Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-43-2017.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 612,18 eur s príslušenstvom, v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 7C/5/2014 - 50, zo dňa 11.03.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 7C/5/2014 - 62, zo dňa 30.06.2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom č. k. 7C/5/2014 - 50 zo dňa 11.03. 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/5/2014-62 zo dňa 30.06.2016 žalobu žalobkyne na úhradu istiny vo výške 1 612,18 eur s príslušenstvom zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 531,04 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dokazovaním vykonaným na pojednávaní, výsluchom strán a oboznámením sa s predloženým písomným dôkazným materiálom mal súd za preukázané, že z dôvodu, že medzi stranami konania existovalo viac dvojstranných právnych úkonov - zmlúv o úvere, na návrh žalovaného boli všetky úvery zhrnuté (konsolidované) do jedného úveru a dňa 20.10.2009 bola pod č. 5003849 uzavretá zmluva o úvere. Týmto úverom, bol splatený (zlikvidovaný) dňa 20.10.2009 vo výške 6 042,02 eur skôr žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa 21.11.2007 na základe úverovej zmluvy č. 8004143, ktorým bola žalobkyni poskytnutá istina úveru vo výške 6 638,78 eur a z ktorého v termíne do 18.02.2009 v pravidelných mesačných splátkach uhradila žalobkyňa na účet žalovaného celkovo istinu v sume 2 208,94 eur. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.12.2013 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 1 612,18 eur, ako rozdielu medzi poskytnutou platbou z úveru 8004143 vo výške 6 638,78 eur a uhradenou výškou pri likvidácii tohto úveru v celkovej výške 8 250,96 eur (6 042,02 + 1 612,18 eur) z dôvodu, že úver 8004143 neobsahoval v písomnej forme údaj o dojednanom úroku za poskytnuté finančné prostriedky, teda bol bezúročný.
3. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým vo vznesení námietky premlčania nároku uplatneného žalobou (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd námietku premlčania posúdil ako dôvodnú s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z platobnej histórie žalobkyne mal súd preukázané, že posledná splátka pri likvidácii pôvodne poskytnutého úveru bola zo strany žalobkyne v prospech žalovaného realizovaná z konsolidovaného úveru pod č. 5003849 dňa 20.10.2009 vo výške 6 042,02 eur. Odo dňa 21.10.2009 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 16.12.2013, potom nárok žalobcu je premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej lehote.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zásady úspechu účastníkov (strán) vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania - trov jeho právneho zastúpenia.
5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, vrátane podania (odvolanie) zo dňa 30.07.2016 doručeného súdu v nadväznosti na doručenie opravného uznesenia okresného súdu, v ktorom potvrdila, že zotrváva na dôvodoch uvedených v skôr podanom odvolaní zo dňa 05.06.2014. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
6. Namietala, že okresný súd žiadnym spôsobom neevidoval a nevzal do úvahy písomné podania právneho zástupcu žalobkyne, čím odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Plná moc právneho zástupcu bola súdu doručená prostredníctvom portálu e-Žaloby MS SR dňa 7.3.2014 (č. el. podania 0900674614), zároveň bolo súdu zaslané ospravedlnenie neúčasti žalobkyne a jej právneho zástupcu na vytýčenom termíne pojednávania dňa 11.03.2014 o 10 hod. so žiadosťou o jeho odročenie. Predmetným podaním žalobkyňa taktiež v konaní vzniesla argumentáciu k podanému odporu zo strany žalovaného, v ktorom podaní okrem iného poukázala na dôvodnosť aplikácie objektívnej 10-ročnej premlčacej doby vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Napriek odôvodnenému ospravedlneniu neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročil a žiadnym spôsobom vopred žalobkyňu neupozornil, že sa pojednávanie uskutoční v jej neprítomnosti a neprítomnosti jej právneho zástupcu. Ohľadom uvedeného sa dňa 11.03.2014 v ranných hodinách snažili telefonicky kontaktovať súd, resp. následne dňa 13.03.2014, tak ako uviedli v písomnom podaní zaslanom súdu dňa 13.03.2014 prostredníctvom elektronickej pošty. S ohľadom na informáciu súdu, predmetným podaním požiadali o doručenie zápisnice z pojednávania a vyčíslili trovy konania. Prvostupňový súd ani v písomnom vyhotovení rozsudku nezohľadnil právne zastúpenie žalobkyne splnomocneným zástupcom, keď uvedené tiež neuviedol v záhlaví rozsudku. Taktiež nebola zohľadnená vznesená právna argumentácia v konaní zo strany žalobkyne k podanému odporu. Rozsudok prvostupňového súdu zároveň nebol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený, tento mu bol zaslaný od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
7. Žalobkyňa namieta, že súd nesprávne právne vec posúdil, pretože podľa jej názoru na prejednávaný prípad je treba aplikovať 10 ročnú premlčaniu dobu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zodpovedanie otázky ohľadom aplikácie uvedenej premlčacej doby na základe argumentácie žalobkyne v konaní, by bolo zároveň pre vec rozhodujúce. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013 princíp „ignorantia iuris non excusat“ je treba u dodávateľa uplatňovať v najvyššej možnej miere. Pri identifikovaní bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa je možné dôvodne predpokladať jeho úmyselné bezdôvodné obohatenie minimálne v nepriamom úmysle. O tom,. že sa na úkor spotrebiteľa bezdôvodne obohatil s poukazom aj na jeho odbornú znalosť vedieť mal a mohol. Žalovaný v rámci predmetu činnosti poskytuje úvery a vzhľadom na to je povinný pri vykonávaní tejto činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosť pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok potvrdiť a uviedol. K námietke žalobkyne - odňatie možnosti konať pred súdom - podľa názoru súdu súd prvej inštancie postupoval v intenciách zákona, zo stany súdu vo vzťahu k žalobkyni nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalovaný poukazuje na to, že k odvolaniu plnej moci prvému zástupcovi v zmysle § 28 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámil a voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo
im ich oznámil, riadne nedošlo. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania súd v konaní pokračoval.
9. Súd podľa názoru žalovaného správne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Dňa 20.10.2009 bol predmetný spotrebiteľský úver predčasne splatený prostredníctvom iného spotrebiteľského úveru na základe Žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5003849. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku, ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru, od 20.12.2007 do 20.09.2009. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa premlčuje samostatne odo dňa zročnosti každej splátky. Žalobkyni začala dňa 21.10.2009 plynúť 3-ročná objektívna lehota - to znamená, že všetky splátky prijaté na základe plnenia povinnosti zo Zmluvy o pôžičke v rozhodnom čase sú premlčané. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že o skutočnosti, že sa žalovaný údajne na jej úkor bezdôvodne obohacuje, sa dozvedela až v mesiaci máj 2013, a teda nárok nie je premlčaný pretože neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Dôležité je, kedy sa oprávnená osoba o vzniku nároku dozvedieť mohla a nie kedy sa o vzniku nároku dozvedela. V danom prípade malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia porušením právneho predpisu. V právnom poriadku SR nikto nemôže tvrdiť, že sa o porušení práva dozvedel až po porade s advokátom, občianskym združením, či inou odborne spôsobilejšou osobou. Prezumpcia znalosti práva platí pre všetkých rovnako, i keď z povahy veci, určité osoby zvýhodňuje a iné znevýhodňuje. Tak keď žalobkyňa občianske združenie navštívila v roku 2013, nič jej nebránilo navštíviť ho skôr. Doba po ktorú žalobkyňa nič nekonala na obranu svojich práv, jej nemôže byť v súdnom konaní na prospech. Pre počiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo - v tomto prípade malo údajne dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v čase zročnosti každej splátky úveru poskytnutého na základe Zmluvy o pôžičke samostatne. Pokiaľ uplynula márne aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb (buď subjektívna, alebo objektívna) a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nie je možné oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.
10. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v danom prípade mal súd aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, žalovaný poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré prijali v obdobných prípadoch záver, že podmienka pre uplatnenie 10 ročnej premlčacej lehoty nie je splnená v prípade absencie stanovených náležitostí v zmluve, pretože len z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že žalovaný mal úmysel obohatiť sa voči žalobkyni. Žalovaný má zato, že úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu, musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia a teda nestačí, kedy ho žalovaný získal neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal.
11. V podaní datovanom dňa 24.08.2016 žalovaný uviedol, že žalovanému bolo doručené odvolanie žalobkyne zo dňa 30.07.2016. Na základe výzvy súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobkyne sa v plnom rozsahu pridržiava svojho skoršieho vyjadrenia zo dňa 09.08.2016, zaslaného súdu na základe výzvy na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 05.06.2014.
12. K vyjadreniu žalovaného smerovanému k odvolaniu žalobkyne podala žalobkyňa svoje vyjadrenie (replika), opätovne poukázala a na to, že súd nekonal s právnym zástupcom žalobkyne, neevidoval a nebral do úvahy písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 6.03.2014, čím odňal žalobkyni právo konať pred súdom. Rozsudok okresného súdu nebol právnemu zástupcovi žalobkyne zo strany súdu doručený, došlo k porušeniu procesného ust. § 110 CSP. V konaní došlo zjavne k procesným vadám, čo je dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 16. 12. 2013. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p. . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Treba uviesť, že v konaní pôvodný žalovaný Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, počas odvolacieho konania, avšak skôr ako sa konanie právoplatne skončilo zanikol v dôsledku rozdelenia zlúčením. Odvolací súd v súlade s ust. § 64 CSP uznesením zo dňa 20.03.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, a to so Všeobecnou úverovou bankou a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Žalobkyňa uplatnila žalobným návrhom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
18. Okresný súd mal za preukázané uplynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorej plynutie je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. Na tomto jednoznačne založil svoje rozhodnutie okresný súd, a nebolo potom vzhľadom na vyššie uvedené (bod 17.) právne relevantné (potrebné) aj ďalšie skúmanie, či uplatnené právo je, alebo nie je, premlčané aj v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkou premlčania v odôvodnení rozhodnutia.
19. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobkyne dodáva, že z hľadiska ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Začiatok subjektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti poslednej splátky pri likvidácii poskytnutého úveru pod č. 5003849 dňa 20.10.2009 (daný prípad) ako je to pri začiatku objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. V prejednávanom prípade iný výsledok rozhodnutia nemožno vyvodiť ani pri aplikácii rozhodnutia NS SR zo dňa 16.01.2013 č. k. 6M Cdo 9/2012, na ktoré žalobkyňa poukazuje v odvolaní, podľa ktorého „kým rešpektovanie princípu neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (podnikateľa) treba vyžadovať v čo najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu.“
20. Ako je vyššie uvedené, okresný súd založil svoje rozhodnutie jednoznačne na preukázanej skutočnosti o uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia s odkazom na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd nezaoberal plynutím dvojročnej subjektívnej lehoty, ani objektívnej desaťročnej lehoty (čo namieta žalobkyňa v odvolaní) neznamená, že jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu treba považovať za nie náležite odôvodnené. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a aj odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa § 220 CSP. Rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, súd správne právne vec posúdil a v rozhodnutí poukázal na rozhodujúce skutočnosti, na ktorých je založené jeho rozhodnutie.
21. Odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti z hľadiska aplikácie právnej normy ust. § 107 Občianskeho zákonníka upravujúcej premlčanie nároku na bezdôvodné obohatenie v 10- ročnej objektívnej premlčacej lehote sa vyžaduje preukázanie úmyslu žalovaného, vedomého alebo nevedomého porušenia práva konkrétnou osobou uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere, nemôže byť nejednoznačné, diskutabilné a akokoľvek pochybné, úmysel v konkrétnom prípade musí byť jednoznačne preukázaný. Úmysel nemožno mať za preukázaný iba zo samej skutočnosti, že žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov a tak mu nepochybne majú byť známe zákonné pravidlá poskytovania úverov, obligatórnych náležitostí zmluvy o úveroch. Podmienka pre uplatnenie 10 ročnej premlčacej lehoty nie je splnená v prípade absencie zákonom stanovených náležitostí v zmluve a len z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že dodávateľ mal úmysel obohatiť sa voči spotrebiteľovi.
22. Žalobkyňa spochybnila procesný postup okresného súdu, že súd nevyhovel požiadavke odročiť pojednávanie vytýčené na 11.03.2014 a ospravedlniť neúčasť žalobkyne a JUDr. Andreja Cifru ako jej právneho zástupcu na tomto pojednávaní, súd vec prejednal a rozhodol, hoci JUDr. Andrej Cifra elektronicky doručil súdu dňa 07.03.2014 plnú moc žalobkyne a požiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti žalobkyne a právneho zástupcu na tomto pojednávaní. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v konaní pôvodne zastúpená Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 (plná moc zo dňa 13.11.2013), až následne splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta JUDr. Andreja Cifru (podpis žalobkyne zo dňa 12.02.2014, podpis splnomocneného advokáta, že splnomocnenie prijíma je zo dňa 06.03.2014). Doručením splnomocnenia udeleného Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, došlo k odvolaniu predchádzajúceho splnomocnenia udeleného Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, žalobkyňa však nedoručila spolu so splnomocnením aj odvolanie splnomocnenia udeleného predchádzajúcemu zástupcovi. V zmysle ust § 24, § 25 O. s. p. účastník konania môže mať viac zástupcov len ak sa jedná o advokáta. V danom prípade išlo o situáciu (inú), žalobkyňa bola zastúpená občianskym združením, a neskôr advokátom. Potom možno súhlasiť s názorom žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k odvolaniu, že neboli splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania vytýčeného na deň 11.03.2014 a okresný súd v konaní pokračoval, vec prejednal a na pojednávaní konanom dňa 11.03.2014 vo veci rozhodol. Aj v písomnom vyhotovení rozsudku v záhlaví uviedol právneho zástupcu žalobkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a tomuto zástupcovi doručoval a doručil rozsudok okresného súdu. Následne okresný súd doručil rozsudok aj splnomocnenému advokátovi žalobkyne JUDr. Andrejovi Cifrovi, na základe opravy záhlavia písomného vyhotovenia rozhodnutia - rozsudku zo dňa 11.03.2014 (oprava zo dňa 30.06.2016).
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).