Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaných W. G. W. J. G., na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní

W. G., E.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom Z., E. XXX/XX

a

J. G., E.. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom Z., A. F. XXX/X

sú v i n n í, ž e

obžalovaný J. G. po vzájomnej dohode s obžalovaným W. G. dňa 08.01.2014 v čase o 15.20 h v Partizánskom požiadal prostredníctvom internetu o finančnú pôžičku od spoločnosti Minihotovosť, a.s., na základe čoho bola elektronicky uzavretá zmluva o úvere č. 437721, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 350,-€, ktorú sa zaviazal vrátiť do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru spolu s úrokom vo výške 25,-€, čiže celkovo sa zaviazal vrátiť sumu 375,-€, pričom do žiadosti o pôžičku uviedol osobné údaje tretej osoby K. I., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., G. XXX a to bez jeho súhlasu a vedomia, peniaze z pôžičky žiadal zaslať na bankový účet obžalovaného W. G. vedený v Tatrabanke č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý ho na tento účel obžalovanému J. G. poskytol, pričom po prijatí sumy 350,-€, tieto peniaze po vzájomnej dohode dňa 09.01.2014 v čase o 10.45 h vybrali z bankomatu Tatrabanky na Hrnčírikovej č. 1/B, Partizánske a peniaze si rozdelili tak, že obžalovaný J. G. dal obžalovanému W. G. sumu 100,-€ a tieto minuli pre vlastnú potrebu, no pôžičku doposiaľ nesplatili, čím poškodenej spoločnosti Minihotovosť, a.s. so sídlom Bratislava spôsobili škodu vo výške 375,-€

teda

- spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobili malú škodu,

č í m s p á ch a l i

- prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.)

Z a t o s a o d s u d z u j e :

obžalovaný W. G.:

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/51/2014-54 z 25.11.2014, oznámeného obžalovanému a právoplatného dňa 25.11.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaný J. G.:

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/114/2014-76 z 22.09.2014, oznámeného obžalovanému dňa 22.09.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/155/2014-91 z 26.11.2014, právoplatným dňa 26.11.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Praha 110 00 Česká republika IČ: 043 55 211, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné sporové konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 415/15/3305-64 doručenej súdu dňa 15.05.2017 po jej preskúmaní, samosudca nariadil a vykonal dňa 11.04.2018 hlavné pojednávanie, potom, čo po vydaní trestného rozkazu, obaja obžalovaní podali včas odpor.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 11.04.2018, pričom boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaných, ktorí boli podľa § 252 ods. 2-3 Tr. por. písomne poučení dňa 04.09.2017, 27.02.2018, 14.03.2018 (W. G.), dňa 08.09.2017 aj 02.02.2018 (J. G.).

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu obvineného W. G. z 09.11.2016, J. G. z 24.11.2016, zápisnicu o výsluchu zástupcu poškodeného Ing. A.. O. Š., svedka A. G., ostatné listinné dôkazy a pripojené spisy a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný W. G. v prípravnom konaní dňa 09.11.2016 v procesnom postavení obvineného uviedol, že pôžičku uzavrel s J. G.. Oslovil J. G., že chce pôžičku, ten mu poradil aby si založil účet, vybavovali to u J. G. doma, keďže mu pôžičku neschválili, J. G. sa ho pýtal, či nevie o niekom, na koho by ju vzali a on mu navrhol K. I., on J. G. však osobné údaje K. I. neposkytol. Na počítači písal J. G., on nevidel, aké osobné údaje zadával. Neskôr telefonoval obžalovaný J. G. jeho bratovi A. a pýtal si W. G. k telefónu, povedal mu že má vziať bankomatovú kartu, prísť do mesta k bankomatu Tatra banky. Tam si od neho kartu vypýtal a aj PIN kód a obžalovaný ho čakal. J. išiel k bankomatu a potom mu dal 100,-€ vrátil kartu a PIN kód. odvtedy s ním nebol. Uvedomil si, že to budú peniaze z pôžičky. On nevie pracovať na počítači, ten doma ani nemajú. V tom čase nemal ani mobilný telefón, preto obžalovaný J. G. volal jeho bratovi. Napokon sa ku skutku priznal a oľutoval ho.

Obžalovaný J. G. uviedol, že so skutkom nemá nič spoločné, obvinenie obžalovaným W. G. je vykonštruované. Okrem toho, že ho obžalovaný W. G. pozná nie je nič pravdivé, nie sú rodina. Myslí

si, že obžalovaný W. G. by nedokázal sám žiadať o pôžičku a pracovať s počítačom, niekto ho musel nahovoriť.

Obžalovaný J. G. navrhol dňa 05.03.2018 vypočuť svedka A. I., ktorého adresu uviesť nevedel, pričom ten má mať vedomosť o skutku. Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, pretože obžalovaný nijako neozrejmil totožnosť svedka, rovnako čoho mal byť svedkom, pričom sa ani sám na hlavné pojednávanie obžalovaný nedostavil, tak nebolo možné nijako posúdiť význam tohto svedka pre rozhodnutie vo veci samej.

Zástupca poškodeného U.. A.. O. Š. v prípravnom konaní dňa 28.02.2017 uviedol, že úver bol vyžiadaný dňa 08.01.2014 o 15:20h a schválený 08.01.2014 o 16:23h. Medzitým bol klient telefonicky kontaktovaný na ním uvedenom čísle 0940 324 487, e-mailový kontakt bol K..S.. keďže úver nebol splácaný, bola mu zaslaná predžalobná upomienka, ktorá je evidovaná ako doručená. Pohľadávka predstavuje sumu 1218,73-€, čo je výška škody.

Svedok A. G. v prípravnom konaní dňa 09.11.2016 vypovedal, že ku skutku nevie nič bližšie uviesť, hoci to nevie datovať, pamätá si len, že ho telefonicky kontaktoval J. G., tak sa predstavil, a pýtal si k telefónu jeho brata W. G., predtým ho W. upovedomil, že ho bude J. G. kontaktovať a že mu dal jeho telefónne číslo, lebo v tom čase telefón nemal. Potom W. G. s volajúcim telefonovali.

Svedok K. I. v prípravnom konaní dňa 24.11.2016 uviedol, že nevie o tom, že by mal W. G. jeho osobné údaje. Svedka v roku 2014 navštevovala K.É. G. (pozn. matka Obžalovaného W. G.), jej však občiansky preukaz nikdy nedal k dispozícii, s W. G. sa inak ako náhodne na ulici nestretol.

Podľa zmluvy o úvere z 08.01.2018 na č.l. 9-16 vrátane všeobecných obchodných podmienok, táto bola uzatvorená medzi veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava a spotrebiteľom K. I., E.. XX.XX.XXXX. predmetnom zmluvy bol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 350,-€ so splatnosťou do 7 dní pričom náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 25,-€. Išlo o zmluvu uzavretú elektronicky. Žiadosti o poskytnutie pôžičky sú vyplňované elektronicky vo formulári na stránke www. minihotovosť.sk.

Podľa zápisnice o rekognícii č.l. 118-125 obžalovaný W. G. ako osobu spolupáchateľa označil osobu obžalovaného J. G..

Podľa výpisu z účtu obžalovaného W. G. č.l. 128-132 bola na jeho účet v Tatra banke, a.s. dňa 09.01.2018 pripísaná suma 350,-€, ktorá bola vybratá ( evidencia) 09.01.2018. K účtu obžalovaného W. G. bola debetná karta aktívna len od 08.01.2014, zrušená 07.05.2015.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného W. G. bol tento do času skutku dvakrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/103/2013, z 30.08.2013, právoplatným 18.06.2014, pre prečin krádeže podľa §20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na trest odňatia slobody, v ktorého skúšobnej dobe sa neosvedčil. Podmienečne prepustený bol 01.07.2016. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/51/2014-54 z 25.11.2014, oznámeným obžalovanému a právoplatným dňa 25.11.2014, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 26.07.2015.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného W. G. bol do času skutku trikrát postihnutý za priestupok proti majetku.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného J. G. bol do času jedenkrát postihnutý za priestupok proti majetku.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného J. G. bol tento do času skutku dvanásťkrát súdne trestaný najmä pre majetkovú trestnú činnosť. Pred spáchaním skutku v tejto veci bol naposledy vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/104/2012 pre úmyselné trestné činy proti majetku s termínom prepustenia z výkonu trestu 29.08.2013. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/114/2014-76 z 22.09.2014, oznámeného obžalovanému dňa 22.09.2014, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/155/2014-91 z 26.11.2014, právoplatným dňa 26.11.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Praha 110 00 Česká republika IČ: 043 55 211, právnym nástupcom spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Bratislava-Ružinov, Pribinova 25.

Prokurátor navrhol obidvoch obžalovaných uznať vinnými na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby. Obžalovanému W. G. uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za zrušenia výroku o trestu rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/51/2014 z 25.11.2014 a obžalovanému J. G. uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske 2T/114/2014 z 22.09.2014. Poškodeného odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v súhrnne súd dospel k záveru že obžalovaní naplnili svojím konaním zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný W. G. s v prípravnom konaní ku spáchaniu trestného činu priznal, usvedčuje obžalovaného J. G.. Obžalovaný J. G. vinu v prípravnom konaní popieral, na hlavné pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Jeho obhajoba spočíva v tom, že ho W. G. obvinil krivo. Dôvody takéhoto konania obžalovaného W. G., ktoré by bolo samo osebe trestnoprávne postihnuteľné neodôvodnil. Obžalovaný W. G. ho aj opoznal počas rekognície, popísal skutok tak ako sa stal, že mal z neho prospech len čiastočný, väčšinu peňazí si ponechal J. G.. Pravdivosti verzie W. G. nasvedčujú aj niektoré nepriame dôkazy. Je to skutočnosť, že svedok A. G. bol svedkom telefonickej komunikácie medzi obžalovanými, hoci ju nevie presne datovať. Táto skutočnosť korešponduje s výpoveďou obžalovaného W. G. o tom, že sa telefonicky dohodli, kde sa prostriedky z úveru vyberú. Tiež aj sám J. G. uvádza v prípravnom konaní, že W. G. sa mu nejaví ako osoba, ktorá by pôžičku sama dokázala vybaviť, pracovať s počítačom. Obžalovaný J. G. bol viackrát odsúdený za majetkovú trestnú činnosť aj na nepodmienečné tresty. Obžalovaný W. G. si založil účet ad hoc pred skutkom a zrejme na účel prijatia peňazí z úveru. Súd má za to, že krivé obvinenie inej osoby ako spolupáchateľa a usvedčovanie ho z trestnej činnosti za situácie, keď k takémuto konaniu neexistuje žiaden motív sa javí byť len mizivo pravdepodobné, už len preto, že obžalovanému nehrozil ani prísnejší trest, ani iný prísnejší postih, pokiaľ by ako obvinený inú osobu ako spolupáchateľa nemenoval a skutok spáchal sám, či spolupáchateľa neoznačil. Rovnako tak absurdná sa zdá byť verzia o spolupáchateľovi, pokiaľ by žiaden neexistoval, ak by páchateľ musel vymýšľať legendu o spôsobe komunikácie, páchania trestnej činnosti ba delenia sa s podvodom získanými prostriedkami. Naopak v prípade krivého obvinenia sa vystavuje možnému trestnému stíhaniu. Poukazovanie obžalovaného J.Š. G. na vykonštruovanie skutku obžalovaným W. G. je podľa názoru súdu len snaha o vyvinenie sa zo zodpovednosti zo spáchania skutku. Obžalovaní konali v priamom úmysle a porušili záujem na ochrane majetku fyzických a právnických osôb.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd obžalovanému W. G. ukladal trest súhrnný, pretože skutok spáchal skôr ako mu bol vo veci Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/51/2014 oznámený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal a aj ju oľutoval, a k priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. h/ Tr. zák. pretože spáchal viac trestných činov, prihliadajúc k zbiehajúcej trestnej činnosti. Súd tak vychádzal z trestnej sadzby 1 až 5 rokov, pričom súhrnný trest odňatia slobody na 14 mesiacov je primeraný a spravodlivý poukazujúc na pravidlá uvedené v § 34 Tr. zák.

Súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest vy mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému J. G. ukladal trest súhrnný, pretože skutok spáchal skôr ako mu bol vo veci Okresného súdu Partizánske č. k. 2T/114/2012 oznámený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k priťažujúcim okolnostiam podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. pretože spáchal viac trestných činov, prihliadajúc k zbiehajúcej trestnej činnosti a k § 37 písm. m/ Tr. zák. pretože bol už aj skôr odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. Súd tak vychádzal za prevahy priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. z trestnej sadzby 28 mesiacov až 5 rokov, pričom súhrnný trest odňatia slobody na 30 mesiacov je primeraný a spravodlivý poukazujúc na pravidlá uvedené v § 34 Tr. zák.

Súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest vy mu bol uložený za úmyselný trestný čin (vec Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/104/2012).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Praha 110 00 Česká republika IČ: 043 55 211, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie z dôvodu, že súd je toho názoru, že pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže poškodený sa podľa uplatneného nároku domáha aj príslušenstva pohľadávky, pričom samotný nárok toto rozdelenie na istinu a príslušenstvo nerozlišuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.