Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-126-2017.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/126/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, zapísanou v Írskom Registri spoločností v Dubline pod č. 415123, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky: MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č.: 2699/B, právne zastúpeného IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, N., N. XXX XX, v konaní o zaplatenie 2.532,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2017-42 zo dňa 25. júla, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2017-42 zo dňa 25. júla 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť istinu 2.532,75 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
2. Okresný súd poukázal na ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, § 61 CSP a uviedol, že jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok kedykoľvek počas konania patrí medzi tzv. neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, patrí aj procesná subjektivita, ktorej predpokladom je v zmysle ust. § 61 CSP spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa okresného súdu bol v prejednávanej veci žalobca označený ako subjekt: „MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, Bratislava 811 09, IČO: 47 257 105“. Z výpisu z obchodného registra mal okresný súd zistené, že z hľadiska právnej formy ide o organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby v zmysle § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorej zriaďovateľom je obchodná spoločnosť MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, Dublin, Írsko. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby, s jej zápisom do Obchodného registra SR nie je spojený vznik právnej subjektivity, t.j. zápisom do obchodného registra sa organizačná zložka nestáva právnickou osobou, nie je samostatným právnym subjektom, ale časťou podniku zahraničnej osoby - podnikateľa. Označený žalobca nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, a teda nemá ani procesnú subjektivitu a nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania. Okresný súd preto v súlade s ust. § 161 ods. 2 CSP rozhodol o zastavení konania. Nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia civilného sporového konania, t.j. v čase doručenia žaloby súdu, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo 53/2001 a obdobne podľa rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 130/2011.
3. Okresný súd k doterajšiemu priebehu súdneho konania uviedol, že ako žalobca je v žalobe označený subjekt MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, a to identifikačnými údajmi, tak ako tieto zodpovedajú zápisu v obchodnom registri, pričom informácia o zriaďovateľovi žalobcu je v žalobe uvedená len ako vedľajší údaj a aj z odseku 2 čl. I žaloby vyplýva, že žalobcom je výlučne subjekt MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Rovnako z predloženého plnomocenstva na č.l. 7 spisu vyplýva, že subjekt MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, konajúci prostredníctvom vedúceho organizačnej zložky udelil generálnu plnú moc advokátskej kancelárii IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave na zastupovanie v súdnom spore. Okresný súd preto nemohol postupovať inak, ako konanie v súlade s ust. § 161 ods. 2 CSP zastaviť.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 256 CSP s tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď ako žalobcu označil subjekt bez procesnej subjektivity. Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovanej vznikli trovy konania, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal podaním datovaným dňa 15.8.2017 odvolanie subjekt označený ako MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, zapísaný v Írskom Registri Spoločnosti v Dubline pod č. 415123, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č.: 2699/B. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca namietal, že okresný súd nezobral do úvahy pri definovaní označenia žalobcu označené identifikačné údaje zahraničnej osoby, ktorá ja zriaďovateľom organizačnej zložky, prostredníctvom ktorej na území SR koná, neprihliadol na obsah žaloby ani na jej prílohy a údaje o zahraničnej osobe nesprávne považoval len za vedľajšie. Okresný súd nevzal do úvahy ani celé znenie splnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi žalobcu, kde je splnomocniteľ vymedzený ako MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, ako organizačná zložka spoločnosti MetLife Europe designated activity company, so sídlom v Dubline. Z plnomocenstva je tak zrejmé, že toto udeľoval zahraničný subjekt prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá vystupuje ako organizačná zložka tejto zahraničnej osoby. Z ust. § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva, že vedúci organizačnej zložky je splnomocnený robiť za podnikateľa všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky. Obchodný zákonník tak upravuje zákonné splnomocnenie vedúceho organizačnej zložky na vykonávanie úkonov v mene podnikateľa, v tomto prípade spoločnosti MetLife Europe designated activity company. Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že toto splnomocnenie udeľuje jej vedúci v mene zahraničnej osoby. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 13/2003, podľa ktorého zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Žalobca poukázal na podanú žalobu, v ktorej uviedol, že práva a povinnosti pôvodnej spoločnosti MetLife Amslico poisťovňa a.s., prešli na zahraničnú spoločnosť MetLife Europe, ktorá ich vykonáva prostredníctvom organizačnej zložky zriadenej na Slovensku. K žalobe bol tiež pripojený výpis z Írskeho registra spoločnosti, ktorého predloženie by bolo nadbytočné, pokiaľ by táto zahraničná osoba nemala byť stranou sporu. Žalobcom tak nie je organizačná zložka, ale zahraničná osoba MetLife Europe designated activity company, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky.
6. Žalobca poukázal aj na zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, s ktorým súvisí nárok uplatňovaný v konaní. Podľa tohto zákona sa finančnou inštitúciou rozumie poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne. Národná banka Slovenska žalobcu eviduje ako finančnú inštitúciu a subjekt finančného trhu, a to priamo ako samostatnú organizačnú zložku žalobcu. V prípade finančných vzťahov má tak pobočka poisťovne do istej miery iné terminologické postavenie vo vnútroštátnom práve na základe osobitných predpisov a práve z tohto dôvodu v plnomocenstve a žalobe uviedol žalobca na prvom mieste pobočku poisťovne, ktorú následne vymedzil tak, že je zrejmé, že ide len o organizačnú zložku zahraničného subjektu.
7. Podľa žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o tom, či v procesnom postavení žalobcu vystupuje organizačná zložka alebo právnická osoba, mal postupovať podľa § 129 CSP ods. 2 a uznesením žalobcu vyzvať, aby žalobu opravil alebo doplnil v súdom stanovenej lehote. Túto prax dotvrdzuje aj rozhodnutie NS SR, publikované pod č. R 46/2004, podľa ktorého, pokiaľ označí žalobca žalovaného nesprávne tak, že v jeho názve uvedie názvy dvoch rozdielnych právnických osôb, ide o vadu žaloby, ktorá by mala byť odstránená postupom podľa § 43 ods. 1 OSP. Okresný súd postupoval formálne a neumožnil žalobcovi napraviť prípadnú vadu podania. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 143/2006, podľa ktorého, ak procesný úkon obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je súd povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Obdobne Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. II. ÚS 174/04 konštatoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo 365/2013, v ktorom Najvyšší súd zrušil rozhodnutie o zastavení konania a potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, kde dôvodom zastavenia mal byť neodstrániteľný nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovanej v analogickej veci, kde mala vystupovať organizačná zložka právnickej osoby, Najvyšší súd uviedol, že ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, urobí súd pre to vhodné opatrenia a ak označenie žalovanej nekorešpondovalo zápisu v obchodnom registri a vyvolávalo pochybnosti o tom, či úmyslom žalobcu bolo za žalovanú označiť zahraničnú právnickú osobu so spôsobilosťou byť účastníkom konania alebo len slovenskú organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby bez príslušnej spôsobilosti, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobcu nevyzval na doplnenie, resp. spresnenie označenia účastníka konania, odňal žalobcovi svojím rozhodnutím možnosť konať pred súdom. Žalobca tak žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
10. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
15. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Podľa ust. § 21 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
19. Podľa ust. § 21 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
20. Podľa ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
21. Krajský súd z výpisu z obchodného registra zistil, že v tomto je zapísaná organizačná zložka pod obchodným menom MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, s vedúcim organizačnej zložky: P. C. Q. Q., A. P. XXX/ XX, F. X - Q.., zahraničná osoba: Obchodné meno: MetLife Europe designated activity company, Sídlo: Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko. V rámci ďalších právnych skutočností je z obchodného registra zrejmé, že organizačná zložka bola založená rozhodnutím zriaďovateľa zo dňa 27.2.2015 a jeho dodatkom č. 1 zo dňa 10.3.2015 v zmysle ust. § 21 a nasl. Obchodného zákonníka.
22. Nosným dôvodom odvolania podaného žalobcom je námietka, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte sp.zn. IV Cdo 2/2017). Odňatím možnosti konať sa rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné 3 pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu.
23. Krajský súd vo vzťahu k žalobcom namietanej vade konania, po oboznámení sa so spisovým materiálom, konštatuje, že v žalobe zo dňa 20.6.2017 (č.l. 1 spisu) bol žalobca označený ako MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č. 2699/B, zriadená spoločnosťou MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, zapísaný v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123 (ďalej len „žalobca“). V texte samotnej žaloby v jej čl. I bolo ohľadom žalobcu uvedené, že sa jedná o pobočku poisťovne z iného členského štátu, ktorej zriaďovateľom je spoločnosť MetLife Europe designated activity company, so sídlom v Dubline, Írsko. Vo vyššie uvedenom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo uskutočnené podaním žalobcu zo dňa 15.8.2017 (č.l. 48 spisu), bol žalobca označený ako MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch
20, Dublin, Írsko, zapísaný v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č. 2699/B. Okresný súd zastavenie konania odvolaním napadnutým uznesením odôvodnil tým, že žalobca bol označený ako pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá z hľadiska právnej formy predstavuje organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby v zmysle § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka a ako taká nemá postavenie právnickej osoby, čím okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemá spôsobilosť mať práva v povinnosti podľa hmotného práva, a teda nemá ani procesnú subjektivitu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorú skutočnosť bol okresný súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania, a preto rozhodol o jeho zastavení.
24. Krajský súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Krajský súd ako súd odvolací je názoru, že v konaní je potrebné rozlišovať medzi nedostatkom podmienok konania a vadou žaloby ako samostatne upravenými pojmami procesného práva, ktoré nie je možné navzájom zamieňať a ktorých predpoklady a dôsledky sú odlišné a s ktorými sa následne spája aj rozdielny postup súdu v sporovom konaní. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. V prípade, ak je strana konania nesprávne alebo neúplne označená, je namieste postup podľa ust. § 129 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 143/2006). Z vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že označenie žalobcu v žalobe bolo nejasné, keď žalobca bol označený ako pobočka poisťovne z iného členského štátu, avšak zároveň na prvej strane žaloby a aj v ďalšom texte žaloby bolo uvedené, že sa jedná o organizačnú zložku zriadenú zahraničnou právnickou osobou s označením tejto zahraničnej právnickej osoby. Na jednej strane tak žalobca v žalobe nebol výslovne označený ako zahraničná právnická osoba, avšak na druhej strane nie je možné jednoznačne konštatovať ani to, že by na základe takéhoto označenia sporovou stranou mala byť organizačná zložka zriadená touto zahraničnou právnickou osobou. V označení žalobcu bola uvedená tak skutočnosť jeho označenia ako organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, ako aj skutočnosť uvedenia označenia práve tejto dotknutej zahraničnej právnickej osoby aj s údajom o jej zápise v Írskom Registri Spoločností. Z uvedeného plynú nejasnosti a pochybnosti o tom, či stranou konania na strane žalobcu má byť označená organizačná zložka alebo zahraničná právnická osoba, ktorou je táto organizačná zložka zriadená. Za tohto stavu bolo preto prvoradé zo strany súdu prvej inštancie realizovať také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu tejto nejasnosti žaloby v časti označenia žalobcu a až následne sa zaoberať tým, či je naplnená procesná podmienka ohľadom procesnej subjektivity žalobcu ako strany sporu.
25. S ohľadom na vyššie uvedené závery považuje krajský súd za potrebné poukázať na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 143/2006, podľa ktorého právnej vety: „Vadu návrhu na začatie konania (žaloby) nemožno zamieňať za nedostatok v podmienkach konania. Pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napr. rozsiahle dokazovanie), súd je povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti, reprezentovaným článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovením § 1 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a tým aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 365/2013 zo dňa 25. februára 2015 vyplýva „pokiaľ súd prvého stupňa žalobcu nevyzval na doplnenie, resp. spresnenie označenia účastníka konania s poučením ako je potrebné toto urobiť (§ 43 ods. 1 O.s.p.) a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, odňal žalobcovi svojím rozhodnutím možnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f) O.s.p.“. Obdobne aj Uznesenie veľkého senátu občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.3.2012 sp. zn. 31 Cdo 2847/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.08.2014 sp. zn. 21 Cdo 1220/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 04.12.2014 sp. zn. 21 Cdo 1592/2013.
26. Krajský súd ďalej poukazuje na ďalšie okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, ktoré vedú k záveru o nejasnosti, resp. nepresnosti označenia žalobcu. Okrem tvrdení obsiahnutých v samotnej žalobe je potrebné upriamiť pozornosť aj na doložený výpis z Írskeho Registra Spoločností v Dubline a na ďalšie listiny, ktoré boli pripojené ako príloha podanej žaloby, z ktorých plynie označenie zahraničnej právnickej osoby ako subjektu, ktorý bol v právnom vzťahu so žalovanou. S prihliadnutím na tieto listinné
dôkazy a na označenie žalobcu v podanej žalobe, je možné dospieť k záveru o nejasnosti označenia žalobcu v tom smere, či za žalobcu má byť považovaná organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo priamo táto zahraničná právnická osoba. Okresný súd bez toho, aby vykonal úkony k odstráneniu týchto pochybností, konanie zastavil, z ktorého dôvodu bolo potom potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tento postup krajského súdu je v súlade s vyššie uvádzanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, z ktorých rovnako plynie dôraz na to, aby v prípade, ak zo žaloby nie je jednoznačne zrejmé, či stranou sporu má byť zahraničná právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, je potrebné túto nejednoznačnosť odstrániť procesným postupom súdu. Konanie pritom možno zastaviť len v takom prípade, ak mimo akúkoľvek pochybnosť je za stranu sporu označená organizačná zložka, čím by bol daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý je dôvodom pre zastavenie konania súdom. Krajský súd tiež považuje za potrebné zvýrazniť, že v priebehu odvolacieho konania, a to z obsahu podaného odvolania, vyšli najavo skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať riadne označenie žalobcu ako strany sporového konania - zahraničnej právnickej osoby, ktorá na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky. Krajský súd preto vychádzal už z tohto upresneného označenia žalobcu, čo našlo odraz aj v záhlaví tohto uznesenia odvolacieho súdu.
27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
28. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.