Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/439/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/XX, o zaplatenie 3.142,60 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41C/302/2016-109 z 26.4.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.322,31 €, úrok 154,73 €, úrok z omeškania 5,13 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.657,84 € od 19.1.2016 do 19.1.2016, vo výške 3.541,79 € od 20.1.2016 do 15.2.2016, vo výške 3.435,75 € od 16.2.2016 do 15.3.12016, vo výške 3.329,69 € od 16.3.2016 do 21.4.2016, vo výške 3.248,63 € od 22.4.2016 do 18.5.2016, vo výške 3.142,60 € od 19.5.2016 do 20.6.2016, vo výške 3.061,55 € od 21.6.2016 do 20.7.2016, vo výške 2.980,51 € od 21.7.2016 do 19.8.2016, vo výške 2.969,47 € od 20.8.2016 do 16.9.2016, vo výške 2.833,43 € od 17.9.2016 do 18.10.2016, vo výške 2.737,37 € od 19.10.2016 do 21.11.2016, vo výške 2.656,32 € od 22.11.2016 do 22.12.2016, vo výške 2.565,28 € od 23.12.2016 do 20.1.2017, vo výške 2.484,27 € od 21.1.2017 do 20.2.2017, vo výške 2.388,24 € od 21.2.2017 do 13.3.2017, vo výške 2.322,31 € od 14.3.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 154,73 € od 19.1.2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100 €, vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Konanie o zaplatenie istiny 820,29 € zastavil. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.142,60 € s prísl., ktorú skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 4.7.2012 uzavrel zmluvu o úvere č. 0000000000000128, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 € (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „Sk“), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.6.2020. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho po zaslaní upomienok vyzval dňa 18.1.2016 na predčasné splatenie úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu ku dňu predčasného zosplatnenia t.j. 18.1.2016 predstavovala sumu 3.920,88 € pozostávajúcu z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.657,84 € (poskytnutá suma 5.000 € mínus splátky istiny spolu vo výške 1.342,16 €), úrokov 154,73 € (ide o dohodnutý úrok 15 % v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v zmysle anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, úrokov z omeškania vo výške 5,13 € (každá

omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a.), poplatkov 103,18 € za upomienky (15 € za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 €) v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady spolu vo výške 515,24 €.

3. Žalovaný nenamietal vyčíslený dlh, uznal ho čo do dôvodu aj výšky a vzhľadom na svoju finančnú situáciu žiadal o možnosť splácať ho v nižších splátkach, ako boli dohodnuté v zmluve o úvere, argumentoval, že snaží sa, aby mesačne na tento dlh uhradil splátku aspoň 100 €.

4. Súd po vykonaní dokazovania uzavrel, že strany sporu dňa 4.7.2012 uzavreli zmluvu o úvere č. 0000000000000128 spĺňajúcu náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.000 €, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 96-ich mesačných splátkach po 92,37 €, pričom posledná splátka mala byť zaplatená dňa 15.6.2020. Dohodnutá úroková sadzba predstavovala 15,90 % ročne, výška RPMN bola 18,18 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola suma 9.058,56 €. Po vyčerpaní poskytnutého úveru bol vzhľadom na porušenie svojich zmluvných povinností žalovaný vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 18.1.2016. Po zosplatnení žalovaný vykonal úhrady v celkovej čiastke 820,29 € a po čiastočnom späťvzatí žalobcom o túto sumu v tejto časti súd konanie zastavil.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 497, § 502, § 503 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 9, § 565, § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1, 2, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zaviazal žalovaného na plnenie tak, ako je to uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia. O splnení uloženej povinnosti v splátkach po 100 € súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 druhá veta CSP, vychádzajúc z čistého preukázaného príjmu žalovaného 450 € mesačne (pracuje ako pekár), z príjmu jeho manželky 450 - 460 €, ktorá spláca úver po 80 € mesačne, z nákladov na bývanie cca 200 € mesačne, na telefón 30 € mesačne a na tri cestovné mesačné lístky.

6. Rozsudok vo výroku o povolení splácať dlh v splátkach napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak, že zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov celého konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 33/2017-62 z 22.2.2017 podľa ktorého by bolo v príkrom rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý poskytol žalovanému úver a tento ho platil nepravidelne, aby dlh splácal v menších mesačných splátkach ako bolo dohodnuté v zmluve, v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti účastníkov konania, keď by pri nízko stanovených splátkach žalobca ako veriteľ obdržal finančné prostriedky po neúmerne dlhej dobe. Ďalej uviedol, že podľa tohto rozhodnutia odvolací súd povolil splátky vo výške 150 €, keď prihliadol na zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že platí pravidelne a snaží sa nevynechať splátky. Svoj dlh nevie naraz zaplatiť vzhľadom na svoj nízky príjem.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario ) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 5.4.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 .

10. Odvolaním bol napadnutý rozsudok len v časti lehoty na plnenie uloženej peňažnej povinnosti (splátky), preto rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti o uložení povinnosti plniť a trovách konania sa stal právoplatným a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

11. Z dôvodu právoplatnosti rozsudku vo výroku o povinnosti plniť odvolací súd nerozhodoval o ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom (§ 370 ods. 1 .

12. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).

13. Súd prvej inštancie správne zohľadnil príjem žalovaného preukázaný mzdovými listami, jeho platobnú schopnosť, výdavky a vyživovacie povinnosti a umožnil mu plniť dlh v splátkach. Odvolací súd naviac dopĺňa, že súdom určená splátka 100 € je vyššia ako splátka dohodnutá v úverovej zmluve 92,37 € a zdôrazňuje, že žalovaný svoj dlh neignoruje, stavia sa k jeho splneniu zodpovedne, o čom svedčí aj to, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci, žalobca oznámil ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby (o 561,21 €) z dôvodu plnenia žalovaným.

14. Žalovaný v odvolaní označil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

17. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie v napadnutom výroku. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o splátkach z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o napadnutej časti rozsudku.

18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .