Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-394-2016.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/394/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Freight consulting s. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava 821 03, IČO: 47 204 052, zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava 811 05, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: GAS product & services a.s., Tuhovská 1, Bratislava-Vajnory 831 07, IČO: 46 662 073, zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, Bratislava 831 07, o zaplatenie 1.074,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.074,30 eur spolu s 8% p.a. úrokom z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.074,30 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody. Žalobca tvrdil, na základe zmluvy zo dňa 25.02.2015 vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah. Predmetom tohto vzťahu bolo poskytovanie zľavy pri odbere pohonných hmôt (ďalej PHM), konkrétne motorovej nafty na čerpacej stanici GAS Stará Vajnorská 39, Bratislava. Túto zľavu žalobca uplatňoval prostredníctvom tzv. tankovacích kariet. Boli dohodnuté aj základné pravidlo odberu PHM, najmä povinnosť žalobcu ohlásiť žalovanému poznávaciu značku vozidla, do ktorého sa má tankovať a povinnosť žalovaného vydať žalobcovi kreditné karty na tankovanie a umožniť tak uplatňovanie zľavy. Maximálna úroveň ochrany zákazníka mala byť zabezpečená prostredníctvom osobitného dokumentu zo dňa 15.01.2015 s názvom „Ochrana zákazníka firmy GAS pred možným únikom, manipuláciou s pohonnými látkami pri čerpaní v sieti čerpacích staníc“, kde je podrobne opísaný priebeh čerpania PHM a s tým súvisiace povinnosti sporových strán. V zmysle tohto dokumentu mal byť žalobca chránený pred prípadným zneužitím tankovacích kariet jeho zamestnancami. Žalobca zamestnáva niekoľko vodičov nákladných vozidiel, pričom každé vozidlo má pridelené vlastné tankovacie karty. K nákladnému vozidlu s poznávacou značkou L. boli pridelené karty s číslami 534724 a 534331. Žalobca zamestnal nového vodiča (O. Ď.), ktorému bolo zverené uvedené nákladné vozidlo, vrátane predmetných tankovacích kariet. Tento vodič však na služobnej ceste v Prahe auto odstavil, opustil pridelené nákladné vozidlo a tankovacie karty, ktoré mu boli pridelené k vozidlu zneužil. Žalobca akonáhle sa dozvedel, že vodič opustil vozidlo požiadal žalovaného o zablokovanie tankovacích kariet. Medzičasom však už tento vodič uskutočnil čerpanie PHM na čerpacej stanici žalovaného, kde natankoval spolu 1.070 litrov PHM v hodnote 1.074,30 eur. Podľa informácií malo byť tankovanie vykonané do motorového vozidla - dodávky s poznávacou značkou okresu Pezinok a to na dvakrát, pričom pri prvom tankovaní bolo natankovaných
493,10 litrov a pri druhom o 10 minút neskôr 576,92 litrov. Skutočnosť, že PHM neboli čerpané do vozidla žalobcu so značkou L. vyplýva z priloženého prehľadu jázd, podľa ktorého sa toto vozidlo v čase neoprávneného čerpania nachádzalo v Prahe. Postup pri čerpaní PHM bol medzi sporovými stranami dohodnutý jasne. Vodič nákladného auta bol povinný nahlásiť obsluhe čerpacej stanice názov firmy, spôsob platby a evidenčné číslo vozidla spolu s príslušnou tankovacou kartu. Až potom, so súhlasom obsluhy čerpacej stanice, bolo možné začať tankovať. Okrem toho bolo zakázané tankovať do rôznych kanistrov a prídavných nádob. Vodič bol navyše povinný nahlásiť svoje meno a vlastným podpisom potvrdiť odobraté množstvo PHM na kópii pokladničného dokladu, ktorý zostal u obsluhy čerpacej stanice. Vyššie popísané podmienky však boli porušené, keďže obsluha čerpacej stanice žalovaného neskontrolovala, či sa poznávacia značka na tankovacej karte zhoduje s poznávacou značkou na samotnom vozidle, do ktorého sa tankuje. Obsluha čerpacej stanice ďalej zanedbala svoje povinnosti tým, že neskontrolovala, či sa tankuje priamo do vozidla alebo do nádob. Najvýraznejším zanedbaním povinnosti však bolo to, že obsluha čerpacej stanice ignorovala fakt, že vodič mal tankovať do klasickej dodávky viac ako 1.000 litrov nafty. Dodávka dokonca ani nákladné motorové vozidlo, nedisponuje tak veľkou palivovou nádržou, a preto ak by zamestnanec čerpacej stanice dodržal svoje povinnosti, respektíve by zachoval aspoň bežnú opatrnosť, všimol by si, že vodič tankuje v rozpore s dohodnutými podmienkami, teda do zakázaných nádob. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rozpore s podmienkami nepostupoval, nepoužil maximálnu ochranu, vznikla žalobcovi škoda, ktorá zodpovedá odobratému množstvu PHM.
2) Žalovaný v podanom odpore nespochybnil uzatvorenie zmluvy: Ochrana zákazníka firmy GAS pred možným únikom, manipuláciou s pohonnými látkami pri čerpaní v sieti čerpacích staníc" vrátane nasledujúcich dokumentov. Žalovaný zároveň nespochybnil že dňa 23.08.2016 bola na čerpacej stanici žalovaného načerpaná nafta zamestnancom, vodičom žalobcu v množstve 493,10 litrov, ktorá bola uhradená GAS kartou č. 534331 o 22:48 hod. a množstvo 576,92 litrov, uhradené tou istou kartou o 22:58 hod. Podľa Ochrany zákazníka mal vodič ako zamestnanec žalobcu povinnosť pred čerpaním ohlásiť sa u zamestnanca čerpacej stanice a až so súhlasom tohto zamestnanca čerpať pohonné hmoty. Tvrdenie žalobcu, že vodič údajne čerpal pohonné hmoty do bandasiek umiestnených v dodávke nie je nijako z jeho strany preukázané, ide iba o jeho dohady a nie je možné na toto tvrdenie prihliadať ako na právne relevantné. Žalobca je povinný jednoznačne preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou, preto nestačia iba dohady o možných spôsoboch vzniku škody, ako žalobca uvádza v jeho žalobe. Ďalej, je nepredstaviteľné, aby taký objem pohonných hmôt (za 1.070 litrov) za tak krátku dobu natankoval do bandasiek. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nákladné vozidlo nemá tak objemnú nádrž, aby do nej bolo možné natankovať naraz viac ako 1.000 litrov paliva. Skutočnosť, že vodič ako zamestnanec žalobcu opustil nákladné vozidlo a odniesol z neho GAS karty za účelom ich zneužitia je považované za stratu GAS karty. Čo v zmysle zmluvy za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca a nie žalovaný. K zneužitiu GAS kariet došlo porušením povinnosti zamestnanca žalobcu, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť, žalobu považuje za nedôvodnú.
3) Vyjadrenie k odporu. Podľa žalobcu účelom zmluvy bola ochrana žalovaného pred možným únikom alebo manipuláciou s PHM pri čerpaní, čo mal vizuálnou kontrolou zabezpečiť žalovaný. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého žalovaný nemohol splniť svoje záväzky vyplývajúce mu z Ochrany zákazníka, keď si osoba čerpajúca PHM, ktorá následne chcela zaplatiť GAS kartami evidovanými ku konkrétnemu EČV nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z Ochrany zákazníka. Takáto situácia mala naopak vyvolať u obsluhy čerpacej stanice žalovaného podozrenie, ktoré malo byť žalobcovi okamžite nahlásené a dotknutej osobe malo byť odopreté prijatie GAS kariet, ktoré boli evidované pre iné EVČ. Žalovaný odmietol vydať videozáznam a navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť predložiť v súdnom konaní videozáznam z konkrétneho dňa a času. Na predmetný skutkový stav nemožno aplikovať čl. IV bod 4 zmluvy, tento sa týka straty GAS karty, nie jej odcudzenia.
4) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že videozáznam bol predložený Policajnému zboru SR, ktorý vedie šetrenie voči vodičovi žalobcu, ktorý mal zneužiť GAS karty, kde by si žalobca mal uplatniť nárok na náhradu škody. Spochybnil časový pohyb vozidla. Zotrval na svojich predchádzajúcej argumentácii.
5) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluva zo dňa 25.02.2015, Dodatok k zmluve zo dňa 11.12.2015, priebeh tankovania PHM zo dňa 15.01.2015, protokol na magnetické karty zo dňa 20.09.2016, e-mail so žiadosťou o potvrdenie zablokovania kariet zo dňa 10.10.2016, e-mail o potvrdení zablokovaní kariet zo dňa 10.10.2016, dodací list zo dňa 31.08.2016, prehľad jázd vozidla so
značkou L.A., faktúra zo dňa 31.08.2016, e-mail zo dňa 29.08.2016 a 28.09.2016. Navrhol, aby súd od žalovaného vyžiadal videozáznam zachytávajúci priebeh čerpania PHM.
6) Žalovaný označil a spolu s ňou predložil žiadosť policajného zboru o vydanie videozáznamu.
7) Súd vo veci nariadil pojednávanie, strany sporu zotrvali na svojej argumentácii a navrhli doplniť dokazovanie vyšetrovacím spisom. Vyšetrovací spis č.: ČVS: ORP-121/2-VYS-B3-2017 vedený Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, súd zistil, že štatutárny zástupca žalobcu Ing. Peter Komenda podal trestné oznámenie na O. Ď., zamestnanca, ktorému dňa 22.08.2016 v Bratislave ako vodičovi odovzdal vozidlo s ťahačom a s návesom, spolu s tankovacími kartami. Priebeh jazdy mal byť taký, že dňa 24.08.2016 v čase o 07,00 hodine mal pristaviť na nakládku kamión v Prahe. Vodič povinnosť nesplnil, mal vypnutý služobný telefón, súkromný nezdvíhal, preto poslali ľudí z nakládky ho vyhľadať, pričom na uvedenej adrese kamión našli otvorený s kľúčmi v zapaľovaní. V Čechách túto vec eviduje polícia. Kamión následne odviezli jeho pracovníci. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III začalo trestné stíhanie voči vodičovi O. Ď., ktorý dňa 23.08.2016 na pumpe spoločnosti GAS v čase o 22,48 hod. a 22,58 hod. vykonal odber PHM. V ten istý deň v Bratislave na Vajnorskej ulici v čase 23.02 hod. a 23.22 hod. na pumpe Shell vykonal odber pohonných hmôt, v hodnote 1.863,67 eur a spoločnosti Freight consulting s.r.o. vznikla škoda.
8) Žalovaný spochybnil platnosť Zmluvy - Kredit zo dňa 25.02.2015, v mene žalovaného ju neuzatvorila osoba oprávnená konať v mene spoločnosti. Žalovaný namietal, že neporušil zmluvnú povinnosť, namietol výšku úroku z omeškania, začiatok omeškania, nárok na paušálnu náhradu nákladov.
9) Súd sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy. Žalobca predložil Zmluvu - Kredit zo dňa 25.02.2015, ktorú v mene žalovaného v zastúpení podpisoval A.. E.X. Š., riaditeľ spoločnosti. Súčasťou zmluvy je aj „Ochrana zákazníka firmy GAS pred možným únikom, manipuláciou s pohonnými látkami pri čerpaní v sieti čerpacích staníc“ (ďalej Ochrana). Z predtlače zmluvy je nepochybné, kto ju vypracoval, predkladal. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa ods. 2, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Nevyhnutným predpokladom vzniku zákonného splnomocnenia podľa ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka je poverenie osoby k určitej činnosti dané podnikateľom. Skutočnosť, v rámci akého právneho vzťahu k tomuto povereniu dochádza, je právne irelevantná - ako Najvyšší súd ČR už niekoľkokrát uviedol (rovnaká práva úprava), napr. i v rozhodnutí zo dňa 25. februára 2003, sp.zn. 29 Odo 569/2002 uviedol : „Zákon neobsahuje žiadne ďalšie obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (…) a neurčuje ani obsah a formu poverenia." Nie je teda podstatné, či je poverenou osobou osoba v pracovnoprávnom, členskom, osobnom či obdobnom pomere k podnikateľovi. Vzhľadom na to, že zákon bližšie nešpecifikuje povahu a obsah poverenia podľa ustanovenia § 15 citovaného zákona, nie je vylúčené ani poverenie k jednorazovej činnosti, či právnemu úkonu. Rovnako nie je podstatná ani forma, v ktorej je dané poverenie. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. decembra 2003, sp.zn. 32 Odo 631/2002 bolo neformálne ad hoc dané poverenie. Ďalším predpokladom pre uplatnenie zmieňovaného zákonného ustanovenia § 15 a vzniku konateľského oprávnenia poverenej osoby je skutočnosť, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená je činnosťou obvyklou pri prevádzke podniku. Podstatnou otázkou v tomto kontexte je teda tzv. obvyklosť právnych úkonov vzhľadom k danej činnosti. Všeobecne v podnikateľskej praxi, nie čo je obvyklé v štruktúre konkrétneho podnikateľa, jeho interné predpisy alebo vymedzenie konateľského oprávnenia konkrétnej osoby. Najvyšší súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4008/2010, zo dňa 20.07.2011 sa zaoberal otázkou, či poverená osoba konala za podnikateľa alebo svojím vlastným menom. V rozhodnutí uviedol nasledovné: „Ak pre priame zastúpenie svedčí obsah a okolnosti samotného právneho konania, resp. potvrdenie o ňom, je treba mať za to, že poverená osoba konala za osobu poverujúcu, pričom uvedenú domnienku je možné vyvrátiť dôkazom, že tretia osoba vedela alebo mohla vedieť (§ 15 ods. 2 obch. zák.) o tom, že poverená osoba konala sama za seba. Účelom citovaného ustanovenia, ktorým je ochrana dobrej viery tretích osôb, by bolo podlomené, pokiaľ by sa podnikateľ mohol vyhnúť splnenia zmluvy len tvrdením, že právny úkon uskutočnila poverená osoba sama pre sebe. Pri výklade uvedeného ustanovenia je treba rovnako prihliadnuť k zásade súkromného práva, podľa ktorého nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého konania. (nemo turpitudinem suam allegare potest).
Žalovaný nemôže namietať a spochybňovať platnosť uzatvorenej zmluvy. Zmluvu sám pripravoval, koncipoval, sám si určil svoje povinnosti, ktoré mu z nej plynú, súd obranu žalovaného o neplatnosti zmluvy považuje za účelovú. Rovnako z názvu Ochrana zákazníka firmy GAS.... je zrejmé, k čomu mala ochrana slúžiť, mala slúžiť na ochranu zákazníkov žalovaného.
10) Podľa 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
11) V Ochrane žalovaný určil postupy v prípade povinnosti vodiča vozidla a obsluhy čerpacej stanice. Povinnosťou vodiča pred čerpaním bolo : - po pristavení vozidla k výdajnému stojanu, pred začatím čerpania je vodič povinný ohlásiť u obsluhy čerpacej stanici názov firmy, spôsob platby, evidenčné číslo vozidla a jeho prislúchajúcu kartu. So súhlasom obsluhy môže čerpať pohonné hmoty. Maximálne pre jednorazové plnenie vozidla 1.000 litrov. Vodič nikdy nesmie čerpať PHM do bandasiek a príručných nádob. Vodič pri čerpaní PHN má vždy zatvorené dvere kabíny vozidla, a jeho správanie sa pri stojane nebráni záznamovému zariadeniu zaznamenávať priebeh čerpania. Povinnosťou obsluhy čerpacej stanici bolo po príchode vodiča overiť: názov firmy, spôsob platby, vizuálne evidenčné číslo vozidla aj jemu prislúchajúcu kartu. Obsluha dohliada na priebeh čerpania PHM.
12) Vo vyšetrovacom spise sa nachádza analýza kamerového záznamu pri čerpaní PHM na čerpacej stanici SHELL. Z analýzy je zrejmé, že vodič žalobcu spolu s ďalšou osobou vykonal čerpanie PHM do vozidla Citroen Jumper striebornej farby EČV J.. Z analýzy vyplýva, že došlo k tankovaniu aj do nádob umiestnených vo vnútri vozidla. K analýze sú priložené aj fotografie zachytávajúce priebeh s časovou stopou. Z analýzy kamerového záznamu čerpacej stanice GAS vyplýva, že do predajne vstúpil podozrivý muž, po vstupe komunikoval s obsluhou a následne odchádzal z predajne. Po čase pristúpil k pokladni a priložil terminálnu kartu. Kamery, ktoré zachytávajú stojany na čerpacej stanici nezachytili pohyb podozrivého ani pohyb podozrivého vozidla. Kamerový záznam je približne 25 minút dlhý a nie je možné určiť, či podozrivý vykonal len jedno tankovanie alebo vykonal tankovaní niekoľko. K analýze kamerového záznamu boli priložené len fotografie z predajne, nezachytávajú auto pri stojane.
13) Komparáciu týchto záznamov, vzájomných súvislostí súd musí konštatovať, že tvrdenie žalobcu o porušení povinnosti žalovaného zo zmluvy ktorej súčasťou je Ochrana zákazníka vyznieva dôveryhodne. Vodič pred čerpaním PHM oznámil svoj úmysel a ak by neoznámil, obsluha čerpacej stanice mu nemala umožniť vykonať úhradu prostredníctvom kariet. Žalovaný nepreukázal ako zamestnanci čerpacej stanice postupovali, preverili do ktorého auta sa čerpajú PHM, preverili ŠPZ. Či túto identifikáciu bolo možné z kamerového záznamu zistiť, záznam nie je k dispozícii. V prejedávanom prípade žalobca spochybnil dodržanie zmluvných podmienok žalovaným. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). „....Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu....“ Dôkazná povinnosť sa presúva na žalovaného, on disponuje záznamom, on má preukázať, že sa čerpalo do auta, ktorému boli pridelené karty, že pracovník žalovaného si preveril ŠPZ auta, či preveril, že sa nečerpá do iných nádob ako do nádrže. Súdu z vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nenachádza kamerový záznam, nie je možné zistiť, či pracovník pumpy vizualizáciou preveril povinnosti v zmysle Ochrany. Podľa zmluvy sa mohlo natankovať na jeden odber max. 1.000 litrov. V konkrétnom prípade sa jedná o dva odbery, spolu 1.070 litrov, avšak s odstupom 10 minút do toho istého auta. Už tu mohol mať pracovník žalovaného oprávnenú pochybnosť. Žalobca dôkazom, do akého auta sa čerpalo, nemôže disponovať, preto s ohľadom na skutkové okolnosti - vodič žalovaného po krátkom čase na inej čerpacej stanici tankoval do iného auta a do prídavných nádob. Žalobca vychádza oprávnene z predpokladu, že žalovaný nevenoval náležitú pozornosť, porušil ustanovenia zmluvy o Ochrane. Výška škody zodpovedá odobratému množstvu PHM.
14) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15) Podľa § 771d Obchodného zákonníka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. <https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase- sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-omeskania/Uvod.aspx>
16) Súd priznal žalobcovi nárok na 8% p.a. úrok z omeškania. Dobu omeškania súd určil odo dňa kedy sa žalovaný dozvedel o nároku žalobcu. Súd žalobu považoval za výzvu, preto dobu omeškania určil nasledujúci deň od doručenia žaloby žalovanému tj. od 28.12.2016.
17) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18) Žalovaný namietal oprávnenosť žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnených pohľadávky. Podľa Dôvodovej správy k nariadeniu vlády č. 21/2013 Z.z. k tomuto ustanoveniu uvádza: "paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka. Paušálna náhrada neznamená, že veriteľ nemôže požadovať aj ďalšie náklady. Smernica 2011/7/EÚ k tomu uvádza: „Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie“ (čl. 6 ods. 3).(komentár ASPI)
19) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20) Žalobca mal vo veci plný úspech (zamietol nárok v časti príslušenstva pohľadávky, ktorá nemá vplyv na pomer úspechu), preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.