Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: X. U., nar. XX.X. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Csp/51/2017-50 zo dňa 04.10.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o súdnom poplatku a trovách konania.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Určuje, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034201 zo dňa 31.10.2013 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500034201 zo dňa 31.10.2013, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: "Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500034201 zo dňa 31.10.2013, uvedená v bode 8., ods. 8.4., v znení: "Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru

podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty ) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl.2 Žiadosti/ Zmluvy." , je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom. V. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53c, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. u), § 3 ods. 5, § 7 ods. 1, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034201 zo dňa 31.10. 2013. Predmetná zmluva je stranami podpísaná, súčasťou tejto sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, táto je písaná drobným písmom. Zo zmluvy vyplýva, že Veriteľ v danom prípade žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500,00 eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 80,37 eur, ročnou úrokovou sadzbou 70,02 % a RPMN 69,72 %, čím medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou stranou ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 85000034201 a poskytnutiu úveru. Titulom zmluvy v skutočnosti bola žalobkyni z revolvingového úveru dňa 31.10. 2013 poskytnutá len suma 1284,25 eura a to napriek tomu, že úver bol schválený vo výške 1500,00 eur. Žalovaný si v zmysle bodu 8. ( Dohoda o poskytnutí služby) započítal sumu vo výške 215,75 eur ako odplatu za službu spočívajúcu v záväzku žalovaného ako veriteľa poskytnúť po splnení ďalších podmienok na žiadosť dlžníka možnosť odkladu splatnosti splátok úveru (1500,00 - 215,75 = 1284,25 eura). Zo strany žalobkyne ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi doposiaľ na vrátenie úveru zaplatená suma vo výške 766,48 eura (ku dňu 3.12.2014 - 565,48 eura, 9.1.2015 -81 eur, 25.3. 2015 - 100,00 eur, 2.9.2015 - 20 eur). Napriek tomu žalovaný ako veriteľ od žalobkyne ako dlžníka požaduje k 29.7. 2016 zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3 638,45 eur. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pričom zákonným predpokladom jej uzavretia bol zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkám (platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere). Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/f/a l/ zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 %. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na značný nepomer vo vzťahu k priemerným úrokovým mieram z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, október 2013 vo výške 11,45 % p.a. Z uvedeného jasne vyplýva, že takéto dojednanie úrokov (takmer 7-násobne vyššie) sa prieči dobrým mravom a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je toto neplatné (uznesenie NS SR zo dňa 31.7.2009, sp. zn. 1MCdo/1/2009). Splatnosť úveru na zmluve o revolvingovom úvere je vyjadrená počtom splátok 42, čo nezodpovedá citovanému ustanoveniu zákona, táto mala byť vyjadrená aspoň mesiacom a rokom splatnosti poslednej splátky, teda nemusí byť uvedený dátum, počet splátok nespĺňa náležitosť zákona v tomto smere. K určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplývajú skutočnosti, že podľa bodu 8. (Dohoda o poskytnutí služby), ods. 8.1 písm. a)Zmluvy o revolvingovom úvere, je predmetom dohody medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok ( v Zmluve o revolvingovom úvere v ods. 8.1 až 8.6) službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu. Odplatná služba spočívajúca v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v zmysle bodu 8. (Dohody o poskytnutí služby) zmluvy o revolvingovom úvere, nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná individuálne. Nakoľko úprava obsiahnutá v ods. 8.6. zmluvy o revolvingovom úvere vzbudzuje dojem, že dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, faktom je, že tvorí súčasť zmluvy

o revolvingovom úvere a už samotným podpisom zmluvy o revolvingovom úvere zo strany dlžníka (v závere na vyznačeným miestach, za ods. 13.), by to znamenalo jej nevyhnutú akceptáciu, bez faktickej možnosti vylúčenia takejto dohody o poskytnutí služby. Dojednávanie uvedenej odplatnej služby žalobkyňa aj súd považuje za nekalé, najmä z dôvodu, že z úpravy ods. 8 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že takáto zmluvná podmienka (o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru) platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadaniu o odklad splátok. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie (odplatu) veriteľovi bez toho, aby za to obdržal protiplnenie (dojednanú službu). Vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia predstavuje materiálnu disproporciu a toto je minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Podmienky zmluvy o revolvingovom úvere týkajúce sa dojednaní predmetnej služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úvere (ods.8.1 zmluvy o revolvingovom úvere), považuje súd za neprijateľné a tieto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ustanovenia občianskeho zákonníka obsahujú demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebraní žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež zmluvná podmienka, ktorá je uvedená v bode II. a III. výroku rozsudku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná. Naliehavý právny záujem navrhovateľky ako spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona ( § 53a Občianskeho zákonníka), teda týmto určením sa napĺňa Smernica Rady č.93/13/EHS z 5.4.21993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd zároveň určil, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby na účet Okresného súdu Svidník v sume 99,50 eura podľa zákona č. 71/1992 Zb., položka č. 1, písm. b/sadzobníka súdnych poplatkov spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ je od súdneho poplatku osobne oslobodená (§ 4 ods. 2, písm. u/citovaného zákona).

2. Proti rozsudku, a to proti výroku o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, výroku o trovách konania a výroku o súdnom poplatku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie vo výroku I. nie je v rozsudku odôvodnené žiadnymi zisteniami súdu. Záver súdu o absencii údaja o konečnej splatnosti odporuje predloženým listinným dôkazom a vyjadreniu žalovaného. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje smernici 2008/48/ ES, rozhodnutiu SD EÚ C-42/15.Závery SD EÚ vo veci C-42/15 potvrdzuje aj zmena právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá bola NS SR schválená 12.10.2017. Uvádzanie výšky, počtu a termínov splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neznamená ich rozčlenenie na časť istiny, časť úrok a časť iné poplatky. Rozhodol tak nielen SD EÚ vo vec C-42/15 ale jeho názor prevzala aj Národná banka Slovenska. Skutočnosť, že závery o rozčleňovaní sú nesprávne potvrdzuje aj novela zákony č. 129/2010 Z.z.. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, časť úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku by nemala žiaden význam. Záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úver je nesprávny. Zmluva o revolvingovom úvere je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi ustanoveniami obchodného zákonníka. Základná regulácia úrokov vyplýva z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Posúdenie ustanovenia úverovej zmluvy ako neplatného neobstojí ani podľa predpisov občianskeho práva. Prednosť má taký prístup, ktorý ponecháva právny úkon platný aspoň v časti než ako by mal byť právny úkon posúdený za neplatný. Normatívne tento postup vyjadruje § 41 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom prvej inštancie sa stotožňuje, považuje ho za vecne správny. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru má byť uvedený jednoznačne

konkrétnym termínom. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tieto majú byť vymedzené jednotlivo. Vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia nemožno súhlasiť s názorom žalovaného o regulácii dojednaných úrokov normami obchodného práva. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 31.10.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Slovenský právny poriadok v čase uzatvorenia zmluvy definoval v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zdá, že Súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN. Tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere však cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy ako aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku platný a účinný. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach. „Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84). „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01). Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti osobitne nevyjadroval k odvolacej námietke týkajúcej sa náležitosti konečnej splatnosti úveru.

6. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je komplexne limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Nie je však neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalovaným v zmluve zo dňa 31.10.2013 je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemôžu súdy upravovať a teda ani moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10). Dojednanie o úrokoch v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na to, aby z takéhoto dojednania súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej (primeranej) podoby. Súdy SR opakovane dospeli k záveru, že výška úrokov dojednávaných v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných so žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 17Co/25/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci 9Co/401/2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci 6Co/764/2014).

Správnemu výroku o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a povinnosti úhrady súdneho poplatku. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.