Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/208/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5 proti žalovaným 1. Ľ. R., bytom v M., I. Č.. XX, 2. U. R., bytom v I. Č.. XX, 3. U. J., bytom v O. Č.. XX, o zaplatenie 5.749,53 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.3.2017 č.k. 1C 297/2015-165 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého splátkového úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovanými v 1. a 2.rade dňa 21.4.2004 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im poskytla úver v sume 9.095,15 eura. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný v 3.rade bol ručiteľom uvedeného úveru. Dňa 19.9.2008 právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, ktorým si dojednali zmenu výšky mesačnej splátky počnúc dňom 20.1.2009 v sume 133,71 eura. Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2012 postúpila žalobcovi pohľadávku vo vzťahu k žalovaným z poskytnutého splátkového úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9.951,45 eura, ktorá pozostávala z istiny v sume 8.529,82 eura, riadnych úrokov v sume 6.110,48 eura, úrokov z omeškania v sume 783,24 eura a poplatku vo výške 26,91 eura. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle oznámenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.7.2012. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.4.2014. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 9.095,13 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 118,83 eura. Slovenská sporiteľňa oznámila listom, že v prípade pohľadávky zo splátkového úveru došlo dňa 27.6.2012 k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

4. Uvedenú úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými považoval súd prvej inštancie za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prv než súd posudzoval náležitosti zmluvy, skúmal

aktívnu legitimáciu žalobcu vychádzajúc z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v tejto súvislosti poukázal súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 192/2004. Bol toho názoru, že banka môže postúpiť inému subjektu podľa § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.6.2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti). Slovenská sporiteľňa a.s. preto nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka a v rozpore so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sa má. Podľa názoru súdu žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia a žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery. Súd teda skonštatoval nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť s ktorou je dlžník v omeškaní. Je toho názoru, že pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. V tejto súvislosti poukazuje na závery Krajského súdu v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Ďalej uviedol, že žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a preto mu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 16.7.2012. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 4.8.2012, a to dodržaním lehoty podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.. Je toho názoru, že s postúpenou pohľadávkou prešli na neho aj všetky práva s ňou spojené. V tejto súvislosti poukazuje na bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok. Postúpením pohľadávky sa stal veriteľom, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 Obč. zákonníka právo na plnenie od dlžníka zo záväzkoveho vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku, alebo existenciu dlhu dlžníka. Má teda za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenia pohľadávku. Vznikol mu preto nárok na úhradu uplatnených splátok, spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho od splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho konania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu.

9. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v danej veci došlo ku dňu 18.7.2012 zo strany žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 6.2012 však došlo k postúpeniu nielen splatných splátok istiny, ale aj takých, ktoré ešte neboli splatné. Ku konečnej splatnosti úveru totiž malo dôjsť dňa 20.4.2014 v mesačných splátkach po 118,83 eura.

11. Z vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, teda aj vrátane nesplatných pohľadávok, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Banka totiž nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku v celosti inému subjektu, keďže v tom čase ešte všetky pohľadávky neboli splatné. Navyše správne uviedol súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 spomínaného zákona, a to existencia písomnej výzvy banky klientovi pre plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie totiž po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných na plnenie peňažného záväzku za podmienok stanovených vyššie spomínaným zákonom. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporuje zákonu.

12. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom zmenil obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bráni postupovanie pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle cit. ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už spomínané ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako akej je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal predpoklady svojej aktívnej legitimácie v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia, nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

14. K námietkam odvolateľa o nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad odvolací súd udáva, že nakoľko uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, ide o vzťah občianskoprávny. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Navyše podľa tretej vety tohto ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného právo. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Vzhľadom na správny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu z tohto dôvodu zamietol.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

17. trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, avšak trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).