Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-40-2017.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. M., B. B., G..Č.. Z.: Y.. M. X/XXXX, XXX XX M., o zaplatenie 833,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 04. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 833,87 eur s úrokom z omeškania 28 % ročne od 03.03.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 06.12.2000 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Zák.č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“ a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. 2712005001 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet s poukazom na priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy (bez uvedenia ktorých) sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom sa žalovaná s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojim podpisom. Poukázal na bod 3.8 VOP a povinnosť žalovanej mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti tým, že sa žalovaná na účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca účet zatvoril a pred zatvorením účtu vykonal dňa 02. 03. 2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Išlo o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V ďalších skutkových tvrdeniach poukázal na bod 3.12 VOP s tým, že istina je pohľadávka 833,37 eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
3. V špecifikácii podania doručenom súdu dňa 01.12.2017 a 29.12.2017, ktorou žalobca reagoval na výzvu súdu, žalobca uviedol, že istina dlhu predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi s ich druhovým uvedením v tabuľke. Pohľadávka je titulom povoleného prečerpania, ktoré je svojou podstatou úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu a splácanie prebieha automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku. V súvislosti s povolením prečerpaním poukázal na Čl. 8. bod 8.1 VOP. Podľa žiadosti zo dňa 01.07.2014 došlo k zmene limitu PP na 1500 eur a od 02.09.2015 došlo k zníženiu limitu PP na 700 eur v zmysle bodu 8.5.4. VOP. Žalovaná opakovane prekračovala povolený limit, čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s
vyplatením povoleného prečerpania. Odstúpením od zmluvy zo dňa 13.02.2017 žalobca od zmluvy odstúpil, keď sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením nepovoleného prečerpania. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o rastovom osobnom účte zo dňa 06.12.2000, VOP účinné od 15.01.2017, Sadzobník poplatok účinný od 01.01.2017, odstúpenie od zmluvy o účte zo dňa 13.02.2017, zmluvu o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 22.03.2004 a 13.03.2006, Žiadosť o zmenu služby PP zo dňa 01.07.2014, výpis z účtu za obdobie 01.03.2017 - 02.03.2017.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila
5. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 12.03.2018, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
7. Strany sporu a splnomocnenec žalobcu sa na vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou č.2712005001 zo dňa 06.12.2000, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) účinnými od 15.01.2007, Sadzobníkom poplatkov účinný od 01.01.2017, výpisy z účtov, špecifikáciou žalobcu podania zo dňa 04. 12. 2017, výpisom z účtu, zmluvami o poskytnutí služby Povoleného prečerpania na osobnom účte (PP), odstúpením od zmluvy, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalobca (v tom čase s obchodným menom Prvá komunálna banka a.s., Žilina) ako banka uzatvoril dňa 06.12.2000 so žalovanou, ako fyzickou osobou, Zmluvu o rastovom osobnom účte (ďalej len „Zmluva“). Obsahom Zmluvy bolo zriadenie a vedenie rastového osobného účtu s 30% ročnou sankčnou úrokovou sadzbou v prípade debetného zostatku na účte, na dobu neurčitú s tým, že žalovaná sa zaviazala dodržiavať Podmienky pre zriadenie a vedenie rastového osobného účtu. Dňa 22.03.2004 bola uzavretá zmluva o zriadení služby PP na osobnom účte s tým, že banka sa zaviazala povoliť žalovanej na základe žiadosti zo dňa 22.03.2004 prečerpanie na osobnom účte vo forme priznania debetného limitu do výšky 20 000,- Sk. Zmluvou o poskytovaní služby PP na osobnom účte zo dňa 13.03.2006 žalobca vtedy označený ako Dexia banka Slovensko a.s. žalovanej zriadil službu PP do výšky debetného limitu na osobnom účte s tým, že výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie výpisov. Žalovaná ako majiteľ účtu sa zaviazala splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP, za povolenie/prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Žalobca nepredložil VOP ani Sadzobník účinný ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Podľa žiadosti o zmenu služby PP podpísanou za žalobcu dňa 01.07.2014 bola povolená zmena požadovanej výšky limitu PP na 1500 eur. Na skutkové tvrdenie o znížení limitu PP na 700 eur od 02.09.2015 žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Podľa prípisu žalobcu zo dňa 13.02.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte s tým, že účet o nepovolenom prečerpaní bol v aktuálnej výške 113,12 eur a znížený limit povoleného prečerpania z 700 eur na 0,00 eur. Žalobca predložil výpis z účtu za obdobie 01.03.2017 - 02.03.2017 s vyčísleným aktuálnym zostatkom ako dlh ku dňu zrušenia účtu 833,87 eur. V špecifikácii istiny žalobca predložil súdu tabuľku s tým, že sa jedná o detailný rozpis dlžnej sumy. V tabuľke bola uvedená celková výška transakcií ako kredit 173 803,82 eur a debet 174 637,69 eur s tým, že účet bol otvorený 06.12.2000. Pri debetných transakciách uvedené napr. poplatky POS v počte 346, poplatky za transakcie v počte 307, poplatok za upozornenie - debet v počte 5, úroky/daň v počte 168, použ. ATM PRIMA banka v počte 1134, poplatok za výzvu - debet v počte 1, zrážková daň v počte 7, poplatok za zrušenie TP v počte 5, poplatok za výpis v počte 60, za vedenie účtu v počte 149účt.pol. ATM PRIMA banky v počte 88, zmena PV/ZOP na žiadosť klienta, vypracovanie úver. dokumentácie a ďalšie.
10. Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobu v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a hmotnoprávnych ustanovení účinných ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP zo dňa 13.03.2006.
11. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. ,skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Podľa § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
16. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
17. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 54 OZ , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 833,87 eur ako vzniknutý debetný zostatok na zriadenom účte v súvislosti s nepovoleným prečerpaním na účte. Svoje skutkové tvrdenia preukazoval zmluvou o zriadení a vedení rastového osobného účtu, zmluvami o zriadení/poskytovaní služby PP, žiadosťou o zmenu služby PP, odstúpením od zmluvy a výpisom z účtu. Žalobca neuviedol, od ktorej zmluvy o poskytovaní/zriadení služby PP odvíja svoj nárok. Súd posúdil nárok žalobcu v súvislosti so zmluvou poskytovaní služby PP zo dňa 13.03.2006, ktorá bola uzatvorená ako druhá v poradí.
22. Povolené, či nepovolené prečerpanie na účte dlžníka je svojim obsahom úverom a nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného či nepovoleného prečerpania musela spĺňať náležitosti upravené zákonom - v prípade, že nepovolené prečerpania bolo žalovanej poskytnuté do 11. 06. 2010 zmluva musela obsahovať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, a ak povolené prečerpanie bolo poskytnuté žalovanej od 11. 06. 2010, zmluva musela obsahovať náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nepovolené prečerpanie bolo žalovanej poskytnuté za účinnosti tohto zákona.
23. Z označenia žalovanej v Zmluve (menom, rodným číslom, adresou bydliska) vyplýva, že ju uzatvorila ako fyzická osoba, nepodnikateľ, pričom žalobca v tomto zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, takže na právne vzťahy strán sporu sa primárne použijú ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského práva.
24. Súd má za to, že bola medzi stranami sporu uzavretá predmetná spotrebiteľská zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania. Žalobca tvrdil, že na účte žalovanej vznikol debetný zostatok v súvislosti z nepovoleného prečerpaním v sume 833,87 eur. Skutočnosť o vzniku debetného zostatku nepovolením prečerpania preukazoval napriek dvom doplneniam žaloby jedným výpisom z účtu za obdobie od 01.03.2017 - 02.03.2017, v ktorom bol uvedený predchádzajúci zostatok v sume 833,09 eur a nový zostatok v sume 833,87 eur s pripočítanými vyčíslenými úrokmi a mesačným poplatkom za vedenie účtu a tabuľkou s uvedeným rôznych položiek. Z výpisu z účtu ani predloženej tabuľky nie je zrejmé, ako vznikol žalovaný dlh, teda debetný zostatok na osobnom účte. Podľa odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 13.02.2017 bolo vyčíslené nepovolené prečerpanie v aktuálnej výške 113,12 eur. Zo žiadnych skutkových tvrdení ani listinných dôkazov nevyplýva na základe čoho, akých skutočností, narástol debetný zostatok od 13.02.2017 zo sumy 113,12 eur do 02.03.2017 na sumu 833,87 eur ako žalovanú sumu. Žalobca nepreukázal čo predstavuje rozdiel v takto vyčíslených debetných zostatkoch za krátke obdobie. Nie je zrejmé ani z predloženej tabuľky, či tento debetný zostatok vznikol účtovaním nejakých poplatkov (na základe čoho boli účtované), úrokov (v akej sadzbe, za aké obdobie, z akých súm), sankcií a pod. a za aké obdobie. Na základe predložených listinných dôkazov nemá súd za dostatočne preukázané a postačujúcim spôsobom tvrdenie žalobcu o výške žalovanej sumy titulom debetného zostatku na účte žalovanej. Z listinných dôkazov žalobcu a jeho tvrdení vo vyjadreniach nevyplýva spôsob vzniku dlhu, za aké obdobie, právny dôvod, z čoho konkrétne pozostáva. Samotný výpis z účtu nie je dôvodným dôkazom na preukázanie svojho tvrdenia, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok žalobcu ako úrok a poplatok na ťarchu účtu žalovanej.
25. V rámci skutkových tvrdení žalobca poukázal na fakt, že žalovanej zriadil a viedol osobný účet, bola jej poskytnutá služba PP, dostala sa do tzv. nepovoleného prečerpania svoj dlh nevyrovnala. Súd považoval za preukázané, že bola uzavretá zmluva o zriadení a vedení osobného účtu žalovanej predloženou zmluvou, bola zriadená žalovanej služba PP. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť prípadné poplatky ak sú obsiahnuté v žalovanej sume, pretože nepredložil súdu žiaden dôkaz o tomto dojednaní. Žalobca predložil súdu VOP účinné až po uzavretí zmluvy a to od 15.01.2017 a Sadzobník účinný od 01.01.2017 bez preukázania, že by bolo dojednané so žalovanou platenie týchto poplatkov, ak boli pripočítané v žalovanej sume. To isté platí aj pri prípadných úrokoch, ak boli pripočítané k žalovanej sume, pretože žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru. V zmluve o poskytovaní služby PP zo dňa 13.03.20006 bolo medzi stranami sporu dojednané, že majiteľ účtu sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP a za povolenie/prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení na ťarchu účtu. Žiadnym listinným dôkazom žalobca nepreukázal, že by konkrétna výška úrokov a poplatkov bola v súvislosti s uzavretou zmluvou dojednaná. Žalobca v rámci špecifikácie žalovanej sumy žiadnym spôsobom nepreukázal z čoho žalovaná suma pozostáva, za aké obdobie, akým titulom a preto ani súd nemohol posúdiť, či žalovaná suma obsahuje aj vyčíslené úroky, príp. poplatky a či tieto boli účtované dôvodne v súlade so zákonom.
26. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
27. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
28. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ust. § 160 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 06.11.2017 na doplnenie žaloby s poučením, ako treba žalobu doplniť. V lehote žalobu doplnil a súd vyhovel jeho žiadosti o poskytnutie ďalšej lehoty na predloženie ďalších dôkazov. V predĺženej lehote na predloženie dôkazov žalobca predložil súdu žiadosť o zmenu služby PP zo dňa 01.07.2014.
29. Žalobca predložil súdu dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že tu došlo k žalovanej výške debetného zostatku na účte žalovanej nepovoleným prečerpaním. Listinný dôkaz a to výpis z účtu za obdobie od 01.03.2017 - 02.03.2017, o ktorý opieral žalovaný nárok, nepotvrdzoval existenciu vzniku debetného zostatku z tzv. nepovoleného prečerpania bežného účtu, z čoho táto suma na účte pozostáva, za aké obdobie a to aj v súvislosti s tvrdeným aktuálnym debetným zostatkom uvedeným žalobcom v odstúpení od zmluvy. Za danej dôkaznej situácie potom nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o uplatnené právo žalobcu (jeho dôvodnosť a výšku) zo vzťahu sporových strán založených zmluvou o zriadení a vedení osobného účtu a poskytnutí služby povoleného prečerpania. Súd preto žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že vo veci mala žalovaná úspech v plnom rozsahu. Žalovaná bola v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy v konaní nevznikli.
33. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
34. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanej ako úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).