Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-119-2016.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: Z. I., T.. XX.XX.XXXX, U. C. H. Š., Z.. Y. Č.. XXX/XX, o žalobe na zaplatenie sumy 520 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 520,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaný od 23.09.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 520 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným od 23.9.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2010 poskytol žalovanej úver vo výške 400 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 120 €, spolu vo výške 520 € v dvoch mesačných splátkach po 260 € počnúc dňom 9.6.2010. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, a preto stratila výhodu splátok a celý dlh sa stal splatným dňa 23.9.2010. Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 24.2.2011 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske konanie.
2.Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, súd jej doručoval predvolanie na adresu trvalého bydliska ( § 116 ods. 3 CSP, § 106 ods.1 písm.a/ CSP). Súdu sa vrátila nedoručená zásielka s tým , že adresát ju neprevzal v odbernej lehote. Súd ju v zmysle § 112 CSP považoval za doručenú a konal v jej neprítomnosti.
3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 11.1.2017 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/242/2017 uznesením zo dňa 26.2.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo veci vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o úvere, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XT XX/ XXXX s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
10.Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
11.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13.Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14.Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 24.2.2011, právoplatný dňa 11.3.2011 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona, z dôvodu, že žalovaná v žiadosti o úver uviedla nepravdivé údaje o svojich mesačných výdavkoch, keď zamlčala splátky ďalších úverov a úver nesplácala a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske konanie.
15.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30.4.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 €, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 120 € čiže celkovú sumu 520 €, a to v 2 mesačných splátkach po 260 €, počnúc dňom 9.6.2010 na účet veriteľa. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na účel povolania. Zo Žiadosti o úver súd zistil, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy povolanie nevykonávala, bola dôchodkyňu, príjem z povolania nepoberala, poberala dôchodok. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalovanej boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy.
16.Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2014 Z: z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).
17.Znakmi skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona sú spôsobenie škody poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného činu ( žalovanou) trestným činom- konaním opísaným v § 222 ods.1 Trestného zákona. Civilný súd je viazaný aj závermi trestného súdu o to, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom majúcim znaky trestného činu.
18.Žalobca nárok na ušlý zisk odvodzuje z toho, že ak by žalovaná neuviedla žalobcu do omylu a nevylákala od neho istinu úveru, v zmysle zmluvy o úvere by mal nárok aj na ušlý zisk spočívajúci v odplate. Odplatu tvoria pri zmluvách o úvere úroky a rôzne poplatky. Súd skúmal, zmluvu o úvere z pohľadu, či by v prípade nespáchania trestného činu mal žalobca ako veriteľ nárok na odplatu. Z toho pohľadu je právne významné, pre posúdenie nároku na ušlý zisk, či by žalovaná, v takom prípade mala alebo nemala postavenie spotrebiteľa ( uznesenie Krajského súd v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/242/2017 zo dňa 26.2.2018).
19.Žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, však nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko uvedený zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. V zmluve o úvere bola dohodnutá splatnosť úveru dvoma mesačnými splátkami.
20.Vzhľadom na to, že žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX spáchala úmyselný trestný čin a o jej vine a treste bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla. Súd mal v spore preukázané všetky zákonom stanovené predpoklad zodpovednosti za škodu ( protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovanej), čím vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody. Žalobca tvrdil, že žalovaná nezaplatila žiadnu splátku úveru, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala, a preto je jej dlh vo výške 520 € ( 400 € úver a 120 € poplatok). Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalovaná v súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu spôsobila žalobcovi škodu vo výške poskytnutej istiny úveru zo strany žalobcu vo výške 400 € a odplaty za poskytnutý úver vo výške 120 €. Vzhľadom na to súd žalobe žalobcu vyhovel.
21.Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi finančné plnenie v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ktoré považoval za dôvodné, súd konštatuje, že pokiaľ sa týka uvedeného finančného plnenia, žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ako si uplatnil, čiže 5 % ročne ( aj keď mu vzniklo právo na úrok z omeškania vo vyššej výške, avšak súd je viazaný podanou žalobou) z priznanej sumy 520 € od 23.9.2010 (od splatnosti dlhu) do zaplatenia. Aj keď žalobca nepredložil súdu listinu, v zmysle ktorej úver zosplatnil ani doklad preukazujúci jej doručenie žalovanej, súd v tomto smere nevykonal ďalšie dokazovanie, s poukazom na hospodárnosť konania, nakoľko žalovaná uvedené tvrdenie žalobcu ( o zosplatnení úveru k uvedenému dňu) nerozporovala. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.
22.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .