Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-16-2018.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Subarea
25Co/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: S.. D. X., J.. XX.X.XXXX, G. Z. X, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Ladislav Riedl, advokát, Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so sídlom ul. Prof. Sáru č. 3873/44, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neexistencie záložného práva a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/264/2017-16 zo dňa 24.11.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou dňa 31.10.2017 sa žalobca domáhal určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, a to k parcele KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 a k rodinnému domu č. súpisné XXX na parcele KN-C XXX, v katastrálnom území X., Q. X., okres N., a to tak, že nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva z 28.11.2012, uzavretej medzi stranami.
2. Súčasne žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
3. Okresný súd Prešov (ďalej len „ súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 19Csp/264/2017-16 zo dňa 24.11.2017 rozhodol tak: „Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, a to k parcele KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 a k rodinnému domu č. súpisné XXX na parcele KN-C XXX, v katastrálnom území X., Q. X., okres N., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej“.
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný listom zo dňa 14.8.2017 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. V prejednávanej veci je zrejmé, že ohrozeným nárokom žalobcu je jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalovaný prostredníctvom dobrovoľnej dražby realizuje svoje záložné právo k zálohu, ktoré mu ako záložnému veriteľovi vzniklo zo zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, aby sa tak predišlo k vzniku majetkovej ujmy v dôsledku výkonu záložného práva záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby, pričom potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré je podľa žalobcu, osvedčené začatím výkonu záložného práva formou dražby na základe neplatnej záložnej zmluvy, ktorá bola žalobcovi, ktorý sa nachádzal v bezvýchodiskovej finančnej situácii, vnútená a neplatnej úverovej zmluvy, ktorou sa obchádzajú spotrebiteľské normy tým, že žalobca je v zmluve označený ako živnostník. Z textu zmluvy však podnikateľský charakter úveru, ktorý bol použitý na živobytie žalobcu a jeho rodiny, nevyplýva a podľa žalobcu nebol dôvod viazať poskytnutie úveru 4.200,- eur na splnenie podmienok uvedených v zmluve, pričom žalovaný nemal právo na odplatu z dôvodu zjavnej úžery. Súd prvej inštancie preto po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinami pripojenými k návrhu (zmluvou o rezervácii finančných prostriedkov, zmluvou o podnikateľskom úvere, zmluvou o zriadení záložného práva, oznámením o začatí výkonu záložného práva) sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal žalobca, návrh považuje za dôvodný a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Má za to, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov, pričom neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola platne dohodnutá rozhodcovská doložka v zmysle článku 9.1 zmluvy o úvere, a podľa jeho názoru, nie je daná právomoc konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu žalobkyne (žalobcu), (o neodkladnom opatrení, ako aj vo veci samej). V prejednávanom prípade ide medzi žalobkyňou a žalovaným o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a z uvedeného dôvodu neexistuje zákonná prekážka, ktorá by bránila uzatvoriť platne rozhodcovskú zmluvu. Preto by malo byť celé konanie o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj konanie vo veci samej, vedené Okresným súdom Prešov, v celom rozsahu zastavené. Ďalej uviedol, že došlo k závažnému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, ak do elektronickej schránky žalovaného bol doručený výlučne elektronický dokument, ktorého obsahom bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, pričom žiadne ďalšie prílohy neboli žalovanému doručené. Konajúci súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov, nakoľko podľa jeho názoru je na konanie miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Má za to, že rozhodnutie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, bolo vydané miestne nepríslušným súdom, čoho následkom je vydanie rozhodnutia súdom, ktorý bol nesprávne obsadený. Taktiež poukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu nepreskúmateľné. Má za to, že ak by bola z akéhokoľvek dôvodu úverová zmluva neplatná, uvedené nemá a nemôže mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy, pretože záložná zmluva zabezpečuje aj akékoľvek pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej vznikli, alebo vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou. Má však za to, že sporná úverová zmluva č. XXXXXXX spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a z uvedeného dôvodu, ani teoreticky neexistuje možnosť, aby išlo o úverovú zmluvu, pri ktorej by mala nastať fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žiadal, aby konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomocí konajúceho súdu, alternatívne, aby odvolaním napadnuté uznesenie bolo zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta, alebo aby bolo odvolaním napadnuté uznesenie zrušené.
7. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobkyni, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila. Uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí s prejednaním veci v rozhodcovskom konaní, pričom uviedla, že veriteľ jej nedal zmluvnú možnosť podať žalobu na všeobecný súd, ale sebe ju dal a zároveň vybral rozhodcovský súd v mieste svojho sídla, pričom došlo k zneužitiu evidentne jeho silnejšieho postavenia voči jej osobe. Uviedla ďalej, že námietka miestnej príslušnosti nie je dôvodná, nakoľko tá je založená § 19 písm. d) CSP. Uviedla, že úverový vzťah uzavretý medzi stranami sporu, nie je obchodnoprávny, pretože informácia o jej identifikačnom čísle IČO je bezpredmetná tak, ako to už uviedla v podanom návrhu, jej podnikateľská činnosť bola vymedzená iba na existenciu živnosti, a nič viac. Uviedla taktiež, že žalovaný neprejavil absolútne žiadnu vôľu k tomu, aby zistil jej pomery a pohnútky smerujúce k žiadosti o poskytnutie úveru. Ak by žalovaný jej chcel naozaj poskytnúť podnikateľský úver, ako uvádza, na financovanie prevádzkových potrieb a nákladov, tak by si zisťoval jej finančné možnosti, obraty, ďalší podnikateľský plán, atď., ako to robia napríklad banky. Je ekonomicky nemysliteľné, vzdať sa svojich financií v prospech subjektu, ktorý nie je ekonomicky činný, ibaže by veriteľovi vynieslo také poskytovanie štvornásobné zhodnotenie vkladu. Podľa jej názoru, zabezpečenie bezdôvodného obohatenia záložným právom, je podľa jej mienky neprípustné. Má za to, že aj fyzická osoba - podnikateľ, má právo získať spotrebný úver, pretože opak by bol diskrimináciou občanov, ktorým by neboli prisúdené práva spotrebiteľov len na základe spôsobu ich obživy. Poukázala na článok 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za spotrebiteľa, ak takáto zmluva nie je spojená s obchodným podnikaním, alebo povolaním tohto advokáta. Taktiež poukázala na ďalšie ustanovenia vychádzajúce z rozsudku Súdneho dvora C-110/14 z 3.9.2015 a záverom uviedla, že v predmetnej zmluve dôkazné bremeno o účele poskytnutého úveru, znáša veriteľ, pričom v zmluve sa nenachádza informácia o účelu použitia úveru, okrem všeobecného nič nehovoriaceho konštatovania v bode 1.2, pričom sa v zmluve ani neuvádza, akým spôsobom sa živí. Žiadala preto, aby súd uznesenie o neodkladnom opatrení, ako vecne správne potvrdil.
8. Toto vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo zaslané žalovanému, ktorý sa k uvedenému už nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku je vecne správne.
10. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva:
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku, alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie v danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 220 ods. 2 CSP, v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia a vysporiadal sa súčasne s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
15. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, a to k parcele KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 330 m2 a k rodinnému domu č. súpisné XXX na parcele KN-C XXX, v katastrálnom území X., Q. X., okres N., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k podpísaniu zmluvy o zriadení záložného práva z 28.11.2012, uzavretej medzi stranami, pričom návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha voči žalovanému zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 28.11.2012 aj Zmluvu o rezervácii finančných prostriedkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 4.200,- eur žalobkyni. Podľa žalobkyne, ide o úverovú zmluvu, a neoddeliteľnou podmienkou k získaniu úveru bolo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN-C XXX. Podľa názoru žalobkyne, obidve zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom z dôvodu obchádzania spotrebiteľských noriem tým, že žalobkyňa je v zmluve označená ako držiteľ živnostenského oprávnenia. Z textu tejto zmluvy však podnikateľský charakter poskytnutého úveru nevyplýva, a tento úver mal byť poskytnutý na živobytie žalobkyne a jej rodiny. Ku dňu podania žaloby, t. j. 31.10.2017, žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 3.500,- eur, pričom po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru bolo žalobkyni poskytnutých 4.200,- eur. Žalobkyňa má za to, že obidve zmluvy sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a nebol dôvod viazať poskytnutie úveru 4.200,- eur na splnenie podmienok, ani uzavrieť záložnú zmluvu, a jej účelom, a to pre rozpor s princípom proporcionality, nebolo vážne mienené zabezpečenie úveru zo strany veriteľa, ale šikanóznym spôsobom parazitovať v časti C na liste vlastníctva. Žalobkyňa tvrdí, že záložná zmluva jej bola vnútená, ale robila všetko, čo si žalovaný nadiktoval, pretože sa nachádzala v bezvýchodiskovej finančnej situácii. Má za to, že žalovaný nemá právo na odplatu z poskytovaného úveru, a to aj z dôvodu zjavnej úžery, a jej záleží na tom, aby jej nehnuteľnosti neboli zaťažené v prospech žalovaného, a tým aj znemožňoval disponovať s nimi iba v prípade, ak by neakceptoval opísaný stav, aby ju nedokázal speňažiť. V záujme preddídenia vzniku majetkovej ujmy žiadala, aby dočasne zakázal žalovanému výkon záložného práva k nehnuteľnostiam.
17. Odvolací súd poukazuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových dôvodov, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má len tzv. dočasný charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Postačuje osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Preukázanie, alebo rozpor osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzujú tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010 z 29.10.2010). Rozhodným hľadiskom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj to, aby boli dočasne upravené pomery strán, a aby sa tak zabránilo vzniku, alebo zväčšeniu ujmy dotknutej strany. Cieľom neodkladného opatrenia je upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie, osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej.
18. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu o následku a príčin jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty, kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv strán sporu. Z priložených listín tvoriacich obsah spisu, vyplýva, že žalovaný oznámil listom zo dňa 14.8.2017 začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré žalobkyňa v návrhu popísala a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Predmetom dražby mala byť nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
19. V prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu takéhoto zásahu súdu v zmysle nariadenia neodkladného opatrenia, pretože bez toho by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany, pričom ochranu je možné poskytnúť aj spochybnenému právu, má odvolací súd za to, že bolo dôvodné predbežne upraviť pomery strán sporu. Každá strana sporu si tak musí byť vedomá toho, že jej pomery môžu byť dočasne upravené inštitútom neodkladného opatrenia, pričom jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatne skončeného konania vo veci samej.
20. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, pričom žalovaný je naďalej záložným veriteľom, a preto aj zásada primeranosti neodkladného opatrenia je zachovaná. Až v konaní vo veci samej bude zistené, či návrh žalobkyne o určenie neexistencie záložného práva, je dôvodný.
21. Taktiež odvolací súd pripomína, že dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, vyplýva z toho, že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností nemôže žalobkyňa zabrániť, a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobkyne na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne vo veci samej. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobkyne zamietol, táto by stratila svoje obydlie, pričom napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bolo následne možné len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Na druhej strane, ak by bol v tomto konaní úspešný žalovaný, môže záložné právo vykonať a domáhať sa od žalobkyne zaplatenia všetkých dlhov, vrátane úrokov. Tento stav je daný a je tu osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred predajom jej obydlia.
22. Odvolací súd súčasne pripomína, že žalovaný má v prípade vzniku škody, ktorá by vznikla v dôsledku právnych účinkov neodkladného opatrenia, uplatniť si nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 340 CSP.
23. Čo sa týka odvolacích námietok ohľadne nároku uplatňovaného vo veci samej, odvolací súd uvádza, že neodkladným opatrením sa poskytuje len dočasná ochrana ohrozeného práva, a nie je tu priestor na to, aby súd v tomto štádiu skúmal a dokazoval dôvodnosť nároku vo veci samej. V tomto štádiu konania nemožno predpokladať rozhodnutie vo veci samej, prípadne iné konečné rozhodnutie, preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, toto hľadisko nemôže zastávať rozhodujúcu úlohu. V predmetnej veci samotný žalovaný uvádza skutočností, ktoré určite nie sú bez právneho významu, avšak tieto bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej. Až v tomto konaní sa s konečnou platnosťou rozhodne, či výkon záložného práva je prípustný, alebo nie.
24. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočností dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a pri ich zisťovaní súd neprihliada, a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia, ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
25. Aj z vyššie uvedených dôvodov, prípadný nedostatok miestnej príslušnosti, či nedostatok právomoci súdu namietaný žalovaným, môže súd prvej inštancie posudzovať iba v konaní vo veci samej.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).