Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/279/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany, IČO: 36 322 202, právne zast. JUDr. Daniela Trajteľová, advokátka, Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie sumy 191 175,32 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17. 12. 2013 si žalobca, ktorým bola obchodná spoločnosť LUX-INVEST, a. s., so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091, uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 191 175,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od dňa podania žaloby do zaplatenia. Uviedol, že na základe mandátnej zmluvy bol žalovaný ako mandatár zaviazaný vykonávať na účet žalobcu ako mandanta právne úkony a poskytovať žalobcovi služby právnej pomoci. Žalovaný zastupoval žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod č. k. 16C 136/2001. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C 136/2001-1688 zo dňa 05. 03. 2012 bol žalobcovi priznaný nárok na sumu istiny vo výške 106 698,82 Eur s úrokom z omeškania. Žalovaný, ako právny zástupca žalobcu, následne oznámil povinnej strane, platobné údaje potrebné k poukázaniu priznaného nároku - číslo vlastného bankového účtu a žiadal naň vyplatiť plnenie priznané žalobcovi. A to bez toho, aby na takéto konanie mal pokyn, alebo prinajmenšom súhlas žalobcu. Plnenie bolo v plnej výške, spolu 191 175,32 Eur, dňa 24. 10. 2013 poukázané na účet žalovaného. Následne žalobca prostredníctvom štatutárneho orgánu opakovane vyzýval žalovaného na vyplatenie prijatého plnenia, naposledy tak učinil písomnými výzvami zo dňa 21. 11. 2013 a 27. 11. 2013. Dňa 26. 11. 2013 žalobca žalovanému odvolal všetky udelené splnomocnenia na zastupovanie a taktiež zrušil všetky mandátne zmluvy s ním uzatvorené. Žalovaný doposiaľ zadržiava sumu 191 175,32 Eur na svojom vlastnom účte. Súčasne si žalobca uplatnil aj právo na zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z..

2. Uznesením č. k. 64Cb 279/2013-95 zo dňa 03. 04. 2014 súd nevyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa (žalobcu) LUX-INVEST, a. s., so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091 vstúpila B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany, IČO: 36 322 202.

3. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 250/2014-125 zo dňa 30. 07. 2014 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 279/2013-95 zo dňa 03. 04. 2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Uznesením č. k. 64Cb 279/2013-131 zo dňa 18. 11. 2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 64Cb 279/2013-145 zo dňa 29. 12. 2014, súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa (žalobcu) LUX-INVEST, a. s., so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091 vstúpila obchodná spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany, IČO: 36 322 202.

5. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 245/2015-173 zo dňa 30. 09. 2015 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 279/2013-131 zo dňa 18. 11. 2014, v znení opravného uznesenia č. k. 64Cb 279/2013-145 zo dňa 29. 12. 2014, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Súčasne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 246/2015-177 zo dňa 30. 09. 2015 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 279/2013-145 zo dňa 29. 12. 2014, t. j. opravné uznesenie k uzneseniu č. k. 64Cb 279/2013-131 zo dňa 18. 11. 2014, potvrdil.

7. Uznesením č. k. 64Cb 279/2013-182 zo dňa 27. 01. 2016, právoplatným dňa 12. 01. 2017 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 175/2016-200 zo dňa 30. 06. 2016, súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa (žalobcu) LUX-INVEST, a. s., so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091 vstúpila spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany, IČO: 36 322 202.

8. Na základe dovolania podaného žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Obdo 5/2017-230 zo dňa 20. 03. 2017, právoplatným dňa 16. 05. 2017, dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 175/2016-200 zo dňa 30. 06. 2016 odmietol.

9. Podaním zo dňa 31. 05. 2017, ktoré bolo vyjadrením k žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nie je sporné, že dňa 24. 10. 2013 bolo na účet žalovaného pripísané finančné plnenie priznané v prospech žalobcu v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C 136/2001. Žalovaný prijal plnenie primárne z dôvodu, že spoločnosť LUX-INVEST, a. s. v čase právoplatného skončenia uvedeného súdneho sporu nemala zriadený žiadny svoj účet. Žalovaného oprávňovalo prevziať plnenie prísudku splnomocnenie mandanta zo dňa 10. 01. 2010. Možnosť prevzatia priznaného plnenia žalovaným bola tiež dohodnutá s obchodnou spoločnosťou LUX-INVEST, a. s. v zastúpení pánom Ľ. X., medzi Ing. Y. H. a medzi obchodnou spoločnosťou žalovaného v dostatočnom časovom predstihu pred reálnym vznikom takejto situácie. Vyúčtovanie prevzatého plnenia na účet žalovaného v prospech spoločnosti LUX- INVEST, a. s. bolo prirodzeným dôsledkom vzájomného vzťahu advokát - klient v skončenom sporovom konaní. G.. H. bol manželmi X. počas celej doby trvania súdneho sporu akceptovaný ako subjekt, majiteľ spoločnosti, ktorý rozhodoval o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa chodu spoločnosti, a to vrátane prebiehajúceho súdneho sporu. Na deň 21. 11. 2013 bolo zvolané valné zhromaždenie spoločnosti LUX-INVEST, a. s., ktoré okrem iného, rozhodlo o odvolaní štatutárnych zástupcov G.. B. X. a Ľ. X. a na ich miesto zvolilo počnúc dňom 21. 11. 2013 za štatutára G.. H.. Dňa 22. 11. 2013 bola o prijatej platbe uzatvorená zmluva o úschove medzi žalovaným a spoločnosťou LUX INVEST. Po vykonaní zmien v obchodnom registri bola celá prijatá platba v sume 191 175,32 Eur dňa 10. 01. 2014 poukázaná na účet spoločnosti LUX-INVEST, a. s., ktorý po prijatí platby na účet žalovaného bol založený Ľ.J. X. ako účet spoločnosti LUX-INVEST, a. s..

10. Podaním zo dňa 23. 06. 2017 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že pohľadávka bola na žalobcu ako postupníka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2013. Postupca (LUX-INVEST, a. s.) písomne oznámil dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a to doporučeným listom, ktorý bol dlžníkovi preukazateľne doručený dňa 08. 01. 2014. Žalovaný ako dlžník teda poukázal platbu dňa 10. 01. 2014 zrejme postupcovi, pritom však už bol povinný plniť postupníkovi, čo sa nestalo, a teda záväzok dlžníka naďalej zostáva nesplnený v celom rozsahu istiny a príslušenstva. Pokiaľ žalovaný poukazuje na údajné zmeny v štatutárnom orgáne spoločnosti LUX-INVEST, a. s., na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 64Cb 9/2014 vedené konanie o určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia zo dňa 21. 11. 2013, vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, že všetky dotknuté uznesenia valného zhromaždenia sú neplatné.

11. Podaním zo dňa 01. 08. 2017 (§ 167 ods. 4 žalovaný uviedol, že primárne namieta skutočnosť, že žalobca bola podaná nekompetentnou osobou, ktorá nedisponovala právomocami prislúchajúcimi štatutárnemu zástupcovi akciovej spoločnosti, keďže Ľubomír Sihelský nebol v čase splnomocňovacieho prejavu pre právneho zástupcu štatutárnym zástupcom spoločnosti LUX-INVEST, a. s., preto žalovaný navrhol konanie podľa § 161 ods. 1 zastaviť pre nedostatok procesnej subjektivity žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na článok 13 ods. 3 stanov spoločnosti LUX-INVEST, a. s., podľa ktorého je funkčné obdobie členov predstavenstva 5 ročné. G.. B. X. Y. Ľ. X. boli zvolení do funkcie predsedu a podpredsedu predstavenstva dňa 17. 02. 1997, čo znamená, že funkčné obdobie ako členom predstavenstva im zaniklo 17. 02. 2002. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že podľa znenia stanov funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva. V zmysle ustálenej súdnej praxe (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 17/2012) nie je možné prekročiť maximálny stanovený limit 5 rokov v zmysle § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zaujatý právny názor neovplyvňuje rozhodnutie v konaní sp. zn. 64Cb 9/2014 Okresného súdu Banská Bystrica o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 21. 11. 2013, keďže toto má účinky ex tunc a obnovil sa tak stav, kedy spoločnosť nemala žiadneho člena predstavenstva, pričom nedošlo k opätovnej (novej) voľbe G.. X. Y. Ľ.. X. za členov predstavenstva spoločnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že nepovažuje nárok uplatnený pôvodne postupcom voči žalovanému za totožný s nárokom postúpeným zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013. Žalovaný namieta, že predmetom postúpenia bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie. Žalovaný je toho názoru, že pohľadávka tvoriaca predmet tohto konania zanikla skôr, ako bola postúpená a v zmysle zásady „nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má“ nenastali účinky postúpenia, t. j. zmena subjektu na strane veriteľa. V článku I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je zadefinovaná pohľadávka tvoriaca predmet dovolacieho konania sp. zn. 16C 136/2001 Okresného súdu Nitra. V článku I. bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky je zadefinovaná splatná a veriteľovi už dňa 24. 10. 2013 vyplatená pohľadávka (podľa žalobcu súčasť celkovej pohľadávky uvedenej v článku I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky), ktorá však už v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť pohľadávkou, lebo zanikla plnením dlžníka (Slovenská republika

- Ministerstvo financií Slovenskej republiky). Žalovaný v čase plnenia dlžníkom Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 24. 10. 2013 konal nesporne v mene a na účet pôvodného žalobcu podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, takže táto časť pohľadávky v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky neexistovala, ergo nemohla byť ani postúpená. Žalovaný bol oprávnený priznané plnenie prijať s účinkami zániku dlhu. Ušlo pozornosti účastníkov Zmluvy o postúpení pohľadávky, že predmet žaloby zo dňa 17. 12. 2013 nie je totožný s pohľadávkou zadefinovanou v článku I. bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože táto už neexistovala. Predmetom žaloby zo dňa 17. 12. 2013 je úplne iný nárok, predmetom postúpenej pohľadávky podľa článku I. bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka vo vzťahu LUX-INVEST, a. s. - Slovenská republika, Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Za daného stavu, keď po vstupe postupníka do konania tento v replike vymedzil v porovnaní so žalobou nové skutkové okolnosti prípadu, je potrebné tieto považovať za novú žalobu. Keďže súd v štádiu rozhodovania o návrhu na povolenie zmeny strany sporu na strane žalobcu neskúma hmotno- právne aspekty (dôvody) singulárnej sukcesie, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (postúpená pohľadávka zanikla splnením) navrhuje žalovaný alternatívne (pre prípad, že by súd nepovažoval za vhodný postup vylúčením veci na nové - samostatné konanie) žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nárok žalobcu zanikol zaplatením zo strany dlžníka dňa 10. 01. 2014 na účet postupcu skôr, ako mal možnosť dlžník sa dozvedieť o zmene v osobe veriteľa. Žalovaný ďalej uviedol, že spochybňuje a namieta doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky do rúk žalovaného dňom 08. 01. 2014, pretože žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú doručenie a s tým súvisiacu vedomosť žalovaného o zmene v osobe veriteľa, nepreukazujú obsah zásielky. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 bolo v dôsledku odvolania Ľ. X. z funkcie podpredsedu predstavenstva na valnom zhromaždení konanom dňa 21. 11. 2013 urobené neoprávnenou osobou, ktorá nemala oprávnenie konať za postupcu a ako také je potom oznámenie právne nulitné a neúčinné. Notifikačnú povinnosť môže za obchodnú spoločnosť splniť len ten, kto je oprávnený v jej mene konať. V zmysle § 131 Obchodného zákonníka totiž práva nadobudnuté v čase od prijatia vadného uznesenia valného zhromaždenia do právoplatnosti určovacieho rozsudku súdu zostávajú zachované dobromyseľne tretím osobám. Ak dlžník plnil v súlade a so znalosťou skutkového stavu v dobrej viere pôvodnému veriteľovi, nemôže mu to byť počítané na ťarchu a najmä nie je možné dlžníka nútiť k novému plneniu postupníkovi. Pre žalovaného boli záväzné už len pokyny G.. H., ako nového štatutárneho zástupcu po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia

zo dňa 21. 11. 2013. Žalovaný považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť a tiež preto, že svojim obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb, porovnaním textu oznámenia o postúpení pohľadávky a Zmluvy o postúpení pohľadávky je možné zistiť, že tieto sa po obsahovej stránke nezhodujú. Článok II. bod 1 Zmluvy identifikuje postúpenú pohľadávkou sumou a slovne tiež charakteristikou, že sa jedná o „postúpenie súčasti pohľadávky uvedenej v odseku 1“. Uvedené slovné spojenie v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že výškou sumy rozlíšená suma pohľadávky znáša právny osud veci hlavnej, t. j. pohľadávky identifikovanej v článku I. bod 1 Zmluvy. To znamená, že vo vzťahu k dlžníkovi je vyslaná správa o tom, že sa jedná o pohľadávku vo vzťahu dlžník Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky a veriteľ LUX-INVEST, a. s.. Pokiaľ sa na inom mieste v článku I. ods. 2 Zmluvy podmienečne pohľadávka vo výške 191 175,32 Eur vymedzuje ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, tak vo vzťahu k dlžníkovi sa jedná o nejasnú, neurčitú a nezrozumiteľnú formuláciu vnútorne protirečivú s poukazom na § 120 Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť oznámenia o postúpení pohľadávky ako jednostranného právneho úkonu. Z textu Zmluvy o postúpení pohľadávky, konkrétne z písomného vymedzenia jej predmetu - špecifikácie pohľadávky, nie je možné ani výkladom odstrániť vytýkaný defekt neurčitosti, pretože nie je zrejmé kedy by sa mala časť pohľadávky v sume 191 175,32 Eur považovať za samostatnú v kombinácii s formuláciou uvedenou v predchádzajúcej vete, v ktorej sa táto istá časť pohľadávky označuje ako súčasť pohľadávky uvedenej v článku I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky. Neodstraniteľný rozpor a protirečenie ako prejavy neurčitosti vníma žalovaný v konflikte, keď prvá veta článku I. bod 2 Zmluvy definuje tú istú pohľadávku ako súčasť a nasledujúca veta ako podmienenie samostatnú časť pohľadávky - so samostatným právnym osudom. Zmluva vykazuje znaky neurčitosti a zmätočnosti pri formulácii úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky. Ďalej žalovaný v predmetnom podaní uvádzal aj tvrdenia, ktoré podľa neho zakladali dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy ako úkonu obchádzajúceho zákon a priečiaceho sa dobrým mravom. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o Zmluvu o úschove zo dňa 22. 11. 2013, Ing. H. aj žalovaný považovali za rovnocenné právne riešenie tak úschovu v advokátskej kancelárii, ako aj úschovu u notára.

12. Keďže pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní (§ 179 ods. 1 , vzhľadom na rozsah prostriedkov procesného útoku uplatnených žalovaným v duplike, pred nariadením pojednávania na prejednanie veci samej, súd dňa 11. 10. 2017 doručoval žalobcovi podanie žalovaného zo dňa 01. 08. 2017 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril.

13. Podaním zo dňa 02. 11. 2017 žalobca uviedol, že žalovaný v poslednom jeho vyjadrení prezentuje novoty a prekvapivé skutočnosti, ktoré za niekoľko rokov trvania tohto sporu nikdy na svoju obranu, či v rámci tvrdení o skutkovom stave, či jeho názoru na právne posúdenie veci, nevznášal, hoci nejde o skutočnosti, ktoré by nemal k dispozícii už v minulosti, a to v čase, kedy sa v konaní rozhodovalo o zmene účastníka konania na strane žalobcu, najneskôr však v čase, kedy sa žalovaný vyjadroval k meritu sporu. Aj vzhľadom na zásadu koncentrácie konania platnú v zmysle žalobca navrhuje, aby súd odmietol takéto novoty v konaní, a na tieto v konaní neprihliadal. Pokiaľ ide o tvrdenia o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca má za to, že ide o účelovú obranu, ktorú pritom žalovaný v konaní doposiaľ nikdy neprezentoval. V tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že v konaní nastala skutočnosť majúca za následok prechod práv a povinností, a teda aj následok v podobe zmeny žalobcu a že touto skutočnosťou bolo práve uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013. Pokiaľ by bola Zmluva absolútne neplatná, súdy by jej nepriznali účinky majúce za následok zmenu žalobcu v konaní, nakoľko na tvrdené dôvody absolútnej neplatnosti by prihliadli ex offo a tieto dôvody žalovaný ani sám doposiaľ nevytýkal. Poukazovanie na údajné uplynutie funkčného obdobia by samo o sebe nezakladalo neplatnosť právnych úkonov. Argumentácia o údajných skutočnostiach, ktoré by mali zakladať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor s dobrými mravmi, nie je relevantná a je nepodložená. Žalobca zastáva názor, že žalovaný bol dňa 10. 01. 2014 povinný plniť už postupníkovi, naďalej trvá na tom, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené doporučeným listom, ktorý mu zaslal postupca a ktoré oznámenie bolo dlžníkovi preukazateľne doručené dňa 08. 01. 2014 (prevzaté splnomocnenou osobou adresáta).

14. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 10. 04. 2018, na ktorý sa žalobca (právny zástupca) a žalovaný dostavili.

15. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že dňa 11. 01. 2010 splnomocniteľ LUX- INVEST, a. s., Banská Bystrica, t. j. pôvodný žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013, splnomocnil splnomocnenca Lion Law Partners s. r. o., Banská Bystrica, t. j. žalovaný v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013, aby ho zastupoval, resp. obhajoval vo všetkých právnych veciach pred súdmi, orgánmi štátnej správy, verejnej moci a tretími osobami, vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy, žiadosti, sťažnosti, opravné prostriedky a vzdával sa ich, navrhoval vykonanie a doplnenie dôkazov, pristúpenie ďalších účastníkov, pripravoval zmluvy a iné právne podania, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, nazeral do súdnych spisov, prípadne iných spisov a robil z nich výpisy, odpisy a fotokópie, alebo požiadal súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, vykonával všetky ďalšie úkony s vecou súvisiace, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie dáva v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Správneho poriadku, a to vyslovenie i advokátskym koncipientom splnomocnenca a splnomocnenca splnomocnil najmä vo veci o zaplatenie 1 767 011,88 Eur s príslušenstvom vedenej pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 16C 136/2001.

16. Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica, t. j. pôvodný žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013, zast. Lion Law Partners s. r. o., Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, t. j. žalovaný v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, o náhradu škody, rozsudkom č. k. 16C 136/2001-1688 zo dňa 05. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 05. 03. 2014, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 106 698,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106 698,82 Eur od 01. 01. 2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

17. Z výpisu z výdavkového účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky súd považoval za zistené, že dňa 24. 10. 2013 bola vyplatená suma 191 175,32 Eur na špecifikované číslo účtu, keď žalovaný v konaní nerozporoval, že išlo o jeho účet.

18. Z výpisu z účtu žalovaného súd považoval za zistené, že dňa 10. 01. 2014 uhradil na špecifikovaný bankový účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., ktorého majiteľom na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibinis účtu zo dňa 20. 11. 2013, bola spoločnosť LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica, sumu 191 175,32 Eur.

19. Dňa 17. 12. 2013 spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica, t. j. pôvodný žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013 ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávky. Článok I. Zmluvy upravoval Predmet zmluvy, keď podľa článku I. bod 1 predmetom zmluvy je postúpenie celej pohľadávky postupcu postupníkovi z titulu náhrady škody voči Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava tak, ako táto pohľadávka bola uplatnená v pôvodnej výške 27 010 253,90 Sk (896 576,18 Eur), neskôr ustálenej na 1 767 011,88 Eur (53 233 000,-- Sk) s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01. 01. 2005 do zaplatenia, v konaní na Okresnom súde Nitra, č. k. 16C 136/2001, o ktorej sa koná v súčasnosti v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. 9Co 115/2012-1775 zo dňa 24. 01. 2013, postupuje sa celá pohľadávka s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania a podľa článku I. bod 2 predmetom tejto zmluvy je taktiež postúpenie súčasti pohľadávky uvedenej v odseku 1 tejto zmluvy, spočívajúcej v sume vo výške 191 175,32 Eur, ktorú od dlžníka uvedeného v odseku 1 tohto článku zinkasovala právnická spoločnosť Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, ak by táto časť pohľadávky uvedenej v odseku 1 tohto článku bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, postupuje sa týmto celá táto pohľadávka voči uvedenému dlžníkovi Lion Law Partners s. r. o. s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania, postupca nemá k dnešnému dňu dostatok informácií o právnej povahe, štruktúre (či a v akej časti ide o istinu, úroky, či trovy pohľadávky uvedenej v odseku 1

tohto článku) a nakladaní s touto sumou uvedeným dlžníkom Lion Law Partners s. r. o., ktorý ako bývalý právny zástupca ho o nej opomenul riadne informovať, aj mu túto vyplatiť. Článok II. Zmluvy upravoval Odplatu za postúpenie pohľadávky, článok III. Ostatné dojednania a článok IV. Záverečné ustanovenia.

20. Písomným úkonom zo dňa 17. 12. 2013, označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica, za ktorú konal predseda predstavenstva Ľ. X., žalovanému oznamovala, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 bola postúpená celá pohľadávka spoločnosti LUX-INVEST, a.s. z titulu náhrady škody voči Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava tak, ako táto pohľadávka bola uplatnená v konaní na Okresnom súde Nitra, č. k. 16C 136/2001, o ktorej sa koná v súčasnosti v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. 9Co 115/2012-1775 zo dňa 24. 01. 2013. Postúpená bola celá pohľadávka s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania. Postúpená bola taktiež časť pohľadávky vo výške 191 175,32 Eur, ktorú zinkasovala právnická spoločnosť Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, a to v prospech nadobúdateľa - postupníka B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany. Nakoľko vaša spoločnosť zinkasované finančné prostriedky vo výške 191 175,32 Eur nepreviedla v prospech spoločnosti LUX-INVEST, a.s., po doručení oznámenia plňte už na účet postupníka.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. V konaní nebolo sporné, že v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 16C 136/2011 žalovaný, v mene ktorého advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Peter Kočička, zastupoval v procesnom postavení žalobcu spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica, t. j. pôvodného žalobcu v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 279/2013 a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k. 16C 136/2001-1688 zo dňa 05. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 05. 04. 2013 a ktorým bol spoločnosti LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica priznaný proti Slovenskej republike - Ministerstvo Financií SR nárok na zaplatenie sumy 106 698,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2005 do zaplatenia. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 24. 10. 2013 žalovaný ako právny zástupca spoločnosti LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica, prijal od Ministerstva financií Slovenskej republiky na svoj účet sumu 191 175,32 Eur.

22. Podanou žalobou sa spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica ako žalobca domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 191 175,32 Eur titulom vyplatenia prijatého plnenia, pričom po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva, a to uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 a žalobcom sa stala obchodná spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany.

23. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že sumu 191 175,32 Eur uhradil dňa 10. 01. 2014 spoločnosti LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica, bránil sa absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť a zrozumiteľnosť a tiež preto, že svojim obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, bránil sa neexistenciou postúpenej pohľadávky, bránil sa nulitnosťou a neúčinnosťou notifikačnej povinnosti o postúpení pohľadávky.

24. V konaní nebolo sporné, že dňa 17. 12. 2013 spoločnosť LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili v zákonom ustanovenej písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávky.

25. Postúpenie pohľadávky predstavuje inštitút zmeny v osobe veriteľa a spočíva v tom, že základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) sa postupník stane novým veriteľom dlžníka. Aj zmluva o postúpení pohľadávky, ako každý iný právny úkon, musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti, o to viac, že zmluva zo zákona vyžaduje písomnú formu a to viac, že platným a účinným postúpením pohľadávky dochádza nielen k zmene v osobe

veriteľa, ale s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené, vrátane práva domáhať sa pohľadávky v súdnom konaní. Súd má potom za to, že v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky, je potrebné a možné riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávky totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa a spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V súvislosti s možnosťou posudzovať absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a tým aj aktívnu legitimáciu v súdnom konaní, súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14. 05. 2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28. 01. 2009. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva ex lege a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Absolútna neplatnosť je dôsledkom najzávažnejších vád právnych úkonov, ako sú napríklad nedostatok slobodnej vôle, nedostatok vážnej vôle, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť splnenia, rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona alebo v rozpore s dobrými mravmi nedostatok formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon.

26. V danom prípade súd už v odôvodnení uznesenia č. k. 64Cb 279/2013-182 zo dňa 27. 01. 2016, ktorým vyhovel návrhu, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu vstúpil súčasný žalobca, uviedol, že pri rozhodovaní o zmene účastníka konania súd nie je oprávnený skúmať platnosť zmluvy a poukázal na to, že z ustanovenia § 92 ods. 3 veta prvá O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 síce vyplývalo, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou žalobcu musí posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely rozhodnutia o návrhu na zmenu žalobcu stačilo preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v štádiu rozhodovania o návrhu na zmenu žalobcu nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nebolo jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemal v rámci rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 42/2011 zo dňa 20. 12. 2011).

27. Súd má preto naďalej za to, že je potrebné rozlišovať, či z hľadiska procesných predpisov došlo k splneniu podmienok, aby súd vyhovel návrhu, aby do konania miesto žalobcu vstúpil niekto iný a či z hľadiska hmotného práva došlo k prechodu práv tak, aby bolo dôvodné uznať aktívnu legitimáciu žalobcu. Ak totiž došlo k podaniu návrhu na zmenu žalobcu oprávnenou osobou, ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť do konania a ak sa preukáže uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, z procesného hľadiska sú splnené podmienky, aby súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, ak však zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, nemôže mať zákonom predpokladané dôsledky, a teda nemôže viesť k zmene v osobe veriteľa, a teda aj k založeniu aktívnej legitimácie subjektu v súdnom konaní.

28. Jednou zo základných zákonných požiadaviek platnosti každého právneho úkonu je aj jeho určitosť a zrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Postúpená pohľadávka preto musí byť v zmluve individualizovaná a musí určitá - identifikovaná. Právny úkon je pritom neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť prostredníctvom interpretačných pravidiel výkladu vôle. Požiadavka určitosti právneho úkonu je objektívna kategória, a teda sa vyžaduje, aby právny úkon mal jasný obsah bez

vecných nedostatkov, pričom to musí byť jasné (poznateľné) z textu listiny každému, nielen účastníkovi právneho úkonu, ale aj tretím osobám. Neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

29. Aj v kontexte obrany žalovaného súd potom dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, a to pri určení postupovanej pohľadávky. Predmet zmluvy je totiž špecifikovaný tak, že predmetom je postúpenie celej pohľadávky postupcu z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, keď postupuje sa celá pohľadávka s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania (článok I. bod 1 Zmluvy) a predmetom zmluvy je taktiež postúpenie súčasti tejto pohľadávky spočívajúcej v sume vo výške 191 175,32 Eur, ktorú od uvedeného dlžníka, teda Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, zinkasovala spoločnosť žalovaného a ak by táto časť pohľadávky bola posudzovať už ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, postupuje sa celá táto pohľadávka voči žalovanému s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania (článok I. bod 2 Zmluvy). Súd má potom za to, že z textu predmetnej listiny nie je možné jasne poznať, aká konkrétna a určitá pohľadávka proti žalovanému má byť postúpená a najmä z textu predmetnej listiny nie je jasne poznateľné, aký je právny dôvod vzniku pohľadávky proti žalovanému, prečo má byť táto pohľadávka súčasťou pohľadávky z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a prečo je postupovaná pohľadávka proti žalovanému ako dlžníkovi, keď postupovaná bola pohľadávka z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Pohľadávka, ktorá mala byť pohľadávkou proti žalovanému, bola postúpená ako súčasť pohľadávky proti dlžníkovi - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Z hľadiska právnej definície je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Následne zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky špecifikovali predmet zmluvy tak, že ak by táto časť pohľadávky bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, postupuje sa týmto celá táto pohľadávka voči žalovanému s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania.

30. Súd potom poukazuje na to, že ak Zmluva o postúpení pohľadávky mala byť uzavretá a podpísaná dňa 17. 12. 2013, konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 16C 136/2001 bolo v tom čase právoplatne skončené a nič na tomto závere nemení ani prípadné dovolacie konanie, keďže dovolanie bolo prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016), a teda ku dňu 17. 12. 2013 už postupca vedel, že výška pohľadávky z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky je právoplatným rozhodnutím súdu priznaná v sume istiny 106 698,82 Eur a príslušenstvo je 9 % ročne zo sumy 106 698,82 Eur od 01. 01. 2005 do zaplatenia. Rovnako ku dňu 17. 12. 2013 postupca vedel, že žalovaný, ako právny zástupca postupcu, prijal od dlžníka - Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky sumu 191 175,32 Eur, keď ako to zmluvné strany konštatovali v článku III. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky postupca deklaruje, že ho k postúpeniu pohľadávky/pohľadávok uvedených v článku I. zmluvy vedie finančná nespôsobilosť zaplatiť súdne poplatky, napríklad za žalobu podanú dnešného rána na vymoženie sumy uvedenej v článku I. ods. 2 a touto podanou žalobou mala byť práve žalobe, na základe ktorej je vedené aj toto súdne konanie. Súd má taktiež za to, že ak zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatváraná dňa 17. 12. 2013 a ak dňa 17. 12. 2013 bola súdu doručená aj žaloba, na základe ktorej je vedené toto súdne konanie, pričom zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky konštatovali, že žaloba mala byť na súd doručená pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, postupca a cez osobu konateľa aj postupník, keďže konateľ postupníka bol právnym zástupcom žalobcu pri podaní žaloby, na základe ktorej je toto súdne konanie vedené, mali dostatok informácií ku tomu, aby v prípade, ak mienili postúpiť pohľadávku proti žalovanému ako dlžníkovi túto určito identifikovali osobou dlžníka, právnym dôvodom a výškou. Postúpenie pohľadávky pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu, a teda postúpená pohľadávka musí byť jasne špecifikovaná a definovaná. Nestačí, že postupcovi a postupníkovi, ktorý zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvárajú, je jasné, akú pohľadávku mienia postúpiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Teda aj ktorákoľvek iná tretia osoba by len z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky mala jasne a poznateľne vedieť, aká pohľadávka bola postúpená, najmä aká pohľadávka mala byť postúpená proti žalovanému, a táto skutočnosť by mala byť pre tretiu osobu jasne poznateľná z textu zmluvy o postúpení pohľadávky, a to bez toho, aby tretia osoba pre poznateľnosť textu listiny musela dostať aj ďalšie informácie, resp.

ďalšie listiny. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10. 04. 2018, že stranám zmluvy bolo zrejmé čo je jej predmetom, ani tvrdenie, že spolu so žalobou je pohľadávka určite a zrozumiteľne špecifikovaná a rovnako v danom prípade nešlo o situáciu, že by cez interpretačné pravidlá výkladu vôle a v spojení s výsluchom osoby konajúcej za postupcu mal byť dovodzovaný obsah právneho úkonu, tak ako to na pojednávaní dňa 10. 04. 2018 navrhoval žalobca.

31. Pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 10. 04. 2018 poukázal aj na skutočnosť, že dlžník nemá kompetenciu skúmať pravosť alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi postupca, s poukazom na vyššie uvedené súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje, keďže každá zmluva, a teda aj zmluva o postúpení pohľadávky je právnym úkonom, preto musí spĺňať všeobecné zákonné požiadavky právneho úkonu, o to viac, že zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu a zmyslom posudzovania platnosti postúpenia je aj vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda účelom je aj posúdiť, že právo bude súdom priznané aktívne legitimovanému subjektu. Súd teda bol oprávnený hodnotiť, či sú splnené predpoklady pre singulárne právne nástupníctvo na strane žalobcu z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a rovnako bolo aj zákonným prostriedkom procesnej obrany žalovaného namietať neplatnosť úkonu postúpenia pohľadávky. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je postihnutá absolútnou neplatnosťou, aj súd na túto skutočnosť prihliada ex offo, preto je irelevantné, kedy žalovaný takýto prostriedok procesného útoku uplatnil, o to viac, že žalovaný tento prostriedok uplatnil už v duplike, a teda tak s ohľadom na sudcovskú, ako aj zákonnú koncentráciu konania, uplatnil ho včas.

32. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti jej predmetu - postupovanej pohľadávky, na základe čoho žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom konaní.

33. Súd poukazuje aj na to, že pokiaľ žalovaný v duplike zo dňa 01. 08. 2017 navrhol konanie zastaviť pre nedostatok procesnej subjektivity pôvodného žalobcu, keďže právoplatným rozhodnutím súdu bolo vyhovené návrhu, aby do konania na miesto žalobcu, ktorý žalobu podával, teda spoločnosti LUX- INVEST, a. s., Banská Bystrica, vstúpila obchodná spoločnosť terajšieho žalobcu, nebolo už v tomto štádiu konania možné, aby súd vyhodnocoval nedostatok podmienky konania, ktorý tu prípadne existoval v čase začatia konania, pričom zo žiadneho ustanovenia civilného sporového poriadku nevyplýva, že by súd mal vydávať aj procesné rozhodnutie o nezastavení konania. Taktiež pokiaľ žalovaný v duplike zo dňa 01. 08. 2017 navrhol vylúčenie veci na samostatné konanie, súdu z vyjadrenia žalovaného nebolo zrejmé, aká „vec“ má byť na samostatné konanie vylúčená, keď síce súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie (§ 166 ods. 2 , musí však ísť o „vec“ spôsobilú na samostatné konanie, teda vec musí byť jednoznačne daná a špecifikovaná aj svojim predmetom konania a v danom prípade žalovaný ani na pojednávaní konanom dňa 10. 04. 2018 na otázku súdu nešpecifikoval, aká konkrétna vec, teda nárok, má byť vylúčený na samostatné konanie, súd preto o tomto návrhu žalovaného procesne ani nerozhodoval.

34. Taktiež súd poukazuje aj na to, že pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 02. 11. 2017 uviedol, aby vzhľadom na zásadu koncentrácie konania súd neprihliadal na novoty žalovaného uvedené v podaní zo dňa 01. 08. 2017, hoci toto súdne konanie začalo dňa 17. 12. 2013 (§ 156 CSP, resp. porovnaj § 82 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016), vzhľadom na opakované rozhodovanie o návrhu na zmenu strany žalobcu, súd žalovanému žalobu doručoval až dňa 04. 05. 2017 a spolu s doručením žaloby uznesením č. k. 64Cb 279/2013-236 zo dňa 04. 05. 2017 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 1, 2 a § 470 ods. 1 . Následne súd vyjadrenie žalovaného k žalobe doručoval žalobcovi a poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 167 ods. 3 posledná veta a repliku žalobcu zo dňa 23. 06. 2017 doručoval žalovanému a poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 167 ods. 4 posledná veta . Sudcovská koncentrácia konania znamená, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 . Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového

poriadku pritom nevyplýva, že by súd mal uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie konania už pri tých prostriedkoch procesnej obrany, ktoré žalovaný uplatní v duplike, a to bez ohľadu na to, či ich mohol a mal uplatniť už vo vyjadrení k žalobe, keď aj zákonnú povinnosť poučiť strany o sudcovskej koncentrácii konania má súd vo vzťahu k žalovanému až pri doručovaní repliky žalobcu (§ 167 ods. 4 . V danom prípade totiž po duplike žalovaného nenastala procesná situácia, ktoré by vyžadovala nariadenie ďalšieho pojednávania (§153 ods. 2 a pokiaľ aj súd dupliku žalovaného doručoval žalobcovi, ako už bolo konštatované, bolo to práve s ohľadom na hospodárnosť konania, teda takýto postup súdu nie je možné vyhodnotiť ako vykonanie ďalšieho úkonu nad rámec daný procesnými predpismi.

35. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca (právny zástupca) podaním zo dňa 09. 04. 2018 oznámil, že na pojednávanie dňa 10. 04. 2018 zabezpečí prítomnosť žalobcom navrhnutého svedka Ľ. X., hoci strana, ktorá navrhne výsluch svedka, je povinná zabezpečiť aj jeho prítomnosť na pojednávaní, súčasne však musí o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu (§ 197 ods. 1 . Súd má potom za to, že upovedomenie doručené jeden deň pred určeným termínom pojednávania, nie je splnením zákonnej podmienky, že o zabezpečení prítomnosti svedka na pojednávaní strana vopred upovedomí súd a protistranu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 a za prípravu na pojednávanie je potrebné považovať aj prípravu otázok pre svedka. Súd preto takýto dôkaz na pojednávaní dňa 10. 04. 2018 nemienil vykonať.

36. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.