Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/243/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5 proti žalovanej: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., T. XX, zastúpenej Mgr. Petrom Pirhoňom, advokátom so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, o zaplatenie 2.696,96 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.1.2017 č.k. 17C/7/2013-313 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.373,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 10,38%.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“), § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1 až 3, § 527 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GE Money a.s. ako veriteľ uzavrela so žalovanou ako dlžníčkou dňa 13.5.2008 zmluvu o úvere č. 1012726339, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 100.000,00 Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 2.193,00 Sk (72,79 eur) vrátane poistenia vo výške 124,00 Sk (4,12 eur) vždy k 13. dňu v mesiaci od 13.6.2008. V zmysle bodu 5.3 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len „Obchodné podmienky“) sa splátky stali splatnými vždy 7. dňom po príslušnom dni platby uvedenom v zmluve o úvere, t.j. v danom prípade 20. dňa v mesiaci.

3. Po oboznámení sa so zmluvou o úvere súd prvej inštancie zistil, že v nej nebola uvedená konečná splatnosť úveru, poplatok za poskytnutie úveru, úroková sadzba, ani priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy, preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. platí, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše v zmluve ani v sadzobníku nebol uvedený poplatok za vedenie účtu, poplatok za zaslanie upomienky a navyše zasielanie upomienok nebolo zo strany žalobcu ani preukázané. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú žalobca uplatnil pod názvom sankčné poplatky, zákon pre jej platné dojednanie vyžaduje písomnú formu. Z bodu 6.1 Obchodných podmienok, v ktorom je obsiahnutý aj výňatok zo sadzobníka vrátane výšky zmluvnej pokuty je zrejmé, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, teda žalovaná nemohla ovplyvniť obsah obchodných podmienok, ale táto bola skrytá v Obchodných podmienkach, napísaných drobným písmom. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V danom prípade bol veriteľ oprávnený od žalovanej pre akékoľvek omeškanie so splácaním úveru požadovať zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100.00 Sk bez špecifikácie ako často a koľkokrát ju možno vyúčtovať. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

4. Navyše, z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi nemožno priznať nárok na zmluvnú pokutu ani z dôvodu, že táto bola vyúčtovaná 20.6.2009. Ešte pred podaním žaloby dňa 9.7.2012 preto uplynula trojročná premlčacia doba, kedy veriteľ právo na uplatnenie zmluvnej pokuty súdnou cestou mohol vykonať po prvý raz.

5. Pokiaľ žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie predmetnej sumy voči žalovanej aj o tú skutočnosť, že z jeho strany došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve sa dojednanie o možnosti predčasne zosplatniť úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, nenachádza. Možno ho nájsť len v Obchodných podmienkach (bod 7.3), pričom ide o také dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa a navyše bolo skryté v Obchodných podmienkach, napísaných drobným písmom. Preto v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

6. Zmluvný vzťah v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý je súčasne upravený aj v zák. č. 258/2001 Z.z. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva o úvere je vzťahom obchodnoprávnym, pre otázku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho práva. Vzhľadom na to pri otázke premlčania aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba trojročná. Žalovaná sa v konaní dovolala premlčania žalobcom uplatneného nároku.

7. V zmysle platobnej histórie žalovaná neuhradila splátku splatnú dňa 13.3.2009 a ďalšie splátky splatné do 13.6.2009 vrátane. Trojročná premlčacia doba tak u týchto splátok uplynula ešte pred podaním žaloby (9.7.2012). Súd prvej inštancie tak uzavrel, že námietka premlčania vznesená žalovanou do tohto obdobia je dôvodná. Pokiaľ však ide o ďalšie zvyšné splátky, tieto premlčané nie sú. Pokiaľ by súd prihliadol aj k tomu, že pohľadávka bola zosplatnená dňom 8.7.2009, premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky by začala plynúť dňom nasledujúcim, t.j. od 9.7.2009 a uplynula by dňom 9.7.2012, kedy žalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde.

8. V zmysle vyššie spomenutých záverov súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto vznikla žalovanej povinnosť uhradiť (len) istinu vo výške 3.319,39 eur v dojednaných splátkach do 13.6.2008, čo predstavuje 45 splátok a 46. v nižšej sume. Žalovaná do 21.1.2009 uhradila sumu 692,35 eur, t.j. 9 splátok splatných do 13.2.2009 a časť 10. splátky splatnej dňa 13.3.2009 vo výške 40,26 eur. 10. až 13. splátka sú premlčané, preto zaviazal žalovanú (len) na zaplatenie zvyšných doposiaľ neuhradených splátok (14. až 45. po 72,79 eur a 46. v časti 43,84 eur), ktorých splatnosť nastala po júne 2009, spolu vo výške 2.329,28 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, len pokiaľ ide o sumu priznanej istiny vo výške 2.329,28 eur, čo činí z pôvodne uplatneného nároku vo výške 4.299,99 eur 55,19%. Preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10,38% vychádzajúc zo zásady čiastočného úspechu žalobcu a žalovanej (55,19% - 44,81%).

10. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho vyhovujúcej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že už počas konania na súde prvej inštancie mala za to, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej doby upravenej v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto lehota je hmotnoprávna, upravená v hmotnoprávnom predpise. Inštitút premlčania je v našom právnom poriadku upravený ako poistka, resp. protiváha jednotlivých záujmov veriteľov a dlžníkov vo vzťahoch, ktoré vznikajú v slovenskom právnom prostredí a zabezpečuje, aby veritelia mohli uplatňovať svoje právo bez časového obmedzenia. Veriteľovi patrí právo uplatniť svoj nárok v lehote 3 rokov odo dňa, kedy sa nárok stal splatným. Po uplynutí tejto lehoty sa stáva nárok nevymožiteľný súdnou cestou. Ako už viackrát uviedla počas konania, žalobca uplatnil nárok neskoro. Nesúhlasila s názorom, ktorý vyslovil súd, že doplnením podania urobeného telefaxom do 3 dní súdu alebo prostredníctvom osoby povinnej vykonať doručenie súdu, tak žalobca urobil včas.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok je v jeho vyhovujúcej časti vecne správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Správne súd prvej inštancie posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej a dospel k správnemu záveru, že pohľadávku žalobcu nemožno považovať v priznanej časti za premlčanú z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

16. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je spochybnenie záveru súdu prvej inštancie, že súdom priznaná pohľadávka žalobcu nie je premlčaná z dôvodu, že žalobca dodržal trojročnú hmotnoprávnu lehotu pre uplatnenie nároku súdnou cestou tak, ako má na mysli ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ v odvolaní tvrdí, že lehota uvedená v § 42 ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnou, pričom inštitút premlčania je upravený v Občianskom zákonníku, preto bolo potrebné aplikovať v otázke plynutia lehôt normy hmotného práva.

17. Žalovaná tak spochybnila názor súdu prvej inštancie o výklade pojmu „najneskôr do 3 dní“ použitého v ust. § 42 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby, keď uzavrel, že pokiaľ trojročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňom 9.7.2009 a uplynula dňom 9.7.2012, žaloba bola podaná včas. Dňa 9.7.2012 totiž žalobca podal žalobu telefaxom. Originál bol doručený súdu dňa 10.7.2012, keď žaloba v písomnej forme bola podaná na poštovú prepravu.

18. Odvolacie námietky žalovanej nemožno považovať za opodstatnené, pretože aj keď inštitút premlčania je upravený v Občianskom zákonníku (§ 100 a nasl.), otázku, kedy žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej na súde bolo potrebné skúmať podľa noriem procesného práva.

19. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby, podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Na podanie, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

20. Podľa § 55 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.

21. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

22. Účastník občianskeho súdneho procesu môže každé podanie, včítane žaloby urobiť formou telefaxového podania. K tomu, aby na takouto formou urobené podanie súd prihliadol, zákon vyžaduje doplniť ho predložením originálu v lehote najneskôr do 3 dní. Pri nedodržaní trojdňovej lehoty zákon stanovuje sankciu, podľa ktorej na neskôr doplnené telefaxové podanie alebo na také, ktoré nebolo vôbec doplnené, súd neprihliada.

23. Právna úprava lehôt sa v Občianskom súdnom poriadku, účinnom v čase podania žaloby nachádzala v ust. § 55 a nasl. Ide nepochybne o právnu úpravu procesných lehôt, ktoré sú zachované, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Aj trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O.s.p. k doplneniu podania urobeného telefaxom predložením jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, beh a to treba zdôrazniť, aj pre jej zachovanie, platia ust. § 56 a § 57 O.s.p., včítane ods. 3. Opačný výklad, t.j. interpretácia zachovania tejto lehoty ako výnimky zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone.

24. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že trojdňová lehota na doplnenie telefaxového podania cestou poštového orgánu bola zachovaná. Následne správne prihliadal na telefaxom urobený procesný úkon žalobcu - žalobu, ktorá bola podaná na súd dňa 9.7.2012. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súde dňa 9.7.2012, urobil tak v trojročnej hmotnoprávnej lehote ustanovenej v ust. § 101 Občianskeho zákonníka, teda svoj nárok uplatnil včas.

25. Z týchto dôvodov nemožno považovať odvolacie námietky žalovanej za opodstatnené.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).