Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/182/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci obžalovaného Ľ. K., R.. XX.XX.XXXX C. T., trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), psím. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 10. apríla 2018 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: Ľ. K. X. Č. J. V., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. T.X. D. XX, na slobode, zamestnaný, j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. C. Š., R.. XX.XX.XXXX, v období od 21.09.2011 doposiaľ si riadne neplní vyživovaciu povinnosť v T. D. a inde, ktorá mu vyplýva z ust. Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/76/2010 zo dňa 13.07.2010, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na C. k rukám matky S. Š., D. D. XXX, túto riadne neplnil s výnimkou obdobia od 06.12.2011 do 06.03.2012, od 03.12.2012 do 17.06.2014, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde vyživovaciu povinnosť nahlásil, boli mu vykonané zrážky z odmeny na úhradu výživného a dňa 16.09.2014 uhradil sumu 20,- Eur a 19,10 Eur, a s výnimkou úhrad časti výživného obžalovaným a zo strany súdneho exekútora JUDr. Evy Steinerovej počas trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T/182/2014 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona v celkovej výške 2 372,- Eur, pričom od 01.08.2011 je bez stabilného zamestnania, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa neprihlásil ako uchádzač o zamestnanie, pracuje len brigádne, avšak od 07.11.2016 je zamestnaný v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. s pravidelným mesačným príjmom, čím spôsobil dlh na výživnom v sume najmenej 8 561,83 Eur k rukám matky S. Š., hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/79/2011-59 zo dňa 04.07.2011, právoplatným dňa 29.09.2011 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 /tri/ roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á

- povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné vzniknuté voči mal. C. Š., R.. XX.XX.XXXX, vo výške 8 561,83 Eur k rukám matky S. Š. k rukám oprávnenej S. Š., R.. XX.XX.XXXX C. T., D. D. XXX, a k jej rukám včas a riadne platiť bežné výživné.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 610/14/3304 - 9 zo dňa 08.12.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Vo veci vydal súd trestný rozkaz dňa 12.12.2014, ktorým obžalovaného uznal súd za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu za to trest. Po doručení trestného rozkazu dňa 06.06.2016 podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor a tak súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré vykonal vo viacerých dňoch a dňa 10.04.2018 rozhodol vo veci samej. Na hlavné pojednávanie súd predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil prokurátora. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, poškodená a prečítané listinné dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a prejednávanú vec a to najmä rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/76/2010 zo dňa 13.07.2010, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na mal. Viktóriu k rukám matky S. Š., D. D. XX, Trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/79/2011 - 59 zo dňa 04.07.2011, rodný list K.. C. Š., potvrdenie o návšteve školy mal. C. Š., doklady o čiastočných úhradách výživného obžalovaným, návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora JUDr. Evy Šteinerovej dňa 20.10.2010, upovedomenie o začatí exekučného konania Ex 236/2010 súdnym exekútorom JUDr. Evou Šteinerovou, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na poškodenú o poberaní náhradného výživného za roky 2010 a 2013, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného zo dňa 12.08.2014 a 14.08.2014, podľa ktorých obžalovaný nebol v rozhodnom období vo vedený v evidencii uchádzačov zamestnanie a nebol poberateľom dávok v hmotne núdzi, správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Martin zo dňa 16.07.2014 a 18.07.2014, správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce zo dňa 22.07.2014, správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 11.08.2014, aktuálne správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov obžalovaného. Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich procesných právach a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku neurobil žiadne z vyhlásení a preto súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu. Z výpovede obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že majú spolu maloletú dcéru C.Ó. Š.. Rodičovstvo je preukázané rodným listom maloletej, výpoveďami obžalovaného a poškodenej, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/76/2010-16 zo dňa 13.07.2010. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na mal. C., túto si neplní okrem čiastočných úhrad a je zamestnaný. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil predovšetkým z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje výpoveď poškodenej S. Š., z ktorej výpovede pred súdom vyplynulo, že obžalovaný si zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť včas a riadne neplnil od 21.09.2011 a ku dňu hlavného pojednávania dlhuje na výživnom najmenej 8 561,83 Eur, čo je suma

dlžného výživného po odrátaní všetkých čiastkových úhrad výživného, ktoré zaplatil sám obžalovaný, alebo boli vyplatené súdnym exekútorom v rámci exekúcie na vymoženie výživného od obžalovaného. Z výsluchov obžalovaného, poškodenej a doručenky o doručení trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/79/2011-59 zo dňa 04.07.2011, súd ustálil, že vyživovacia povinnosť nebola plnená obžalovaným od 21.09.2011, kedy mu bol doručený citovaný trestný rozkaz, čím nastávajú účinky vyhlásenia rozsudku. Týmto trestným rozkazom bol uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k maloletej C. Š.. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil až doposiaľ, t.j. do 10.04.2018, kedy bol vyhlásený tento odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), a to riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej matky S. Š.. Vyživovacia povinnosť pritom obžalovanému vyplýva z ustanovenia zákona o rodine § 62 a nasl. a vznikla okamihom narodenia dieťaťa. Vyživovacia povinnosť obžalovanému bola deklarovaná tiež vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 4C/76/2010m - 16 zo dňa 13.07.2010, právoplatný dňa 09.08.2010, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na základe súdom schválenej rodičovskej dohody. Súd považuje výšku určeného výživného v sume 150,- Eur mesačne za výživné, ktoré je obžalovaný schopný vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery platiť a zodpovedá veku a potrebám dieťaťa. Obžalovaný je zdravý, netrpí žiadnymi chorobami a súd nezistil u neho žiadne obmedzenie pracovnej schopnosti. Súd preto nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v sledovanom období nebol obžalovaný evidovaný v evidencii nezamestnaných a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Obdobia od 06.12.2011 do 06.03.2012, od 03.12.2012 do 17.06.2014, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, súd vyňal zo sledovaného obdobia, v ktorom dlh vznikol, nakoľko vyživovaciu povinnosť nahlásil si pri nástupe do výkonu trestu nahlásil. Je zrejmé, že obžalovaný v sledovanom období nevyužíval všetky možnosti na získanie stabilných a legálnych zdrojov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. V prípade, ak páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy neposkytuje osobnú starostlivosť, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť minimálne riadnym a včasným uhrádzaním bežného výživného. Tomu je povinný prispôsobiť svoj životný štandard, svoje príjmy a výdavky, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami. V tejto súvislosti súd dáva upriamuje pozornosť na vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že „splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na sebe berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné deti. Obžalovaný ako rodič má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu, než obvyklú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného - svojich synov a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, keďže obžalovaný si neplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vyživovať iného podstatne viac ako dva roky. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, pretože vedel, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť, napriek tomu si túto neplnil, nebol zamestnaný a výživné neplatil ani náhradným spôsobom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.

Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pretože spáchanie skutku nepriznal a neoľutoval. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný. Naposledy pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 17.06.2014. Záznamy v registri trestov a v registri priestupkov vylučujú priznanie poľahčujúcej okolnosti vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona nepriznal vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia, ktoré je za trestný čin druhovo iný ako žalovaný trestný čin. Súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s porobačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, keďže obžalovaný je zamestnaný. Na posilnenie účinkov podmienečného odsúdenia uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe včas a riadne platiť bežné výživné na dcéru k rukám oprávnenej matky. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje dieťa. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.