Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-162-2017.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/162/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa E. R., O.. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov : matka C.. X. R., Z., O.. XX.X.XXXX, bytom L. X, M., zastúpená JUDr. Jozef Adamovský, advokát so sídlom Žižkova 6, Košice a otec C.. E. R., O.. XX.X.XXXX, bytom P. X, Č., zastúpený JUDr. Attila Képes, advokát so sídlom Rožňavská 8, Moldava nad Bodvou, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto
rozhodol:
I. Konanie o zverenie mal. E. R.F., O.. XX.X.XXXX a úpravu styku z a s t a v u j e.
II. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledujúcom znení:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. R., O.. XX.X.XXXX sumou 257 Eur mesačne od 27.6.2017 do 31.1.2018.
III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 27.6.2017 do 31.1.2018 vo výške 1.800 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2017 žiadala, aby schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej by bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 257 Eur mesačne od 27.6.2017 do 31.1.2018. Dlžné výživné vo výške 1.800 Eur by otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky navrhuje zastaviť z dôvodu, že vo veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 9P/174/2017 došlo k rozhodnutiu súdu a manželstvo účastníkov bolo rozvedené, maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky.
2. Otec s návrhom na schválenie rodičovskej dohody súhlasil.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol schváliť rodičovskú dohodu.
4. Z výpovede matky súd zistil, že dňa 7.6.2017 podala návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 9P/174/2017. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 9P/174/2017 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 350 Eur mesačne a sumou 50 Eur mesačne na sporiaci účet.
5. Matka ďalej uviedla, že po narodení maloletého dieťaťa napriek jej úpenlivej snahe otec neprejavoval reálny záujem o rodinu a rodinný život a jeho práca bola pre neho naďalej na prvom mieste. S otcom dieťaťa sa dohodla na návrate rodiny do Košíc v období troch rokov maloletej vzhľadom na jej nástup do materskej školy. Zároveň dúfala, že keď otec po návrate do Košíc zmení zamestnanie, tak začnú viesť rodinný život, kde bude mať rodina prioritné postavenie. Za týmto účelom si kúpili pozemok v obci Čečejovce, na ktorom si postavili rodinný dom, do ktorého sa nasťahovali na jar v roku 2010. Otec maloletej však aj naďalej zostal pracovať u svojho dovtedajšieho zamestnanie v Tornali, kde cez týždeň býval v služobnom byte zamestnávateľa a domov k rodine do Čečejoviec chodieval v podstate len na víkendy a sviatky. Od obdobia 11.8.2010 t.j. po ukončení materskej, resp. rodičovskej dovolenky začala matka pracovať v Košiciach a maloletá od septembra 2010 navštevovať materskú školu v Košiciach. Matka sa o maloletú starala počas pracovného týždňa v podstate sama a s otcom dieťaťa trávili spolu len víkendy a sviatky. Matka sa následne v októbri 2011 presťahovala s dcérou do Košíc a to s ohľadom na jej zamestnanie, ktoré bolo v Košiciach a tiež na rozsiahle mimoškolské záujmové aktivity u maloletej, ktoré by nebolo možné realizovať ak by bývali v Čečejovciach. Matka sa snažila nefungujúce spolužitie a manželstvo zachrániť. Opakovane otca dieťaťa vyzývala k spoločnej návšteve psychológa alebo k návšteve manželskej poradne, ktorý však deťom návrhy odmietol.
6. Matka uviedla, že žijú od októbra 2011 v samostatných domácnostiach a otec len čiastočne prispieval na výživu maloletej.
7. Matka pracovala v spoločnosti F. F..E..D.. V. s priemerným mesačným príjmom v rozmedzí 900 Eur
- 1.000 Eur netto.
8. Maloletá v čase podania návrhu navštevovala školu pre mimoriadne nadané deti a má množstvo mimoškolských aktivít. Maloletá tiež trpí astmou, alergiami na perie a roztoče a predovšetkým histamínovou alergiou, čo si vyžaduje značne zvýšené výdavky na lieky a špeciálne stravovanie. Maloletá má problémy so zrakom, čo si u nej vyžaduje výmenu okuliarov až 2x v priebehu kalendárneho roka. Matka uviedla výdavky na maloletú nasledovné: strava doma 100 Eur, podiel na bývaní 90 Eur, MHD 9,13 Eur, lieky 50 Eur, poplatky u lekára 5,40 Eur, školské poplatky 10 Eur, strava v škole 21 Eur, družina 9 Eur, škola v prírode 15 Eur, učebnice 3,33 Eur, telesná výchova 3 Eur, výtvarná výchova 5,80 Eur, knihy 8 Eur, oblečenie, obuv 100 Eur, okuliare 40 Eur, jazdenie na koni 52 Eur, jazdecká výbava 11 Eur, letný tábor jazdecký denný 12 Eur, letný tábor jazdecký týždenný 29 Eur, klavír ZUŠ 20 Eur, klavír samostatný nástroj 11 Eur, tanečná 12 Eur, tanečný úbor a DVD 8 Eur, sústredenie 10 Eur, plávanie 10 Eur, bicykel 10 Eur, letná dovolenka 60 Eur, lyžiarska výbava 10 Eur, lyžovačka 50 Eur, hračky 10 Eur, kino 10 Eur, mobilný telefón 5 Eur, počítač 8 Eur, masáž 9 Eur, vreckové 10 Eur, sporenie 5 Eur.
9. Matkine mesačné výdavky sú nasledovné: podiel na bývaní 100 Eur, elektrina 15 Eur, internet 10 Eur, strava 100 Eur, lieky 10 Eur, oblečenie a obuv 95 Eur, drogéria 15 Eur, kozmetika 7 Eur, náklady na automobil 120 Eur, mobil 30 Eur, fitnes 30 Eur, francúzština 80 Eur, dovolenka letná, zimná a lyžovačka 200 Eur.
10. Otec maloletej prispieva na výživu a ostatné výdavky maloletej v nasledovnej výške: školné, poistenie ZRPŠ 10 Eur, družina 9 Eur, školská jedáleň 21 Eur, oblečenie 10 Eur, jazdenie na koni 26 Eur, jazdecký tábor denný 12 Eur, angličtina 2 Eur, klavír, ZUŠ 20 Eur, tanečná 12 Eur, sústredenie tanečná 10 Eur, plávanie 5 Eur, hračky 3 Eur, sporenie 5 Eur.
11. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že na maloleté dieťa prispieval nasledovne: bicykel 400 Eur, kurz klavír rok 2016 a 2017 - 132 Eur, kurz tanečná kalendárny rok 2016/2017 spolu 160 Eur, okuliare 2017 - 125 Eur, počítač 1.169 Eur, škola, družina kalendárny rok 2016/2017 v hodnote 110 Eur, škola 2016/2017 v hodnote 182 Eur, sporenie pre maloletú za rok 2016 a 2017 spolu vo výške 192 Eur, plánovaný pobyt v tábore 181 Eur, jazda na koni v hodnote 24 Eur, ZRPŠ v hodnote 40 Eur. Pri pôrode maloletej jej založil životnú poistku v hodnote 3.400 Eur. Z vlastného účtu otec uhradil 3.300 Eur.
12. Otcove výdavky sú nasledovné : strava cca 500 Eur v Dánsku, lieky 15 Eur, elektrina 36 Eur, plyn a voda TV 55 Eur, mobil, internet 28 Eur, Magio SAT 13,99 Eur, oblečenie 30 Eur, úver na bývanie 517,40 Eur, dom, réžia 600 Eur, dom, poistka 80 Eur, pozemok, réžia 150 Eur, daň, odpad 154,50 Eur, splátka auto 206,99 Eur, auto poistka 609,95 Eur, auto réžia 72 Eur, životná poistka 62,75 Eur, pohonné hmoty
100 Eur, sporenie 50 Eur, dovolenka s dcérou 1.200 Eur, sporenie dcére 49,69 Eur štvrťročne, vreckové dcére 10 Eur, časopisy dcére 5 Eur.
13. Otec uviedol, že od júla 2017, októbra 2017 bol evidovaný na úrade práce, keďže bol nezamestnaný a jeho bývalým zamestnávateľom bola spoločnosť R. X F..E..D... Otec odo dňa 1.10.2017 je zamestnaný v obchodnej spoločnosti W. F..E..D.. s mesačnou hrubou mzdou 1.500 Eur.
14. Matka, otec predložili listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa a ostatné výdavky.
15. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
22. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
24. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
25. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
26. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 257 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloleté dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca,
na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
27. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 257 Eur mesačne je primerané.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne výživného a dlžného výživného, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
29. Dlžné výživné vo výške 1.800 Eur za obdobie od 27.6.2017 do 31.1.2018 je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery.
30. Konanie v časti o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky zastavil, nakoľko v konaní o rozvod manželstva na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 9P/174/2017 bolo vo veci rozhodnuté.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.