Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.067,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/142/2017-118 zo dňa 23. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 09.10.2013 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovanú účet. Vzhľadom na charakter zmluvy jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zúčtované na ťarchu osobného účtu a ich výšku. Rovnako nepreukázal zmluvné dojednanie o výške poplatku, pričom nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa. Rovnako neuniesol dôkazné bremeno o zmluvnom dojednaní o povinnosti žalovanej platiť poplatok za výzvu - prečerpanie účtu, poplatok za výzvu - debet, ktoré jej boli účtované na ťarchu účtu. Nesplnil si povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy a za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše úrok predstavuje odplatu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie taktiež nemožno považovať všeobecné obchodné podmienky veriteľa, nakoľko tieto mali obsahovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nakoľko účtované úroky a poplatky neboli individuálne dojednané v zmluve, tieto mu nepriznal. Taktiež mu neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 tak, že žalovanej trovy konania nepriznal, hoci mala plný úspech, nakoľko jej zo spisu nevyplývajú žiadne trovy.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má za to, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Uvedené je potvrdené aj rozsudkom Súdneho dvora sp. zn. C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Preto nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Poukázal na ust. § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré definuje prekročenie finančných prostriedkov na účte. Rovnako poukázal na bod 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), v ktorých sa konštatuje, čo sa považuje za nepovolené prečerpanie bežného účtu. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Z výpisu účtu vyplýva, že žalovanému poskytol peňažné prostriedky do výšky limitu povoleného prečerpania. Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho v zmysle VOP znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur ako to vyplýva z výpisu z účtu. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. Sadzba úroku 19,9% bola platná počas povoleného prečerpania, čo vyplýva zo zmluvy. Úrok z omeškania 5 % z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu povoleného prečerpania do vyrovnania prečerpania a je uvedený vo výveske úrokových sadzieb a tiež vo výpisoch z účtu žalovaného. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z vývesky úrokových sadzieb a z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že pokiaľ súd nepovažoval za dostatočne preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo forme výpisov z účtu, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/ opravu v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že tento bol pravidelne informovaný o výške limitu povoleného prečerpania, o úrokovej sadzbe pri čerpaní tohto limitu, o úroku z omeškania, pričom toto vyplýva aj z úrokových sadzieb produktov a tiež zo zmlúv o povolenom prečerpaní. Bod 8.4 VOP účinných od 20.05.2014 povolené prečerpanie vybraným klientom poskytuje banka aj na diaľku uzatvorením zmluvy o úvere prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu, ako aj priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že ho mal súd v zmysle ust. § 129 ods. 1 vyzvať na odstránenie vád žaloby, odvolací súd tu poukazuje na to, že odvolateľ si zamieňa neúplnosť žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy. Ustanovenie § 129 ods. 1 upravuje postup súdu v prípade, že z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné. Všetky uvedené nedostatky sa teda týkajú obsahovej stránky žaloby.

6. V súdenej veci súd prvej inštancie vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu žaloby, osobitne vymedzenie žalobnej istiny, vrátane predloženia výpisov z účtu žalovaného, ktorým preukazuje výšku debetného zostatku, a to odo dňa vzniku nepovoleného prečerpania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

náležite konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného dojednania o platení poplatkov a úroku.

7. Odvolateľ prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Nadväzne je podstatné, že na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v § 9 zakotvuje požiadavku obligatórnych náležitostí takéhoto typu zmluvy; okrem iného musí obsahovať dojednanie o úrokoch a poplatkoch. Z daného hľadiska je irelevantná úprava týkajúca sa vo všeobecnosti platobných služieb, na ktorú poukazuje odvolateľ. Ide tu o vyjadrenie zásady prednosti špeciálneho právneho predpisu (o spotrebiteľských úveroch) pred všeobecným právnym predpisom (o platobných službách).

8. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislostí poskytovanej služby. Rozhodne však nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa. Uvedené platí o to viac, ak všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly (v súdenej veci 31-stranový) súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/bankových termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne bankou bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa, čo v plnej miere platí i o Sadzobníku.

9. Na základe uvedeného sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nedojednaní úroku vo výške 28 %.

10. Správne konštatoval okresný súd, že dodávateľ služby (žalobca) nepreukázal, že v žalobe uplatňovaný nárok je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Záver okresného súdu, že žalobcovi nepriznal poplatok a úrok z istiny (z poplatkov) má zákonný rámec. Pokiaľ v čl. IV bod 2 Zmluvy o poskytovaní bankových služieb obsahujúci oprávnenie banky zúčtovať si poplatky, predmetné ustanovenie zmluvy neobsahuje, v akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa. Iba odkaz na Sadzobník poplatkov banky v platnom znení - aj za situácie, že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou - zákonnú požiadavku individuálneho dojednania nespĺňa. O to viac, že oprávnenie banky zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy pripravenej vopred dodávateľom služieb, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, musel ju prijať ako celok. Sadzobník poplatkov je interným dokumentom žalobcu, svojou povahou nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody, vzájomného dojednania zmluvných strán, dodávateľ služieb/banka tento dokument môže v priebehu trvania zmluvného vzťahu meniť (a aj mení) kedykoľvek, vrátane aj výšky poplatkov v ňom uvedených.

11. Krajskému súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15 o výklade Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Platí však, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podá prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Právnou charakteristikou Smernice je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamy účinok medzi jednotlivcami je v zásade vylúčený. Priznať Smernici nepriamy účinok by prakticky znamenalo nahradiť, vypustiť dotknuté ustanovenie, t. j. postupovať contra lege.

12. Je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol odvolaniu vyhovieť. Žalobca nárok na úrok 28 % ročne z dlžnej sumy odvodzuje od čl. III VOP určených ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uvedená zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2013 č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý vzhľadom na pomer úspechu/neúspechu v konaní je vecne správny.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430