Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G. D., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, F., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., Račianska 96, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 16.02.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100033057/2017 zo dňa 05.01.2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd zistil, že žalobca podal dňa 14.11.2012 dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, v ktorom uviedol daň v sume 8.827,35 eura, odpočítanie dane celkom v sume 10.210,83 eura a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 1.383,48 eura.

2. Na základe oznámenia zo dňa 14.05.2013 o daňovej kontrole začal správca dane u žalobcu dňa 18.06.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010 a január - december 2011. V uvedený deň bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené tam uvedené listinné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Dňa 26.06.2013 a 11.07.2013 žalobca predložil ďalšie doklady, o čom spísal správca dane zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých sú predložené doklady presne špecifikované. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25.10.2013, na ktorom správca dane informoval žalobcu, ktoré účtovné doklady neboli predložené a opatrením mu uložil chýbajúce doklady doložiť do 20 kalendárnych dní. Žalobca uviedol, že stavebné práce boli vykonané na nehnuteľnosti na adrese U. B.. XXX/X. v Leviciach, na ktorú boli určené i nákupy stavebných materiálov.

3. Na ústnom pojednávaní dňa 28.11.2013 žalobca predložil ďalšie doklady a k chýbajúcim a nedoloženým dokladom uviedol, že dňa 03.11.2011 mu neznámy páchateľ odcudzil z vozidla firemné dokumenty za zdaňovacie obdobie 2010 a iné dokumenty, pričom uvedenú udalosť nahlásil polícii (malo sa jednať o pokladničné doklady uvedené v záznamoch dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010 a prvotné doklady vystavené dodávateľmi tovaru alebo služby k týmto dokladom). K výdavkovým pokladničným dokladom za zdaňovacie obdobie január - december 2011 sa vyjadril tak, že zmenou účtovníčky v roku 2012 zistil nedostatky v účtovníctve. Ďalej uviedol, že za roky

2010 a 2011 neviedol knihy jázd k motorovým vozidlám z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Inú zmluvu so spoločnosťou LUX Kereskedelmi Kft. Budapest, okrem predloženej zmluvy o obchodnom zastúpení, neuzavrel. Bolo chybou uvedenej spoločnosti, že na faktúrach bol uvedený iný predmet fakturácie, ako vyplýva zo zmluvy.

4. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca výzvou zo dňa 15.01.2014 správcom dane vyzvaný na predloženie ďalších, tam uvedených dokladov pre účely daňovej kontroly a podanie písomného vyjadrenia k položeným otázkam.

5. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 700.731,81 eura (obdobia január 2010 až marec 2011) s tým, že je predpoklad premiestňovania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Žiadosť správcu dane sa týkala spoločnosti LUX KERESKEDELMI Kft. Maďarský správca dane ohľadom uvedenej spoločnosti oznámil (odpoveď doručená dňa 27.08.2014), že žalobca si len prenajal skladový priestor od maďarského daňového subjektu, tento neposkytol žiadne iné služby žalobcovi, pričom žalobca uskutočnil platbu za faktúry maďarskej spoločnosti v hotovosti. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 315.335,48 eura (obdobie apríl 2011 až december 2011) požiadal maďarskú finančnú správu v januári 2014 o výmenu informácií, pričom žiadosť správcu dane sa týkala spoločnosti SÁGI Kft. Maďarský správca dane ohľadom tejto spoločnosti oznámil správcovi dane (odpoveď doručená dňa 10.10.2014), že spoločnosť SÁGI Kft. vykonáva aktivitu ako agent na objednávku žalobcu. Uskutočnila prieskum trhu pre žalobcu v súvislosti s výrobkami na ochranu práce, hľadala sprostredkovateľa a ponúkala tovar maďarským partnerom. Žiadne iné služby žalobcovi spoločnosť neposkytla. Doklady maďarský daňovník odovzdal žalobcovi a iné nemá. Budova, nachádzajúca sa na adrese Budapest, K.t. XXX, je komplexom skladov. Spoločnosť SÁGI Kft. si tam prenajíma priestor 200 m2, kde skladuje tovar vo svojom vlastníctve. Žalobca tam tovar neskladoval. SÁGI Kft. nevykonáva žiadnu aktivitu v uvedených priestoroch pre žalobcu. Žiadni zamestnanci nie sú prítomní v týchto priestoroch, len pri nakladaní a vykladaní tovaru. Spoločnosť neprijala v roku 2011 žiadny tovar od žalobcu.

6. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 13.02.2014, na ktorom žalobca uviedol, že účtovníctvo v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach viedol on, mal prenajaté skladové priestory v Leviciach. Prepravu tovaru uskutočňoval vlastnými motorovými vozidlami a dodávateľsky (uviedol konkrétnych dopravcov Adam Cencora, M - LOGISTIC, s.r.o., KOVA - TEX, RX.o, Slovak Parcels Service s.r.o., Slovenská pošta, a.s., UPS, Ivan Gaži - FILIP, Cargo-partners SR, s.r.o., VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o.). Dodanie tovaru do iného členského štátu popísal tak, že na základe ústnej alebo písomnej objednávky u jeho dodávateľov mu bol tovar doručený, alebo ho prepravil vlastnými motorovými vozidlami do skladových priestorov. Dodanie tovaru a uskutočnilo na základe ústnych alebo písomných objednávok od odberateľov, preprava sa uskutočňovala buď jeho vozidlami, alebo prepravnými spoločnosťami. V roku 2010 a 2011 nebol ako zdaniteľná osoba identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte. Neuviedol, s akou obchodnou maržou podnikal v roku 2010 a 2011, nakoľko je to individuálne.

7. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola so žalobcom spísaná dňa 19.02.2014, kedy ho správca dane oboznámil, že z predložených výkazov a dokladov za roky 2010 a 2011 vypočítal obchodnú maržu za rok 2010 na 19,41 % a za rok 2011 na 20,39 %. K tomu žalobca uviedol, že nevie, s akou maržou pracoval, všetky predajné ceny boli individuálne dohodnuté s odberateľmi, nebola stanovená pevná marža. Neuviedol, či súhlasí, alebo nesúhlasí s uvedenou maržou. Predložil zmluvu o predaji podniku zo dňa 11.12.2013 (kupujúcim bola spoločnosť SAFETY WORK, s.r.o.).

8. Správca dane požiadal maďarskú daňovú správu medzinárodnou výmenou informácií o preverenie spoločnosti JKH Nagyker Kft., či uvedený daňový subjekt odoberal v rokoch 2010 a 2011 tovar od žalobcu, na akú adresu boli zasielané objednávky na tovar, akým spôsobom bol tovar prepravný, kto vykonal prepravu, na akej adrese bol tovar skladovaný. V uvedenom zdaňovacom období sa jednalo o faktúru č. 11/0271 zo dňa 08.06.2011. K ďalšiemu deklarovanému odberateľovi žalobcu, t.j. spoločnosti Király - Szerszám Kft. (ktorej mal žalobca v zdaňovacom období jún 2011 dodať tovar podľa faktúry č. 11/0273 zo dňa 08.06.2011 v

sume 4.019,62 eura) maďarská finančná správa dňa 29.10.2014 oznámila, že našli faktúry v účtovníctve spoločnosti a tieto boli i zaplatené. Bývalý konateľ spoločnosti E. K. Kft. potvrdil, že bol v kontakte so žalobcom, od ktorého kúpil tovar, tento prevzal na adrese K.t. XXX a podľa neho to bol sklad Levop (žalobcu). Tovar bol prevzatý v sklade Levop (K.t. XXX) a prepravený vlastným autom spoločnosti E. K. Kft. K spoločnosti Schleif-Fer Kereskedelmi. Bt. (ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v júni 2011 v zmysle faktúry č. 11/0276 zo dňa 09.06.2011 v sume 1.223,84 eura) maďarská finančná správa oznámila, že spoločnosť obchodovala so žalobcom v roku 2010 a 2011 a prijala faktúry. Kúpila tovar - výrobky pre ochranu práce za účelom ich ďalšieho predaja. Tovar bol dodaný do Maďarska vlastným autom - spočiatku v roku 2009, potom bol otvorený sklad Budapešť, K.t. XXX a z tohto miesta bol tovar odoslaný na miesto obchodu maďarského daňovníka. Dodacie náklady znášal žalobca. Z výmeny daňových informácií ohľadne ďalšieho odberateľa v Maďarsku, t.j. spoločnosti ADDÓ Kft. (ktorej mal žalobca v júni 2011 dodať tovar s oslobodením od dane spolu v sume 2.666,40 eura v zmysle faktúry č. 11/0279 zo dňa 10.06.2011) správca dane zistil, že maďarský daňovník prevzal tovar v Budapešti, K.t., ktoré je miestom obchodu slovenského daňovníka v Maďarsku. Preprava bola uskutočnená slovenským daňovníkom. Ďalšia výmena daňových informácií sa týkala odberateľa žalobcu, t.j. spoločnosti VESPER EXPORT - IMPORT Kft. (ktorej mal žalobca v júni 2011 dodať tovar s oslobodením od dane v zmysle faktúry č. 11/0275 zo dňa 08.06.2011 v sume 124,80 eura). Z odpovede vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu Budapest, E. 3, sklad bol prenajatý od AIRVent Légtechnikai Zrt., niekoľkokrát bol tovar prepravený do skladu spoločnosti LUX Kft. Spoločnosť Vesper Kft. prevzala tovar a žalobca tovar fakturoval vo všetkých prípadoch. Tovar bol prepravený žalobcom, ohľadne nakládky tovaru nemali informácie. Tovar bol prepravený do Budapešti, prevzatý zamestnancom spoločnosti Vesper Kft. a skladovaný 1 - 2 dni. Z odpovede maďarskej finančnej správy ohľadne ďalšieho deklarovaného odberateľa žalobcu, t.j. spoločnosti Phobex Kft. (ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v zdaňovacom období jún 2011 v zmysle faktúry č. 11/0270 zo dňa 07.06.2011 v sume 1.444,22 eura) vyplýva, že žalobca dodal tovar pre uvedenú spoločnosť, objednávka bola zaslaná mailom alebo telefonicky. Tovar bol prevzatý v Budapešti, K.t. XXX, príjemcom tovaru bol asistent logistiky spoločnosti Phobex Kft. Tovar bol kúpený od žalobcu a ďalej predaný. Maďarský daňový subjekt priznal nadobudnutie tovaru vo svojom účtovníctve. Ďalšia výmena daňových informácií sa týkala spoločnosti Derbi Team Kft., ktorá mala byť odberateľom tovaru v júni 2011 od žalobcu v sume 1.576,10 eura (v zmysle faktúry č. 11/0304 zo dňa 26.06.2011). Zo zistenia maďarskej finančnej správy (doručenej správcovi dane dňa 02.02.2015) vyplýva, že faktúry vystavené žalobcom súhlasia s tými, ktoré má k dispozícii maďarský daňový subjekt. Preprava tovaru bola realizovaná vlastnými vozidlami - tovar bol prepravený konateľom spoločnosti Derbi Team Kft., (K. Z. a O. O.) ich osobnými vozidlami. Miesto nakládky bolo v Iparvágány ut. L., prítomný bol jeden z konateľov M. R. Kft. a skladník v mene spoločnosti Levop, nevedia jeho meno. Tovar bol skladovaný spoločnosťou Derbi Team Kft. v prenajatom sklade, bol privezený žalobcom do priestorov, nie v každom prípade bol vystavený nákladný list na tovar kvôli jeho objemu.

9. Na pojednávaní dňa 18.03.2014 žalobca predložil ďalšie listinné doklady, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

10. Dňa 31.03.2014 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní na adrese U. B. X, Levice, za účelom preverenia stavu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na tejto adrese a popisuje sa v nej stav rekonštrukcie budovy. V budove sa nenachádzal tovar, ktorý je predmetom došlých faktúr od dodávateľa F. E. a od dodávateľa STUDIO.IT NR, s.r.o. Na budove sa nenachádzala strešná krytina. K tomu podal žalobca vysvetlenie dňa 31.03.2014 (spísané do zápisnice o ústnom pojednávaní), v ktorom uviedol, že tovar uvedený na faktúrach (netýkali sa zdaňovacieho obdobia jún 2011) od dodávateľa STUDIO.IT NR, s.r.o.) bol riadne dodaný, určený na objekt U. B. X, Levice podľa projektovej dokumentácie. V roku 2012 tovar predal, lebo jeho zámer sa zmenil. Na nehnuteľnosti boli vykonané izolačné, sanačné, udržiavacie a inžinierske práce.

11. Rozhodnutím zo dňa 01.04.2014 bola daňová kontrola prerušená od 04.04.2014 do dňa doručenia odpovedí na žiadosti o informácie. Dôvodom prerušenia konania bolo vyžiadanie daňových informácii z iného členského štátu - Maďarska.

12. Správca dane v podaní zo dňa 03.02.2015 žalobcovi oznámil, že dňa 02.02.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (dňa 02.02.2015 bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na žiadosť o informácie týkajúca sa spoločnosti Derbi Team Kft.) a pokračuje sa v jej výkone.

13. Výzvou zo dňa 03.02.2015 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov o dodaní tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty tam uvedeným spoločnostiam so sídlom v Českej republike a v Maďarsku. Ďalej správca dane žalobcovi uložil, aby predložil tam uvedené faktúry, listiny a dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov s tam uvedenými dodávateľmi.

14. Správca dane dňa 10.02.2015 vyhotovil úradný záznam - nahliadnutie do spisu daňového subjektu R. Z. a z neho zistil, že uvedený daňový subjekt bol predvolávaný opakovane správcom dane (05.02.2014, 07.03.2014), ktoré si prevzal, na predvolanie sa však nedostavil. Ľubomíra Machilu sa nepodarilo na žiadosť správcu dane predviesť ani príslušníkmi Policajného zboru. Ďalej zo spisu daňového subjektu zistil, že správca dane preveroval majiteľov motorových vozidiel: ev. č. BS 806AI, ktorého majiteľom je Z. K. - REMITO, ev. č. BS 010AK, ktorého držiteľom bol Z. K. -REMITO, vlastníkom Uni Credit Leasing Slovakia, a.s., pričom dňa 27.01.2010 malo by vozidlo odcudzené a ev. č. BS 718AH, ktorého majiteľom bol A.B..

15. Dňa 10.03.2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca (zastúpený právnym zástupcom) oboznámený s doterajšími výsledkami daňovej kontroly a s porušením jednotlivých ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (pri vykazovanom dodaní tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane z pridanej hodnoty bolo zistené uskutočnenie premiestnenia tovaru do iného členského štátu, neodvedenie dane, deklarovaní odberatelia tovaru v inom členskom štáte neboli registrovaní pre daň z pridanej hodnoty, nepreukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, odpočítane dane na základe faktúr, ktoré neboli vystavené v súlade so zákonom, nepreukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane). Splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril, že dôkazy, ako i požadované doklady doložia bez zbytočného odkladu, lebo sa im ich nepodarilo pre krátkosť času zadovážiť.

16. Správcovi dane bola predložená zmluva o skladovaní zo dňa 02.10.2009 s úradným prekladom do jazyka slovenského, ktorej predmetom bolo, že objednávateľ (žalobca) poveril skladovateľa (spoločnosť Lux Kereskedelmi Kft.), aby vo svojich skladových priestoroch nachádzajúcich sa na adrese Budapest XXI., P. ul. č. XX uskladnil ochranné pracovné pomôcky, ktoré sú vo vlastníctve objednávateľa s tým, že objednávateľ berie do nájmu skladový priestor vo veľkosti 150 m2 so začiatkom nájmu 15.10.2009. Podľa čl. 4 zmluvy je tovar uskladnený objednávateľom v skladových priestoroch skladovateľa do okamihu predaja vo vlastníctve objednávateľa. Pripojený je i pokus o zmier zo dňa 30.11.2011, ktorým žalobca ako objednávateľ navrhuje spoločnosti Lux Kereskedelmi Kft. ako skladovateľovi (zastúpenej F. B. a F. B.), aby v rámci mimosúdnej dohody vyplatili škodu vzniknutú pri inventúre - schodok v sume 11.950,- eur v dôsledku odcudzenia majetku. Dňa 31.03.2011 spoločnosť Sagi Kft. stiahla kompletný sklad na pokyn žalobcu, nakoľko sa zistili skutočnosti ohľadne odcudzenia jeho majetku, a to pri inventúre dňa 07.01.2011.

17. Dňa 23.03.2015 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január

- december 2010 a január - december 2011. Za obdobie jún 2011 vznikol rozdiel v celkovej sume daňovej povinnosti žalobcu 7.185,64 eura (nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní v sume 1.383,48 eura a vlastná daňová povinnosť žalobcu zistená daňovou kontrolou v sume 5.802,16 eura). Suma dane 14.667,45 eura pozostáva zo sumy 2.933,49 eura (t.j. 20 % daň z pridanej hodnoty zo základu dane 14.667,45 eura pri hodnote nadobudnutého tovaru 17.600,92 eura, obchodnej marži 20,39 % a hodnote tovaru uvedeného na faktúrach, t.j. spolu v sume 21.186,75 eura, ktorý mal žalobca dodať odberateľom do Maďarska s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, ktoré nebolo uznané), zo sumy 8,55 eura (odpočítanie dane uplatnené podľa prijatej faktúry č. Fa 5124952141 od dodávateľa Orange Slovensko, ktorá neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, t.j. DIČ ani IČ na daň z pridanej hodnoty u odberateľa), zo sumy 3.110,40 eura (odpočítanie dane uplatnené podľa dvoch došlých faktúr pod č. FaD 11/186 v sume 11.520,- eur a FaD 11/187 v sume 7.142,40 eura) vystavených dodávateľom R. Z. HLE & MAŠKO, pri ktorých nebolo preukázané dodanie prepravných služieb dodávateľom R. Z., zo sumy 41,13 eura (odpočítanie dane uplatnené dokladmi o nákupe tovaru, priložené k výdavkovému pokladničnému dokladu V11/133 (zo sumy 8,34 eura podľa výdavkového pokladničného dokladu č.

V11/135 za nákup pohonných látok, pri ktorých bolo zistený rozdiel výšky DPH 8,34 eura, ktorý nebol doložený žiadnym prvotným dokladom o nákupe, prvotné doklady k pokladničnému dokladu V11/136

- kde bol zistený rozdiel DPH v sume 64,11 eura, k výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/137 na nákup pohonných látok, kde bol zistený rozdiel 3,33 eura, ktorý nebol podložený žiadnym prvotným dokladom o nákupe), suma 832,21 eura uplatnená za odpočítanie dane za spotrebované pohonné látky v sume 832,21 eura, ale správcovi dane nepreukázal využitie spotrebovaných pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane.

18. Správca dane výzvou zo dňa 23.03.2015 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k protokolu, ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 10.04.2015. Na žiadosť žalobcu predĺžil správca dane lehotu na vyjadrenie k protokolu z 25 na 75 dní.

19. Následne žalobca podal obsiahle vyjadrenie (112 strán) k protokolu, ku ktorému pripojil potvrdenia o dodaní tovaru (ktoré mali vystaviť jednotliví odberatelia tovaru v Maďarsku), opatrené pečiatkou odberateľa a nečitateľným podpisom s dátumom vystavenia v apríli, v máji, resp. v júli 2015, z ktorých vyplýva, že odberatelia v Maďarsku potvrdzujú, že tovar uvedený na faktúrach pod konkrétnym číslom, ale bez uvedenia dátumu, im bol riadne dodaný z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky bez dane z pridanej hodnoty a tieto faktúry vedú v účtovníctve. Ďalej predložil čestné vyhlásenie G. D., F. D. a Q. D. vystavené v júni a v júli 2015 o využívaní motorových vozidiel s uvedením evidenčných čísiel v roku 2010 a 2011 pri plnení pracovných úloh, resp. za účelom dodania tovaru na území Slovenskej repubiky, resp. z územia SR na územie Maďarskej republiky, čestné vyhlásenie Ľubomíra Machila vystavené v júni 2015 o tom, že v roku 2011 poskytoval žalobcovi prepravné služby z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky, čestné vyhlásenie R. Z. vystavené v júni 2015 o tom, že v roku 2011 poskytoval žalobcovi prepravné služby motorovými vozidlami s evidenčnými číslami BS 010AK, BS 806AI s tým, že evidenčné číslo BS 718AH bolo v dokladoch CMR uvedené omylom a preprava bola vykonaná s vozidlom s evidenčným číslom BS 010AK, zmluvy o nájme dopravného prostriedku medzi Z. K. REMITO ako prenajímateľom a R. Z. ako nájomcom o nájme dopravného prostriedku FIAT DUCATO s evidenčným číslom BS 010AK a RENAULT MASTER s evidenčným číslom BS 806AI bez uvedenia dátumu uzavretia zmlúv, čestné vyhlásenia žalobcu z júla 2015 o tom, že na území Maďarska nemal zriadenú prevádzkareň, a ani tam nevykonával podnikateľskú činnosť, o tom, že využíval motorové vozidlá s tam uvedenými evidenčnými číslami na výkon podnikateľskej činnosti. Ďalšie predložené listiny sa netýkajú zdaňovacieho obdobia jún 2011.

20. Správca dane žiadosťou zo dňa 14.08.2015 požiadal spoločnosť Orange Slovensko, a. s. o zaslanie fotokópií zmluvy uzavretej so žalobcom o poskytovaní služieb touto spoločnosťou. V podaní zo dňa 16.11.2015 spoločnosť Orange Slovensko, a.s. doložila správcovi dane štyri zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté so žalobcom. V zmluve o pripojení č. A2834433-0001 zo dňa 08.01.2007 (k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX ku ktorému sa viaže i sporná faktúra č. 5124952141) nie je označené IČ DPH/ DIČ, pričom pri uvedenej predtlači zmluvy je hviezdička s odkazom, IČ DPH vyplní účastník, ak mu IČ DPH bolo pridelené.

21. Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hornom v podaní zo dňa 03.09.2015 oznámilo správcovi dane, že bolo vykonané šetrenie u subjektu Z. K. - REMITO a preverovaním bolo zistené, že dňa 27.01.2010 oznámil OO PZ v Banskej Štiavnici odcudzenie vozidla FIAT Ducato ev. č. BS 010AK, ku ktorému malo dôjsť dňa 27.01.2010, ktorého bol držiteľom a bolo vyhlásené pátranie po uvedenom vozidle, ktoré je vedené v evidenciách - odcudzené.

22. Dňa 28.01.2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca, zastúpený právnym zástupcom, podrobne oboznámený s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Uviedol, že k oboznámenému sa vyjadrí písomne, čo aj urobil, a to v podaní zo dňa 11.02.2016.

23. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná s právnym zástupcom žalobcu dňa 26.04.2016, predmetom ktorého bolo predloženie dôkazov a podanie vyjadrenia.

24. Dňa 09.05.2016 boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu z daňovej kontroly a bola o tom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Pri zdaňovacom období jún 2011 je uvedené, že správca dane neuznal dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 22.671,75 eura, zvýšil žalobcovi základ dane o sumu 15.904,95 eura, znížil mu odpočítanie dane o sumu 3.992,29

eura, ktorá pozostáva zo sumy 8,55 eura za neuznanie faktúry od mobilného operátora, v sume 3.110,40 eura za neuznané odpočítanie za nepreukázané prepravné služby, v sume 41,13 eura za neuznané odpočítanie z nepreukázaného rozdielu V 11/133 a neuznané odpočítanie za pohonné hmoty v sume 832,21 eura. Právny zástupca žalobcu uviedol, že správca dane mu neumožnil písomne sa v primeranej lehote vyjadriť a má za to, že boli porušené jeho práva, ktoré mu priznáva .

25. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i faktúry vystavené žalobcom v mesiaci jún 2011 ako dodávateľom pre odberateľov v Maďarsku (na ktorých je uvedené, že sa jedná o dodanie podľa § 42, 43 a článku 136, 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006, ku ktorým je pripojená výdajka s uvedením „sklad: Budapest K. XXXX“, CMR doklady z júna 2011, na ktorých nie je uvedené miesto vykládky, v kolónke o prevzatí tovaru je nečitateľný podpis a ako prepravca je uvedený R. Z., pričom evidenčné číslo vozidiel, ktorými mala byť vykonaná preprava, sú uvedené: evidenčné čísla BS 806 AI, BS 718 AH, BS 010 AK.

26. Žalobca taktiež predložil výdavkové pokladničné doklady, príjmové pokladničné doklady a doklady z elektronickej registračnej pokladnice.

27. Následne, dňa 18.05.2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 7.173,28 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 1.383,48 eura a vyrubil mu daň v sume 5.789,80 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 05.01.2017.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

28. Žalovaný vydal dňa 05.01.2017 rozhodnutie č. 100033057/2017, ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa 18.05.2016 ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca si v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 uplatnil nadmerný odpočet v sume 1.383,48 eura, pričom deklaroval i dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, teda dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu spolu v sume 22.671,75 eura na základe faktúr vystavených žalobcom za dodanie ochranných pracovných pomôcok pre 25 odberateľov so sídlom v Maďarsku. Žalobca správcovi dane predložil faktúry pre maďarských odberateľov spolu s výdajkami zo skladu a CMR dokladmi. Na výdajkách bolo potvrdené prevzatie tovaru odberateľom s uvedením „sklad: Budapest K. XXXX“, taktiež predložil i zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú medzi ním ako zastúpeným a spoločnosťou Sági Kft. ako zástupcom. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom preveroval i predmetnú zmluvu a dodanie tovaru najväčším odberateľom do Maďarska. Správca dane skúmal predložené CMR dokumenty a výdajky tovaru priložené k faktúram vystavených pre odberateľov v Maďarsku. Nie všetky dátumy na výdajkách sa zhodovali s dňom prevzatia tovaru, ktorý bol uvedený na príslušnom CMR dokumente. Niektoré CMR dokumenty mali v bode „príjemca“ uvedených viac spoločností v Maďarsku, pričom v bode 24 „tovar prevzal“ bol len jeden podpis. Na CMR dokumentoch boli uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel: BS 010AK, BS 806AI a BS 718AH a prepravca R. Z. HLE & Maško. Preverovaním prepravcu R. Z. bolo zistené, že sa na predvolanie správcu dane pri daňovej kontrole vykonanej u neho ako daňového subjektu nedostavil a nepodarilo sa ho ani predviesť. Pri preverovaní motorových vozidiel, ktorými mala byť vykonaná preprava tovaru, nebol R. Z. ani vlastníkom, ani držiteľom motorových vozidiel, dokonca vozidlo s ev. č. BS 010 AK malo byť dňa 27.01.2010 odcudzené. Nebolo preukázané, že v zdaňovacom období jún 2011 došlo k dodaniu prepravných služieb prepravcom R. Z.alobcovi. Žalobca na výzvu správcu dane nepredložil žiaden dôkaz a nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru uvedeným prepravcom. Žalobca predložil čestné vyhlásenie R. Z., v ktorom potvrdil, že poskytol žalobcovi prepravné služby z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska, za služby vystavil faktúry a prepravné služby uskutočnil motorovými vozidlami s ev. č. BS 010AK a BS 806 AI, pričom vozidlo s ev. č. BS 718AH bolo uvedené jeho pochybením. Žalobca predložil i zmluvu o nájme dopravných prostriedkov s ev. č. BS 010AK a BS 806AI, uzavretú medzi Z. K. REMITO ako prenajímateľom a R. Z. ako nájomcom. Preverovaním na OO PZ Žiar nad Hronom správca dane zistil, že vozidlo s ev. č. BS 010AK malo byť podľa oznámenia Z. K. odcudzené dňa 27.01.2010. R. Z. neumožnil správcovi dane preveriť prepravu tovaru a na predvolania správcu dane nereagoval. Na každej výdajke tovaru zo skladu je uvedené „sklad:

Budapest K. XXXX“ a podľa odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií odberatelia v Maďarsku uviedli, že tovar prevzali na adrese Budapest K.t. XXX, alebo im bol z tejto adresy zaslaný. Žalobca nepredložil skladovú evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru zo skladu v tuzemsku jednotlivým odberateľom do Maďarska, ale predložil výdajky tovaru zo skladu v Budapesti, K.t. XXX. Podľa zistení maďarskej finančnej správy bol tovar vydaný odberateľom zo skladu na uvedenej adrese, kde mal žalobca podľa vyjadrení odberateľov sklad. S poukazom na uvedené potom žalobca nepreukázal prepravu tovaru z tuzemska ku konkrétnym odberateľom v Maďarsku a v jeho prípade sa jednalo o premiestňovanie tovaru v jeho vlastníctve na účely jeho podnikania podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a nie o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Premiestňovanie tovaru zdaniteľnej osoby do iného členského štátu na účely jej podnikania je oslobodené od dane vtedy, ak je táto zdaniteľná osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku a rovnako je identifikovaná pre túto daň i v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje. Žalobca nebol identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v Maďarsku a nepreukázal ani to, že premiestnenie tovaru do skladu v Maďarsku spĺňa v tomto členskom štáte podmienky zjednodušenej úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho premiestnením zo Slovenskej republiky do skladu v Maďarsku, a preto správca dane toto premiestnenie tovaru zdanil. Celková hodnota tovaru na vystavených faktúrach pre maďarských odberateľov bola v sume 21.186,75 eura, obchodná marža (určená správcom dane na základe došlých faktúr a faktúr vystavených žalobcom, pretože žalobca nevedel určiť jej výšku) za rok 2011 bola 20,39 %, pričom žalobca jej výšku nenamietal. Nadobúdacia hodnota tovaru predaného maďarským odberateľom bola v sume 17.600,92 eura, základ dane je potom v sume 14.667,45 eura podľa ust. § 22 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty je v sume 2.933,49 eura. Žalobca fakturoval dodanie tovaru bez dane ako oslobodené dodanie pre odberateľa tovaru The Best Trade Kft. faktúrou č. 11/0285 zo dňa 12.06.2011 v sume 1.485,- eura, pričom uvedený odberateľ tovaru nebol v zdaňovacom období jún 2011 registrovaný pre daň v inom členskom štáte a správcom dane bolo zistené i to, že IČ DPH uvedené na faktúre sa nenachádza v databáze, a teda žalobca fakturoval dodanie tovaru bez dane neoprávnene. Na základe uvedeného je celková hodnota faktúry v sume 1.485,- eura, základe dane 1.237,50 eura a DPH 20% v sume 247,50 eura. Daňový subjekt si uplatnil aj právo na odpočítanie dane z prijatej faktúry zaevidovanej pod číslom FaD11/160 vyhotovenej dodávateľom Orange Slovensko, a. s., pričom dokazovaním bolo zistené, že v zmluve o pripojení č. A2834433, ani k dodatku k nej neuviedol žalobca žiadne IČ DPH/DIČ*, pričom v poznámke k* bolo uvedené, že tieto údaje vyplní účastník. Žalobca si tak uplatnil odpočítanie dane z prijatej faktúry, ktorá nebola vyhotovená v zmysle § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil aj právo na odpočítanie dane za prepravné služby od dodávateľa R. Z. HLE & MAŠKO na základe faktúr zo dňa 25.06.2011 (dve) spolu v sume 3.110,40 eura. Správca dane preveroval vykonanie prepravy uvedeným subjektom, pričom ale R. Z. nebolo možné vypočuť a preveriť tak vykonanie prepravy, lebo sa v termínoch pojednávania sa ne nedostavil a preverovaním vozidiel, ktorým mali byť prepravy vykonané, boli zistené skutočnosti, ako sú uvedené v bode 14 tohto rozsudku. Žalovaný poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia i na čestné prehlásenie R. Z., v ktorom, okrem iného prehlásil, že uvedenie motorového vozidla ev. č. BS 718AH bola zrejmá nesprávnosť, ktorá vznikla jeho pochybením a prehlásil, že prepravu vykonal vozidlom s ev. č. BS 010AK, u ktorého bolo zistené, že dňa 27.01.2010 bolo odcudzené. Správca dane uviedol, že ani predložené fotokópie zmlúv o prenájme dopravného prostriedku, ktoré mali byť uzavreté medzi majiteľom/držiteľom vozidiel Z. K. ako prenajímateľom a R. Z. ako nájomcom nie je dôkaz o tom, že skutočne došlo k dodaniu prepravných služieb. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe výdavkového pokladničného dokladu V11/133 zo dňa 30.06.2011, účel platby oprava budovy, na základe prvotných dokladov z registračnej pokladnice správca dane zistil, že pri troch dokladoch z registračnej pokladne od dodávateľa KolorMat s.r.o. bol na doklade uvedený iný odberateľ tovaru, ako žalobca. Preto mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 41,13 eura. Žalobca si taktiež uplatni odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe výdavkových pokladničných dokladov s účelom platby nákup pohonných látok. Na základe predložených prvotných dokladoch z registračnej pokladnice od dodávateľov priložených k výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/138 správca dane zistil daň z pridanej hodnoty v sume 243,04 eura, na základe predložených prvotných dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľov priložených k výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/139 správca dane zistil daň z pridanej hodnoty v sume 232,27 eura.

Odpočítanie dane za nákup pohonných látok v zdaňovacom období jún 2011 uvedené v dokumente „záznamová povinnosť za zdaňovacie obdobie“ podľa výdavkových pokladničných dokladov č. V11/135 až V11/139 bolo v sume 832,21 eura a správca dane podľa predložených prvotných dokladov z registračných pokladníc od dodávateľov za nákup pohonných látok v uvedenom zdaňovacom období priradených k jednotlivým výdavkovým pokladničným dokladom zistil daň z pridanej hodnoty spolu v sume 820,54 eura. Žalobca správcovi dane nepredložil knihu jázd a ani inak nepreukázal využitie motorových vozidiel (do ktorých nakupoval pohonné látky) na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ, naopak tvrdil, že knihu jázd neviedol z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Správca dane však z predloženého peňažného denníka za rok 2011 a z dokumentu „záznamová povinnosť“ za december 2011 zistil, že žalobca si uplatnil výdavky na spotrebované pohonné látky v plnej výške na základe predložených dokladov o nákupe, pričom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spotrebované pohonné látky boli použité na dodávky tovarov a služieb. Žalobca si teda uplatnil v zdaňovacom období jún 2011 pri nákupe pohonných látok odpočítanie dane v sume 832,21 eura, k čomu predložil prvotné doklady vystavené z registračnej pokladnice, kde základ dane bol v sume 4.102,59 eura a daň z pridanej hodnoty v sume 820,54 eura, pričom nepreukázal využitie spotrebovaných pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ak platiteľ.

29. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami (nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správcom dane, rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi, nereflektovanie na vyjadrenia žalobcu) žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. K týmto námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ich neuznáva z dôvodu ich všeobecného charakteru a bez konkretizácie, nakoľko žalobca neuviedol, v rozpore s ktorými ustanoveniami Ústavy SR, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, rozsudkami Súdneho dvora EÚ a ďalšími právnymi predpismi mal správca dane konať a žalobcovi vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ale dôkazné bremeno v predmetnej veci spočívalo na žalobcovi, ktorému bolo umožnené, aby predkladal doklady, dôkazy a vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly. Žalobca v odvolaní uviedol, že uznáva sumu 247,50 eurs a sumu 23,85 eura a sumu 11,67 eura. Žalobca si uplatnil daň vo výške 101,42 % oproti predloženým prvotným dokladom vystaveným z registračnej pokladnice, čo odporuje jeho tvrdeniu, že si v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. l/ bod 3. zákona č. 585/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňoval výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za zdaňovacie obdobie jún 2011. Pri daňovej kontrole pritom nepredložil žiadny požadovaný dôkaz (knihu jázd, resp. preukázanie využitia motorových vozidiel) a v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 28.11.2013 sa vyjadril, že za roky 2010 a 2011 neboli vedené knihy jázd k motorovým vozidlám z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Správca dane však zistil, že žalobca si uplatňoval odpočítanie dane v plnej výške a teda mal povinnosť preukázať, že pohonné látky boli spotrebované pri cestách uskutočnených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a že ich použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Tento dôkaz nie je možné nahradiť čestnými vyhláseniami daňového subjektu a jeho rodinných príslušníkov a ani tvrdením, že za používané motorové vozidlá riadne platil cestnú daň. Čestné vyhlásenie bez dôkazov predstavuje jednostranný úkon, ktorý nenahrádza dôkaz a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, z ktorého citoval. Ani zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepripúšťa nahradenie dôkazu čestným vyhlásením. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca alebo prepravca výlučne objednaný tovar prepravil z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky pre vopred určeného odberateľa, s ktorým sa žalobca vopred dohodol na odbere zásielky na adrese v určitý čas. Skutočnosť, že sa niektorí odberatelia domnievali, že žalobca mal na území Maďarska sklad, či predajňu, je len ich domnienka, nakoľko ani jeden odberateľ si nemohol priamo akýkoľvek tovaru na tejto adrese kúpiť, pretože žiadny neobjednaný tovar žalobcu vo forme zásielok sa tam nenachádzal, a preto si tovar museli vopred objednať u žalobcu na území Slovenskej republiky a až následne im ho žalobca (alebo ním zvolený prepravca) prepravil na územie Maďarskej republiky. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že na zákale predloženého spisového materiálu, ku každej vystavenej faktúre pre maďarských odberateľov bol predložený medzinárodný nákladný list (ďalej len CMR) vyhotovený prepravcom R. Z. HLE & MAŠKO, ktorý mal preukazovať dodanie tovaru s oslobodením v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov, pričom na každej výdajke priloženej k faktúre bolo jednoznačne uvedené sklad: Budapest K. XXXX. Na základe uvedeného potom správca dane vykonal preverovanie a na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil, že maďarskí odberatelia preberali tovar na uvedenej adrese, kde mal žalobca sklad, alebo dokonca predajňu, alebo bol odberateľom z tejto adresy tovar zasielaný. Žiadny z maďarských odberateľov nepotvrdil, že mu bol tovar dodaný motorovými vozidlami žalobcu resp. prepravcom R. Z. HLE & MAŠKO. K námietkam týkajúcim sa prepravy prepravcom R. Z. HLE & MAŠKO žalovaný uviedol, že nezrovnalosti k použitiu motorových vozidiel s ev .č. BS -806AI, BS 010AK a BS 718AH neboli odstránené ani predložením čestných vyhlásení a zmlúv o prenájme. Žalovaný skonštatoval, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ani fakt, že predmetné faktúry mali maďarskí odberatelia riadne vedené v účtovníctve. Žalobca premiestňoval tovar vo svojom vlastníctve do Maďarska, na adresu Budapest, K.t XXX, na ktorej nemal žiadny z deklarovaných odberateľov sídlo, resp. nebol na tejto adrese v prenájme. V predložených CMR dokladoch nebola kolónka č. 3 „miesto vykladania tovaru“ vyplnená. Žalobca teda premiestňoval svoj tovar zo Slovenska do Maďarska, kde uskutočňoval jeho dodanie maďarským odberateľom, ktoré nebolo sporné. Tovar umiestnený v predmetnom sklade bol teda vo vlastníctve žalobcu, čo potvrdil i v podanom odvolaní, keď uviedol, že tovar v sklade na uvedenej adrese odovzdával on, prepravca alebo iná, ním poverená osoba. Premiestnenie tovaru podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Oslobodené od dane z pridanej hodnoty je v prípade, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre túto daň v tuzemsku a rovnako je identifikovaná pre túto daň i v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje, resp. v prípade, ak by premiestňovanie tovaru do skladu v inom členskom štáte spĺňalo v tomto štáte podmienky zjednodušenej úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho premiestnením z iného členského štátu do skladu v tomto členskom štáte (ust. § 11a vyššie citovaného zákona). Žalobca však nepreukázal, že premiestnenie tovaru do Maďarska spĺňa v tomto štáte podmienky zjednodušenej úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho premiestnením z iného členského štátu do skladu v tomto členskom štáte. V prípade žalobcu bol tovar v sklade v Maďarsku preukázateľne vo vlastníctve žalobcu, ktorý ním disponoval ako vlastník až do jeho vydania zo skladu jednotlivým odberateľom v Maďarsku. Miestom dodania tovaru bol teda sklad v Maďarsku a až jeho prevzatím v tomto sklade získali odberatelia právo nakladať s tovarom ako vlastníci. Žalobca k daňovej kontrole nepredložil skladovú evidenciu, ale len výdajky tovaru ku každej faktúre pre odberateľa v inom členskom štáte, pričom príjemky tovaru na sklad, ani výdajky tovaru pre odberateľov z tuzemska neboli v daňovej kontrole predložené. Správca dane hodnotu nadobudnutého tovaru určil ponížením hodnoty tovaru na každej vystavenej faktúre za príslušné zdaňovacie obdobie o obchodnú maržu, ktorú vypočítal na základe údajov z dokladov predložených žalobcom a o jej výške informoval žalobcu, ktorý výšku obchodnej marže nevedel uviesť s odôvodnením, že všetky predajné ceny mali byť individuálne dohodnuté s odberateľmi. Každé nižšie percento obchodnej marže by spôsobilo vyššiu hodnotu nadobudnutého tovaru, vypočítanú z hodnoty tovaru na vystavených faktúrach, a tým aj vyšší základ dane. Pokiaľ išlo o faktúru vystavenú pre odberateľa The Best Trade Kft., podľa údajov overovania historických registračných údajov dňa 06. 02. 2015 bolo zistené, že sa nenachádza v databáze. Žalobca súhlasil so zistením správcu dane, že dodanie tovaru v hodnote 1.485,- eur (DPH v sume 247,50 eura) nebolo oslobodené od dane. V zdaňovaco období jún 2011 bol tovar podľa predložených vystavených faktúr fakturovaný len odberateľom v tuzemsku a odberateľom v Maďarsku, medzi predloženými faktúrami sa nenachádzala žiadna faktúra vystavená pre odberateľa v Českej republike. K zisteniam týkajúcich sa neuznaného odpočítania za služby mobilného operátora v sume 8,55 eura z dodávateľskej faktúry evidovanej pod č. FaD11/160 vyhotovenej dodávateľom Orange Slovensko, a.s. žalovaný uviedol, že za neúplnosť údajov a ich nesprávnosť vo vystavených faktúrach zodpovedá žalobca, pretože v zmluve o pripojení a jej dodatku (č. A 2834433) neuviedol žiadne IČ DPH/DIČ, ktoré mal vyplniť sám, ako to vyplýva z vysvetlivky v uvedenému údaju. Zmluva bola spísaná dňa 08.01.2007 a žalobca bol registrovaný na daň z pridanej hodnoty od 10.04.2003. Žalovaný ďalej uviedol k námietke žalobcu k rozdielu v sume 41,13 eura (ktorý ma byť podľa žalobcu v sume 23,85 eura a ktorý podľa neho vznikol v súvislosti so stratou prvotného dokladu počas skladovania dokladov), že na dokladoch - VPD č. V11/133 zo dňa 30.06.2011 obsahoval ako prílohu výdavkové pokladničné doklady číslo 45/136, 7/125, 67/127 z elektronickej registračnej pokladnice od dodávateľa KolorMat, s.r.o., na ktorých bol jednoznačne uvedený odberateľ: Slavomír Hrudka a zľava. Podľa vyjadrenia žalobcu dňa 25.10.2013 vykonával stavebné práce na nehnuteľnosti na drese U. B. XXX/ X, Levice a na túto nehnuteľnosť boli určené aj nákupy stavebných materiálov. Podľa zoznamu faktúr od 01.01.2011 do 31.12.2011 však žalobca neevidoval prijaté faktúry od dodávateľov stavebných prác

N. E., K. D., R. O., ktorí mali tieto práce vykonávať a ani nevysvetlil, z akého dôvodu boli uvedené doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou dodávateľa so zľavou na iného odberateľa, ak by odberateľ tovaru bol žalobca. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane sa vysporiadal so svojim tvrdením, a žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane na sporných faktúrach týkajúcich sa dodania tovarov a služieb od dodávateľov Orange Slovensko, a.s., R. Z., z dokladov vyhotovených registračnou pokladnicou, z dokladov za nákup pohonných látok a oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Maďarska, porušil zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v ust. § 3 daňového poriadku.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

30. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16.02.2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100033057/2017 zo dňa 05.01.2017, ako i rozhodnutie správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č. 103167959/2016 zo dňa 18.05.2016 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre ich pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci ako i to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v ňom nemá oporu. Tvrdil, že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR, pričom daňové orgány sa riadne nevysporiadali s predloženými dôkazmi a nereflektovali na vyjadrenia žalobcu, ktorý preukázal podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Bol toho názoru, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď predložil všetky dôkazy, ktoré mohol zabezpečiť a ktoré riadne odôvodňujú jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Taktiež sa nevysporiadali s jeho námietkami, argumentáciou a predloženými dôkazmi, v dôsledku čoho svoje závery nedostatočne odôvodnili. Žalobca najmä nesúhlasil s výpočtom rozdielu jeho daňovej povinnosti v sume 3.180,99 eura v jeho neprospech, ako i s tým, že uskutočňoval premiestňovanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty postupoval v súlade s ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ako i zákona o dani z pridanej hodnoty platného a účinného na území Maďarska, pričom v tomto štáte nemal registračnú povinnosť. Na adrese Budapest, K.t. XXX nemal žiadnu prevádzkareň ani súvisiaci priestor, kde by vykonával podnikateľskú činnosť. So spoločnosťou Sági Kft. mal uzavretú len logistickú zmluvu a táto mu poskytovala len logistické služby. Uvedenú adresu využíval len na odovzdávanie vopred objednaných tovarov prepravených vopred určenému odberateľovi na základe predchádzajúcej objednávky. Objednaný tovar žalobca alebo prepravca prepravil z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska pre vopred určeného odberateľa, s ktorým sa vopred dohodol na odbere zásielky na uvedenej, príp. inej adrese a v určený čas. Zásielku odberateľovi odovzdal žalobca, prepravca, alebo ním poverená osoba. Ani jeden z odberateľov si nemohol na udanej adrese priamo kúpiť akýkoľvek tovar, pretože žiadny neobjednaný tovar žalobcu sa tam nenachádzal, ale bolo potrebné tovar vopred objednať u žalobcu na území Slovenskej republiky a až následne bol tovar prepravený žalobcom, prepravcom, alebo inou poverenou osobou na územie Maďarska, kde si ho odberateľ prevzal. Uviedol, že prepravca Ľubomír Machil HLE & MAŠKO uskutočňoval pravidelnú prepravu zásielok pre žalobcu, čo potvrdzujú doklady a aj odpovede odberateľov žalobcu na medzinárodnú výmenu informácií. Odberatelia žalobcu riadne potvrdili daňové doklady, t.j. faktúry, dodacie listy, doklady o prevzatí tovaru, za tovar riadne zaplatili, pričom za tento tovar odviedli na území Maďarskej republiky aj DPH v príslušnej výške. Žalobca nemusel byť identifikovaný pre daň v inom členskom štáte, nakoľko nemal uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, či obdobnú zmluvu a ani v jednom prípade sa nejednalo o premiestňovanie tovaru za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že nevykonával na území Maďarskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a ani to, že tento tovar premiestňoval za účelom jeho podnikania. Žalobca dodával tovar z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky na základe objednávok tovaru odberateľom z Maďarskej republiky. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane všetky doklady uvedené v § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktoré potvrdzujú skutočnosti, že dodanie tovaru bolo oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. a doložil aj kompletnú skladovú evidenciu týkajúcu sa dodania tovarov odberateľom z iných členských štátov Európskej únie. Navyše, disponoval piatimi motorovými vozidlami,

za ktoré riadne zaplatil cestnú daň a ktoré používal aj na prepravu tovaru a taktiež mal viacerých zamestnancov. Nesúhlasil s výpočtom výšky obchodnej marže a žiadal o uvedenie postupu pri jej výpočte za rok 2011 s tým, že výpočet a výška obchodnej marže sú nepreskúmateľné. Výška obchodnej marže 20,39 % je podľa názoru žalobcu nereálna, pretože nezohľadňuje výdavky nevyhnutne potrebné na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, rôzne nákupné ceny tovaru, ani skutočnosť, či určitý tovar nadobudnutý za určitú kúpnu cenu bol v tomto období aj predaný. Odberateľ The Best Trade Kft. uviedol žalobcu do omylu, nakoľko ako odberateľ uviedol údaje o IČ DPH, ktoré sa v tom čase nedalo žalobcom overiť. Uviedol, že so zisteniami správcu dane, že odberateľ The Best Trade Kft. nebol v zdaňovacom období jún 2011 registrovaný pre daň, t.j. že dodanie tovaru v hodnote 1.485,- eur (DPH v sume 247,50 eura) nebolo oslobodené od dane, súhlasí. Žalobca nesúhlasil so zisteniami správcu dane týkajúcich sa premiestňovania tovaru uvedených na faktúrach v celkovej sume 21.186,75 eura, pretože tieto nie sú v súlade s objektívnymi skutočnosťami, pretože žalobca splnil všetky podmienky stanovené v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Taktiež žalobca nesúhlasil so zisteniami správcu dane ohľadom neuznaného odpočítania dane za služby mobilného operátora v sume 8,55 eura z dodávateľskej faktúry č. 5124952141, evidovanej pod číslo FaD11/160 vyhotovenej dodávateľom Orange Slovensko, a.s. za dodanie služieb mobilného operátora. Podľa názoru žalobcu, za neúplnosť údajov a ich nesprávnosť vo vystavených faktúrach zodpovedá platiteľ t.j. Orange Sovensko, a. s, a nie žalobca. Poukázal na to, že prepravca R. Z. HLE & MAŠKO uskutočnil pravidelnú prepravu tovaru pre žalobcu, čo potvrdzujú aj vyplnené prepravné doklady i odpovede odberateľov žalobcu na medzinárodnú výmenu informácií. Okrem toho sú potvrdené i čestným vyhlásením R. Z., ktoré bolo predložené správcovi dane. Uvedenie evidenčného čísla vozidla BS 010AK na dokladoch bolo zrejmou nesprávnosťou, ktorá vznikla pri pochybení prepravcu, čo sám potvrdil v čestnom vyhlásení. Preto má žalobca právo na odpočítanie dane z faktúr č. DaF11/186 a č. DaF 11/187, spolu v sume 3.110,40 eura v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH. Nesúhlasil ani s rozdielom v sume 41,13 eura, pretože podľa neho má byť tento rozdiel v sume 23,85 eura, ktorý vznikol v súvislosti so stratou prvotného dokladu počas skladovania dokladov. Na dokladoch s dodávateľským číslo 45/136, 7/125, 67/127 z elektronickej registračnej pokladnice od dodávateľa KolorMat, s.r.o. nebol uvedený žiadny odberateľ, bola tam výlučne uvedená len zľava z ceny na iného odberateľa ako žalobcu. Súhlasil však so zisteným rozdielom na dani v sume 11, 67 eura. Žalobca si uplatnil výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za zdaňovacie obdobie jún 2011. Používanie motorových vozidiel, za ktoré bola riadne platená cestná daň bolo preukázané aj čestnými vyhláseniami G. D., G. D., F. D. a Q. D.. Konštatoval, že rozdiel dane z pridanej hodnoty mu správca dane vyrubil v rozpore so skutkovým stavom, v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

IV. Vyjadrenie žalovaného

31. K žalobe podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 16.06.2017, v ktorom uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Bol toho názoru, že žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. Uviedol, že žalobca iba všeobecne rozporuje vykonané dokazovanie správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia. Vychádzal z dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôkazov predložených žalobcom. Jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom, ako to uvádza žalobca. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nedodržal podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ani podmienky práva na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňovou kontrolou a v priebehu vyrubovacieho konania bolo zistené, že žalobca nepredložil skladovú evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru jednotlivým odberateľom do Maďarska zo skladu v tuzemsku, ale predložil výdajky tovaru zo skladu na adrese v Maďarsku (Budapest, K.t.XXX). Z odpovedí maďarskej finančnej správy na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že tovar bol vydaný odberateľom na uvedenej adrese v Maďarsku, kde podľa vyjadrenia odberateľov mal žalobca sklad. Žalobca taktiež nepreukázal prepravu tovaru od neho ako dodávateľa ku konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte, nedošlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ale k premiestňovaniu tovaru vo vlastníctve žalobcu na účely jeho podnikania podľa § 8 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. Zahraničný odberateľ The Best Trade Kft. nebol v čase dodania tovaru platiteľom dane z pridanej hodnoty. Faktúra vystavená dodávateľom Orange Slovensko a.s. neobsahovala IČ DPH žalobcu, čo nebolo v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. Taktiež žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu prepravných služieb prepravcom R. Z. HLE & MAŠKO. K výdavkovému pokladničnému dokladu V11/133 zo dňa 30. 06. 2011, so základom dane v sume 579,99 eur, DPH v sume 116,01 eur s účelom platby - oprava budovy, boli predložené tri doklady z registračnej pokladnice od dodávateľa KolorMat s.r.o., na ktorých bol uvedený iný odberateľ tovaru, ako žalobca. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrením poukázal na to, že žalobca nepreukázal využitie spotrebovaných pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, resp. v niektorých prípadoch bol zistený rozdiel medzi údajmi na predložených prvotných dokladoch z registračnej pokladnice od príslušných dodávateľov a údajom uvedeným na príslušnom výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý nebol podložený žiadnym prvotným dokladom. Správca dane v predmetnej veci vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti v sume 7.173,28 eura. Žalobca, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného štátu a odpočítanie od dane, musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a teda, že tovar alebo služby, ktoré sú uvedené na faktúre, resp. iných dokladoch boli skutočne dodané osobou uvedenou na faktúre, príp. tak, ako to deklarujú predložené doklady. V predmetnej veci nebolo preukázané, že bolo vykonané dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, že služba, preprava bola skutočne vykonaná osobou deklarovanou na faktúre, že alebo tovar boli skutočne dodané osobami deklarovanými na faktúre, resp. že tovar bol skutočne dodaný žalobcovi a že tovar - pohonné látky žalobca využil na dávky tovarov a služieb ako platiteľ. Námietky žalobcu v podanej žalobe sa zhodujú s odvolacími námietkami, sú totožné a identické a žalovaný sa s týmito námietkami už podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že v prípade neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska), že preprava tovaru na náklady žalobcu bola preukazovaná dokladmi, ktoré dokazovaním správcu dane boli spochybnené v tom, že vyvstali otázky, kým bola preprava vykonaná, akými motorovými vozidlami bola vykonaná, nakoľko dokazovaním správcu dane boli spochybnené motorové vozidlá uvedené na prepravných dokumentoch a uvedené pochybnosti nemohli vyvrátiť ani čestné prehlásenia prepravcu, zmluvy o prenájme motorových vozidiel deklarovanými prepravnými dokumentami a pod. Žalobca nepredložil skladovú evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru odberateľom do Maďarska zo skladu v tuzemsku, naopak, predložil výdajky tovaru zo skladu v Budapesti, K.t XXX, pričom podľa vyjadrení svojich odberateľov mal žalobca na adrese Budapest, K.t. sklad a taktiež nepreukázal prepravu tovaru od dodávateľa tovaru z tuzemska ku konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte. Uvedené vyhodnotil správca dane ako premiestňovanie tovaru vo vlastníctve žalobcu na účely jeho podnikania podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a nie ako dodanie tovaru do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1 tohto zákona, pretože maďarskí odberatelia uviedli, že tovar preberali na adrese Budapest, K.t. XXX, alebo im bol z tejto adresy zasielaný. Tvrdenie žalobcu, že prepravu vykonával aj piatimi motorovými vozidlami v jeho vlastníctve, nepreukázal žiadnym relevantný spôsobom. Pokiaľ ide o neuznanie práva na odpočítanie dane v sume 8,55 eura z dodávateľskej faktúry mobilného operátora Orange Slovensko, a.s. z faktúry č. 5124952141 dodal, že žalobca uviedol dodávateľa do omylu, nakoľko v zmluve o pripojení ani v jej dodatku neuviedol jemu pridelené príslušné identifikačné údaje. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca nevedel dôkazmi preukázať vykonanie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, vykonanie prepravy osobou deklarovanou na faktúre, ani dodanie tovaru žalobcovi a využitie pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Taktiež poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 s tým, že žalobca si splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, výdajky, príp. ďalšie doklady, čo ešte neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, resp. odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listinných dokladov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 11.04.2018 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňom 17.03.2018 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.01.2017 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru a/ na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, b/ na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, c/ na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie, d/ určeného na vývoz tovaru do tretích štátov, ak sa colné konanie o vývoze tovaru uskutočnilo v tuzemsku, e/ určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane, f/ na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska, g/ na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou, h/ na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, i/ na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f). (ods. 4) Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. (ods. 5) Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Faktúra musí obsahovať a/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné

číslo pre daň, ak mu je pridelené, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

34. Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

35. V podanej žalobe žalobca namietal dodatočné vyrubenie dane z pridanej hodnoty, neuznanie oslobodenia od tejto dane pri ním deklarovaných dodávkach tovaru odberateľom do iného členského štátu ako i neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty pri domácich dodávkach tovaru alebo služieb žalobcovi podľa predložených faktúr, resp. iných dokladov, pri ktorých si žalobca odpočítanie dane uplatnil. Vzhľadom na obsahovú totožnosť žaloby a podaného odvolania žalobcu zo dňa 14.06.2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.05.2016 je potrebné uviesť, že s jednotlivými námietkami žalobcu (ktoré sú i súčasťou podanej žaloby) v podanom odvolaní sa žalovaný podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 05.01.2017.

36. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane súd uvádza, že v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 žalobca deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní od iného členského štátu (v konkrétnom prípade do Maďarska) v sume 21.186,75 eura. Z predložených listinných dokladov správca dane zistil, že sa jednalo o dodanie tovaru maďarským daňovým subjektom, ktoré boli vo svojom domovskom štáte identifikované pre daň z pridanej hodnoty. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa zo strany žalobcu jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty (čo tvrdil a preukazoval žalobca), alebo sa jednalo o premiestnenie tovaru do iného členského štátu za protihodnotu a na účely vlastného podnikania, ktoré v štáte odoslania nie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty (čo tvrdili daňové orgány).

37. Splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je povinný preukázať žalobca, a to kópiou faktúry (čo žalobca splnil) ako i ďalšími dokladmi uvedenými v tomto ustanovení zákona. Typ a forma dokladu preukazujúceho, že tovar bol skutočne fyzicky premiestnený, resp. odoslaný do iného členského štátu závisí od toho, kto prepravu vykonáva a akým spôsobom. Na účely dane z pridanej hodnoty je podstatné, aby z takéhoto dokladu bolo zrejmé uvedenie dodávateľa, resp. odosielateľa a odberateľa tovaru, miesto určenia, uvedenie osoby, ktorá tovar prepravila, miesto nakládky, dopravný prostriedok, miesto vykládky, označenie tovaru (jeho druh a množstvo) v nadväznosti na faktúru, dátum prepravy a pod.. V predmetnej veci žalobca ako dodávateľ tvrdil, že prepravu tovaru odberateľom do Maďarska vykonal prepravca Ľubomír Machil HLE & MAŠKO.

38. Za zdaňovacie obdobie jún 2011 žalobca predložil medzinárodné nákladné listy (CMR), v ktorých je ako prepravca uvedený R. Z. HLE & MAŠKO, ktoré však neobsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti. Predovšetkým bolo správcom dane zistené, že niektoré CMR - ky boli vystavené k viacerým faktúram a viacerým odberateľom, pričom tovar bol prevzatý, podľa nečitateľného podpisu, len jednou osobou. V jednotlivých CMR dokladoch nie je vyplnený údaj o tom, kde bolo miesto vykládky tovaru a nie je z nich zrejmé, kto tovaru prevzal, keďže v kolonke k prevzatiu tovaru je len dátum a nečitateľný podpis. Keďže správca dane mal pochybnosti o preprave tovaru, ktorá mala byť vykonaná prepravcom R. Z., nahliadol do spisu o daňovej kontrole uvedeného subjektu a z neho zistil, že R. Z. sa vyhýbal kontrole správcu dane, na predvolania, ktoré prevzal, sa nedostavil a nepodarilo sa ho predviesť ani príslušníkmi

policajného zboru. Okrem toho vznikli i pochybnosti o motorových vozidlách, ktorými mal prepravu vykonať, keď jedno z nich malo byť odcudzené ešte pred dátumom vykonania prepravy, k jednému z nich v čestnom vyhlásení uviedol, že evidenčné číslo vozidla bolo uvedené do dokladov (CMR) jeho omylom a tretie vozidlo bolo vo vlastníctve/držbe iného subjektu. Prepravu uvedeným prepravcom nepotvrdili ani odberatelia v Maďarsku na základe medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane i žalovaný teda podľa názoru súdu nepovažovali za preukázané, že prepravu tovaru vykonal prepravca deklarovaný žalobcom a na preukázanie tvrdenia žalobcu nemohli mať vplyv ani predložené zmluvy o prenájme dopravného prostriedku, predložené dodatočne správcovi dane vo fotokópii.

39. Medzinárodnou výmenou daňových informácií bolo zistené, že jednotliví odberatelia si preberali tovar na rovnakej adrese v Budapesti (K.t.), resp. im bol z tejto adresy tovar zaslaný. Tomuto zisteniu nasvedčujú i výdajky vystavené k jednotlivým faktúram pre odberateľov, na ktorých je zhodne uvedená adresa skladu v Budapesti, K.t.. Ani na jednej výdajke nie je uvedené, že by mal byť tovar vyskladnený zo skladu žalobcu na Slovensku, pričom žalobca ani skladovú evidenciu tovaru na Slovensku nepredložil, napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný na predloženie dokladov. Žalobca, ktorý tvrdil, že prepravu tovaru do Maďarska v zdaňovacom období jún 2011 zabezpečoval prostredníctvom prepravcu R. Z. HLE & MAŠKO, resp. vykonával sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov a rodinných príslušníkov, predložil síce doklady uvedené v ust. § 43 ods. 5 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda prepravný doklad o odoslaní, v ktorom ale nebolo uvedené miesto určenia, resp. dodania tovaru a nepredložil ani písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Toto je potrebné konštatovať i s poukazom na predložené potvrdenia o dodaní tovaru vystavené niektorými odberateľmi žalobcu v roku 2015 (teda takmer štyri roky po deklarovanom dodaní tovaru), ktoré žalobca predložil spolu s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane. Tieto žalobcom predložené potvrdenia (podľa ktorých bol tovar dodaný dodávateľom - žalobcom z územia Slovenska na územie Maďarska) o dodaní tovaru podľa konkrétnych (tam uvedených) faktúr, nenahrádzajú a ani nemôžu nahrádzať písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, predloženie ktorého vyžaduje ust. § 43 ods. 5 písm. b/ vyššie citovaného zákona.

40. Taktiež listinný dôkaz - prehlásenie odberateľa, ktorým žalobca preukazuje uskutočnenie obchodu oslobodeného od dane, správca dane správne vyhodnotil ako nevierohodný, keďže týmto prehlásením odberateľ potvrdzuje prevzatie tovaru a dátum jeho prevzatia, ale nič iné v ňom nepotvrdzuje. Prehlásenie je všeobecné, na nič nenadväzuje, nie je v ňom odkaz na konkrétnu faktúru týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia jún 2011 a ani konkretizácia dodaného tovaru, nie je uvedené ani meno osoby podpisujúcej za odberateľa a pod.

41. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd, rovnako ako daňové orgány, dospel k tomu záveru, že v prípade deklarovaných dodávok žalobcu do Maďarska sa jedná o premiestnenie tovaru v jeho vlastníctve do Maďarska do priestorov na K.t. v Budapesti v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok podľa ust. § 8 ods. 4 písm. a/ až i/ tohto zákona, naopak tvrdil, že sa jedná o intrakomunitárne dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty. Toto však nebolo preukázané a ako už bolo vyššie uvedené, žalobca k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru nepredložil zákonom požadované relevantné doklady, v dôsledku čoho správca dane pristúpil k zdaneniu týchto dodávok daňou z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.07.2015 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom žalobca pri zdaňovacom období jún 2011 (rovnako ako pri iných zdaňovacích obdobiach) uviedol, že adresu Budapest, Soroksári út. 132 využíval na odovzdanie vopred objednaných tovarov prepravených vopred učenému odberateľovi. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že žalobca na uvedenej adrese odovzdával jednotlivým odberateľom (z ktorých ani jeden nemal sídlo na tejto adrese) svoj tovar, ktorí si u neho vopred objednali. Správca dane potom správne považoval žalobcom deklarované dodávky do iného členského štátu za dodanie tovaru, spočívajúce v jeho premiestnení, nakoľko tento tovar bol stále vo vlastníctve žalobcu ako zdaniteľnej osoby a žalobca v inom členskom štáte odovzdával tento tovar (teda ho dodával) určeným odberateľom, čo i sám potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2015. Takéto premiestnenie tovaru v sume 21.186,75 eura sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a podlieha daňovej povinnosti.

42. Celková hodnota tovaru na vystavených faktúrach pre maďarských odberateľov bola v sume 21.186,75 eura, obchodná marža (určená správcom dane na základe došlých faktúr a faktúr vystavených

žalobcom, pretože žalobca nevedel určiť jej výšku) za rok 2011 bola 20,39 %, pričom žalobca jej výšku v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nenamietal. Správcom dane použitú obchodnú maržu žalobca v priebehu daňovej kontroly nenamietal, pričom mu bol vysvetlený postup správcu dane pri jej výpočte, ktorý vychádzal z faktúr, ktoré boli žalobcovi predložené zo strany jeho dodávateľov a taktiež z faktúr, ktoré žalobca vystavil ako dodávateľ. Na základe hodnoty tovaru uvedeného na faktúrach vyhotovených pre odberateľov v Maďarsku a obchodnej marže určenej správcom dane na základe žalobcom predložených listín, správca dane vypočítal hodnotu nadobudnutého tovaru (ktorý žalobca nadobudol a v júni 2011 mal dodať maďarským odberateľom) v sume 21.186,75 eura, hodnota nadobudnutého tovaru pri použití obchodnej marže 20,39% predstavuje 17.600,92 eura, rozdiel základu dane v sume 14.667,45 eura a daň v sume 2.933,49 eura.

43. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v sume 247,50 eura na základe faktúry zaevidovanej u neho pod č. 11/0285 so základom dane v sume 1.237,50 eura, ktorú mal vystaviť pre spoločnosť The Best Trade Kft., pričom uvedený odberateľ tovaru nebol v zdaňovacom období jún 2011 registrovaný pre daň v inom členskom štáte a IČ DPH uvedená na faktúre sa nenachádzala v databáze, pričom žalobca fakturoval dodanie tovaru bez dane ako oslobodené dodanie v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov neoprávnene. Pretože žalobca v podanej žalobe uznal pochybenie, ktoré zdôvodnil tým, že bol uvedený do omylu samotným odberateľom, nepovažuje správny súd za potrebné sa zisteným rozdielom základu dane v sume 1.237,50 eura a daňou v sme 247,50 eura ďalej zaoberať, keďže uvedený rozdiel základu dane a daň v uvedenej sume nie sú sporné.

44. Správca dne správne zistil i rozdiel nároku na odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty, a to z prijatej faktúry č. 5124952141 zo dňa 02.06.2011 vyhotovenej dodávateľom Orange Slovensko, a.s. za dodanie služieb mobilného operátora (v sume 8,55 eura) z dôvodu, že v zmluve o pripojení č. A 2834433 a jej dodatku nebolo uvedené žiadne IČ DPH/DIČ napriek tomu, že v poznámke k uvedenému údaju je uvedené, že tento údaj vyplní účastník, ak mu IČ DPH bolo pridelené. Žalobca uvedený údaj nevyplnil napriek tomu, že v čase podpisu zmluvy a jej dodatku už bol registrovaný ako platca dane z pridanej hodnoty. Pretože faktúra vystavená dodávateľom služby - Orange Slovensko, a. s. nemala náležitosti § 71 ods. 2, písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. (identifikačné číslo pre daň), nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pričom skutočnosť, že tento údaj nebol na faktúre uvedený, spôsobil žalobca, ktorý do zmluvy, resp. jej dodatku IČ DPH neuviedol, a preto sa nemôže brániť tým, že za nesprávnosť vystavenej faktúry zodpovedá dodávateľ služby. Z uvedených dôvodov potom i správny súd je toho názoru, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8,55 eura pri faktúre od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/160 so základom dane v sume 42,74 eura nebolo dôvodné a správne postupoval správca dane, keď odpočítanie dane v tejto sume žalobcovi neuznal.

45. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2011 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr vyhotovených dodávateľom R. Z. HLE & MAŠKO za prepravné služby na základe faktúr č. 2011039 zo dňa 25.06.2011 a č. 2011040 zo dňa 25.06.2011, spolu v sume 18.662,40 eura (z toho daň z pridanej hodnoty spolu 3.110,40 eura) z dôvodu, že nebolo preukázané , že v uvedenom zdaňovacom období došlo k dodaniu prepravných služieb uvedeným prepravcom, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí i riadne odôvodil. I správny súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal dodanie služieb uvedeným prepravcom, pretože R. Z. sa na predvolanie správcu dane pri daňovej kontrole, ktorá sa týkala uvedeného daňového subjektu, vyhýbal (čo správca dane zistil nahliadnutím do spisu o daňovej kontrole daňového subjektu R. Z.). CMR doklady, ktorými mal vykonať prepravu tovaru odberateľom žalobcu v Maďarsku neboli riadne vyplnené, nedalo sa z nich zistiť miesto, kde bol tovar vyložený, kým bol prevzatý a nezrovnalosti boli zistené i v evidenčných číslach motorových vozidiel, ktorými mal R. Z. prepravu vykonať (vozidlo s ev. číslom BS 010AK malo byť dňa 27.01.2010 odcudzené, k ďalšiemu vozidlo s ev. č BS 718AH prehlásil v čestnom prehlásení zo dňa 08.06.2015 R. Z., že uvedené evidenčné číslo vozidla bolo do prepravných dokladov uvedené zrejmou nesprávnosťou, ktorá vznikla jeho pochybením pri vyplňovaní CMR dokladov). Správny súd považoval hodnotenie takto zisteného skutkového stavu správcom dane i žalovaným za správne, pretože ani čestné prehlásenie R. Z., ani predložené fotokópie zmluvy o nájme dopravného prostriedku s evidenčným číslom BS 010AK a BS 806AI, uzavreté medzi prenajímateľom Miroslavom Stračinom REMITO a nájomcom - Ľubomírom Machilom nemôžu byť hodnoverným dokladom preukázania uskutočnenia dodania prepravných služieb dodávateľom vystavených faktúr R. Z. HLE & MAŠKO, keďže nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová

povinnosť, a preto nebolo možné uznať ani odpočítanie dane z priadnej hodnoty v prospech žalobcu v sume 3.110,40 eura.

46. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z výdavkového pokladničného dokladu č. V11/133 zo dňa 30.06.2011, základ dane 579,99 eura, daň z pridanej hodnoty 116,01 eura, kde bol uvedený účel platby oprava budovy. Správca dane však z predložených prvotných dokladov z registračnej pokladnice, ktoré boli priložené k výdavkovému dokladu V11/133 zistil výšku dane z pridanej hodnoty 74,88 eura a pri troch dokladoch z registračnej pokladnice bol na doklade uvedený iný odberateľ tovaru, ako žalobca. Rozdiel v sume 41,13 eura (116,01 - 74,88 eura) nebol podložený prvotným dokladom o nákupe tovaru, ktorý by bol vystavený pre žalobcu. Uplatnenie si odpočítania dane z pridanej hodnoty si môže odpočítať platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ vtedy, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané a právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 citovaného zákona. I podľa názoru súdu potom správne postupoval správca dane, keď odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade v sume 41,13 eura žalobcovi neuznal, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedených a zákonom stanovených podmienok, za akých si možno odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatniť.

47. Žalobca si taktiež uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 832,21 eura na základe výdavkových pokladničných dokladov s účelom platby nákup pohonných látok, k čomu predložil prvotné doklady vystavené z registračnej pokladnice, kde základ dane bol spolu v sume 4.102,59 eura, daň z pridanej hodnoty v sume 820,54 eura, ale nepreukázal využitie spotrebovaných pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správcovi dane však nepredložil knihu jázd a ani inak nepreukázal využitie motorových vozidiel (do ktorých nakupoval pohonné látky) na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ, naopak tvrdil, že knihu jázd neviedol z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Správca dane však z predloženého peňažného denníka za rok 2011 a z dokumentu „záznamová povinnosť“ za jún 2011 zistil, že žalobca si uplatnil výdavky na spotrebované pohonné látky v plnej výške na základe predložených dokladov o nákupe, pričom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spotrebované pohonné látky boli použité na dodávky tovarov a služieb. Žalobca si teda uplatnil v zdaňovacom období jún 2011 pri nákupe pohonných látok odpočítanie dane v sume 832,21 eura, pričom nepreukázal využitie nakúpených pohonných látok a ich spotrebovane na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Z uvedeného dôvodu správca dane, podľa názoru súdu, dôvodne neuznal žalobcovi ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri nákupe pohonných hmôt, nakoľko porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

48. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal predovšetkým reálnosť žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 7.173,28 eura. Daňové orgány správne uprednostnili skutočný stav pred stavom formálno-právnym a neprihliadli k nepreukázaným úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, teda nenaplnili, resp. žalobca toto nepreukázal. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si oslobodenie od dane, resp. odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má povahu faktu a teda, že tovar bol reálne dodaný odberateľovi do iného členského štátu za podmienok ust. § 43 vyššie citovaného zákona, resp. že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomných údajov v nej uvedených. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a pod. V danom prípade žalobca síce predkladal listinné doklady, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru odberateľom do iného členského štátu tak, aby boli splnené podmienky ust. 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a odberateľ The Best Trade Kft. nebol v zdaňovacom období jún 2011 registrovaní pre daň z pridanej hodnoty ani vo svojom domovskom štáte. Taktiež žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok pre ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach od domácich dodávateľov podľa predložených faktúr (Orange Slovensko, a.s., R. Z. HLE & MAŠKO a ani pri deklarovanom nákupe pohonných hmôt.

49. Žalobca na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu (pri ktorom si uplatnil oslobodenie od dane) a preukázanie domáceho dodania tovaru a služieb od iných daňových subjektov (pri ktorých si uplatnil odpočítanie od dane) predkladal čestné vyhlásenia vystavené v roku 2015, teda v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Čestné vyhlásenia predložené žalobcom však nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákona v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Predloženie čestných vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. V súvislosti s čestným vyhlásením ako dôkazom správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžf/40/2011, v ktorom bola riešená otázka použiteľnosti čestného vyhlásenia v daňovom konaní vedenom za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.01.2012. Tento nový zákon obdobným spôsobom rieši okruh použiteľných dôkazných prostriedkov v daňovom konaní, pričom taktiež za dôkazný prostriedok nepovažuje čestné vyhlásenie.

50. K námietkam žalobcu v podanej žalobe (ktoré sú identické s námietkami žalobcu v podanom odvolaní zo dňa 14.06.2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.05.2016) je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovaných obchodných transakciách s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (ktoré nebolo preukázané) a taktiež ani o obchodných transakciách s jeho domácimi dodávateľmi, vrátane deklarovaného nákupu pohonných hmôt, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43, § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. V predmetnej veci dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.

51. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie oslobodenia a odpočítania dane z pridanej hodnoty). Žalobca ako priamy účastník deklarovaných obchodných transakcií s jeho dodávateľmi (v prípade odpočítania dane z pridanej hodnoty) si mal obstarať také dôkazy a v takom rozsahu, aby v prípade potreby, napr. daňovej kontroly vedel preukázať dôvodnosť svojho postupu pri uplatňovaní odpočítania dane z pridanej hodnoty a následného nadmerného odpočtu.

52. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 7.173,28 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 05.01.2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

53. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane a nebolo preukázaní ani domáce dodanie tovaru žalobcovi, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane

a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

54. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.