Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1081-2001.pdf
PDF · 67.77 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1081/2001
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: G. Y., Y., X.XX.XXXX, X.X.XXXX, O. XXXX/XX, Y., vedenej u súdneho exekútora , so sídlom Exekútorského úradu pod sp. zn. EX 372/01, o vymoženie 544,57 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1081/2001 za neprípustnú.
II. Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1081/2001.
III. Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na Okresnom súde Levice sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: G. Y., Y., X.XX.XXXX, X.X.XXXX, O. XXXX/XX, Y., o vymoženie 544,57 eura s príslušenstvom.
2. Povinný zomrel dňa 2.6.2012, pričom dedičské konanie po zosnulom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/408/2012, Dnot 56/2012 zo dňa 12.12.2012 (právoplatné dňa 26.1.2013).
3. Podľa § 243 h ods. 1 veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2017 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
6. Napriek skutočnosti, že povinný zomrel ako nemajetný, exekučný súd nemohol zastaviť toto exekučné konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože v čase začatia tohto exekučného konania tento dôvod zastavenia exekučného konania nebol obsiahnutý v Exekučnom poriadku. Jediným možným dôvodom a zákonným rámcom pre zastavenie tejto exekúcie je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP.
7. Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo pred 1.2.2002.
8. Toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného 30.4.2001. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku(účinného v čase do 31.3.2017), podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinný zomrel bez právneho nástupcu. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2012 došlo k úmrtiu povinného, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
9. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).
10. Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.