Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: Q., F.. XX.XX.XXXX I. A., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, O.. W. E., Š. Z. J. S., T. E.O. - A. XXX, právne zastúpenej Podhorský & Partners, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom W.Á. XX, T. a otca, M. E., T. J. XXX, právne zastúpeného JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou so sídlom E. X, T., o návrhu matky na zúženie rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na rozšírenie rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi takto

rozhodol:

I. Návrh matky na zúženie styku otca s maloletými deťmi A. I. Q. E. s a z a m i e t a.

II. Otec m á p r á v o stretávať sa s maloletými deťmi A. I. Q. E. každý párny týždeň od piatku od 08.00 hod do nedele do 18.00 hod a každý nepárny týždeň od stredy od 08.00 hod do štvrtku do 18.00 hod.

III. Matka j e p o v i n n á pripraviť a odovzdať maloleté deti v stanovenom čase otcovi v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú.

IV. Otec j e p o v i n n ý odovzdať maloleté deti matke v stanovenom čase v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú.

V. Počas sviatkov a prázdnin s i rodičia o d o v z d a j ú a p r e v e z m ú maloleté deti pred školským zariadením, ktoré maloleté deti navštevujú.

VI. Týmto s a v časti úpravy styku z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/103/2011-584 zo dňa 25.06.2014.

VII. O trovách konania štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka detí svojím návrhom, doručeným súdu dňa 15.10.2014, žiadala, aby súd rozhodol o zákaze styku otca s maloletými deťmi. V návrhu uviedla, že na základe rodičovskej dohody schválenej súdom sp. zn. 26P/103/2011 zo dňa 25.06.2014 je otec oprávnený stretávať sa s deťmi každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod, každý párny týždeň od piatku v čase od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod. Následne neodkladným opatrením bol predbežne upravený styk otca s deťmi tak, že otec má právo stýkať sa s deťmi každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod do 18.00

hod a každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. Matka ďalej uviedla, že od poslednej dohody o styku otca nastala zásadná zmena okolností a preto žiada, aby súd styk otca s deťmi zakázal. Ako dôvody zákazu styku otca s deťmi uviedla, že od presne nezistenej doby, zrejme však najneskôr od júna 2014 počas návštev detí u svojho otca, ich tento podľa ich vyjadrení opakovane pohlavne zneužíval. Matka k tomuto záveru došla na základe vyjadrení detí, ktoré o týchto skúsenostiach rozprávali spontánne, samostatne, bez pobádania alebo navádzania matkou. Dokonca na bábike ukázali pohyby, ktoré na nich mal vykonávať otec. U maloletej Q. psychologička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Nové Mesto nad Váhom pozorovala zvýšenú úzkostnosť sprevádzanú trasom rúk, nesmelosť v sociálnom kontakte, opakovane nechuť a nevôľu odísť k otcovi, odmietanie odísť na dlhý čas, ktoré dieťa spontánne vnášalo do hry i neriadeného rozhovoru. Psychologička na základe posúdenia odporúčala okrem iného zverenie maloletej do starostlivosti matke a zmeniť spoločný čas dieťaťa s otcom, pričom treba vziať do úvahy riziko ohrozenia dobrého duševného vývinu dieťaťa. Keďže z vyjadrení detí vyplýva, že ich otec zrejme sexuálne zneužíva, matka na neho v tejto veci dňa 09.10.2014 podala trestné oznámenie.

2. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k návrhu matky na zákaz jeho styku s maloletými deťmi uviedol, že návrh matky a tvrdenia matky v ňom uvádzané považuje za nehorázne, nemorálne, absolútne nepravdivé a nepreukázateľné lži a klamstvá matky, ktorými prekročila akékoľvek hranice únosnosti, morálky a slušnosti. Zároveň uvedené tvrdenia matky svedčia o tom, že na jej strane sú jednoznačne prítomné všetky znaky tzv. „programujúceho rodiča“, ktorý u detí vytvára, resp. vytvoril syndróm zavrhnutia (odcudzenia rodiča) a z neho tzv. zavrhnutého otca. Matkou uvádzané lživé obvinenia kategoricky a rezolútne odmieta, nezakladajú sa na pravde a nemajú žiaden reálny základ. Otec deklaroval, že v žiadnom prípade sa teda nikdy žiadnej z jeho dcérok nedotýkal so sexuálnym zámerom, dokonca nikdy pri ňom neboli dcéry, keď bol nahý. Matka svojím správaním sa snaží deti ovplyvňovať, stresuje ich a zneisťuje, čím vytvorila základ pre ich psychické problémy. Obe deti matka neustále manipuluje proti nemu, navádza ich na klamstvá, rozširuje o otcovi nepravdy, citovo deti vydiera a potláča, či bráni ich pozitívnemu vzťahu k otcovi. Ďalej otec uviedol, že matka sa dlhodobo vôbec nesnaží deti vychovávať k úcte voči druhému rodičovi, žiadnym spôsobom jeho styk s deťmi neuľahčuje, nevytvára priaznivé podmienky pri preberaní detí otcom, tieto pripravuje na ich stretnutia v negatívnom zmysle, odrádza deti od ich stretnutia a vystavuje deti stresovým situáciám pri ich preberaní, spôsobeným jej správaním a správaním sa jej rodinných príslušníkov. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby súd návrh matky zamietol.

3. Otec detí naopak svojím návrhom predneseným na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 žiadal o rozšírenie rozsahu úpravy jeho styku s deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od stredy od 08.00 hod do piatku do 08.00 hod a každý párny týždeň od piatku od 08.00 hod do pondelka do 08.00 hod s tým, že deti si budú s matkou odovzdávať v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a to aj počas sviatkov a prázdnin.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 12.06.2017, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/241/2014-413, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/47/2017-747, obsah znaleckého posudku číslo 4/2017 vypracovaného znalcom z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých Mgr. Karolom Zabákom, vyjadrenie otca k pojednávaniu dňa 09.01.2018, vyjadrenie matky k vyjadreniu otca k pojednávaniu dňa 09.01.2018, správu z diagnostického psychologického vyšetrenia Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.10.2017 a zo dňa 05.04.2018, ako aj obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/241/2014.

5. Takto bolo súdom zistené, že maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/161/2010-164 zo dňa 22.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/179/2011-278 zo dňa 17.08.2011 rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom a zároveň bol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Styk otca s maloletými deťmi bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/103/2011-584 zo dňa 25.06.2014, kde na základe rodičovskej dohody je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod do štvrtka do 18.00 hod, každý párny týždeň od piatku v čase od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec je zaviazaný každý nepárny štvrtok doviesť maloleté deti o 08.00 hod do školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú. Tento záväzok otca neplatí, pokiaľ bude školské

zariadenie zatvorené. Otec si deti prevezme v stredu o 15.00 hod, vo štvrtok o 15.00 hod a v piatok o 15.00 hod v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. Otec maloleté deti odovzdá matke v nedeľu o 18.00 hod a vo štvrtok o 18.00 hod v mieste bydliska matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2014.

6. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/241/2014-77 zo dňa 03.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/90/2014-131 zo dňa 13.01.2015 nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého otec detí má, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zákaze styku, právo stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté deti v čase umiestnenia maloletých detí do školského zariadenia vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a v čase, keď deti nie sú umiestnené v školskom zariadení, v mieste bydliska matky a odovzdá ich matke v mieste jej bydliska. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2015. Dôvodom nariadenia uvedené neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že existovalo podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí ich otcom, pričom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odborom kriminálnej polície Trenčín bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania na základe podaného trestného oznámenia matkou detí.

7. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/241/2014-413 zo dňa 14.07.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/47/2017-747 zo dňa 20.10.2017 v celom rozsahu zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/241/2014-77 zo dňa 03.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/90/2014-131 zo dňa 13.01.2015 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2017. Dôvodom zrušenia uvedeného rozhodnutia, ktorým bol zúžený rozsah styku otca s maloletými deťmi, bola tá skutočnosť, že sa nepreukázalo sexuálne zneužívanie detí zo strany ich otca a trestné konanie bolo zastavené, čím jednoznačne pominuli dôvody, pre ktoré bolo citované rozhodnutie vydané. Na základe uvedených skutočností je teda otec detí v súčasnosti oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v rozsahu určenom v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 26P/103/2011-584 zo dňa 25.06.2014.

8. Matka detí na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 upravila petit svojho návrhu tak, že žiada, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny týždeň v stredu v čase od 12.30 hod do 15.00 hod a každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti v čase ich umiestnenia do školského zariadenia vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a v čase, keď deti nie sú v školskom zariadení, v mieste bydliska matky a odovzdá ich matke v mieste jej bydliska. Matka svoj návrh zmenila s odôvodnením, že si je vedomá toho, že jej pôvodný návrh by zrejme neobstál, a ňou navrhovaná úprava kopíruje vtedajší stav a s ohľadom na stav detí a na ich vnútornú pohodu je presvedčená o tom, že takého riešenie je najlepšie pre všetkých. Matka ďalej uviedla, že maloleté berú stretávanie sa s otcom ako povinnosť a stav, kedy nemusia u otca prespávať, je pre nich prospešný, pretože vedia, že sa vrátia večer domov a majú istotu, že spia doma. Vyjadrili sa, že nechcú u otca spať. Podľa vyjadrenia matky by bola najlepšia úprava styku detí s otcom bez prespávania u otca. Deti nemajú problém vyjadriť svoj názor pred matkou, ale pred otcom tento strach majú. Na pojednávaní konanom 10.04.2018 matka detí trvala na doplnení dokazovania sledovaním detí terapeutickou dlhodobejšou liečbou u odborníka. Matka ďalej poukázala na to, že sa podľa správy z diagnostického a psychologického vyšetrenia z októbra 2017, odborníčka Mgr. D. R. po opakovaných stretnutiach odporúča nateraz nemeniť doterajšie podmienky a ponechať formu stretávania sa stredu poobede a každý druhý víkend bez prespatia. Toto je záujem detí, ktorý je podľa práva nutné zohľadniť. Matka teda trvala na zúžení styku otca s maloletými deťmi v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, teda bez prespatia detí u otca. Matka uviedla, že dievčatá stále navštevujú psychologičku Mgr. R., stretnutia sa opakujú. Všetko čo matka robí, robí v súlade s názormi maloletých detí. Možno bolo zastavené trestné stíhanie, ale matka verí svojím deťom, vie, čo jej povedali a vie, čo aj hovoria. Deti majú k uvedenej psychologičke dôveru, majú k nej vytvorený vzťah, pomáha im zvládať krízové situácie a matka chce, aby súd na toto bral ohľad, pretože sa tu hája záujmy detí a nie záujmy rodičov. Ďalej matka poukázala na to, že otec už o 08.00 hod ráno je v práci, tak nevie, ako si chce maloleté preberať. A pokiaľ ide o preberanie detí v škole, matka apelovala na súd, aby deťom nebral rodinné prostredie, ktoré je ich istota. Matka ďalej poukázala na to, že stretnutia detí u Mgr. R. sa realizujú bez jej prítomnosti a sú bezplatné. Takže argument otca, že jej posudky sú na

mieru a zaplatené, je vylúčený. Rovnako ani súdom ustanovený znalec Mgr. W. nie je odborník na oblasť sexuálneho zneužívania. Matka ďalej apelovala na to, že napriek tomu, že trestné konanie bolo zastavené a neexistuje žiaden priamy dôkaz, to ešte neznamená, že k sexuálnemu zneužívaniu detí zo strany otca nedošlo alebo nemohlo dôjsť. Právom záverečnej reči matka uviedla, že chce podčiarknuť, že je za to, aby bol hájený najlepší záujem detí a blaho detí, resp. že tu nejde o výkon vlastných práv ako rodiča, a teda uplatňovanie si svojich práv v súdnom konaní bez ohľadu na ďalšie aspekty konania. Jej cieľom bola a je ochrana a najlepší záujem detí, a preto má za to, že na svojom návrhu na zúženie styku trvá a má za to, že v súčasnosti je to v najlepšom záujme detí.

9. Otec detí na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 uviedol, že nevidí dôvod na zúženie jeho styku s maloletými deťmi, pretože daný stav, aký bol v tom čase, bol vyvolaný len falošnými obvineniami matky. Nakoľko neboli v trestnom konaní preukázané tvrdenia matky o sexuálnom zneužívaní detí ich otcom, trestné konanie bolo zastavené, nie je dôvod na to, aby došlo k zúženiu rozsahu jeho styku s dcérami. Vzhľadom k tomu, že deti začali navštevovať školské zariadenie, nie je dôvod na realizovanie pôvodnej úpravy styku v zmysle rozsudku č. k. 26P/103/2011-584 zo dňa 25.06.2014. Deti teda nevyžadujú pobyt v popoludňajších hodinách v škole a zároveň samotné maloleté deti si pýtajú viac času stráveného s otcom. Otec detí žije v rodinnom dome, ktorý mu patrí do vlastníctva, deti tam majú samostatnú izbu. Pokiaľ ide o prespávanie detí, tieto sa nikdy na toto nesťažovali. Aj v tom čase (zúženého styku bez prespávania) sa deti domáhajú, či môžu u neho ostať. Dokonca chceli dcéry prespať u otcovej sestry, čo brali ako dobrodružstvo. Otec vyjadril názor, že matka deti voči nemu nabáda a vyvoláva u nich syndróm zavrhnutého rodiča. Otec ďalej uviedol, že s deťmi chodí na výlety, či bicyklovať sa. Tiež sa s nimi riadne pripravuje na vyučovanie a nemá problém sa o dcéry postarať, ovláda domáce práce. Deti mu nikdy nepovedali, že chcú ísť od neho domov, práve naopak. Na pojednávaní dňa 10.04.2018 otec uviedol, že návrh matky na doplnenie dokazovania sledovaním detí terapeutickou dlhodobejšou liečbou u odborníka, žiada zamietnuť, pretože podľa jeho názoru je nadbytočný, a to vzhľadom k rozsiahlemu dokazovaniu jednak v rámci trestného konania, ale aj v rámci prebiehajúceho civilného konania, znaleckého dokazovania a jeho výsledky. Otec trval na miernom rozšírení jeho stretávania sa s deťmi, a to každý nepárny týždeň od stredy od 08.00 hod do piatku 08.00 hod a každý párny týždeň od piatku 08.00 hod do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 08.00 hod s tým, aby si s matkou deti odovzdávali v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú. A to aj v prípade sviatkov a prázdnin z dôvodu, aby si deti odovzdávali na neutrálnej pôde bez ingerencie rodinných príslušníkov matky, čím jednak v záujme detí budú odstránené stresujúce vplyvy okolia pri preberaní. Otec uviedol, že má za to, že matkou navrhované zúženie jeho styku s deťmi, nie je v ich záujme, čo nakoniec potvrdil aj znalec v znaleckom posudku, ale je výlučne len v záujme matky, ktorá sa fakticky už 8 rokov snaží o zamedzenie alebo minimalizáciu stretávania sa otca s maloletými deťmi. Otec žiadal, aby súd, pokiaľ by nezistil dôvody pre rozšírenie jeho styku s deťmi, iba zamietol návrh matky, a tým teda ponechal pôvodnú úpravu jeho stretávania sa s deťmi, i keď je toho názoru, že pre maloleté deti je prospešné rozšírenie ich stretávania sa. Otec k osobe Mgr. R., psychologičky, ktorú navštevujú maloleté deti, uviedol, že ide o osobu, ktorá nie je spôsobilá posudzovať jednak údajné sexuálne zneužívanie a následne, keďže bola a je priamo platená matkou, má za to, že aj jej vyjadrenia a správy sú podávané v duchu želania matky. Inak, aby táto psychologička naozaj chcela zistiť, aký je vzťah medzi deťmi a otcom, s najväčšou pravdepodobnosťou by na niektoré sedenia prizvala aj otca, aby si overila ich vzájomný vzťah a opakovane nevychádzala iba z tvrdení matky detí. Preto má otec za to, že tieto konzultácie zrejme prebiehajú od roku 2014, ale matka o nich neinformovala ani súd ani znalca, a potom takéto konanie matky považuje výslovne za účelovo vytvorený dôkaz predložený súdu tesne pred vydaním rozhodnutia v snahe ovplyvniť úsudok súdu o veci. K preberaniu detí o 08.00 hod ráno otec uviedol, že dva celé dni je doma a ten styk navrhol s prihliadnutím na možnosti a plnenie svojich pracovných povinností. Takže navrhol, aby mal právo stretávať sa s deťmi každý párny týždeň od piatku od 08.00 hod do nedele do 18.00 hod a každý nepárny týždeň od stredy od 08.00 hod do štvrtku do 18.00 hod, aby sa deti mohli do školy pripravovať u matky. Preberanie a odovzdávanie detí navrhol uskutočňovať pred ich školským zariadením, čo nemajú ďaleko od domu. Otec ďalej poukázal na to, že Mgr. R. matka s deťmi navštívila v septembri 2014. V tom čase otec s psychologičkou komunikoval a vtedy mu povedala, že by bolo vhodné, aby sa s ním stretla, čo sa však doposiaľ nestalo. Uvedená psychologička je odborníčka pre školské psychologické poradenstvo. Právom záverečnej reči otec uviedol, že má za to, že návrh matky a vôbec jej správanie za dobu od narodenia detí, je jasným prípadom bezbrehého a absolútneho zneužívania rodičovských práv s cieľom vytesniť otca detí z ich života. Návrh matky v žiadnom prípade nemožno považovať za návrh, ktorý by bol v záujme maloletých detí, ale naopak je v záujme matky a jej rodiny, oberá deti o možnosť byť s otcom, byť vychovávané z jeho strany, čo môže spôsobiť, ak už nespôsobil možné psychické poruchy

u detí. Otec trval na svojom návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletými deťmi, ktorý návrh je jediný v súlade nielen so zákonom, ale jednoznačne z ľudského hľadiska aj so záujmami maloletých detí.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že zúženie styku detí s otcom ako navrhuje matka, nie je v záujme detí. Deti majú právo na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi. Opatrovník navrhol, aby sa deti stretávali s otcom každý párny týždeň od piatku od 14.00 hod do nedele do 16.00 hod s prespaním, počas nepárneho týždňa dva dni v týždni, kedy sa rodičia dohodnú, od 14.00 hod do 18.00 hod, pričom deti si budú rodičia odovzdávať v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú. A to aj vzhľadom k tomu, že deti už navštevujú školské zariadenie a ako uviedol znalec, je vhodné, aby sa na príprave detí do školy podieľala jedna stála osoba.

11. Zo záverov znaleckého posudku číslo 4/2017 vypracovaného znalcom z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých Mgr. P. W. vyplynulo, že otec má k deťom citovo blízky vzťah, bol vždy trvalý, hoci sa nemohol deťom venovať pre rôzne prekážky s matkou dieťaťa a jeho úraz. K obom deťom otec pristupuje s rovnakým záujmom, rešpektujúc ich odlišnosti, záujmy a potreby. Matka má k deťom autenticky a citovo pevný vzťah. Obe deti dostatočne rozvíja po citovej, sociálnej, intelektuálnej i morálnej stránke. Venuje sa rozvíjaniu ich osobností a záujmov. Matka detí rozlišuje odlišné povahy svojich detí, vytvára pre deti pocit bezpečia a deti sú jej primárnym záujmom v živote. Maloletá Q. má k matke veľmi blízky autentický vzťah. Matka je pre maloletú primárna vzťahová osoba a maloletá sa v jej blízkosti cíti bezpečne a dôverne. Otca maloletá vníma ako bezpečnú osobu a rešpektuje ho, má však zábrany a mierny odstup pre konfliktný vzťah matky k otcovi. Otec je k maloletej autoritatívnejší. Otcove ani matkine výchovné či citové interakcie s maloletou nevybočujú z normy, vyžadujú si však korekciu a spoločný postup. Intenzita vzťahu k otcovi je priemerná, skôr neutrálna, pre chýbanie bohatších zážitkov s ním. Pokiaľ ide o maloletú A., otec v jej doterajšom vývine je menej citovo zastúpený ako matka. Dieťa ho má zvnútorneného ako citovo nestálu výchovnú osobu, čo je však ovplyvňované i dlhodobými prekážkami pri styku s deťmi. Otec sa však nesprával neprimerane voči dieťaťu. Jeho styk s maloletou bol poznačený konfliktami s matkou a často malicherným vyžadovaním si vzájomného rešpektu. Pre maloletú je otec bezpečná osoba, strach z domácnosti otca je skôr sprostredkovaný strachom matky z jej konfliktov s otcom detí. Maloletá je menej sebaistá a potrebuje povzbudenie zo strany matky, usiluje sa plniť jej očakávania. Matka detí má tendenciu k zjednodušenému vysvetľovaniu potrieb detí vo vzťahu k ich otcovi, zveličene anticipuje možné ohrozenie pre seba a svoje deti a dlhodobo súperí s otcom o určenie styku. Nepodporuje styk detí s otcom. Otec detí na druhej strane pri rodičovskej frustrácii môže reagovať hnevom a dožadovať sa impulzívne svojich potrieb, čo môže vyvolávať na strane matky obavu. Ani jeden z rodičov nemá významný sklon k agresivite. Ani jeden z rodičov nepodporuje autoritu druhého rodiča. Otec hodnotí výchovu detí zo strany matky a starej matky pozitívne. Matka necháva voľbu na deti a ich záujem o otca. Otcovu výchovu a prístup k deťom však skôr devalvuje. Rodičia detí dokážu spolu komunikovať iba čiastočne prostredníctvom SMS správ a e-mailov. Táto komunikácia je však nedostatočná a skôr konfliktná, vhodné by bolo pre nich spoločné poradenstvo, prípadne mediácia ohľadom výchovy detí. Rodičia nevytvárajú priamo negatívny obraz druhého rodičia u detí. Matka je pre deti primárna citová osoba, deti ešte nemajú vlastné úsudky a preto preberajú skôr postoje matky k otcovi. Súčasné stretnutia s otcom majú pozitívny vplyv na deti. Cez víkend (každý druhý) môžu obe deti stráviť víkend u otca s prespatím. Maloletá Q. má detský strach z prespatia mimo svojho bydliska, pričom tento strach je sprostredkovaný zo strany matky. Pokiaľ u dieťaťa v tomto veku pretrváva takýto strach je potrebné to riešiť u psychológa a nie zákazmi prespatia v domácnosti otca, pokiaľ dieťa nemá negatívnu skúsenosť zo strany otca. Maloletá je vo veku, kedy by mala byť schopná prespať bez osoby rodiča na inom mieste. Maloletá A. je intenzívne viazaná na svoju matku a sestru. Znalec u nej neexploroval konkrétny zážitok z prespania na inom mieste. U maloletej sa môže aktivovať separačná úzkosť. Maloletá by však mala byť autonómna, jej úzkosť môže byť spojená s afektívnym sprievodom a postojom matky k prespaniu detí u otca. Pokiaľ tento stav pretrváva, je potrebné ho riešiť u psychoterapeuta či psychológa a pripraviť plán na postupné odseparovanie sa od nadmernej väzby na matku. Záverom znaleckého posudku znalec odporučil súčasnú úpravu pozmeniť smerom k rozšíreniu styku detí s otcom a angažovania otca i na povinnostiach a záujmových aktivitách detí. Deti by mohli tráviť s otcom každý druhý víkend i s prespaním od piatka popoludnia až do nedele popoludnia do 16.00 hod, aby sa deti po návrate k matke mohli primerane citovo zadaptovať v domácnosti matky a pripraviť sa do školy. Okrem toho by sa otec mohol jedno popoludnie týždenne zúčastňovať ich záujmových aktivít s následným popoludňajším kontaktom s otcom. Ako znalec dodáva, uvedené navrhol vzhľadom na súčasný stav vzťahu detí s rodičmi, ich úrovne vzájomnej spolupráce ako i zrelosti detí a ich vývinových potrieb. Určenie styku je potrebné zosúladiť s ich školou, povinnosťami a záujmami.

12. Znalec Mgr. P. W. na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 uviedol, že znalecký posudok vypracoval s rodičmi ako i deťmi, kde posudzoval zrelosť detí, ich vzťah k rodičom ako aj schopnosť rozvíjať vzťah s jedným či druhým rodičom. Svoje zistenia napísal v závere znaleckého posudku, ktorého sa pridržiava. Od vypracovania znaleckého posudku nie sú mu známe žiadne nové okolnosti, ktoré by viedli k zmenám záverov vyšetrení. Na otázku súdu, či vyšetrovacími metódami, ktoré pri svojej práci a vypracovaní znaleckého posudku používal, zisťoval aj samotný názor maloletých detí na úpravu styku s otcom znalec uviedol, že pri vyšetrení používal štandardné metódy, ktoré boli zamerané na kognitívnu a citovú zrelosť detí, ako aj schopnosť opisovať vlastné prežívanie k sebe navzájom ako i k rodičovským osobám. Takisto sa zameral na prípadné patologické zmeny vo vývine, vzhľadom na skutočnosť, že otec bol v tom čase podozrivý z ich sexuálneho zneužívania. Keďže maloleté deti boli v čase vyšetrenia vo veku konkrétno názorového myslenia, kedy ešte nemajú vytvorené ucelené trvalé názory k sebe ako i k svojím rodičom, ich hodnotenie otca bolo vcelku povrchné, aj vzhľadom na skutočnosť, že s otcom trávili menej času. Vo veľkej miere boli tieto názory detí ovplyvňované prežívaním konfliktu medzi rodičmi, čo znamená, že pokiaľ majú rodičia medzi sebou konfliktný vzťah, pretrváva medzi nimi napätie, zážitkový svet detí v tomto veku sa tzv. rozdelí na zážitkový svet s matkou a s otcom a deti nezdieľajú svoje prežívanie a zážitky, ktoré majú u otca s matkou a opačne. Emocionálny vývin detí sa týmto oneskoruje, ako aj diferencovanie ich prežívania k otcovi a matke. Znalec ďalej uviedol, že u detí nezistil žiadne traumatické zážitky v prípade pocitového znenia, ktoré by mali u otca v čase, keď s nimi trávil čas. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania sa zmenil petit návrhu na zákaz styku, znalec v závere znaleckého posudku navrhol, aby rozsah styku bol realizovaný obdobne ako bol navrhnutý predbežným opatrením, pokiaľ deti majú nejaké aktivity, aby teda otec nebol iba na rekreačné aktivity, ale pomáhal matke a deťom i v prípadných záujmových činnostiach. Vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi znalec zistil, že primárnou a dominantnou osobou, ako aj v intenzite vzťahu je matka, ktorá výrazne ovplyvňuje ich citový kognitívny život. K otázke prespávania detí u otca sa maloletá A. pri znaleckom vyšetrení vyjadrila, že by radšej u otca neprespávala, ale z pohľadu znalca, dieťa v takomto veku už musí byť odseparované od matky. Dieťa neprežíva strach z otca, takisto už musí zvládnuť čas bez matky v rámci tábora, školy v prírode a citová separácia v zmysle predpokladov prespať u jedného rodiča je v tomto veku už nevyhnutná a treba ju podporovať. Nemôže sa uvedené ponechať iba na voltarizmus dieťaťa, pričom samozrejme ho nemožno k tomu násilne tlačiť, ale matka by mala deti viesť k tomu, aby dokázali prespať u otca, a aby podporovala jeho rodičovskú osobu vo výchove detí. Znalec poukázal na to, že v znaleckom posudku nepísal iba vyjadrenia detí, ale aj potreby detí, a to vývinové potreby. Na otázku matky, či metódy, ktoré znalec použil pri vypracovaní posudku, sú metódami, ktoré vedia rozpoznať traumatizujúce zážitky alebo prežité skutočnosti, ktoré môžu byť prípadne hlboko potlačené u tak maloletých detí znalec odpovedal, že žiadna metóda nie je stopercentná. Ale pokiaľ by sa jednalo o vážnu traumatizáciu, tak dieťa v tomto veku už by bolo nutné psychiatricky či psychologicky preliečiť. Malo by vážne psychické problémy i v kontakte s okolitým svetom. Medzi dvojčatami v tomto zmysle však bola privalitná pozícia, navzájom medzi sebou žiarlili o prejavy lásky matky. A. bola tá utiahnutejšia a Q. si pútala pozornosť, bola taká aktívnejšia. Znalec však nezistil, že by to malo súvislosť s prípadnými traumatickými zážitkami zo strany otca. Znalec uviedol, že na to sa nezameriaval, keďže táto vec bola vyšetrovaná. Ak by sa to potvrdilo, tak dnešné konanie by nemalo zmysel. Znalec poukázal na to, že sa zameral najmä na vzťahy, a to vzťahy širokospektrálne videné nie takto do detailov. Na otázku matky, či s ňou znalec súhlasí z dostupnej literatúry, z dosiahnutých informácií, že v odbornej verejnosti panuje názor, že v takýchto prípadoch sa navrhujú, resp. realizujú dlhodobé terapeutické sedenia, ktoré môžu, ale samozrejme nemusia odhaliť prežité traumatizujúce zážitky, znalec uviedol, že s tým môže súhlasiť. Pokiaľ však vie, matka nenavštevovala žiadneho psychológa alebo psychiatra s maloletými deťmi. Keď matka poukázala na vyšetrenie detí psychologičkou Mgr. D. R. v septembri 2014, na to znalec uviedol, že k tomu sa vyjadril v znaleckom posudku, a to tak, že v závere psychologického vyšetrenia nezistil žiadne traumatizujúce zážitky detí. Matka v tom čase vyhľadala psychologičku pre údajné erotizované správanie detí. Treba však rozoznať jednak záujem detí, túžbu v ich veku, poidipálneho komplexu, kedy medzi 4. a 6. rokom sa malé deti snažia si vytvoriť tzv. partnerský vzťah, to znamená k rodičom opačného pohlavia, dievčatá smerom k otcovi a chlapci smerom k matke, čo je prirodzená súčasť vývinu. Tak isto aj záujem o sexuálne záležitosti. Jedná sa však o erotiku negenitálnu, čo je v tomto veku úplne prirodzené. Správu psychologičky, ktorú matka s deťmi v septembri 2014 navštívila, znalec k dispozícii nemal. Ďalej znalec uviedol, že k tejto veci sa vyjadrovať nebude, pretože to nie sú otázky na neho. Samozrejme, keby sa on zameral na sexuálne obťažovanie, toto vyšetrenie sa robí s bábikami alebo náhradnými figúrami, kde sa pozoruje dieťa, ale on sa k záverom znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci nevie vyjadriť. Znalec uviedol, že robí aj znalca v prípadoch sexuálneho obťažovania detí. Znalec ďalej uviedol,

že pokiaľ by zo svojej skúsenosti vedel nájsť indície, že deti majú traumatizujúce zážitky v súvislosti so sexuálnym zneužívaním, určite by tieto indície zisťoval, keby mal na takéto správanie podozrenie, prípadne z pozorovania matky, ako sa deti správajú, alebo z vyšetrenia. Ak by bol toto zistil, bol by sa pýtal matky detí, lebo takéto konanie by malo vplyv aj na správanie sa detí doma. Znalec uviedol, že znaleckej činnosti sa venuje 15 rokov a ročne vypracuje 60 až 70 znaleckých posudkov. Znalec má určite za to, že do určitej miery priamo osoby v domácnosti, v ktorej deti vyrastajú, môžu ovplyvňovať aj prípadnú nechuť detí spať u otca. V tejto súvislosti je potrebné sa pozrieť na to, aká je kognitívna úroveň detí, či dokážu vyjadrovať diferencované názory, či dokážu byť kritické k otcovi alebo k matke, alebo či sú tieto názory v zhode s jedným z rodičov, aby nestratili záujem a lásku matky. Tu sa nemusí jednať o priame ovplyvňovanie dieťaťa rodičom v zmysle naučených vyjadrení, keďže deti v tomto veku do veľkej miery splývajú s prežívaním toho najbližšieho rodiča, v tomto prípade matky a jej nepohoda, hnev alebo konflikty s otcom môžu ovplyvňovať prežívanie strachu pokiaľ sa matka bojí otca, alebo partnera, nepriamo. To znamená, že nie tým spôsobom, že by matka priamo zastrašovala deti druhým rodičom, ale skôr, že je tam potencionálne napätie, ktoré deti v prítomnosti obidvoch rodičov paralyzuje v spontánnosti a k tomu sa rozvíja nezávisle vzťah s jedným či druhým rodičom. Pokiaľ by niektoré z detí malo traumatizujúci zážitok s otcom, táto skutočnosť by sa prejavila nielen v rámci znaleckého vyšetrenia, ale i v rámci celkového doterajšieho vývinu detí. Znalec uviedol, že je za prespávanie detí u otca. Vzhľadom k tomu, že styk detí s otcom sa už dlhšiu dobu nerealizuje, odporúčanie znalca na realizáciu styku tak, aby nedošlo k ujme na právach maloletých detí, je také, že v prvom rade by sa mali stretnúť rodičia, prejaviť dobrú vôľu. Takisto zo strany matky k otcovi je potrebné vytváranie pozitívneho bezpečného obrazu otca detí.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 12.06.2017 vyplýva, že pri šetrení pomerov v domácnosti matky, táto odmietla vykonanie pohovoru kolíznymi opatrovníčkami s maloletými deťmi bez jej prítomnosti a trvala na tom, že pri rozhovore s deťmi bude prítomná. Matka bola usmernená, že pohovor s deťmi sa z dôvodu objektivity realizuje bez prítomnosti rodiča, matka však naďalej trvala na svojom a izbu neopustila. Hneď pri prvej otázke na maloletú, ako sa jej darí v škole, sa táto pozrela na matku, akoby sa chcela uistiť, či má vôbec na otázku reagovať. Z toho dôvodu bol rozhovor s maloletými deťmi ukončený. Otec pri šetrení poukázal na skutočnosť, že deti si chce preberať na neutrálnom mieste z dôvodu predchádzania konfliktom, keď si po deti prichádza do domácnosti matky. Otec poukázal na to, že o deti sa vie postarať. Záverom správy sa uvádza, že prešetrením v domácnosti matky bolo zistené, že táto s deťmi žije v plne vyhovujúcich bytových podmienkach. Matka trvala na zúžení styku otca s deťmi v zmysle neodkladného opatrenia 31P/241/2014-77 zo dňa 03.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/90/2014-131 zo dňa 13.01.2015. V žiadnom prípade nesúhlasila s tým, aby deti v domácnosti otca aj prespávali, pričom uviedla, že urobí pre to všetko. Pri prešetrení pomerov kolízny opatrovník nadobudol dojem, že do starostlivosti maloletých detí a do styku otca s deťmi zasahujú starí rodičia zo strany matky. Kolízny opatrovník sa domnieva, že deti sú príliš vtiahnuté do negatívneho postoja matky a starých rodičov smerom k otcovi, čo vedome alebo nevedome prenášajú na maloleté deti. V domácnosti otca bolo zistené, že tento má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletými deťmi aj s prespatím. Deti jeho domácnosť poznajú, avšak v domácnosti otca neprespávajú. Otec chce a bude trvať na tom, aby deti v jeho domácnosti prespávali, nakoľko ho samé deti prosia, aby u neho mohli zostať dlhšie. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že sa na pojednávaní bude snažiť viesť rodičov k dohode. V prípade, ak k dohode nedôjde, kolízny opatrovník sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného v tejto veci a navrhuje upraviť styk nasledovne: každý párny týždeň od piatku od 14.00 hod, kedy si otec prevezme deti zo školy, po skončení školského vyučovania a nepretržite do nedele do 16.00 hod, počas nepárneho týždňa vždy v stredu a štvrtok v čase od 14.00 hod, kedy si otec deti prevezme v škole, po skončení školského vyučovania a do 18.00 hod. Mimo školského roka kolízny opatrovník navrhol na preberanie a odovzdávanie detí určiť neutrálne miesto, nie domácnosť matky, resp. bydlisko detí.

14. Pokiaľ ide o matkou navrhovaný dôkaz sledovania detí terapeutickou dlhodobejšou liečbou u odborníka z oblasti psychotraumatológie, tento návrh súd zamietol. Zamietnutie tohto návrhu matky na doplnenie dokazovania odporúčal aj kolízny opatrovník, nakoľko tento návrh nie je dôvodný. Trestné konanie bolo zastavené a sexuálne obťažovanie detí otcom nebolo potvrdené. Súd vykonanie uvedeného dôkazu zamietol z toho dôvodu, že počas celého konania matka detí tvrdila, že tieto nechcú prespávať u svojho otca. V rámci vykonaného dokazovania v tomto konaní nebolo preukázané, že deti majú z otca strach. Ani znalec v rámci vykonania znaleckého dokazovania, nepozoroval na deťoch také správanie, z ktorého by sa dalo dedukovať, že by deti mali strach zo svojho otca. Tiež nebol u detí

zistený žiaden stres z toho, že by deti nechceli prespávať v domácnosti otca. Ba naopak, znalec uviedol, že deti sú vo veku, kedy ich matka musí viesť k socializácii a teda k tomu, aby sa snažili aj prirodzene existovať mimo svojho bydliska bez prítomnosti matky a nadväzovať kontakty s inými ľuďmi, čo je v ich veku dôležité. Matkou navrhované vykonanie tohto dôkazu súd považoval za účelové v snahe predĺžiť súdne konanie a zamedziť na čo najdlhšiu dobu stretávaniu sa detí s otcom.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa okrem iného uvádza, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má takýto rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

20. Matka detí svojím návrhom najskôr žiadala zákaz styku otca s maloletými deťmi, neskôr zmenila petit a žiadala zúžiť styk otca s deťmi. Otec detí podal počas konania návrh na rozšírenie úpravy jeho styku s maloletými deťmi. V rámci dokazovania v predmetnej veci súd nariadil znalecké dokazovanie. V rámci znaleckého dokazovania, ako aj z ostatných listinných dôkazov a celkového dokazovania, ktoré počas konania súd vykonal, nebolo zistené a preukázané konanie otca, pre ktoré bolo matkou podané trestné oznámenie. Trestné konanie bolo zastavené. V rámci znaleckého dokazovania ako aj z ostatného dokazovania vyplynulo, že vzťah otca a detí v podstate narušený nie je, skonštatovaný bol veľmi silný výchovný vplyv matky na deti. Deti sú vo veku, kedy sú schopné prezentovať riadne svoj názor, aj v rámci znaleckého dokazovania neboli zistené žiadne závažné okolnosti, v dôsledku ktorých by deti u otca

nemohli prespávať, a teda že by styk otca a maloletých detí mal byť zúžený. Podľa názoru súdu toto by nebolo v záujme maloletých detí. Naopak otec má právo participovať na výchove a starostlivosti o deti, matka si nemôže právo podieľať sa na výchove detí uzurpovať už len z toho titulu, že deti porodila a že jej boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Otec sa nesmie dostávať len do pozície platcu výživného, pretože má aj právo zúčastňovať sa na výchove a výkone starostlivosti o deti, má právo vedieť všetko, čo sa jeho detí týka a má právo aj na to, aby sa stal súčasťou života detí, na čo majú právo aj samotné maloleté deti. Ďalej súd považuje za potrebné skonštatovať, že matka s deťmi navštívila psychologičku v Novom Meste nad Váhom v roku 2014 a následne až v roku 2017, čo súd považoval za účelové. Účelovosť konania matky detí v tomto smere súd vidí v tom, že ak je matka presvedčená, že obe maloleté deti majú od roku 2014 kardinálny problém s ich prespávaním v domácnosti otca, je na mieste otázka, prečo matka v najlepšom záujme detí tento problém neriešila už skôr pravidelnými konzultáciami na odbornom špecializovanom pracovisku. V tomto prípade podľa názoru súdu, nestačilo iba na súde sa domáhať zákazu prípadne obmedzenia styku otca s deťmi. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že matka tieto správy zaobstarala bez súčinnosti s otcom detí, čo otec aj namietal, a teda akékoľvek závery vyslovené psychologičkou tak môžu vyznievať skreslene či neúplne. V rozpore so záujmami maloletých detí je stav, keď napriek úprave styku sa tento styk detí s otcom riadne nerealizuje, kedy sa otec výkonu rozhodnutia domáha na tunajšom súde v konaní spisovej značky 49Em/4/2017. Uvedený stav tak môže mať za následok, že sa u detí prejaví citové ochladnutie k otcovi. Je nesporné, že otec maloletých detí má prirodzený záujem o udržanie citovej väzby s deťmi, pričom možnosť obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí je právo tak rodičov, ako aj právom maloletých detí. Je nesporné, že v detstve sa formuje budúca osobnosť maloletých detí a ich budúce životné postoje, každé dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie svojich rodičov už pohľadom dospelého človeka a toto hodnotenie môže byť značne kritické ku konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho detstvo a môže ovplyvňovať aj vzťahy rodičov a detí aj v dospelosti. Je preto mimoriadne dôležité, aby si túto skutočnosť obidvaja rodičia uvedomili, v závislosti od toho korigovali svoje doterajšie vzájomné vzťahy a čo najskôr začali obaja intenzívne pracovať na zlepšení svojej vzájomnej komunikácie, na svojej schopnosti riešiť veci konštruktívne a nielen deklarovať svoju lásku k deťom, ale túto pretaviť do konkrétnych činov, ktoré budú v záujme ich spoločných detí a ktoré aj maloleté deti budú vnímať pozitívne a budú rady tráviť čas so svojím otcom. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na matku detí. Súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že vzťah medzi rodičmi detí je problémový, nedokážu spolu riadne komunikovať ohľadne maloletých detí (čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku), pričom táto problémovosť sa následne prenáša do vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Maloleté sú takto vystavované psychickému tlaku. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto situácii je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ako partneri sa môžu rozísť, ale ako rodičia budú navždy spojení nerozlučným putom prostredníctvom svojich detí a sú a budú neoddeliteľnou súčasťou ich života. Je preto potrebné, aby obaja rodičia dokázali rozlíšiť rodičovskú a partnerskú rovinu vzťahu s tým, že akékoľvek nezhody medzi nimi by nemali presahovať a komplikovať výkon role rodičovskej, pretože záujem dieťaťa stojí nad všetkými záujmami, vrátane záujmov rodičov. Aj v tomto prípade je jednoznačné, že obe maloleté deti isto citlivo vnímajú „boj“ medzi rodičmi, čo pociťujú či môžu pociťovať ako tlak na svoju osobu. Obaja rodičia svoj návrh odôvodňovali záujmami maloletých detí. Súd sa s týmto tvrdením samozrejme stotožňuje, pričom aj súd mal pri rozhodovaní na zreteli v prvom rade záujem maloletých detí. Súd však v danom prípade postráda aktívny, pozitívny prístup matky detí a jej snahu vytvoriť si v situáciách týkajúcich sa styku otca s deťmi čo najprirodzenejší model správania sa. Maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom jej výchovný vplyv sa prirodzene z uvedeného dôvodu prejavuje na deťoch, lebo matka je s nimi v dennodennom kontakte. Matka je teda ten „mienkotvorný rodič“, ktorý kreuje pohľad dieťaťa na druhého rodiča a je matkinou povinnosťou, aby s maximálnou láskou, trpezlivo a veľmi citlivo pripravila deti na stretnutia s otcom a na prespatie v domácnosti otca. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že v právnych vzťahoch účastníkov má vo vzťahu k maloletým deťom najsilnejšiu emocionálnu pozíciu práve ich matka, ktorá svojou výchovu utvára osobnosti detí. Ona je tým rodičom, ktorý motivuje deti k istému správaniu a práve ona nesie zodpovednosť za upevňovanie a rozvíjanie vzťahov k druhému rodičovi, ktorý má všetky rodičovské práva a povinnosti k dcéram zachované, a to aj napriek trestnému konaniu, ktoré bolo proti nemu vedené, a ktoré bolo zastavené. Práve aktívny a motivujúci prístup matky detí bude v ďalšom období prínosom nielen pre otca detí, ale predovšetkým pre maloleté deti, ktoré nebudú vyrastať ochudobnené o jedného rodiča (ktorého úloha je pri výchove dcér nezastupiteľná), a ktorá bude tiež veľkým prínosom do budúcna do následného vytvárania zdravých partnerských vzťahov maloletých detí, ktoré nebudú negatívne zasiahnuté vytváraním negatívneho obrazu o ich otcovi. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že takto upravený styk bude v čo najlepšom záujme maloletých detí. V podstate i zo strany kolízneho opatrovníka bol prezentovaný názor, že zúženie styku otca s maloletými deťmi nie je v

záujme detí. V poslednom konaní o úprave styku spisovej značky 26P/103/2011 bola schválená dohoda rodičov, od tejto poslednej úpravy styku došlo podľa názoru súdu k zmene pomerov s poukazom na § 26 Zákona o rodine a preto súd za použitia § 25 Zákona o rodine upravil styk v čo najlepšom záujme detí a návrh matky na zúženie tohto styku preto zamietol. Súd má v danej veci po vykonanom dokazovaní za to, že výkon rodičovských práv otca v zmysle tohto rozhodnutia nebude vystavovať maloleté deti negatívnym vplyvom. Nad rámec uvedeného súd opätovne uvádza, že v prvom rade je povinnosťou rodičov naučiť sa vzájomne komunikovať, pretože sa budú stretávať minimálne pri preberaní maloletých detí, a zároveň súd upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho aj ohrozovať na zdravom vývoji. Obe maloleté deti pre svoj zdravý vývoj potrebujú kooperatívny vzťah svojich rodičov, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Je len na rodičoch detí, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté deti také prostredie, v ktorom sa deti budú cítiť bezpečne, v ktorom sa môžu s istotou vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať. Len a len rodičia (bez ohľadu na akékoľvek súdne rozhodnutie) sú zodpovední za to, aby následky hostility v ich vzájomných vzťahov neprenášali na deti a deti nepoužívali ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujmy maloletých detí pred svojimi záujmami a možno sa do budúcna pokúsili, aj s prípadnou možnosťou využitia odbornej pomoci, dospieť k prostrediu, ktoré bude rešpektovať záujmy detí a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.

21. O trovách konania štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením s poukazom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku konkrétna výška týchto trov nebola ustálená, vzhľadom na to, že znalec si ešte vyúčtuje znaleckú odmenu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v troch vyhotoveniach). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona číslo 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona číslo 233/1995 Z. z.).