Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-1002-2015.pdf
PDF · 115.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/1002/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, proti žalovaným: 1) LE-KU, s.r.o., IČO: 36 770 337, so sídlom Špitálska 45, Bratislava, 2) R. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, T. a 3) Y.. Q. V., rodená Q., narodená X.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, F., žalovaní v 2. a 3. rade spoločne zastúpení advokátom Mgr. Petrom Hudecom, Bosáková 7, Bratislava, o zaplatenie 164.165,69 eur s príslušenstvom a odmenou 547,22 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 164.165,69 eur, úrok 6% ročne zo sumy 164.165,69 eur od 18.11.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 547,22 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má proti žalovaným v 1.,2. a 3. rade, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.9.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 164.165,69 eur s ročným úrokom 6% z nej od 18.11.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 547,22 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v 1. rade dňa 16.6.2011 vystavil zmenku č. XXXXXXXP/BX na sumu 164.165,69 eur s dátumom splatnosti 17.11.2014, ktorú avalovali žalovaní v 2. a 3. rade. V termíne splatnosti, t. j. dňa 17.11.2014 a ani neskôr nebola zmenková suma 164.165,69 eur zaplatená. Ako dôkaz pripojila prvopis zmenky. 2. S účinnosťou od 23.12.2015 bolo zo zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), vypustené ustanovenie § 175, ktoré umožňovalo súdu rozhodnúť o zmenkovom nároku v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu. Nakoľko súd zmenkový platobný rozkaz nevydal, platili v zmysle § 372y ods. 1 OSP na toto konanie predpisy účinné od 23.12.2015. 3. Žalobkyňa v súlade s § 79 ods. 3 OSP, v znení platnom od 23.12.2015, žalobu doplnila. Uviedla, že so žalovaným v 1. rade uzavrela dňa 16.6.2011 zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP v znení dodatkov č. 1 a 2. Na jej základe poskytla žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi úver do výšky limitu 130.000 eur, ktorý dlžník čerpal z úverového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bola dňa 16.6.2011 uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX a vystavená blankozmenka č. XXXXXXXP/ BX, v ktorej vystupoval žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ a žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti. V zmysle čl. II. ods. 2 dohody bola banka oprávnená v prípade porušenia ustanovení úverovej zmluvy, týkajúcich sa najmä platobnej disciplíny súvisiacej s úverovým vzťahom, blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu a údaj splatnosti. Toto právo využila, keďže dlžník nesplácal úver riadne a včas a neuhradil ani dlh, ktorý
sa stal po vyhlásení pohľadávky za splatnú ku dňu 28.2.2014, zročný jednorazovo. Do blankozmenky doplnila chýbajúce údaje, o čom žalovaných informovala. 4. Ako dôkazy boli k doplneniu žaloby pripojené vo fotokópiách zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP spolu s dodatkami č. 1 a 2 k nej, dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX a oznámenie z 31.10.2014 s dokladmi o jeho doručení žalovaným. 5. K žalobe sa vyjadrili len žalovaní v 2. a 3. rade. Obaja uviedli, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa 16.6.2011 poskytla žalobkyňa žalovanému v 1. rade úver do výšky 30.000 eur, túto zmluvu oni nepodpísali. Ako avalisti podpísali dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX. Dňa 10.8.2012 bol ku zmluve o kontokorentnom úvere spísaný dodatok č. 1, ktorým sa zvýšil úverový limit na 130.000 eur a tento dodatok podpísali aj oni. Keďže podľa článku VII. písm. c) zmluvy o kontokorentnom úvere bol dlžník povinný splatiť úver do 360 dní, dňom 10.8.2013 zanikol dodatok č. 1 ku zmluve o kontokorentnom úvere a dodatok č. 2 zo 14.10.2013 už bol podpísaný bez ich účasti ako avalistov. S vyplnením blankozmenky preto nesúhlasia. 6. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd viacero pojednávaní, žalovaný v 1. rade sa nedostavil na žiadne z nich, preto súd konal v jeho neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovaných v 2. a 3. rade a vypočutím svedkov K.. T. H. a K. M., Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 8. Z prvopisu zmenky číslo XXXXXXXP/BX, vystavenej v F. 16.6.2011, súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ bezpodmienečne prisľúbil zaplatiť na rad žalobkyne dňa XX.XX.XXXX v Bratislave zmenkovú sumu 164.165,69 eur, bez protestu. Na líci zmenky sú označení aj žalovaní v 2. a 3. rade a pripojené sú ich podpisy. 9. Listina obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Zmenkový prejav nie je možné považovať za neplatný ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona v znení platnom od 23.12.2015, nakoľko vo vzájomných vzťahoch strán nemal ani jeden zo žalovaných postavenie spotrebiteľa. 10. Z listinných dôkazov súd zistil, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa 16.6.2011, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000 eur. Dohodnutá bola úroková sadzba 9,25% p.a. Dlžník mal podľa čl. III. ods. 4 v spojení s čl. VII. písm. b) a čl. IX. ods. 1 zmluvy povinnosť splatiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 360. dňa po čerpaní úveru (takže nepretržité čerpanie úveru nemalo byť dlhšie ako 360 dní a minimálne po dobu nasledujúceho 1 pracovného dňa úver čerpať nemal), resp. splatiť aktuálnu čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva ku dňu konečnej splatnosti úveru, ktorým mal byť posledný deň trojmesačnej výpovednej lehoty. 11. Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX uzavrela žalobkyňa dňa 16.6.2011 so všetkými tromi žalovanými. Podľa článku I. ods. 1 dohody boli zmenkou zabezpečené všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXP zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. Chýbajúce údaje o sume a dátume splatnosti bola žalobkyňa oprávnená vyplniť, ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky (čl. II. ods. 1 písm. a). Zmenková suma mohla byť doplnená vo výške zodpovedajúcej hodnote pohľadávky s príslušenstvom a sankčnými a zodpovednostnými nárokmi. Dátum splatnosti mal byť spravidla 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, prípadne iný deň, najneskôr však do troch rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky (čl. II. ods. 2). 12. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.8.2012 k úverovej zmluve bola s účinnosťou od 13.8.2012 zmenená výška úverového limitu na 130.000 eur, znížila sa úroková sadzba na 7,70% p. a. a znížila sa aj priemerná mesačná výška príjmov, ktoré bol dlžník povinný smerovať na svoje účty v banke. Ostatné ustanovenia zmluvy neboli dodatkom dotknuté a zostali v plnom rozsahu platné a účinné. Okrem zmluvných strán dodatok podpísali aj žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti a potvrdili, že s obsahom dodatku súhlasia. 13. Dňa 14.10.2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k úverovej zmluve. Dojednané
bolo postupné znižovanie úverového limitu od 31.10.2013 do 28.8.2014, konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 30.9.2014, ktorý bol zároveň aj posledným dňom platnosti a účinnosti zmluvy. Ostatné ustanovenia zmluvy ostali v platnosti bez zmeny. 14. Poverený zástupca žalobkyne pri prednese na pojednávaní spochybnil procesnú obranu žalovaných v 2. a 3. rade tým, že ako avalistom im kauzálne námietky neprislúchajú. Zmluva o kontokorentnom úvere sa týkala len zmluvných strán, nebol preto dôvod, aby ju podpísali aj žalovaní v 2. a 3. rade, ale nakoľko bol úver zabezpečený avalovanou zmenkou a dodatkom č. 1 došlo k zvýšeniu úverového rámca, banka považovala, v záujme predísť zbytočným nedorozumeniam, za účelné, aby s jeho obsahom vyjadrili súhlas aj avalisti. Na základe dodatku č. 2 sa, vzhľadom na neplnenie povinnosti dlžníka, úverový rámec postupne znižoval. 15. Právny zástupca, ktorého žalovaní v 2. a 3. rade dodatočne splnomocnili na ich zastupovanie v konaní, na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa porušila dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve. Pri navýšení úverového rámca dala dodatok podpísať aj avalistom, preto tak mala spraviť aj pri podpisovaní iných dokumentov. Navýšením úverového rámca na 130.000 eur bol podľa neho poskytnutý nový úver a podpísaním dodatku k úverovej zmluve z augusta 2012 bol pôvodný úver nahradený. Právny rámec vo vzťahu k avalistom nemá žalobkyňa na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, ale na základe dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Avaliasti poskytli zabezpečenie len na pôvodný úver, preto pri dojednaní nového úverového rámca mal byť uzavretý dodatok aj k dohode o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorý musel mať v zmysle článku IV. ods. 1 písomnú formu. Dohoda nebola písomne zmenená a žalobkyňa preto nemala právo zmenku proti avalistom uplatniť. Okrem toho považoval samotnú zmenkovú sumu, ktorú žalobkyňa ani nešpecifikovala, za navýšenú nedôvodne, žalobkyňa v novembri 2013 upozorňovala dlžníka, že má neuhradený úrok cca 800 eur, čo by znamenalo, že do septembra až októbra 2013 boli úroky splatené. Vo februári 2014 pri predčasnej splatnosti úveru sa z úverového rámca 130 000 eur suma navýšila až na 164 165,60 eur mechanizmom, ktorý nie je objasnený. 16. Špecifikáciu výšky kauzálnej pohľadávky zahrnutej do zmenkovej sumy žalobkyňa pripojila ako dôkaz ku svojmu podaniu z 28.2.2017. Uviedla, že dlh pozostáva z nesplatenej istiny 130.000 eur, z nezaplateného riadneho úroku 11.483,70 eur, účtovaného odo dňa čerpania úveru, ktorého výška 7,70 % ročne bola dojednaná v dodatku č. 1 k úverovej zmluve, z úroku z omeškania 22.131,74 eur, ktorý bol vypočítaný z nedoplatku na splátkach istiny, úrokov a poplatkov, a ktorého výška 20% ročne bola dojednaná v čl. III. ods. 3 úverovej zmluvy, a nakoniec z poplatkov 550,25 eur ako rozdielu medzi splatnými a zaplatenými poplatkami za jednotlivé bankové operácie v zmysle článku IV. zmluvy (napr. za poskytnutie úveru, za vedenie účtu). Ďalej poukázala na podstatu kontokorentného úveru, ktorý sa zriaďuje na účte klienta a umožňuje mu opakovane prečerpať finančné prostriedky až do výšky povoleného úverového rámca. Zvýšením úverového rámca na základe dodatku č. 1 k úverovej zmluve preto nemohol byť poskytnutý nový úver a aj z obsahu dodatku je jednoznačné, že o nový úver nešlo. Dodatok č. 1 podpísali aj avalisti z dôvodu, že kontokorentný úver bol zabezpečený blankozmenkou, a tým potvrdili, že s obsahom dodatku súhlasia. Obaja avalisti teda dali písomný súhlas k navýšeniu úverového rámca a súhlasili, že budú zabezpečovať pohľadávku do výšky limitu stanoveného v dodatku č. 1. 17. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo vyjadrení zo 7.3.2017 uviedol, že podpisy avalistov na dodatku č. 1 k úverovej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nie je možné považovať za uzavretie písomného dodatku k dohode o vyplňovacom zmenkovom práve. Zotrval na názore, že na základe dohôd medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade z 10.8.2012 a následne zo 14.10.2013, došlo k poskytnutiu nového, podstatne vyššieho úveru, na ktorý sa už dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nevzťahovala. Tento záver podľa neho potvrdzuje aj žalobkyňou predložená špecifikácia, z ktorej vyplýva, že k 31.8.2012 žalobkyňa neevidovala žiadnu pohľadávku z úveru alebo v súvislosti s úverom. Novým úverom 130.000 eur na základe dohody žalobkyne a žalovaného v 1. rade došlo k vyporiadaniu všetkých dovtedajších pohľadávok vyplývajúcich z úveru poskytnutého vo výške 30.000 eur. 18. Nakoľko medzi stranami aj naďalej ostala spornou otázka, či navýšením úverového limitu uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1. rade novú zmluvu o kontokorentnom úvere, na ktorú sa už zabezpečenie blankozmenkou nevzťahuje, zameral súd ďalšie dokazovanie na objasnenie tejto otázky. 19. Žalovaný v 2. rade, ktorý bol do 15.7.2016 konateľom LE-KU, s.r.o., uviedol, že v roku 2011 dostali kontokorent 30.000 eur, ktorý bol po roku riadne celý vyplatený. Potom sa stretli s riaditeľom banky (s riaditeľom jej pobočky Ing. T. H.) a z dohôd vyplynulo, že by mohli dostať nový úver, a ten im v auguste 2012 banka poskytla vo výške 130.000 eur. Zmenku ako avalista podpisoval na
zabezpečenie pôvodného úveru a nie je si vedomý, že by zmenku podpísal aj na nový úver z augusta 2012. Poskytnutie nového úveru im ponúkla banka, mali predschválený limit a z obratov na účte im po splatení pôvodného úveru vznikol nárok na úver 130.000 eur. Pri podpisovaní dodatku k úverovej zmluve mu bolo povedená, že ide o nový úver, dodatok síce podpísal aj ako avalista, ale chápal to tak, že sa podpisuje k novému úveru. 20. Žalovaná v 3. rade, partnerka (toho času manželka) predchádzajúceho spoločníka a konateľa spoločnosti LE-KU, s.r.o. N. V., uviedla, že na žiadosť partnera išla v roku 2011 ručiť k sume 30.000 eur, o rok ju požiadal, aby išla do banky, kde podpísala dodatok k zmluve. Bolo jej povedané, že úver 30.000 eur je už splatený a podpísaním dodatku jej ručiteľstvo na 30.000 eur končí. Nevedela uviesť, kto ju takto poučil, ani si nebola istá, či rozumela dokumentácii, ktorú podpísala. V roku 2010 síce ukončila vysokú školu v odbore marketing-managment, ale od roku 2008 je na materskej dovolenke a ručenie na zmenke v roku 2011 podpisovala krátko po pôrode. 21. Poskytnutie úveru dojednával žalovaný v 2. rade ako konateľ LE-KU, s.r.o. s riaditeľom pobočky banky na T. ul. v F. K.. T. H.. Obaja boli spolužiaci a na návrh K.. T. H. si žalovaný v 1. rade zriadil v roku 2010 u žalobkyne klientský účet. K.. T. H., ktorého súd vypočul ako svedka, uviedol, že na základe obratov na účte banka v roku 2011 predschválila žalovanému v 1. rade úverový limit, a keďže žalovaný v 1. rade podmienky akceptoval, uzavreli klasickú úverovú zmluvu. Potom v roku 2012 požiadal žalovaný v 1. rade o navýšenie úverového rámca, pobočka, ktorej bol riaditeľom, skontrolovala podklady a vec postúpila ústrediu na schválenie. Po schválení bol podpísaný dodatok k úverovej zmluve. Navýšenie nebolo predschválené, banka zvýšenie limitu neponúkala, záujem prejavil žalovaný v 1. rade. 22. Napriek tomu, že svedok všetky zmluvy a dohodu parafoval, nevedel potvrdiť, či bol pri ich dojednávaní osobne prítomný, ale túto možnosť nevylúčil. Podľa neho išlo o štandardné zmluvy tohto typu úveru. Kontokorentný úver obvykle nebýval poskytovaný na určité časové obdobie, ak si to klient výslovne nevymienil. Zmluva sa končila výpoveďou niektorej zo strán. On so žalovaným v 2. rade prešiel všetky zmluvné podmienky poskytnutia úveru a až keď s nimi súhlasil a zmluva bola uzavretá, mohol byť žalovanému v 1. rade úver poskytnutý, prípadne navýšený. Zmluva o úvere nebola so žalovaným v 1. rade uzavretá na jeden rok, ale dlžník mal povinnosť jedenkrát ročne vyrovnať limit na nulu, odvtedy sa rátal ďalší rok. V roku 2012 nebol žalovanému v 1. rade poskytnutý nový úver, išlo o navýšenie pôvodného limitu 30.000 eur na 130.000 eur, a preto bol robený dodatok k úverovej zmluve. Iniciátorom navýšenia limitu nebola banka ale žalovaný v 1. rade. 23. Ďalej svedok uviedol, že každý úver musel mať zabezpečenie a aj v tomto prípade bolo zabezpečenie avalovanou zmenkou s dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve. Presne nevedel, ale predpokladal, že pri navýšení limitu na 130.000 eur bol uzavretý aj dodatok k dohode o vyplňovacom zmenkovom práve, lebo bolo treba zabezpečenie ďalším avalistom. Nepamätal si však, či bol takýto postup potrebný aj podľa podmienok banky, používaných v 2012. 24. Svedok síce nevylúčil možnosť, že pri dojednávaní dodatku č. 1 k úverovej zmluve informoval avalistov, že podpísaním dodatku zanikne zabezpečenie úveru, ale súčasne z jeho výpovede vyplynulo, že o spôsobe zabezpečenia pri zvýšení úverového limitu nerozhodoval on a ak schvaľovateľ považoval doterajšie zabezpečenie za dostatočné, platilo to isté zabezpečenie aj na navýšenie limitu. V takom prípade nebolo potrebné vystaviť novú zmenku, ani uzavrieť novú dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve. Myslel si, že podľa podmienok platných v roku 2012 nemal klient možnosť čerpať úver do limitu 130.000 eur bez zabezpečenia a banka by v tom čase zabezpečenie blankozmenkou pri súčasnom navýšení úverového limitu neukončila. Nepamätal sa, akým spôsobom bolo pri uzatváraní dodatku č. 1 riešené zabezpečenie navýšeného limitu, ale domnieval sa, že mohlo ísť o avalovanie zmenky žalovanou v 3. rade. Spomenul si, že žalovaná v 3. rade pri podpise zmluvy a blankozmenky prítomná bola, ale úplne vylúčil možnosť, že by ju ubezpečil, že podpísaním dodatku všetko pre ňu končí. Trval na tom, že nie len jej ale aj žalovanému v 2. rade bolo všetko ohľadne blankozmenky ako zabezpečenia vysvetlené. 25. Na pobočke banky na T. ulici v F. pracoval v rokoch 2011 až 2013 aj bývalý zamestnanec žalobkyne K. M.. Pri výsluchu ako svedok uviedol, že žalovaný v 2. rade vystupoval vo viacerých spoločnostiach, ktoré boli klientmi banky a ktoré preto brali ako balík spoločností. Pamätal si, že žalovaný v 1. rade požiadal o navýšenie úverového limitu. Svedok bol, okrem dodatku č. 2 k úverovej zmluve, prítomný pri podpisovaní všetkých zmlúv a dohôd. Išlo podľa neho o štandardné zmluvy, ktoré banka robila na základe návrhu klienta. Nepamätal sa, že by on osobne dojednával s klientom dodatok č. 1 k zmluve, ani na to, že by klienta a avalistov poučil tak, že podpísaním dodatku sa uzatvára úplne nová úverová zmluva a končí sa avalovanie blankozmenky. 26. Svedok K. M. si podrobnosti ohľadne zabezpečenia úveru
nepamätal, len predpokladal, že úver bol štandardne zabezpečený blankozmenkou. Zabezpečenie sa zvyklo meniť, ak do spoločnosti prišli noví ľudia. Pri navýšení úverového limitu sa podpisovala nová zmluva k blankozmenke len vtedy, ak sa zabezpečenie menilo, ak sa zabezpečenie napriek navýšeniu limitu nemenilo, nebol dôvod zabezpečovaciu zmluvu zmeniť, ale banka predpisy stále menila. Dodatok k zabezpečovacej zmluve sa uzatváral najmä vtedy, ak sa zmenil väčšinový vlastník vo firme. S prípadom, kedy by pri navýšení úverového limitu bolo zabezpečenie úplne zrušené sa nestretol, banka takéto veci nerobila. Podľa svedka bolo dôvodom, pre ktorý dodatok č. 1 podpisovali aj avalistami, ich informovanie o zmene úverového rámca. 27. Pri posudzovaní otázok, ktoré medzi stranami ostali sporné, súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, z výpovedí žalovaných v 2. a 3. rade a z výpovedí oboch svedkov. V zmysle § 191 ods. 1 CSP súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 28. Predovšetkým treba vychádzať zo skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a písomnú formu mali aj oba dodatky k nej. Podpísaním dodatkov žalovaný v 1. rade schválil ich obsah a prejavil tým vôľu neukončiť pôvodný zmluvný vzťah, ale naďalej v ňom pokračovať za rovnakých podmienok, modifikovaných vo výške úverového limitu, úrokovej sadzby a priemernej mesačnej výške svojich príjmov smerovaných na účty v banke (dodatok č. 1), resp. v znižovaní úverového limitu a termíne konečnej splatnosti úveru, včítanie ukončenia zmluvného vzťahu (dodatok č. 2). 29. Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov sú aplikovateľné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), o právnych úkonoch. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 30. Žalovaný v 2. rade, ktorý ako konateľ úverového dlžníka dojednával so žalobkyňou nielen úverovú zmluvu, ale aj oba dodatky, uviedol, že mu pri podpisovaní dodatku č. 1 bolo povedené, že ide o nový úver a dodatok chápal tak, že sa podpisuje k novému úveru. Netvrdil, že jeho skutočnou vôľou v tom čase nebolo modifikovať pôvodný úver navýšením limitu, ani neoznačil osobu, ktorá ho uisťovala, že podpísanie dodatku má úplne iný účel a zmysle, než z jeho obsahu vyplýva. Za žalobkyňu dodatok č. 1 k zmluve dojednával K.. T. H., prípadne K. M. a zo svedeckých výpovedí ani jedného z nich nevyplynulo, že by niektorého zo žalovaných ubezpečovali, že ide o nový úver. Obaja zhodne potvrdili, že žalovaný v 1. rade banku požiadal o navýšenie úverového rámca, banka jeho žiadosť akceptovala a dodatkom č. 1 k úverovej zmluve pôvodný limit navýšila. 31. Žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že nemal vôľu v mene obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom, podpísaním dodatku úverovú zmluvu zmeniť. Obsah dodatku je určitý, zrozumiteľný, jednoznačný a jeho podpísaním žalovaný v 1. rade prejavil vôľu byť aj naďalej viazaný úverovou zmluvou, v znení dojednaných zmien. Inú vôľu navonok neprejavil a ak by aj jeho skutočná vôľa bola iná, nie je možné jeho konanie považovať ani za kvalifikovaný a ospravedlniteľný omyl, nakoľko sa mohol vlastnou starostlivosťou podpísaniu dodatku vyhnúť, trvať na ukončení dovtedajšieho zmluvného vzťahu a požiadať banku o uzavretie novej zmluvy. Žalovaný v 1. rade takto nekonal, dokonca dňa 14.10.2013 podpísal dodatok č. 2 k zmluve a až na jeho základe bol zmluvný vzťah, založený zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo 16.6.2011, ukončený. 32. Dodatok č. 1 nie je možné považovať za novú úverovú zmluvu, ktorou sa pôvodný zmluvný vzťah ukončil, ani z dôvodu, že okrem dlžníka sú na zmluve podpísaní aj žalovaní v 2. a 3. rade. Na listinu sa podpísali pod vyhlásenie, v zmysle ktorého ako avalisti blankozmenky zabezpečujúcej pohľadávky banky zo Zmluvy s obsahom dodatku súhlasia. (Pojem „Zmluva“ je v úvode dodatku definovaný ako zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo 16.6.2011.) Avalisti sa účastníkmi úverovej zmluvy nestali a ich prehláseniu, pripojenému na záver dodatku, nie je možné pripisovať iný význam, než z neho vyplýva. Vysvetlenie žalobkyne a svedka K. M. o dôvode, prečo banka tento postup zvolila, považuje súd za postačujúce. 33. So žalovanými v 2. a 3. rade treba súhlasiť v tom, že podľa č. IV. ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve mohla byť dohoda menená alebo doplňovaná len formou písomných dodatkov. Súhlasiť treba aj s tým, že žiadny písomný dodatok k dohode strany neuzavreli a podpisy avalistov pod vyhlásením na dodatku č. 1 k úverovej zmluve nie je možné považovať za zmenu dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Záver, že pri navýšení úverového limitu musela byť písomným dodatkom zmenená aj dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, žalovaní v 2. a 3. rade vyvodili z toho, že ku dňu podpísania dodatku č. 1 k zmluve bol úverový limit 30.000 eur vyrovnaný a na nový, podstatne vyšší, úver sa už pôvodná dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nevzťahovala.
Poukazovali aj na výpovede svedkov, najmä K.. T. H., ktorý potvrdil, že im pri podpísaní dodatku č. 1 hovoril o ukončení zabezpečenia, ktoré poskytli v základnej zmluve. 34. Podľa článku I. ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve boli zmenkou zabezpečené všetky nároky banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXP zo 16.6.2011 alebo v priamej súvislosti s ňou. Nakoľko dodatky č. 1 a 2 ku zmluve o kontokorentnom úvere sú súčasťou zmluvy samotnej, zabezpečenie zmenkou sa tým vzťahuje aj pohľadávky, ktoré vznikli na základe týchto dodatkov. Z dôkazov, ktoré súd vykonal, nevyplýva povinnosť žalobkyne vždy formou písomného dodatku zmeniť aj dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve, ak sa na základe dodatku k úverovej zmluve zvýši úverový rámec. Tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade, že takto banka vždy štandardne postupovala, vypočutí svedkovia nepotvrdili. Skutočnosť, že o štandardný postup nešlo, vyplýva aj z článku V. ods. 1 a 2 zmluvy o kontokorentnom úvere. Podľa odseku 1 bolo riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane prípadných dodatkov k zmluve) zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX. Podľa odseku 2 mala banka právo pred zvýšením úverového limitu požadovať od klienta aj iné formy zabezpečenia. Ak teda banka považovala v tomto prípade zabezpečenie napriek výraznému navýšeniu úverového rámca za postačujúce, nemala dôvod požadovať od klienta iné formy zabezpečenia, ani meniť už uzavretú dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve. 35. Vzhľadom na to, že podpísanie dodatku č. 1 k úverovej zmluve avalistami nemá žiadne právne účinky, v zmysle vzniku, zmeny alebo zrušenia právneho vzťahu založeného buď zmluvou o kontokorentnom úvere alebo dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, skutočnosť, že svedok K.. T. H. vo svedeckej výpovedi nevylúčil možnosť, že pri dojednávaní dodatku č. 1 k úverovej zmluve informoval avalistov, že podpísaním dodatku zanikne zabezpečenie úveru, nemôže mať relevanciu, najmä ak vzápätí takéto tvrdenie žalovanej v 3. rade úplne poprel a označil ho za nepravdivé. Z výpovede svedka vyplýva, že vychádzal z predpokladu, že v tomto prípadne bolo pre zvýšenie úverového rámca dojednané nové zabezpečenie, čím by pôvodné zaniklo. 36. Žalovaný v 1. rade skutkové tvrdenia, uvedené žalobkyňou, výslovne nepoprel, čím sa v zmysle § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Žalovaní v 2. a 3. rade síce skutkové tvrdenia popreli, ale vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by žalobkyňa voči nim vyplnila blankozmenku v rozpore s udeleným oprávnením a dôvodná nebola ani námietka proti výške zmenkovej sumy. 37. Žalobkyňa prvopisom zmenky preukázal, že je riadna majiteľka a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Nie je sporné, že ani jeden zo žalovaných doteraz zmenku neuhradil, a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní nemali povinnosť zmenkový záväzok splniť, súd žalobe vyhovel a žalovaných na zaplatenie zaviazal. Žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ zmenky a žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí sa za zaplatenie zmenky zaručili, sú v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 38. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).