Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: X/ T. B., Z.. XX.XX.XXXX T. X/ P. B., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. Z.. X. XXXX/XX, XXX XX L. Q., o zaplatenie 29.583,93 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 29.583,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.583,93 eur od 08.09.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy vo výške 29.583,93 eur s príslušenstvom, a to istiny vo výške 28.531,13 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 1.052,80 eur, spolu so 6,69 % ročným úrokom za úver zo sumy 28.531,13 eur od 08.09.2015 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.583,93 eur od 08.09.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že so žalovanými v rade 1/ a 2/ na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, uzavrel dňa 26.06.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX a poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo výške 29.000 eur, ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 161,68 eur do pridelenia cieľovej sumy a zároveň sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné platby vo výške 37,65 eur do pridelenia cieľovej sumy. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami po 199,33 eur. Pre porušenie zmluvných povinností žalovanými v rade 1/ a 2/ žalobca ku dňu 07.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 29.583,93 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 28.531,13 eur, z nezaplatených úrokov a z nezaplatených poplatkov vo výške 1052,80 eur. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 15.03.2016 v sume 1774,50 eur (č.l. 32). 3. Žalovaní v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberajú. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy ich skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 22.02.2018 na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaní sa k návrhu písomne nevyjadrili, v konaní nepredložili žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie

v ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXX XX z 26.06.2014, Všeobecnými podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické osoby, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 07.09.2015, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 12.08.2015, Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, uznesením OR PZ Dunajská Streda z 09.12.2016, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Dňa 26.06.2012 uzavreli strany sporu zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupovali ako spoludlžníci. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo výške 29.000 eur, ktorý sa po splnení zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa zaviazali splácať medziúver do pridelenia cieľovej sumy spolu s úrokom medziúveru vo výške 6,69 % p.a. 256 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 161,68 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 37,65 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov 4,75 % p.a. 105 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 199,33. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Žalovaným v rade 1/ a 2/ tiež bola vystavená amortizačná tabuľka, v ktorej boli rozpísané jednotlivé splátky na istinu, úroky a poplatky. Zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/ porušili, keď sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiaca, preto im žalobca listom zo dňa 07.09.2015 oznámil, že k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 29.583,93 eur. Predtým boli žalovaní 1/ a 2/ vyzvaní na úhradu omeškaných splátok listom zo dňa 12.08.2015, ktorú prevzali dňa 17.08.2015. Ako vyplynulo z výpisu z účtu stavebného sporenia, žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 07.09.2015) mali voči žalobcovi neuhradený záväzok vo výške 29.583,93 eur, z toho dlžná istina vo výške 28.531,13 eur, dlžný úrok a poplatky vo výške 1052,80 eur. 6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 7. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva. 8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. 12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 13. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497). 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. 16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 17. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 18. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Fond stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ") alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"),d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje. Do vkladov podľa odseku 2 písm. a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení. 19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa. 20. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. 21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 26. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. 27. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 28. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných v rade 1/ a 2/, ako slabšej zmluvnej stránky. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.06.2014 súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom medziúveru poskytnutého žalovaným v rade 1/ a 2/. V súlade s tvrdením žalobcu mal súd za preukázané, že sa jedná o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim klientom tzv. medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Je treba povedať, že stavebný úver alebo medziúver je špecifickým finančným produktom a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrolou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť potom súd posudzoval úverový vzťah medzi stranami sporu jednak v súlade s ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj s ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola uzavretá platne a súd z nej vychádzal. 29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol poskytnutý tzv. medziúver v celkovej výške 29.000 eur, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že dlžníci spočiatku splácali medziúver v splátkach a lehotách dojednaných v zmluve, neskôr sa však dostali do omeškania s úhradou splátok po obdobie dlhšie ako 3 mesiace a na majetok žalovanej v rade 1/ bola začatá nútená exekúcia. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od žalovaných v rade 1/ a 2/ požadoval vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. X. bod 1 úverovej zmluvy. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 07.09.2015. Týmto dňom sa stal splatným záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky celkove vo výške 29.583,93 eur. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného nároku. 30. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na svoje právo uplatňovať si zmluvný úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje i napriek odlišných právnych názorov odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6,69 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 07.09.2015), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, súd však považoval žalobu za nedôvodnú. 31. Podľa názoru súdu pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú. 32. Súd sa k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ 33. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. 34. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. 35. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie sumy 29.583,93 eur, keď k tejto sume dospel od sumy dlhu vyčíslenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 29.583,93 eur (k 07.09.2015). Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.583,93 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie odo dňa nasledujúceho od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od 08.09.2015 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.583,93 eur do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 37. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP, nakoľko na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. 38. V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol so svojou žalobou neúspešný len v nepatrnej časti. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).