd zdôraznil, že J. súd pre ľudské práva vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa č. XX S., teda výnimky z povinnosti navrátiť dieťa.
XX. V danej veci súd citlivo zvažoval aplikáciu čl. XX písm. b) S. s prihliadnutím na všetky okolnosti ohľadom maloletého. G. zároveň prihliadol na čl. XX ods. X nariadenia, ktoré stanovuje ešte prísnejšie podmienky za ktorým nemožno nenavrátiť maloleté dieťa. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý sa má vrátiť do ČR, do členského štátu EÚ. I. vzhľadom na aktuálny svoj vek jeden rok a päť mesiacov nie je fixovaný na žiadne prostredie, ale osoby ktoré mu dávajú pocit istoty, bezpečia a ktorými sú pre maloletého obidvaja rodičia, čo jednoznačne vyplynulo zo správy z poradensko-psychologického procesu v rámci ktorého maloletý mal pozitívne reakcie na obidvoch rodičov, dokonca otec z rodičov bol ten, ktorý maloletého upokojil. I. pred poradensko-psychologickým procesom po dobu X dní bol s otcom od rána X:XX hod. do večera zhruba XX:XX hod. a vtedy mu otec zabezpečoval starostlivosť. Z vyjadrenia matky nevyplynulo, že by maloletý takúto starostlivosť neakceptoval, mal s ňou problém. N. riziko, ktoré by mohlo spôsobiť maloletému ujmu bola skutočnosť, že doposiaľ maloletý bol večer a v noci matkou kojený. G. je zrejmé, že nie je možné nútiť matku aby nasledovala maloletého do krajiny obvyklého pobytu. I. však sama uviedla, že v prípade nariadenia návratu by maloletého nasledovala do Q., kde by si prenajala byt, musela by nájsť na to finančné prostriedky. G. preto po takomto vyjadrení matky nemal preukázané splnenie podmienky v zmysle čl. XX písm b) R. dohovoru pre nenavrátenie maloletého. C. matka prostredníctvom právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím súdu už uvádzala, že matka sa odmieta navrátiť do ČR, súd takéto vyjadrenie považuje za účelové preto, aby dosiahla nenavrátenie maloletého. Z. vo vzťahu k matke to tvrdo vyznie, ale matka si musela byť vedomá a to aj keď nemá právnické vzdelanie následkov svojho konania, ktorým jednoznačne zasiahla do života maloletého, ktorému by obmedzila jeho právo byť s otcom. I. maloletého premiestnila napriek tomu že vedela že na to súhlas od otca nedostane, o čom svedčí samotné jej vyjadrenie pred opatrovníkom. B. prostredníctvom právnej zástupkyne predložil súdu reálne a spôsobilé záruky pre návrat maloletého aj s matkou tým, že má možnosť sa zo spoločnej domácnosti v ktorej spolu s matkou a maloletým do jej odchodu na územie SR žili odsťahovať, za týmto účelom má riadne podpísanú nájomnú zmluvu, ktorú aj súdu predložil. B. taktiež sa zaviazal pri návrate maloletého matke poskytovať výživné vo výške X XXX Kč, ktoré podľa predloženej nájomnej zmluvy či už otcom alebo samotnou matkou pokrýva výdavky spojené s nájomným prenajatého bytu. V prípade žeby otec si tento záväzok nesplnil, matka na území ČR má možnosť domáhať sa určenia výživného a to aj neodkladným opatrením. I. tak spolu s maloletým má možnosť vrátiť sa do nekonfliktného prostredia domácnosti v ktorom by s maloletým žila sama a maloletý by tak nebol vystavený konfliktnému vzťahu rodičov na ktorý matka poukazovala, avšak podľa záverov z poradensko-psychologického procesu za odborného vedenia rodičov maloletého by mohlo dôjsť k obnoveniu partnerského spolužitia. C. právna zástupkyňa matky spochybňovala nemožnosť matky vrátiť sa do pôvodnej domácnosti bytu v C. na M. ul. č. XX. z dôvodu,
že nájomná zmluva nebola podpísaná súd uvádza, že zo samotného vyjadrenia matky vyplynulo, že takúto nájomnú zmluvu uzavrela len ňou nedisponuje, pretože jej ju otec roztrhal a nájomnú zmluvu nevypovedala. B. súdu doložil čestné prehlásenie vlastníka bytu na M. ul. č. XX. v C. z ktorého vyplýva možnosť ďalšieho bývania matky s maloletým. G. pri svojom rozhodovaní tiež zohľadnil ďalšiu záruku otca a to poskytnutie finančných prostriedkov matke vo výške XX € na úhradu výdavkov spojených s návratom maloletého do ČR a to v prípade, žeby matka odmietala možnosť otca odviezť ju spolu s maloletým do ČR. W. pre úplnosť súd uvádza, že matkou predložené doklady o vyšetrení maloletého s uvedením diagnózy akútna bronchitída nie je dôvodom na nenavrátenie maloletého, pretože ide o bežnú diagnózu a nie natoľko závažnú, ktorá by podľa čl. XX písm. b) S. priviedla maloletého do neznesiteľnej situácie. C. takéhoto dokladu matkou po prvom pojednávaní (t. j. aj výsluchu matky) možno považovať za účelové, preto aby dosiahla nenavrátenie maloletého. T. návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu súd sledoval aj umožnenie českým súdom, ktorí majú právomoc meritórne vo veci rozhodnúť a to už o podanom návrhu otca, čím sa poskytne maloletému právna istota a predíde sa ďalším konfliktným situáciám medzi rodičmi.
XX. B. sa v návrhu domáhal nariadenia návratu maloletého v lehote X dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň udelenia oprávnenia mu po uplynutí X-dňovej lehoty prevziať maloletého za účelom jeho navrátenia do miesta obvyklého pobytu. G. návrh v tejto časti zamietol, nakoľko stanovenie lehoty na nariadenie návratu je nadbytočné vzhľadom na znenie § 133 ods. X X., podľa ktorého uznesenie je vykonateľné nadobudnutím právoplatnosti a tiež z dôvodu samostatne upraveného vykonávacieho konania v X. mimosporovom poriadku.
XX. B. dĺžky konania súd uvádza, že nebolo možné dodržať S. stanovenú X-týždňovú lehotu z dôvodu, že otec nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a vzhľadom na potrebu zistenia náležitého skutkového stavu. V tejto súvislosti súd poznamená, že v zmysle judikatúry J. súdu pre ľudské práva ani stanovená X-týždňová lehota nemôže brániť náležitému zisteniu skutkového stavu, čo súd v prejednávanej veci počas celého konania sledoval.
XX. Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Toto uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 133 ods. 2 CMP).