Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudcom JUDr. Jozefom Piknom v trestnej veci proti obžalovanému Q. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.4.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný Q. E., H.. X.X.XXXX N. O., R. C. Š., D. XXX/XX

je vinný, že

1/ dňa 12.08.2013 v čase medzi 21.45 hod. až 22.10 hod. na vonkajšej terase pohostinstva S. N. Š., situovaného medzi ulicou D. a ulicou U., potom ako bezdôvodne hodil sklenenú fľašu alebo pohár na stôl, pri ktorom sedelo viacero osôb, došlo k drobnému porezaniu A. E. na predlaktí jej ruky, následne medzi ňou a obžalovaným prišlo aj k fyzickému kontaktu, následne ju začal brániť M. N., ktorého obžalovaný fyzicky napadol tým spôsobom, že ho zovretou päsťou udrel do spánkovej časti hlavy, v dôsledku čoho M. N. spadol na zem, udrel si hlavu o dlažbu, čím upadol do bezvedomia a tak mu spôsobil nasledovné zranenia: na rozhraní temennospánkovom vpravo - tržnozhmoždenú ranu dĺžky 3 cm, pomliaždenie mäkkých častí s podliatinou a odierkou nad zlomeninou, zlomeninu temennej a spánkovej kosti vpravo zasahujúcu až na bázu lebečnú a do stredoušia s krvácaním z pravého ucha, podpodlebnicové hyperakútne zakrvácanie v ľavej čelovotemennospánkovej oblasti v menšom množstve na záhlaví, pomliaždenie mozgovej kôry v tejto oblasti s drobnými zakrvácaniami, difúzny opuch mozgu v ľavej mozgovej hemisfére, zlomeninu jarmového oblúka vpravo bez posunu lomnej plochy, minimálne množstvo voľného vzduchu pri bočnej stene pravej očnice, zakrvácanie v pravej čeľustnej dutine aj v dutine nosa s dobou práceneschopnosti od 12.08.2013 až do 13.10.2014.

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným: A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Š., H.Á. X, škodu vo výške 45.885,- eur, Sociálna poisťovňa, a.s., K. K. C., V.. XX B. X B. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 4.632,10 eur, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., K. K. C., G. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 13.159,38 eur, PERIX, spol. s r.o., K. K. C., K. XX, P.Č.: XXXXXXXX, škodu vo výške 700,- eur, TRANSPETROL, a.s., so sídlom Bratislava, Š. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 10.437,37 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú Sociálna poisťovňa, a.s., K. K. C., V.. XX B. X B. XX, P.: XXXXXXXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry O. Okresný súd O. na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti obžalovanému Q.X. E.X. a rozhodol rozsudkom zo dňa 03.04.2017, sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorým uznal obžalovaného Q. E. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (v bode 1) a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2), za čo obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodeným: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. 4, škodu vo výške 45.885,- eur, Sociálna poisťovňa, a.s., K. K. C., V.. XX B. X B. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 4.632,10 eur, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., K. K. C., G. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 13.159,38 eur, PERIX, spol. s r.o., K. K. C., K. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 700,- eur, TRANSPETROL, a.s., K. K. C., Š. XX, P.: XXXXXXXX, škodu vo výške 10.437,37 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa, a.s. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný proti výroku o vine v bode 1 rozsudku a proti výroku o treste. Prokurátor si ponechal zákonnú lehotu na podanie odvolania, avšak v zákonnej lehote odvolanie podal a to proti výroku o vine vo vzťahu k bodu 1 rozsudku a vo vzťahu k výroku o treste v celom rozsahu.

Krajský súd v R., ako súd odvolací podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 16.11.2017 napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1 a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a výroku o náhrade škody zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že bude úlohou okresného súdu vypočuť poškodenú A. E., vyhodnotiť jednotlivé výpovede svedkov samostatne i v súhrne s ostatnými a až na základe takto zisteného skutkového stavu dospieť k správnym skutkovým zisteniam a tak k správnemu právnemu záveru.

Súd opätovne vec prejednal na hlavnom pojednávaní, na ktoré sa dostavila aj svedkyňa A. E., ktorú vypočul a pri nezmenenom výroku o vine v bode 1 pôvodného rozsudku tunajšieho súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaného Q. E. (vrátane prečítania časti výpovede obžalovaného z prípravného konania na č. l. 50 a nasledujúce zo dňa 20.2.2014 v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku), ustanoveného opatrovníka poškodeného M. N. - A. N. (č. l. 48), svedkov N. D., (vrátane prečítania časti výpovede svedkyne N. D. z prípravného konania na č. l. 147 zo dňa 13.2.2014 v súlade s § 263 ods. 4 Trestného poriadku), Z.. P. E., Z.. M. C., A. S., Q. R., S. Z., Z. R., B. E., N.K. T. Z.. T. Z., výsluchom svedka - poškodenej A. E., oboznámením uplatnenej škody poškodenými Sociálna poisťovňa, a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., PERIX,

s.r.o., TRANSPETROL, a.s., ako oboznámením listinných dôkazov a oboznámením videozáznamu z kamier č. 8 a č. 9 zachytávajúcich miesto činu v čase spáchania skutku.

Obžalovaný Q. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sedel na terase podniku, kde sa to malo stať a je pravdou, že sa choval neprístojne, hodil fľašu do pohárov, následne na neho zaútočilo viacej ľudí, vyhodili ho od stola, obkľúčili a začali biť, bál sa. Keď sa to skončilo, on odtiaľ odišiel preč.

Zo zápisnice o výsluchu Q. E. z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva, že obžalovaný Q. E. uviedol, že pokiaľ ide o kopnutie A. E., chcel by spresniť, že išlo len o náznak kopnutia a pani E. nekopol. Pred incidentom, ktorý zakladal obvinenie bol sám sotený. Rozhodne nemal v úmysle spôsobiť takýto následok, keby bol vedel, že to takto dopadne, tak radšej by sa nechal zbiť. V konečnom dôsledku je pravdou, že pri tom incidente udrel poškodeného do hlavy, on potom od neho odletel a v dôsledku toho padol na dlažbu. Bol v tom čase rozrušený, lebo viacerí stáli oproti nemu a aj na neho útočili. Ale to zase neospravedlňuje, čo urobil.

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k samotným udalostiam vie uviesť len toľko, že im volali, že chlapec je v nemocnici, svedok nebol v priestoroch, kde sa to malo stať, im volali z nemocnice. Volala chlapcova priateľka, že ten má byť na áre. Po tom telefonáte išli do O., videli už len lekárov, ktorí okolo neho lietali, otázka od lekárov na nich bola, že „kto ho chcel zabiť“. M. N. je momentálne na vozíku, snaží sa rozprávať, ale nie je mu rozumieť, má problémy s hovorením aj kvôli tomu, že vzduch ide aj ústami aj nosom naraz. Nie je schopný sa sám o seba postarať, starajú sa o neho on a manželka. Je v domácej starostlivosti.

Na kamerovom zázname kamery č. 8 je vzdialene vidieť miesto nachádzajúce sa medzi barom Peklo (napravo) a prístreškom patriacim k tomuto baru (naľavo), kde sa pohybuje niekoľko ľudí (na začiatku záznamu cca 3 osoby, neskôr cca 6 osôb), kde v čase cca 22:07:10 jedna osoba prudko vbehla pod prístrešok a následne 22:07:13 jedna osoba prudko vyšla z pod prístrešku, pričom prepadla cez tam odstavený bicykel, ktorý následne iná osoba zdvihla a dala preč. Následne je vidieť ako jedna osoba stojí chrbtom ku kamere oproti ostatným osobám, ktorých ja cca 6 a navzájom sa pohybujú k sebe a od seba. Kamerový záznam je čiernobiely v tme a vzdialený od miesta spáchania skutku natoľko, že nie je možné rozoznať tváre osôb ani jasne rozoznať všetky postavy na zázname.

Na kamerovom zázname kamery č. 9 je vidieť miesto nachádzajúce sa medzi barom S. (naľavo) a prístreškom patriacim k tomuto baru (napravo), kde sa pohybuje niekoľko ľudí (na začiatku záznamu cca 3 osoby, neskôr cca 6 osôb), kde v čase cca 22:07:10 jedna osoba prudko vbehla pod prístrešok a následne 22:07:13 jedna osoba prudko vyšla z pod prístrešku, pričom prepadla cez tam odstavený bicykel, ktorý následne iná osoba v bledom tričku zdvihla a dala preč. Následne je vidieť ako jedna osoba stojí tvárou ku kamere oproti ostatným osobám, ktorých ja cca 6 a robí voči nim výpady, pričom tieto osoby sa tiež pohybujú voči osobe stojacej tvárou ku kamere. Z osôb je rozoznať dve postavy s dlhšími vlasmi (pravdepodobne ženy). Osoba v bledom tričku stojí pri bicykli, ktorý zodvihla, toto miesto je za osobou stojacou tvárou ku kamere a v čase 22:07:36 ukazuje tejto osobe na svoje ruky (akoby ich mala od niečoho), ktoré si utiera. Tesne pred tým akoby chcela osoba v čase 22:07:34 už odísť, pričom pri osobe v bledom tričku sa iba pristavila. Následne je vidieť v čase cca 22:07:38, že osoba tvárou ku kamere sa prudko vrátila a naznačila kop voči inej osobe ženskej postavy, následne vchádza bližšie k ostatným osobám, pričom následne pri nich mizne zo záznamu kamery. Kamerový záznam je čiernobiely v tme a nie je možné jasne rozoznať všetky postavy na zázname.

Svedkyňa N. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v pondelok večer jej M. zavolal, či by nešli na pivo. Ona súhlasila, prišla preňho M. priateľka A., išli na lodenicu. Prišli za nimi P. B. K., takže spolu tam boli piati, dali si pivo a M. vypil nejakú vodku. Asi po hodine išli do Pekla. Ona so K. sa vybrali na toalety, A., M. B. P. išli kúpiť dolu drinky. Na toaletách sa stretli s obvineným a on sa im prihovoril prvý, že „čo baby, že čo tu robíte, že nepoznáte ma? Ja som E., mám to napísané aj na dverách.“ Po toalete išli dole do baru za M. B. A., pomohli im s drinkami. P. si zahrala biliard s obžalovaným Q., ostatní išli hore, sadli si, popíjali a debatovali. Potom prišla hore P., pridala sa k nim, pričom sedeli na kraji stola. Vedľa svedkyne sedel M., potom A. a po druhej strane K. a oproti si prisadla P.. Za pár minút prišiel obžalovaný Q. a prisadol si na koniec stola. Oni sa bavili ďalej. Obžalovaný Q. začal nadávať, že sú „banda feťákov“. Predtým ako prišiel obžalovaný hore, sa jej M. pýtal, či nepozná toho „típka“ dole, on mu odpovedal, že nie. P. hovorila, že nech si ho nevšímajú, on vraj zvykne mať takéto výstupy, že nech to neriešia.

Potom zrazu niekde medzi nich priletela fľaša alebo pohár, ktorý sa rozbil. Kým sa spamätali, A. zdvihla ruku a ukázala, že ju to sklo porezalo. A. na to vyskočila so slovami „čo robíš ty debil“. Potom na to tiež vyskočil Q.. Vybrali sa oproti sebe, nepamätá si, či obžalovaný dal A. facku. Začala sa tam „mela“, toľko si to nevšímala, nakoľko sa snažila odstrániť sklo, ktoré sa rozbilo. Ich tam bolo vtedy 12-13 osôb, čo si pamätá, tak M. vyskočil, postavil sa, chcel brániť A., nevie či tá dostala facku od obžalovaného alebo ju sotil. Mohlo tam byť asi 6-7 chalanov vrátane obžalovaného. Keď má popísať čo sa tam dialo, chalani sa snažili aby nedošlo k bitke, postavili sa za M., že nech to nechá tak, ona videla toľko, že povyskakovali chalani z lavičiek, ďalej už nevidela kto čo robil. Ona sama pomáhala M. uviesť ho do stabilizovaného stavu, krvácala mu hlava, potom prišla aj záchranka, nepamätá si, či aj videla alebo počula, že sa obžalovaný pýtal, či to M. prežil, nevie koľko to trvalo kým sa obžalovaný takto opýtal, ani nevie, či bol medzitým preč. On sa vrátil aj druhýkrát na bicykli, nevidela ho, ale hovorili, že vraj mal mať pri sebe nundžaky. Má to byť nejaký bojový nástroj. Ona sa nevie vyjadriť či ich mal pri sebe.

Po prečítaní časti výpovede svedkyne N. D. z prípravného konania na č. l. 147 zo dňa 13.2.2014 týkajúcej sa ďalšej osoby - A. E., svedkyňa N. D. uviedla, že to bolo tak, ako je to uvedené v zápisnici z prípravného konania, teda, že „A. na to vyskočila so slovami „čo robíš ty debil“. Potom na to tiež vyskočil Q.. Vybrali sa oproti sebe, začali sa sácať, Q. dal A. facku. M. sa na to postavil. Samozrejme oni A. ukľudňovali, že nech to tak nechá. Potom sa začal sácať Q. s M.. Potom už presne nevidela, čo bolo presne ďalej, ale na to vyskakovali cez stoly ďalší chalani, ktorí sedeli v podstate pri rovnakom stole ako oni. Týchto chalanov ona nepoznala.“

Po prezretí záznamu z kamery č. 8 do času 22:08 hod. svedkyňa uviedla, že ona pod prístreškom ten priebeh nesledovala, podľa nej sa na zázname jedná o pohyb a konanie viacerých osôb, určite tam bolo viac ľudí.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 9 svedkyňa uviedla, že to čo je možné vidieť na zázname ona nesledovala, bola pod prístreškom, akurát mal povedať A. S., že sa mal obžalovaný na neho zaháňať, teda na A. S.. Vie povedať, že je to záznam z tej udalosti ale to čo videla teraz na zázname ona vtedy nevnímala, pretože bola pod prístreškom, nesledovala čo sa tam dialo. Prvýkrát sa obžalovaný vrátil keď M. ležal na zemi a druhý krát nevie, či to nebolo vtedy keď tam bola sanitka. Nevie či na zemi bola zámková dlažba, bolo to pri prístrešku, tá podlaha bola rovná.

Svedkyňa Z.. P. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že do baru prišli s viacerými priateľmi, mohlo ich byť asi 15 ľudí, neprišli naraz ale stretli sa tam asi pätnásti, ona s N., A., M. a K. K. išli do baru po drinky, tam bol obžalovaný a hral sám biliard, oni potom sedeli hore, zabávali sa, nebol žiaden problém, obžalovaný potom neskôr prišiel za nimi, kde sedeli, nevie ale kedy to bolo, čo sa týka nejakého konfliktu keď tam sedeli, nevie čo sa tam stalo, ale ona ani nesedela priamo pri obžalovanom, bolo totiž spojených viac stolov a v podstate on bol na opačnom konci, zrazu z jej pravej strany padla fľaška, rozbilo sa sklo, bolo všade, sklo vie ako letelo a rozbilo sa pretože preletelo cez celé tie stoly. Čo sa týka konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, keď obžalovaný hodil tú fľašu, ostatní sedeli, nič také sa tam dovtedy nedialo, on začal kričať, bol nervózny a po hodení fľaše sa sám postavil od stola, odstúpil a ona videla ako ostatní stáli v takom polkruhu okolo M. B. Q., tento polkruh, toto už sa dialo nie priamo pri stoloch ale v priestranstve medzi prístreškom a samotným barom jedná sa vlastne o ulicu, resp. chodník, ktorý má šírku asi 5 metrov. Po rozbití skla po jej ľavej ruke boli M. a A., A. sa postavila a obišla zozadu svedkyňu, obžalovaný už vtedy stál a išla smerom k nemu a vtedy jej mal dať facku alebo nevie presne, potom viac počula ako videla, že sa tam doťahovali. Udialo sa to všetko tak rýchlo, že už to nevie pomenovať. Ona zostala sedieť na mieste, všetko sa jej to dialo za chrbtom. V jednu chvíľu prišiel M., chcel zobrať fľašu zo stola, ona mu chytila ruku, tú fľašu mu zobrala a povedala mu nech sa ukľudní. Ona sa postavila medzi poslednými, dialo sa jej to za chrbtom, ona im vyslovene povedala nech sa ukľudnia, ale keď sa otočila už videla len úder a M. jej dopadol k nohám. Čo sa týka úderu smeroval na hlavu (svedkyňa ukázala na ľavý spánok). Ona ani nevidela, že by poškodený útočil na obžalovaného ani naopak, okrem toho úderu čo už povedala. Ona si nevšimla konflikt medzi poškodeným a A. E., predtým ako prišlo k hodeniu fľaše obžalovaným. Úder bol zasadený päsťou, udrel ho rukou. Čo sa týka sily, pokiaľ to ona môžem posúdiť, musela byť veľká, pretože vtedy M. nevážil 50 kg, bol statný chlap, mohol vážiť okolo 100 kg, keby ho len udrel tak, že by ho sotil, tak by padol na mieste, ale to len odhaduje, že letel minimálne asi meter. Následne sa už venovali M., volali rýchlu zdravotnú pomoc a postupovali podľa ich pokynov. Obžalovaný zostal stáť na tom mieste kde udrel M.. Obžalovaný následne povedal niečo také, že by ich nerád videl na súde alebo na polícii. Oni sa snažili ukľudniť situáciu a následne obžalovaný odišiel,

doslova utekal odtiaľ preč, po približne 10 min. sa vrátil a spýtal sa ich všetkých, či žije, myslel tým M., otočil sa, odišiel znova preč a vrátil sa možno po 20 min na bicykli, ale to už sa rozprával s majiteľom, ich už riešila polícia. Prvý ani druhý krát, teda v čase konfliktu ani keď sa tam prvýkrát vrátil nemal nič pri sebe, potom neskôr keď prišiel, či mal nundžaky to nevie povedať. Po prezretí záznamu z kamery č. 8 svedkyňa uviedla, že je to to miesto v blízkosti baru, je tam zjavne viac osôb, je to pre ňu veľmi tmavé, identifikovať postavy by nevedela, myslí si, že je to záznam z tých udalostí, niekto prekladal bicykel ktorý bol za jej chrbtom, označila čas 22:07:20 hod. a 22:07:30 hod. ako čas, kedy odkladali bicykel a ostatní postávali v tom slova zmysle, že nikto žiadnu iniciatívu nevyvíjal.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 9 od 22:06:53 hod svedkyňa uviedla, že je možné vidieť ako A. sa pravdepodobne keď ju udrel obžalovaný, vrátila naspäť od obžalovaného smerom na svoje miesto. Keď dal obžalovaný facku A., M. vyletel spoza stoličky k nemu o 22:07:16 hod. To sa už odohrávalo ďalej za jej chrbtom. Ten okamih a čas kedy malo prísť k úderu nevie z tohto záznamu ukázať a určiť, pravdepodobne ho kamera nezachytila, 22:07:40 a nasledujúce identifikovala svoju osobu, vyzerá to tak, že už vtedy sa telefonovalo a volala sa záchranka. Svedkyňa uviedla, že ani po viacnásobnom prezretí záznamu najmä v čase o 22:06:30 hod. sa nevie vyjadriť k tomu čo tieto osoby ktoré je vidieť na zázname a ktoré je možné identifikovať ako M. B. A. robili, ona keď to má popísať tak vyzerá ako by sa vracali ku stolu ale či si boli po drink, či boli na WC nevie, nevie o nejakom konflikte ktorý by mali. Keď si má spomenúť, či videla tieto osoby v takej pozícii v ten večer o 22:06:30 hod. tak k tomu sa vyjadriť nevie, lebo toho svedkom nebola.

Svedok Z.. M. C.Ý. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na predmetnom mieste boli aj s viacerými priateľmi, boli vonku na terase, oni potom odišli, svedok zostal, bol tam aj obžalovaný, ktorý sedel vedľa svedka po jeho pravici aj poškodený, na ktorého zo svojho miesta videl. Všetci sedeli za jedným stolom, ale išlo o pospájané stoly. Keď išiel svedok po drinky, vtedy v podniku nikto nebol, teda všetci ostatní boli na terase, ale potom neskôr išli iní po drinky, ani čas ani poradie ani kto všetko išiel po drinky nevie, ale určite sa ocitli obžalovaný aj poškodený v podniku obaja naraz, bolo počuť nejaký krik od stola, nevie či tam mali nejaký konflikt, vyšli potom hore po jednom, sedeli na terase, prišiel tam obžalovaný, dopil svoj drink, chcel odísť, teda ako dopíjal odchádzal a v podstate hodil fľašu za seba na tie pospájané stoly, vie, že sa niečo rozbilo. Vie, že fľaša sa nerozbila, rozbil sa nejaký pohár, vie že sa obžalovaný otočil, nevie už z akej príčiny, či sa išiel pozrieť čo sa stalo to nevie, ale išiel smerom k M. a k jeho priateľke, oni sedeli vedľa seba. Svedok osobu M. poznal pred týmto incidentom len z videnia, obžalovaného poznal podľa prezývky, má prezývku „E.“. Pokiaľ si dobre pamätá, v čase keď obžalovaný hádzal fľašu nebol už na tej terase, takže to mohlo byť meter aj dva od stola. V tom okamihu M. s priateľkou sedeli za vrchom stola. On celý stôl obišiel a išiel priamo k nemu, nevie uviesť či prišlo k fyzickému konfliktu s M. alebo s jeho priateľkou, nespomína si. Nevie povedať akým spôsobom sa konflikt presunul mimo terasy, vie len toľko že obžalovaný smeroval najprv k M. a jeho priateľke a potom sa konflikt presunul na priestranstvo vedľa terasy kde už aj ostatní stáli a snažili sa ich rozdeľovať. Mimo terasy to svedok vnímal tak, že obžalovaný išiel M. napadnúť. A sotil ho, išiel ho udrieť, išiel udrieť aj ďalšieho zo svedkov A. S.. Potom obžalovaný udrel M.. Udrel ho päsťou do hlavy. (Svedok ukázal, že ho udrel na ľavý spánok.) M. padol na zem, potom už pozerali naňho, že čo sa deje a počuli chrčanie. Keďže ho ten úder zložil musel byť asi z tých silnejších, inak by ho to nezložilo. V čase konfliktu bol buď na kraji terasy alebo už dole pod terasou, teda vedľa nej. Od nich mohol byť vzdialený asi 2-3 metre. Svedok nevidel také konanie poškodeného, že by útočil alebo sa zaháňal na obžalovaného alebo sa pohyboval smerom na obžalovaného, rozhodne nie. Svedok videl tak obžalovaného ako aj poškodeného, že boli v blízkosti vchodu do toho podniku, on osobne sa nesnažil ich zastavovať alebo oddeľovať od seba, ale niektorí z ostatných tak robili, vie uviesť akurát, že tam bol A. S., ostatných nevie uviesť, to konanie spočívalo v tom, že sa ich snažili od seba oddeliť, napríklad, že chytili, držali aj jedného aj druhého. Obžalovaný išiel po poškodenom. Nevie či zišiel obžalovaný z terasy sám, či sa nejakým spôsobom sotili. On nevidel, že by udrel obžalovaný E., nevidel čo sa tam medzi nimi stalo. K obžalovanému si svedok pamätá ešte toľko, že keď odtiaľ odchádzal, povedal, že ich nechce vidieť na súde, potom už až majiteľ podniku povedal, že sa neskôr mal vrátiť na bicykli ale majiteľ ho poslal preč, že tam nemá čo robiť a vraj mal mať aj nejaký obušok. Ale to svedok nevidel, toto len počul sprostredkovane.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 8 svedok uviedol, že na zázname v čase približne 22:06:35 hod. je vidieť postavu o ktorej si myslí, že je to on, stojí v blízkosti terasy, je aj z tohto záznamu vidieť, že prišlo ku konfliktu, osoby sa sácali, čo sa týka svedkovej výpovede na hlavnom pojednávaní, myslí si, že je to v súlade s tým čo je vidieť na zázname, podľa neho obžalovaný išiel po poškodenom aj keď to čo svedok

presne uvádzal z tohto záznamu nie je vidieť. Podľa svedka na tom zázname vidieť, že pravdepodobne sa z terasy dostali jeden po druhom a zišli z nej, neboli sotení, vidieť tu viac osôb, ani po opakovanom prezretí začiatku záznamu 22:06:21 hod. nevie bližšie identifikovať osoby, ktoré je na zázname vidieť.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 9 svedok uviedol, že k osobe ktorú vidieť na zábere kamery, že zobrala bicykel a odtiahla ho a postavila na miesto kúsok ďalej a je v bledom tričku, nevie uviesť ako sa volá, už tam bol aj predtým s M., bola to ich partia, on ich nepoznal. Bolo tam vidieť A. S. ako sa uhýba úderu. Jedine môže uviesť k tomu správaniu sa obžalovaného celkovo ten večer, myslí, že bol podgurážený alkoholom a ako keby sa snažil vyvolať ten konflikt.

Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň ako sa to stalo, čas si presne nepamätá, prišiel sám do baru Peklo v Š.. Pri bare sa stretol s Q. E.. Dohodli sa že si aj zahrajú biliard, svedok si chcel najprv posedieť a potom si zahrať. Q. zostal sedieť dole pri bare, on išiel hore na hornú terasu. Na terase už sedelo viacero kamarátov, ku ktorým si prisadol. Bolo spojených viacero stolov. Normálne sa bavili. Neskôr prišiel M. s priateľkou A. a s N.. Prisadli si k nim a bavili sa. Všetko bolo v pohode. Potom išli dole k baru M. K. A. kúpiť si drinky. Keď boli dole, tak svedok počul, že sa tam niečo deje, z baru vychádzal krik, akoby sa hádali M. B. Q.. Prečo to bolo povedať svedok nevie, ale môže byť, že Q. vyrýval, keďže už bol opitý. M. sa vrátil aj s A.. M. povedal len toľko, že E. tam do nich rýpal, ale viac to neriešili. Po nejakom čase prišiel hore na terasu Q., ktorý si prisadol, resp. postával pri nich. Po určitej dobe Q. vybuchol, začal im nadávať, že sú chudáci a on je pán, ako keby chytil nejaký amok, chcel si asi niečo dokázať. Povedali mu nech sa ukľudní a potom hodil medzi nich pohár, v dôsledku čoho sa porozbíjali poháre na stole, lietalo sklo. Svedok sedel tak, že bol oproti vchodu do podniku tak videl keď prišiel do podniku Q., dokopy tam bolo 10 ľudí, ono sa to menilo, niektorí prišli, niektorí odišli, vie že sa rozprávali, žartovali, nevie čo ho nahnevalo. Obžalovaný bol zhruba oproti svedkovi po ľavej ruke, ešte bol predo svedkom stôl, po pravej strane sedeli dievčatá, ešte sa svedok pozrel či ich to netrafilo. Skoro všetci sa postavili, lebo všade bolo rozliate pivo. Postavila sa aj A. a bežala popri stole smerom ku E., keď nemal kto iný zakročiť asi to zobrala na seba. Následne dostala od E. facku. V tom okamihu keď prišlo medzi nimi ku kontaktu sa nenachádzali ďaleko od stola, pár ľudí sa postavilo, nech sa ukľudní. Keď prišlo ku konfliktu a potom keď dostala od neho facku tak sa nachádzala asi 1,5 m od stola. Tam je totiž priestor. Všetko už bolo vtedy v pohybe. M. išiel k nemu, už sa premiestnili bližšie k podniku, tam sa už ani nič viac nekonalo okrem toho, že prišla jedna rana. Keď dostal ranu, tak svedok už bol niekde tam pri stole z druhej strany. Potom sa mu snažili dohovoriť nech sa ukľudní, neboli agresívni len kričali nech sa ukľudní. Veď ho nemohli prosíkať nech sa ukľudní. Svedok prechádzal v tom okamihu zo svojho miesta na ten plac a kým tam prišiel už M. ležal na zemi. Úder bol vedený rukou, nevie či päsťou, to si nevšimol, dostal do hlavy na ľavú stranu hlavy a potom padol smerom k stolu. Poškodený spadol pod terasu nie na terasu, terasa je mäkká, terasa bola z dreva a koberca. Svedok hneď potom išiel k nemu, ležal pod terasou. Už sa nezdvihol, tak ku nemu dobehli, lebo začal chrčať a nehýbal sa, ležal tam. Chceli ho prebrať. Začali kričať na E., nech odíde, čo to urobil a podobne. Dievčatá volali záchranku. Zatiaľ mu svedok držal hlavu a ranu, aby mu to nekrvácalo. Potom asi Q. odišiel niekam, ušiel, nevie, oni sa snažili pomáhať, robiť niečo, dozvedieť sa čo majú robiť s M.. Po chvíli prišiel aj F., majiteľ baru, ešte tam bola záchranka. Ako stáli na ulici, tak zbadali, že prichádza E., F. na neho kričal aby vypadol, že už nebude nikoho biť, nech sa už nevracia, pričom si svedok všimol, že mal pri sebe nejaké nundžaky, alebo niečo podobné, ktoré následne odhodil do kríkov, sadol si na bicykel a ušiel preč. Nundžaky, ktoré mal obžalovaný odhodiť sa nenašli. Svedok nevidel, že by mali nejaký konflikt, hádku slečna E. s M. N.. Čo sa týka pozície obžalovaného, on vtedy keď hádzal pohár a bezprostredne potom bol buď na kraji vyvýšeného pódia (terasy) alebo tesne pri ňom, stôl bol tak blízko od kraja tej terasy, že aj keď nebol na vyvýšenom mieste stále ešte bol blízko stola. V čase keď k nemu prišla A. bol ešte bližšie terasy a stola, potom bol mimo terasy. A v čase, keď k nemu išiel M. boli ešte bližšie ku vchodu do podniku. To sa zbehlo všetko rýchlo ako keby obaja išli oproti sebe. Samozrejme keď vám niekto udrie priateľku, vystúpite proti nemu, ale na druhej strane, keď videl Q. že M. smeruje k nemu tak aj Q. smeroval oproti M.. Svedok nevidel, že by nejakým spôsobom útočil poškodený na obžalovaného, videl, že išiel poškodený k obžalovanému, ale ako keby už nestihol nič urobiť, ležal na zemi, nevie povedať kde mal a v akej polohe poškodený ruky predtým ako sa ocitol na zemi. Svedok bol od neho vo vzdialenosti 3 metre, svedok prechádzal od stola k nim. Predtým úderom tam bola A., nevie či tam niekto stál. Svedok sa zameral na ten konflikt tých dvoch a zameral sa na cestu k nim. Oddeliť tých dvoch od seba sa snažili ale nestihli, lebo tam nikto ani nestihol prísť.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 8 svedok uviedol, že bolo tam viac osôb, narátal aj 8, nevie však identifikovať kto kde presne bol, vyzerá, že prišlo práve k úderu - čas 22:07:43, to už ale vyzerá, že je po údere, to prvé svedkove označenie pravdepodobne prišlo k úderu A., nevidí to dobre na tom zázname, v priestoroch vedľa terasy je možné vidieť aj 8 osôb. V čase 22:06:53 teraz si asi išli sadnúť dievčatá, 22:07:07 to bola asi N., svedok udáva, že bolo vidieť ako obžalovaný jeho osobu netrafil.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 9 svedok uviedol, že je tam vidieť ako si pravdepodobne aj viacerí chalani, ktorí tam mali bicykle, k nim pristúpili, osoba čo odtláča bicykel je S. Q., potom pri 22:07:26 svedok udáva: medzi osobami ktoré stoja oproti obžalovanému je aj svedok, snažia sa mu dohovoriť nech sa ukľudní, 22:07:32 hod. nikto doňho nevyskakuje ale chcel svedka udrieť a netrafil, dohovárajú mu, nech sa ukľudní, svedok už v čase o 22:07:39 išiel k M.. Nevie určiť čo sa stalo v čase 22:07:11 a 22:07:12. V čase 22:07:16 je osoba ktorá je mierne zohnutá bude asi Z. R., v tej rýchlosti nevie určiť či niekde vidí osobu poškodeného. Svedok nevie v akom oblečení bol M., podľa kamery bol v bledom oblečení obžalovaný, poškodeného na kamere 9 nezahliadol.

Svedok Q. R., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v bare medzi prvými, bol tam aj Q. ale on bol vnútri v podniku, hral biliard, svedok bol vonku na terase, boli tam viacerí, M. C., N., P., S. E., Z. U., Z. G., S. Z. B. K. K.. Sedeli tak, že boli pospájané stoly pri sebe, keď v tom priletela fľaša na stôl medzi nich, hodil ju Q., ktorý bol vtedy od svedka asi 3 metre, nevie povedať či Q. vtedy stál alebo sedel, svedok sa pozrel na ostatných, či sú v poriadku, vtedy sa postavila A., bola to M. priateľka. A. išla, nadávala a Q. potom strčil do nej. A. sedela za vrchom stola, A. bola najprv na druhom konci od obžalovaného, Q. išiel z jednej strany a ona z druhej strany, nasledovala slovná výmena názorov, vtedy sa nachádzali asi meter od stola, myslí, že prišlo aj k fyzickému kontaktu, bolo to pred tromi rokmi, už presne nevie, potom sa postavili aj ostatní, M. napredoval, išiel pomôcť svojej priateľke. To už boli pri vchode do podniku, svedok nebol pri stole, M. už nebol pri stole. Obžalovaný bol pri nich pri vchode do podniku Peklo, oni stáli, Q. sa zaháňal, trafil M., oni sa už potom venovali M.. Do úderu od obžalovaného smerom na poškodeného neprišlo k iným úderom ani kopom. Úder bol vedený na tvár, na spánok, na ľavú stranu. Hneď potom údere ležal M. na zemi a chrčal. Svedok sa venoval hneď jemu. Nevie povedať čo robili ostatní. Obžalovaný sa ho na začiatku spýtal či si s ním zahrá biliard. Svedok nevie, že by sa obžalovaný rozprával s inými osobami. Všetci sú kamaráti, sedel na konci stola, nevie s kým sa rozprával. Nevie ako sa dostal obžalovaný smerom ku vchodu do podniku Peklo. V čase kedy malo prísť k úderu mohlo byť na priestranstve medzi terasou a podnikom 5-6 osôb. Poškodený išiel smerom k obžalovanému, bol tam iba jeden stret medzi poškodeným a obžalovaným. Tie ostatné osoby tam len stáli, nevie povedať či sa nejako hýbali. Nesnažil sa niekto zabrániť konfliktu. Aj v čase konfliktu boli ešte na terase: Z. G., Z. U., S. E., S. Z., K. K. a potom svedkovia, ktorí aj boli predvolaní na hlavné pojednávanie, bola tam aj bývalá priateľka M. A. E.. Bol tam Š. Q..

Po prezretí si záznamu z kamery č. 8 svedok uviedol, že v čase 22:07:18 tam vidieť aj 10 osôb, na začiatku boli 3.

Po prezretí si záznamu z kamery č. 9 svedok uviedol, že v čase 22:07:12 by to identifikoval a popísal ako „mela“ teda došlo k nejakej mele, nevie kto je osoba ktorá stojí vpravo na kraji terasy, má tmavé tričko s nejakou potlačou, tiež nevie uviesť, kto je osobou ktorá na zábere 22:07:16 je sklonená v tmavom tričku, teda v predklone. Jedine ako uviedol, vidí ako v čase pred 22:07:16, pred 22:07:12 ako pod slnečníky kráčala osoba obžalovaného. Videl na zábere osobu Z. R. ktorý tam bol tiež, ten bol v bledých nohaviciach, k nemu aj k ostatným môže uviesť že sú to ročníky narodenia 1990. Nepamätá si ako bol oblečený obžalovaný, zo záznamu kamier videl že mal bledšie oblečenie, nevie čo mal oblečené poškodený, bolo to už dávno.

Svedkyňa S. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je doslova svedok, lebo odišla 5 minút pred incidentom. Skutok ako taký nevidela.

Svedok Z. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prišiel okolo 20.15 hod. bolo to v lete, bolo svetlo, dole v bare bol iba barman a Q. E., ktorý sám hral biliard. Ostatní sedeli na terase vonku. Q. bol taký hlučnejší ako keby sa sám so sebou rozprával, svedok tomu však nevenoval pozornosť. Nechal si načapovať pivo a išiel si sadnúť medzi ostatných hore. Svedok sedel asi v strede spojených stolov, po nejakom čase, myslí že mal ešte prvé pivo, teda asi do 20 minút, prišiel Q. k nim, sadol si na kraj stola, myslí, že mal malinovku, teda myslí, že nemal alkohol. On si niečo mrmlal, potom na nich niečo

nadával, v zmysle „vy ste takí pankáči“, následne hodil do stredu stola pohár, ešte pred tým, ako k nim prišiel Q., prišli na aute M. N. s tromi dievčatami, pričom M. išiel zobrať pivo dievčatám dole do baru a keď prišiel, hovoril, že mal nejaký slovný konflikt s Q.. Tento konflikt bol v zmysle, že hovoril „čo to tam je dole za človeka“, teda nechápal, prečo sa pohádali. Potom ako Q. hodil pohár na stôl, sklo sa rozletelo na všetky strany, oni preto všetci povyskakovali, Q. začal hádzať päsťami. Vyzeral ako by bol nepríčetný, svedok nechápal, prečo toto robí, ale vyzeral akoby chcel na každého zaútočiť. Snažili sa mu dohovoriť, aby nezačal vyvolávať bitku, keďže svedok od svojich známych vedel, že v konfliktoch má fyzickú prevahu, nechceli ho nejak moc spacifikovať, dá sa povedať, že sa ho báli. Slovne útočil na každého, ale na M. a jeho priateľku viac, jedna z dvoch žien, ktoré prišli s M. sa postavila oproti Q., pričom podľa svedkovho názoru ho chcela ukľudniť, teda nadávala mu, čo to robí. Svedok videl, že je to už nebezpečné, bál sa, aby ju Q. neudrel, preto sa postavil medzi nich a hovoril mu, že „ čo robíš, veď to je žena“, on mu na to povedal, „ to je žena?“. Tento moment je vidieť aj na kamerovom zázname, ide o tú kameru, ktorá bola zhora. Svedok tento záznam videl na kriminálke. Nakoniec to pokračovalo tak, že on všade mával rukami, pričom oni sa ho báli spacifikovať. Následne on akoby sa dal na odchod. Keď odchádzal, tak jedna z tých dvoch, teraz už nevie presne, či N. alebo A., mu niečo povedali, typu „ čo robíš, čo ti šibe“, ale presne uviesť svedok nevie, na to sa Q. otočil, prišiel k M. a dal mu úder. Svedok stál pri vchode do baru, vchod mal za chrbtom, M. stál pri terase, čiže oproti svedkovi. Q. ho udrel do tváre, M. spadol na zem na zámkovú dlažbu a liala sa mu krv z hlavy, pod hlavou mal mláku krvi. Q. potom odišiel, oni ratovali M., ten iba chrčal, preto volali policajtov a sanitku. Keď tam už boli policajti a sanitka, prišiel tam aj majiteľ baru F., následne sa vrátil aj Q., ten sa s F. rozprával. Svedok už až tak dobre nevidel, nakoľko bola už tma, videl len siluetu postavy na bicykli, až následne mu F. hovoril, že to bol Q. a že mal okolo krku nundžáky. Na terase boli Q., M., N., A., Q. R., K. K., A. S., P. E., Š. Q., Z. U., Z. G. B. S. Z., ktorá odišla hneď ako videla ako sa tam začal niekto hádal a tiež ešte M., to je jeho prezývka, myslí že to je nejaký M., ten odišiel s S. Z.. Ďalšie mená si nespomína. Osobu S. E. po mene nepoznám. Je možné, že ho pozná podľa prezývky. Keď Q. odchádzal, ešte pred tým úderom, je možné, že ho chvíľu nevidel. Do momentu, kým Q. hodil pohár nevidel, že by bol medzi obžalovaným a A. E. nejaký konflikt. Čo sa týka fyzického útoku medzi Q. a A. E., ten nevidel. Čo sa týka odchodu Q. pred úderom M., tak on tam rozhadzoval rukami, následne sa ho snažili ukľudniť, pričom akoby sa v ňom niečo ukľudnilo a dobrovoľne odchádzal. Nikto z prítomných na obžalovaného, keď odchádzal z terasy, neútočil. Čo sa týka toho, či niektorá z prítomných osôb pri odchode z terasy prepadla cez bicykle, to si svedok nespomína. Pri údere M. stál asi pol metra od terasy smerom k baru, bol otočený smerom k ceste, teda tam, kde bol Q., keď mu Q. dal úder, padol dozadu s tým, že si nemyslí, že sa udrel o terasu. Z terasy na zámkovú dlažbu sa v podstate všetci presunuli už v momente, kedy Q. hodil pohár o stôl, tá situácia bola taká, že sa tam rôzne pohybovali, je možné, že niektorí sa aj vrátili na terasu. Čo sa týka rozostavenia ľudí, v čase úderu za M. kúsok stála N. alebo A., ostatných rozmiestnenie si svedok presne nepamätá, ale boli skôr ďalej od M.. Tesne pred úderom sa dá povedať, že M. stál, alebo sa minimálne pohyboval, Q. sa otočil a rozbehol sa po M.. čo sa týka toho, či pred úderom Q. obkolesili, či ho niekto ťahal alebo štuchal, to si presne nespomína. Oni sa ho však báli, preto sa ho nesnažili spacifikovať, skôr sa ho snažili presvedčiť, aby to nechal tak.

Po prezretí si časti záznamu z kamery č. 8 od 22.05 hod svedok uviedol, že to bol ten čas, kedy obžalovaný mával päsťami, vtedy tam bol prítomný pri ňom aj svedok, bolo to na zámkovej dlažbe a následne ten záznam zachytáva časť po páde M. s tým, že svedok tam identifikuje cca 7 osôb. Podľa postavy, resp. oblečenia na zázname spoznal seba a ešte A. S., ale vzhľadom na nekvalitný záznam, ostatných presne zadefinovať nevie. Čo sa týka záznamu a toho, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, môžu tam byť isté nepresnosti, ale tie nevie presne zadefinovať, nakoľko podľa názoru svedka ide o nekvalitný záznam. Čo sa týka záznamu, je to v čase ešte pred úderom. Je možné, že potom ako viacero osôb prišlo do záberu, tam niekoho obkolesili, akú osobu, to svedok uviesť nevie. Videl tam seba. Podľa záberu vyzerá, že tam pobehoval a niekoho obkolesili, nevie čo tam ďalej robili.

Po prezretí si časti záznamu z kamery č. 9 od 22,05 svedok uviedol, že v tom zábere boli osoby, v čase 22.07,19 niekto vyletel z terasy, môže byť asi po údere, resp. ho mohol niekto odstrčiť, ale nevie presne uviesť kto to bol. Zo záberu však svedok nevidel priebeh ani príčinu toho, prečo dotyčná osoba z terasy vyletela. Osobu posúdiť nevie.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol večer už pri televízore, asi po 22.00 hod., keď prišli policajti, že hľadajú Q., že sa zúčastnil nejakej bitky. Asi do hodiny prišiel Q. domov s tým, že mal roztrhnuté tričko, rozcuchané vlasy, vyzeral ako po bitke a uviedol, že bol účastníkom nejakej bitky, ktorá

nedopadla dobre, nakoľko tam nejaký človek padol na hlavu. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, nebolo mu dobre, mal nevoľnosti, bolela ho hlava. Toto sa na druhý tretí deň znormalizovalo. V minulosti mal v detstve, asi keď mal 10 rokov, úraz v škole, padol na temeno hlavy, brala ho RZP a bol hospitalizovaný s otrasom mozgu v Š.. Následky tohto zranenia boli také, že keď sa dostane do náročnejšej situácie, tak sa zajakával, to pretrváva aj do súčasnosti. Nevidel priebeh situácie v reštaurácii Peklo, nebol tam prítomný.

Znalec Z.. T. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok. K dispozícii mal kompletnú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa vyšetrení M. N. nachádzajúcu sa v NsP O., prepúšťaciu správu z neurochirurgického oddelenia v H. T. a taktiež vyšetril poškodeného počas pobytu na neurologickom oddelení vo fakultnej nemocnici v H.. Prvých 7 diagnóz uvedených v jeho znaleckom posudku č. 36/2013 (1. na rozhraní temennospánkovom vpravo tržnozhmoždenú ranu dĺžky 3 cm, 2. pohmoždenie mäkkých častí s podliatinou nad zlomeninou 3. zlomeninu temennej a spánkovej kosti vpravo zasahujúcu až na bázu lebečnú a do stredoušia s krvácaním z pravého ucha, 4. podpodlebnicové hyperakútne zakrvácanie v ľavej čelovotemennospánkovej oblasti, v menšom množstve na záhlaví 5. podpavúčnicové zakrvácanie v tejto oblasti 6. pohmoždenie mozgovej kôry v tejto oblasti s drobnými zakrvácaniami 7. Difúzny opuch mozgu v ľavej mozgovej hemisfére) bolo uvedených aj v prepúšťacej správe a zdravotných dokumentáciách, posledné 3 (8. Zlomeninu jarmového oblúka vpravo bez posunu lomnej kosti, 9. minimálne množstvo voľného vzduchu pri bočnej stene pravej očnice, 10. zakrvácanie v pravej čeľustnej dutine aj v dutine nosa) zistil pri prezeraní skenov CT vyšetrenia v deň úrazu. Nemal k dispozícii výpovede svedkov, mal k dispozícii iba výrokovú časť uznesenia, ktorým bol pribratý ako znalec. Po analýze dostupných informácií dospel k záveru, že najprv došlo k úderu tupým tvrdým predmetom do oblasti lícnej kosti a nosa na pravej strane a následnému pádu na zem na tvrdý nerovný povrch pravou časťou lebky v spánkovej oblasti, kde boli popísané vonkajšie poranenia typu tržnozhmoždenej rany, opuchu, odierky pri dopade hlavy, resp. lebky na tupý povrch došlo k praskline lebečnej kosti na pravej strane idúcej zo spánkovej oblasti a kvázi lebečnej zasahujúcej aj do vnútorného ucha pravdepodobne s porušením bubienka a výtokom krvi z pravého ucha. Pri dopade lebky na spomínaný povrch došlo k translačným mechanizmom “ per conte coute“, k nárazu voľne pohyblivého mozgu v lebečnej dutine o jej ostré okraje na ľavej strane k povrchovému poškodeniu povrchových častí v mozgu v zmysle drobného zakrvácania a pohmoždenia pravdepodobne pri oddialení pavúčnice mozgových došlo k roztrhnutiu premosťujúcich žíl podpodlebnicovému zakrvácaniu, na ľavej časti sa čoskoro vyvinul opuch a pohmoždené tkanivo má tendenciu zadržiavať vodu. Čoskoro tento opuch a zakrvácanie vyplnilo rezervnú kapacitu lebky a preto bol nutný život zachraňujúci operačný výkon v zmysle odsatia krvného výronu a zastavenie ďalšieho krvácania. Najpravdepodobnejšie bol úder vedený päsťou na pravú stranu tvárovej časti s tým, že intenzita pôsobiaceho násilia nemusela byť veľká, nakoľko nedošlo k viacerým lomným líniám, posunu lomnej plochy a nie sú zaznamené známky povrchového poranenia v tejto oblasti. Nemá znalosť o tom, či bol prítomný alkohol u poškodeného s tým, že toto mohlo mať vplyv na jeho pád. Úder mohol byť vedený aj lakťom. Poškodeného M. N. vyšetroval na lôžku cca dva a pol mesiaca po udalosti. V tom čase ležal pasívne na lôžku, nerozprával, na všetko reagoval tým, že dvíhal prsty pravej ruky. Ľavé končatiny boli ochrnuté, ľavá horná končatina úplne, ľavá dolná končatina bol naznačený pohyb v kolene. Pravými končatinami pohyboval voľne. Prebiehala u neho intenzívna rehabilitačná a ošetrovateľská starostlivosť, toto bolo naposledy kedy poškodeného videl, čiže meritórne sa k trvalým následkom nevie vyjadriť, pretože v tom čase liečba ešte nebola ukončená. To že prišlo k zraneniu rukou alebo lakťom usúdil tak, že muselo ísť o tupý tvrdý predmet, pretože došlo k zlomenine, pričom nemal žiadnu informáciu o tom, že by tam bola prítomná nejaká tyč. U poškodeného nebolo v zdravotnej dokumentácii popísaná žiadna odierka na tvárovej časti na pravej strane a teda táto zlomenina nemohla byť spôsobená nekoordinovaným pádom tvárovou časťou na zem. Zranenie ktoré mohlo byť spôsobené prvotným úderom, teda zlomenina jarmového oblúka bez posunu lomnej plochy, má dobu liečby 4-6 týždňov.

Poškodená A. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď v ten večer prišli do baru v Š., išli si objednať pitie dolu po schodoch. Obžalovaný práve vychádzal hore, už vtedy mal narážky na jej tričko, ktoré mala oblečené. Keď asi do 5-tich minút vyšli von, sadli si na terasu, bolo ich asi 8. Na terase bol jeden dlhý stôl, kde obžalovaný sedel na opačnom konci ako oni. Následne obžalovaný rozbil pohár o stôl, nevie už, či sa napil a prudko ho položil, alebo ho chytil a hodil. Tento sa však rozbil. Potom sa aj ostatní postavili a spustila sa bitka, pričom sa ho snažili viacerí zastaviť, ale on proti všetkým útočil. Samotná mela začala pri prístrešku a následne sa posunula smerom k podniku a potom to už bolo všade. Obžalovaný sa spod prístrešku smerom k podniku dostal tak, že prítomní sa ho snažili odtlačiť od tých, na ktorých útočil. Už si presne nepamätá, kde začal obžalovaný útočiť. Keď sa konflikt začal, tak tam mohlo byť 8 až 9 ľudí.

Nevie v akom rozostavení boli ostatné osoby vo vzťahu k obžalovanému. Čo sa týka samotného útoku na poškodeného M. N., tak obžalovaný ho päsťou udrel do tváre a on následne spadol. Ju obžalovaný raz kopol. Nevie čo sa hovorilo pri stole. Čo sa týka intenzity útoku obžalovaného voči poškodenému N., tento útok bol podľa nej agresívny. Ona od nich stála v tom čase asi 2 až 3 metre, presne to však nevie uviesť. Nevidela, že by bol zo strany poškodeného N. voči obžalovanému vedený nejaký úder. Ona mala porezané ruky od skla z predmetného rozbitého pohára. Čo sa týka bitky medzi obžalovaným a ostatnými prítomnými, prebiehalo to tak, že keď obžalovaný začal biť jedného, ostatní sa mu v tom snažili zabrániť tým, že ho odťahovali od toho, koho bil a vtedy on začal útočiť na toho, kto ho práve odťahoval. Ostatní na obžalovaného neútočili údermi, iba sa ho snažili odtiahnuť. Nevie presne, kedy ju obžalovaný kopol, či to bolo v strede, alebo na konci. Ona nevidela osobne, či sa následne obžalovaný na miesto činu vrátil, nakoľko ju zobrali policajti na výsluch. Iba počula, že tam vraj potom ešte bol. Keď sa vrátil, mal vraj so sebou nundžaky. Nevie, kto vyprovokoval celý tento konflikt. Ona si myslí, že obžalovaný sa vyprovokoval sám, pretože nikto na neho ani slovne neútočil. Obžalovaný začal konflikt sám. Meno Š. Q. jej nehovorí nič, možno keby ho videla, tak by ho opoznala.

Po prezretí si časti záznamu z kamery č. 8 v čase od 22.07.12 do 22.07.36 poškodená uviedla, že nevie, ktorá osoba bola tá, ktorá mala čierne tričko s bielym nápisom. Ani nevie, kto mal medzi sebou konflikt na začiatku prehratého videa. Nevie, či osoba, ktorá prepadla cez bicykle, bol obžalovaný. Na tom videozázname vidí iba to, že sa tam osoby medzi sebou bijú. Nevie tie osoby presne identifikovať. Nevie, či na tom zázname vidno poškodeného. Poškodený N. mal v ten večer oblečené kraťase, tričko a papuče, ale akej farby bolo oblečenie, si už nepamätá. Nevie ani či bolo bledé alebo tmavé.

Po prezretí si časti záznamu z kamery č. 9 v čase od 22.07.12 do 22.07.36 poškodená uviedla, že na začiatku predmetného videa niekto vypadol od prístrešku cez bicykle, nakoľko jej však nie je vidieť do tváre, nevie, kto to bol. Čo sa týka osôb stojacich medzi prístreškom a podnikom, obžalovaný stojí oproti ostatným osobám, ktoré sa pohybovali smerom k nemu, nakoľko sa ho snažili odháňať od ostatných, avšak na videu je vidieť, ako sa dvakrát vrátil a snaží sa zaútočiť. Kto je osoba v bielom tričku na videu v čase 22.07.44 vľavo hore, uviesť nevie, nakoľko do tváre jej nevidí. Naisto nevie ani o akú osobu sa jedná v strede obrazovky, nakoľko jej tiež nevidí do tváre, ale myslí si, že je to obžalovaný.

Po prečítaní časti zápisnice o výpovedi poškodenej A. E. z prípravného konania v zmysle § 264 Trestného poriadku (z čl. 84 - Mal blbé reči, začal kričať a potom hodil fľašu cez stôl, ktorá sa na stole rozbila. Ona sa ho spýtala, že čo robí, začal sa biť, najprv dal facku svedkyni, potom ju chcel udrieť, ale ona sa uhla, nato sa postavili ostatní, chceli ho spacifikovať, ale nepodarilo sa., z čl. 85 - „obvinený jej dal najprv facku a potom jej kopol do brucha“, „najprv dostala facku, potom ho kamaráti odsotili, následne ju mal kopnúť, potom zase došlo k nejakej roztržke, potom zrazil M. a následne mal prísť ten nepodarený kop“) z dôvodu rozporu s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, poškodená uviedla, že nevie, či obžalovaný hodil pohár alebo fľašu a čo sa týka útoku voči nej, ten podľa jej názoru nebol taký podstatný ako útok voči poškodenému N.P.. Na facku si spomína, ale tá nebola až taká silná.

Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 4.9.2015 vyplýva, že M. N.F. v zmysle zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bol dočasne práceneschopný v období od 13.08.2013 do 13.10.2014 (nemocenské platené do 26.06.2014). Od 27.06.2014 je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkové činnosti 90%.

Z rozsudku Okresného súdu O., K.. T.. XXPs/XX/XXXX zo dňa 10.02.2016, právoplatného dňa 12.03.2016 vyplýva, že súd pozbavil M. N.P., H.. XX.X.XXXX spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, pričom upustil od výsluchu M. N.Ú. pred súdom ako aj doručenia mu rozsudku. Súd zároveň ustanovil M. N.P., H.. XX.X.XXXX opatrovníka v osobe A. N., H.. XX.X.XXXX, C. Š., H.Á. XXX/X.

Z vyjadrenia k členstvu obžalovaného v klube bojového umenia TAEKWON-DO I.T.F. Š. zo dňa 25.10.2013 vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti ich cvičencom. Obžalovaný začal trénovať v ich klube v októbri 2006, tréningy navštevoval do decembra 2007 s malou pravidelnosťou, približne do júla 2008 prichádzal na tréningy veľmi sporadicky. Počas tréningov bol slušný, nekonfliktný, uznávajúci autoritu trénerov. Jeho technika bola podpriemerná až priemerná vzhľadom na iných cvičencov v jeho veku. Dosiahol technický stupeň 6. kup - zelený opasok. V ich ponímaní patrí jeho technicky stupeň k začiatočníkom.

Z lustrácie STA vyplynulo, že v období od 2.12.2014 do 3.9.2015 voči menovanému videlo jedno (toto) trestné konanie na Okresnom súde v O. S. K.. T.. XT/XXX/XXXX. Z lustrácie registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Z lustrácie registra priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti 13 krát priestupkovo riešený, prevažne za porušovanie pravidiel cestnej premávky, naposledy dňa 24.10.2015 (pokuta 300,- eur). Zo správy o povesti Okresného úradu Š. zo dňa 13.6.2014 vyplynulo, že obžalovaný má v evidencii priestupkov Okresného úradu Š. záznam pod číslom XXXX/XXX, pričom toto priestupkové konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. - o priestupkoch (spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané). Zo správy o povesti z Mesta Š. zo dňa 17.6.2014 vyplynulo, že obžalovaný má v evidencii priestupkov riešených mestskou políciou v Š. dva záznamy v roku 2002 (riešené dohovorom), jeden záznam v roku 2006 (riešené dohovorom), jeden záznam v roku 2008 (riešené dohovorom), jeden záznam v roku 2009 (riešené napomenutím) a jeden záznam v roku 2012 (riešené napomenutím). Z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný v živnostenskom registri ako podnikateľský subjekt Q. E., RK - Management s miestom podnikania D. XXX/XX, XXX XX Š.. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 17.6.2014 vyplynulo, že menovaný je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka O. od 01.07.2004 ako SZČO.

Z dodatku č. 48/2014 znaleckého posudku č. 36/2013 znalca Z.. T. Z. vyplýva, že odškodnenie za bolesť vypočítané v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. - o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia príloha č. 1 v I. činí 1040 bodov, a teda suma náhrady za bolesť vypočítaná podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 (ďalej len „opatrenie č. S02873-OL-2013“) je vo výške 16.744,- eur (za jeden bod je 16,10 eura) a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vypočítané v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. - o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia príloha č. 1 v II. činí 1810, a teda suma za sťaženie spoločenského uplatnenia vypočítaná podľa opatrenia č. S02873-OL-2013 je vo výške 29.141,- eur (za jeden bod je 16,10 eura) a teda nárok poškodeného A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Š., H.Ž. X, na náhradu škody z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je vo výške 45.885,- eur. Z vyčíslenia škody spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vyplýva, že Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody vo výške vyčíslených nákladov 13.159,38 eur. Z vyčíslenia škody spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vyplýva, že náhrada škody vo výške 10.437,37 eur spočíva z hrubej mzdy zamestnanca 10.299,29 eur za august 2013 až december 2013 a z náhrady príjmu za práceneschopnosť vo výške 138,08 eur. Z vyčíslenia škody spoločnosťou Sociálna poisťovňa, a.s. vyplýva, že Sociálna poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody v prípravnom konaní vo výške 4.632,10 eur, pričom dňa 6.2.2017 si dodatočne uplatnila celkovú náhradu škody vo výške 16.052,98 eur. Z odborného vyjadrenia G. N., P.: XX XXX XXX, Z. S. XXXXX Š., H. XXXX/XX súd zistil, že hodnota obrazovky na hracom automate Kajot GLT 2 bola v čase poškodenia obžalovaným 700,- eur.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry O. v pôvodnej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhla v bode 1 obžaloby zmeniť právnu kvalifikáciu z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona na zločin ublíženia na zdraví podľa 155 ods.1 Trestného zákona a to s poukazom na to, že spôsob útoku, teda silný úder päsťou od osoby trénovanej v bojových umeniach, cieľ útoku, teda hlava, vo vzťahu k spôsobenému následku vedie k záveru, že v predmetnom prípade bol zo strany obžalovaného nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Trestného zákona spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Navrhla uznať obžalovaného za vinného v bode 1 pri zmenenej právnej kvalifikácii a v bode 2 obžaloby v zmysle obžaloby a uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4,5 roka so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhla zaviazať obžalovaného na náhradu škody v rozsahu v akom si ju uplatnili poškodení.

Po opätovnom prejednaní veci na hlavnom pojednávaní prokurátor Okresnej prokuratúry O. v záverečnej reči uviedol, že má za to, že vina bola dokázaná, pričom aj s poukazom na názor Krajského súdu v R. navrhuje, aby bol tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Trestného zákona pričom navrhol obžalovanému uložiť pri vzhliadnutí priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, čo vzhľadom aj na následok činu považuje za primerané vo vzťahu tak k individuálnej ako i ku generálnej prevencii. Na výkon trestu obžalovaného navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Náhradu škody navrhol priznať poškodeným v rozsahu v akom si ju uplatnili v prípravnom konaní.

Obhajca obžalovaného v pôvodnej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že súd nevykonal všetky možnosti na zabezpečenie kľúčovej svedkyne A. E. - možnosť predvedenia, zadržania a následného vypočutia, čím bola odňatá možnosť obhajobe na jej konfrontáciu s videozáznamami tak, ako to bolo učinené s ostatnými svedkami. Zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že boli naplnené podmienky v zmysle ustanovenia § 25 Trestného poriadku o nutnej obrane a preto navrhol súdu aby v bode 1 obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil v časti skutku týkajúceho sa ublíženia na zdraví a v prípade, že bude súd toho názoru, že konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil pod prístreškom reštaurácie, hodenie a rozbitie pohára, dosiahlo znaky trestného činu, nie priestupku, aby bol uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva a z prečinu poškodzovania cudzej veci a uložil mu primeraný peňažný trest keďže pracuje. Čo sa týka náhrady škody, navrhol, aby súd poškodeného odkázal na civilné konanie.

Po opätovnom prejednaní veci na hlavnom pojednávaní obhajca v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojej pôvodnej záverečnej reči, pričom zároveň dodáva, že vypočutá svedkyňa poškodená E. nejednoznačne popísala dej a zároveň sa podľa ich názoru vyhýbala popisu videozáznamu. Obhajobe nie je zrejmé, ako je možné, že napriek tomu, že sa svedkyňa E.Č. osobne konfliktu zúčastnila, nevie na videu popísať ani kto bol útočník ani ktorá osoba je jej vtedajší priateľ N.. Myslí si, že sa popisu vyhýbala úmyselne a teda súd nemá možnosť objektívne vyhodnotiť skutkový stav bez vypočutia ďalších osôb tak ako to navrhovali pôvodne a to najmä Š. Q., ktorý bol na mieste činu prítomný, konfliktu sa však osobne nezúčastnil a teda má za to, že v súčasnosti je predčasné uvedenú vec rozhodnúť. Preto obhajoba navrhla aby súd v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného spod tohto skutku oslobodil prípadne, ak bude mať za to, že rozbitím pohára nebol spôsobený iba priestupok, ale trestný čin, aby tento kvalifikoval ako prečin výtržníctva a uložil za oba skutky peňažný trest a to i s poukazom na to, že obžalovaný pred vzatím do väzby pracoval.

Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, zistením skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral, ako i s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, dospel k záveru, že vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1 skutkovej vety rozsudku v danom prípade nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu

- zločinu ublíženia na zdraví podľa 155 ods. 1 Trestného zákona, na ktorý žiadala prokuratúra v pôvodnej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní prekvalifikovať žalovaný skutok. V prípade tohto zločinu úmysel páchateľa, hoci aj nepriamy, musí smerovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých musí logicky vyplynúť. Podľa názoru súdu sa nepodarilo dokazovaním jednoznačne preukázať, že obžalovaný mal v úmysle spôsobiť poškodenému M. N. ťažkú ujmu na zdraví.

Na druhej strane vyššie uvedené okolnosti (t.j. priebeh a okolnosti činu, najmä však spôsob vykonania činu) jednoznačne preukázali, že obžalovaný Q. E. musel byť uzrozumený s možnosťou spôsobenia ublíženia na zdraví. Na také uzrozumenie z dôkazného hľadiska možno usudzovať zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity a z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval, ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktoré násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal, a tiež z toho, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Treba zdôrazniť, že je nepochybné (vyplýva to tak z výpovedí vypočutých svedkov ako aj z výpovede samotného obžalovaného v prípravnom konaní), že obžalovaný udrel poškodeného rukou (päsťou) do tváre, pričom ako vyplýva z dokazovania, v minulosti obžalovaný trénoval bojové umenie TAEKWON-DO a hoci podľa hodnotenia klubu bol jeho technický stupeň na úrovni začiatočníka, muselo mu byť zrejmé, a teda musel byť uzrozumený s tým, že úder trénovanej osoby na tvár poškodeného môže spôsobiť také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého nie iba na krátky čas bude sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, teda ublíženie na zdraví poškodeného. Svojho konania sa dopustil verejne a na mieste verejnosti prístupnom. Preto dospel súd k záveru, že v konaní bolo nepochybne preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko inému úmyselne ublížil

na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného. Súd ustálil, že obžalovaný jednoznačne z hľadiska naznačených okolností a už vyššie popísaných skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, spáchal skutkom v bode 1 skutkovej vety rozsudku prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona vo forme nepriameho (eventuálneho) úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona.

Hlavnou obranou obžalovaného voči obžalobe je tvrdenie, že svoj skutok (teda, že udrel poškodeného) vykonal ako nutnú obranu, nakoľko bol v situácii, kedy sa musel brániť voči presile na neho útočiacich osôb. Uviedol, že je pravda, že sa správal neprístojne, hodil fľašu do pohárov, následne na neho zaútočilo viacej ľudí, vyhodili ho od stola, obkľúčili a začali biť, bál sa.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

V zmysle ustálenej judikatúry proti konaniu v nutnej obrane nie je nutná obrana prípustná. Konanie útočníka, ktoré je namierené proti osobe, ktorá koná v nutnej obrane, treba považovať za pokračovanie v útoku, bez ohľadu na to, či útok bol od začiatku namierený proti osobe, ktorá koná v nutnej obrane, alebo proti inej osobe. (R 9/1980)

Súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého z jednotlivých dôkazov ako i zo všetkých dôkazov v ich súhrne jednoznačne vyplýva, že celý konflikt ako taký vyvolal obžalovaný Q. E. tým, že pri svojom odchode z terasy hodil fľašu alebo pohár o stôl, čo spôsobilo, že sa rozletelo sklo, vyliali sa nápoje, ktoré boli na stole a okolo sediace osoby boli nútené sa postaviť a riešiť vzniknutú situáciu (rozletené sklo, vyliate nápoje). Sled ďalších okolností vyústil až do situácie, kedy obžalovaný udrel poškodeného a ten následkom úderu spadol na zem a bola mu spôsobená ťažká ujma na zdraví a teda konanie obžalovaného voči poškodenému nie je možné považovať za konanie v nutnej obrane, ale za pokračovanie v jeho pôvodnom protiprávnom konaní. To že sa prítomní svedkovia postavili oproti obžalovanému a snažili sa ho presvedčiť, aby z inkriminovaného miesta odišiel preč (pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by niektorý zo svedkov alebo poškodených priamo fyzicky zaútočil na obžalovaného, pričom svedkovia zhodne tvrdia, že sa obžalovaného snažili odťahovať vždy od tej osoby, na ktorú práve útočil, následkom čoho potom obžalovaný začal útočiť na tých, ktorí ho odťahovali a na záznamoch z kamery bolo vidieť, že obžalovaný mal možnosť odísť z miesta činu bez akéhokoľvek obmedzenia), nebol dôvod na to aby obžalovaný celkom zjavne neprimerane situácii zaútočil úderom na poškodeného, najmä ak sám obžalovaný celú konfliktnú situáciu vyvolal, čo v celom konaní nebolo nijak spochybnené.

Súd sa osobitne zaoberal aj odvolacím súdom vytýkanému ustáleniu skutkového stavu pred samotným úderom poškodeného N. (...svedkyňa D. uvádza, že obžalovaný ako i poškodení sa vybrali oproti sebe, svedkyňa E. naopak tvrdila, že poškodená E. mala ísť smerom k obžalovanému ako ju obchádzala zozadu a svedok C. zase tvrdil, že obžalovaný išiel smerom k M. a k jeho priateľke, avšak v skutkový dej má znieť tak, že obžalovaný sa mal rozbehnúť k poškodenej E., tejto dať bezdôvodne facku pravou rukou na ľavú stranu tváre, taktiež ju mal kopnúť do oblasti brucha...) a po opätovnom vyhodnotení všetkých vykonaných výsluchov vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že drobné odlišnosti vo vnímaní situácie jednotlivými svedkami pred úderom poškodeného N.Ž. obžalovaným mohli byť spôsobené jednak rozličným rozostavením jednotlivých svedkov na mieste činu (vnímanie pohybovania sa obžalovaného a poškodenej E. či fyzický kontakt medzi nimi) ako i samotným faktom, že podstata pozornosti svedkov sa pri ich výpovediach orientovala práve na moment samotného úderu poškodeného N. obžalovaným, čo sa jednoznačne prejavilo aj vo výpovedi poškodenej E., ktorá na otázku, či dostala od obžalovaného facku, uviedla, že „čo sa týka útoku voči nej, ten podľa jej názoru nebol taký podstatný ako útok voči poškodenému N.. Na facku si spomína, ale tá nebola až taká silná.“ Z uvedeného dôvodu následne súd upravil aj skutkovú vetu tak, že časť skutkovej vety „ktorá sa ho opýtala, prečo to urobil, na čo sa k nej rozbehol a tejto dal bezdôvodne facku pravou rukou na ľavú stranu tváre, taktiež ju kopol do oblasti brucha“ nahradil znením: „následne medzi ňou a obžalovaným prišlo aj k fyzickému kontaktu“, ktoré bližšie vystihuje predmetnú skutkovú okolnosť pri porovnaní výpovedí jednotlivých svedkov a zároveň nemení podstatu skutku. Taktiež pre úplnosť súd doplnil do skutkovej vety za slovo „fľašu“

slovné spojenie „alebo pohár“, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačné, či išlo o fľašu alebo pohár, ktorú obžalovaný na začiatku konfliktu hodil o stôl.

K obhajobnej námietke, že svedkyňa E. nejasne popísala situáciu a že sa vyhýbala popisu udalosti zachytenej na prehrávaných videozáznamoch, z ktorého dôvodu navrhovala obhajoba aj predvolanie a vypočutie ďalších svedkov, súd uvádza, že výpoveď poškodenej E. v plnej miere korešpondovala s doposiaľ vykonanými výpoveďami jednotlivých svedkov a súd nemal za to, že by sa akýmkoľvek spôsobom vyhýbala popisu prehrávaných videozáznamov. To že nevedela jednoznačne identifikovať každú osobu na videozázname mohlo byť spôsobené najmä nízkou kvalitou prehrávaných záberov ako i odstupom času od predmetnej udalosti. Práve naopak, kladenie otázok obhajcom poškodenej navodzovalo dojem, že sa obhajoba snažila získať od poškodenej taký opis situácie na prehrávanom videu, aký by vyhovoval obhajobe a nie reálnemu popisu skutkových okolností, na základe čoho aj súd na hlavnom pojednávaní musel upozorniť obhajobu, aby nekládol svedkyni sugestívne otázky vo vzťahu k prehrávaným záznamom a netlačil na svedkyňu zvyšovaním hlasu. Hoci obhajoba po výsluchu svedkyne A. E. opätovne navrhla výsluch ďalších svedkov, ktorí sa nachádzali na mieste spáchaného skutku, súd opätovne poukazuje (tak ako už v pôvodnom rozsudku), že na hlavné pojednávanie predvolal jedného z dodatočne obhajobou navrhovaných svedkov - S. Z., z ktorej výpovede však vyplynulo ako je uvedené vyššie, že „nie je doslova svedok, lebo odišla 5 minút pred incidentom. Skutok ako taký nevidela.“ a tiež má súd za to, že okolnosti pre ktoré by boli vypočúvané uvedené osoby súd zistil inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi tak ako sú popísané vyššie, pričom v už vykonaných dôkazoch nezistil také rozpory, ktoré by odôvodňovali doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov. Naopak výpovede všetkých vypočutých svedkov spolu jasne korešpondovali tak, že viedli k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného ako ju ustálil súd. S pôvodne vykonaným dokazovaním korešpondovala aj výpoveď poškodenej E. uskutočnená po zrušení pôvodného rozsudku. Pátranie po ďalších osobách na ktorých má súd k dispozícii iba meno a priezvisko by bolo iba neprimeraným predlžovaním trestného konania, pričom má súd za to, že vzhľadom na už vykonané rozsiahle dokazovanie by neviedlo k iným záverom o vine obžalovaného. Vypočúvanie ďalších svedkov udalosti by podľa názoru tunajšieho súdu navyše nijak neprispelo k lepšiemu objasneniu skutku.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2 skutkovej vety obžaloby súd v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania predmetného skutku a preto v tomto rozsahu nevykonával dokazovanie vo vzťahu k vine obžalovaného, pričom výrok o vine v bode 2 skutkovej vety pôvodného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 03.04.2017, sp. zn. 3T/188/2014 zostal po rozhodnutí Krajského súdu zo dňa 16.11.2017 sp. zn. 6To/89/2017 nezmenený a preto ho súd ani do výrokovej časti tohto rozsudku nedával. Trest však súd ukladal za oba spáchané skutky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vykonaným dokazovaním nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, pričom vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) (spáchal viac trestných činov), teda dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 156 ods. 3 Trestného zákona (dva roky až päť rokov) sa podľa § 38 ods. 2, ods. 4 zvyšuje o jednu tretinu (tri roky až päť rokov). Nakoľko menovaný spáchal viac trestných činov, ukladal mu súd úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Z hodnotenia osoby páchateľa jeho pomery a možnosť jeho nápravy vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti viac krát priestupkovo riešený, záznam v registri trestov nemá a súd poukazuje aj na to, že napriek tomu, že dňa 12.08.2013 spáchal predmetný žalovaný skutok s tak závažnými následkami, dňa 04. 03. 2014 spáchal ďalší trestný čin - poškodzovania cudzej veci, čo svedčí o problematickej povahe obžalovaného. Čo sa týka spôsobu spáchania činu a jeho zavinenie, súd poukazuje na už vyššie uvedené.

Osobitne však súd prihliadol na následok predmetného činu, ktorý viedol až k tomu, že poškodený bol v príčinnej súvislosti s predmetným skutkom obžalovaného práceneschopný od 12.08.2013 až do 13.10.2014, od 27.06.2014 je poberateľom invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkové činnosti 90% a dokonca rozsudkom Okresného súdu O., K.. T.. XXPs/XX/XXXX zo dňa

10.02.2016, právoplatným dňa 12.03.2016 musel súd poškodeného M. N.P. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

Súd na základe uvedeného uložil obžalovanému úhrnný trest na spodnej hranici trestnej sadzby, avšak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, nemal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a preto obžalovanému výkon trestu podmienečne neodložil s probačným dohľadom, ale zaradil ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko škoda, ktorú si riadne a včas uplatnili poškodení A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Š., H. X - vo výške 45.885,- eur, Sociálna poisťovňa, a.s., K. K. C.B., V.. XX B. X B. XX, P.: XXXXXXXX - vo výške 4.632,10 eur, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., K. K. C., G. XX, P.: XXXXXXXX - vo výške 13.159,38 eur, PERIX, spol. s r.o., K. K. C., K. XX, P.: XXXXXXXX - vo výške 700,- eur, TRANSPETROL, a.s., K. K. C., Š. XX, P.: XXXXXXXX - vo výške 10.437,37 eur, bola v konaní preukázaná, súd v adhéznom konaní uložil obžalovanému túto škodu poškodeným nahradiť. Sociálna poisťovňa, a.s., K. K. C., V.. XX B. X B. XX, P.: XXXXXXXX si v priebehu konania svoju škodu doúčtovala do výšky 16.052,98 eur, pričom však nakoľko časť presahujúca sumu 4.632,10 eur bola uplatnená a vyčíslená až po skončení vyšetrovania, súd poškodenú Sociálna poisťovňa, a.s. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.