Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/170/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warszawa, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: S. M., H.. XX.XX.XXXX, R. S. A.. E. XXX/XX, XXX XX K., Š. X.Č. K. o zaplatenie 1.389,10 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.389,10 €, zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne zo sumy 1.389,10 € od 29.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.389,10 € od 13.5.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 28.6.2016, ktorú upresnil podaním zo dňa 7.11.2016 doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 7.11.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.389,10 €, zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne zo sumy 1.389,10 € od 29.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.389,10 € od 13.5.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh žalovaného z titulu poskytnutého úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o poskytnutí úveru mPOŽIČKA plus č. D. zo dňa 29.7.2014, Obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPOŽIČKA PLUS účinnými od 1.8.2014, výpisom z úverového účtu žalovaného zo dňa 12.2.2016, poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/odstúpením od zmluvy zo dňa 28.12.2014, fotokópiou poštovej doručenky, Sadzobníkom poplatkov žalobcu platným od 1.3.2010 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného bežný účet. Následne žalobca uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 29.7.2014 prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu Zmluvu o poskytnutí úveru mPOŽIČKA plus č. D. (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky poskytovania úveru mPOŽIČKA PLUS účinné od 1.8.2014 (ďalej len „OP“). Na základe tejto Zmluvy

žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na ľubovoľný účel v maximálnej výške 1.500,00 €, pričom tieto finančné prostriedky poskytol žalobca žalovanému na jeho bežný účet mKONTO XXXXXX- XXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.500,00 €. Žalovaný čerpal finančné prostriedky z poskytnutého úveru vo výške 1.500,00 € jednorazovo, a to dňa 31.7.2014, čo mal súd preukázané z výpisu z úverového účtu žalovaného. V Zmluve si zmluvné strany dohodli pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá bola v deň uzavretia Zmluvy vo výške 9,90 % ročne. Žalobca poskytol žalovanému úver na obdobie 24 mesiacov, ktoré začalo plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet mKONTO žalovaného. Konečná splatnosť úveru bola dňa 28.8.2016. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 24 mesačných splátok vo výške po 69,15 € vždy k 28. dňu každého mesiaca. Ročná úroková sadzba nákladov na úver bola vypočítaná na základe údajov uvedených v zmluve a jej prílohách platných ku dňu uzavretia zmluvy na výšku 10,36 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 1.671,59 €. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnená Ministerstvom financií SR na príslušný kalendárny štvrťrok bola vo výške 49,67 %. Poplatok za poskytnutie úveru si účastníci zmluvy dohodli vo výške 1,5 % z poskytnutej sumy úveru.

5. Žalovaný čerpal úver v maximálnej výške 1.500,00 € hneď dňa 31.7.2014 a uhradil len dve splátky úveru, a to dňa 29.9.2014 splátku vo výške 80,77 € a dňa 30.10.2014 splátku vo výške 66,04 €. Žalobca preto výzvou zo dňa 28.12.2014 vyzval žalovaného k uhradeniu dlžnej čiastky splátok úveru a súčasne ho upozornil, že ak v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy dlžnú pohľadávku neuhradí, žalobca odstúpi od Zmluvy. 6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru a na výzvu žalobcu na uhradenie dlžnej čiastky žiadnym spôsobom nereagoval, žalobca v zmysle bodu 2.4.3. OP dňa 28.12.2014 odstúpil od Zmluvy o úvere a všetky záväzky žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy sa stali splatné. Podľa výpisu z účtu žalovaného ku dňu 28.1.2015 bol žalovaný v omeškaní so splatením istiny vo výške 1.389,10 €.

7. Úver mPôžička plus je spotrebiteľským úverom, ktorý žalobca ako banka poskytuje formou prevodu finančných prostriedkov maximálne do výšky podľa úverovej zmluvy na bežný účet dlžníka vedený u žalobcu (mKONTO). Bežný účet dlžníka definovaný v zmluve o poskytnutí úveru slúži na čerpanie aj na splácanie úveru. Úver je poskytovaný na ľubovoľný účel. Z dôvodu maximálnej flexibility je zmluve určený len horný rámec poskytnutej výšky finančných prostriedkov, pričom dlžník má právo čerpať úver v celom rozsahu, čerpať úver len čiastočne alebo nečerpať úver vôbec. Úver je poskytovaný na obdobie zmluvne dohodnutého počtu mesiacov, pričom toto obdobie začína plynúť až v deň pripísania finančných prostriedkov z úveru na bežný účet dlžníka.

8. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel Zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda od 13.6.2014 do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon č. 266/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

10. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. 13. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda od 13.6.2014 do 31.12.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda od 1.1.2014 do 28.4.2015 (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

21. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

23. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

25. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 29.7.2014, na diaľku elektronickými prostriedkami, a to prostredníctvom internetového bankovníctva, Zmluvu o poskytnutí úveru mPOŽIČKA plus č. D., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú OP. K uzavretiu zmluvy došlo v súlade s ustanovením § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým, že žalovaný prijal od žalobcu prostredníctvom internetového bankovníctva návrh Zmluvy. Na základe tejto Zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na ľubovoľný účel v maximálnej výške 1.500,00 €, pričom finančné prostriedky vo výške 1.500,00 € poskytol žalovanému na jeho bežný účet mKONTO XXXXXX-XXXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný vyčerpal finančné prostriedky z poskytnutého úveru v maximálnej výške 1.500,00 € jednorazovo, a to dňa 31.7.2014, čo mal súd preukázané z výpisu z úverového účtu žalovaného. V Zmluve si zmluvné strany dohodli pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá bola v deň uzavretia Zmluvy vo výške 9,90 % ročne. Žalobca poskytol žalovanému úver na obdobie 24 mesiacov, ktoré začalo plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet mKONTO žalovaného. Konečná splatnosť úveru bola dňa 28.8.2016. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 24 mesačných splátok vo výške po 69,15 € vždy k 28. dňu každého mesiaca. Ročná úroková sadzba nákladov na úver bola v Zmluve určená vo výške 10,36 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 49,67 %. Poplatok za poskytnutie úveru si účastníci zmluvy dohodli vo výške 1,5 % z poskytnutej sumy úveru. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1.671,59 €.

30. Žalobca si svoju povinnosť v zmysle Zmluvy splnil tým, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1.500,00 € na jeho bežný účet mKONTO, ktoré žalovaný jednorazovo vyčerpal dňa 31.7.2014 v plnej výške. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutý úver vo výške 1.500,00 € spolu s úrokom vo výške 9,90 % ročne splácať žalobcovi v pravidelných 24. mesačných splátkach vo výške po 69,15 € vždy k 28. dňu každého mesiaca, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, pretože z poskytnutého úveru zaplatil žalobcovi len dve splátky, a to dňa 29.9.2014 splátku vo výške 80,77 € a dňa 30.10.2014 splátku vo výške 66,04 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a na výzvu žalobcu na uhradenie dlžnej čiastky žiadnym spôsobom nereagoval, žalobca dňa 28.12.2014 odstúpil od Zmluvy o úvere a všetky záväzky žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy o úvere sa stali splatné. Podľa výpisu z účtu žalovaného ku dňu 28.1.2015 bol žalovaný v omeškaní so splatením istiny vo výške 1.389,10 €. Žalobca sa touto žalobou domáhal len zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 1.389,10 €, pričom žiadne iné príslušenstvo úveru si touto žalobou neuplatnil. Súd dospel k záveru, že Zmluva, na základe ktorej si žalobca svoj nárok touto žalobou uplatňuje, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky,

ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Žalovaný tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, nemal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.389,10 €, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.389,10 € spolu so zmluvným úrokom z úveru vo výške 9,90 % ročne zo sumy 1.389,10 € od 29.1.2015 do zaplatenia.

31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úrok z omeškania, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.389,10 €, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 13.5.2015, a to od 13.5.2015 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dňom 13.5.2015 dostal s plnením evidentne do omeškania.

32. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore v časti uplatnenej istiny plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.