Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/239/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. Š., nar. X.X.XXXX, bytom v J., A. Q. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o 270,01 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.3.2017 č.k. 4C/259/2015-55 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 270,01 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku s tým, že povolil žalovanému úhradu dlhu v splátkach po 20,-eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca od 1.4.2017 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol po vykonanom dokazovaní aplikáciou ust. § 559 ods. 1,2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a nar. vlády č. 409/2007 Z.z. keď dospel k záveru, že pokiaľ žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie 270,01 eur titulom uhradenia ceny dodaného plynu, jeho nárok je opodstatnený. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť aj úroky z omeškania bližšie vyčíslené vo výroku napadnutého rozsudku.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol v konaní úspešným.

4. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi neprizná nárok na náhradu trov konania, alebo v napadnutom výroku rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania pominul aplikáciu ust. § 257 C.s.p., aj keď v danom prípade sociálnu situáciu na strane žalovaného možno považovať za dôvod, hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Žalovaný je sociálne odkázanou osobou, žije zo sociálnych dávok vo výške 62,-eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť nielen voči nezamestnanej manželke ale aj voči svojím 4 deťom, z ktorých sú dve maloleté a iný príjem nemá. Je nemajetný a úhradou trov konania žalobcovi by došlo k ohrozeniu jeho výživy a členov jeho rodiny. Žalobca je štátnym podnikom, zamestnávajúcim desiatky osôb s právnym vzdelaním a z tohto dôvodu by nepocítil nepriaznivé dôsledky nepriznania práva na náhradu trov konania. Podľa žalovaného nebol ani dôvod,

že by žalobca sa dal v konaní zastúpiť advokátom, preto z tohto dôvodu nejde ani o účelne vynaložené trovy konania. V danom prípade ide o jednoduchý, právny ani skutkovo nenáročný spor, pričom žalobca rieši množstvo takýchto podobných sporov.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

8. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

9. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok o trovách konania, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% aplikáciou ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

10. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Aj za takejto procesnej situácie bolo však úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania preskúmať podľa ust. § 257 C.s.p., či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalovaný totiž už v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na svoju nepriaznivú sociálnu, finančnú a majetkovú situáciu, pričom aj ostatné listinné dôkazy obsiahnuté v spise, ktoré žalovaný predložil v súvislosti so žiadosťou o povolenie úhrady dlhu v splátkach naznačujú, že takéto dôvody v danej veci sú dané.

11. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

13. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

14. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť v danej veci, či vzhľadom na sociálnu, finančnú a majetkovú situáciu na strane žalovaného nie je dôvod pre nepriznanie úplne (čiastočne) náhrady trov konania žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 257 C.s.p. na daný prípad zaoberal, preto takéto odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal aspektmi významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p., odvolaciemu súdu

neostávalo iné, ako zrušiť rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 236 C.s.p. s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplynúť aj úvaha súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie ust. § 257 C.s.p. na daný prípad.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).