Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-7-2016.pdf
PDF · 84.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v spore žalobcu: GECO, s.r.o., IČO: 35 782 587, so sídlom: Elektrárenská 4, Bratislava, zastúpený: P.. A. Q., advokát, sídlo: K. 1, B., a žalovanej: M. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: A. 26XX/X, V., o vydanie bezdôvodneného obohatenia, vo výške 100,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100,-eur a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 24.08.2016 sa žalobca domáhal aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 100,-eur s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 04.02.2016 pracovnú zmluvu s pracovným zaradením predavačka- zástupkyňa vedúcej predajne s miestom výkonu práce MOP 1215 OD Kaufland Šamorín. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a mzda bola vyplácaná bezhotovostne na bankový účet. Dňa 22.04.2016 vyplatil žalobca žalovanej časť mzdy za mesiac apríl 2016 vo výške 100,-eur . Hotovostné prevzatie tejto časti mzdy žalovaná potvrdila svojim podpisom na výdavkovom doklade. Dňa 13.05.2016 vyplatil žalobca na dohodnutý bankový účet celú mzdu za mesiac apríl 201 vo výške 228,64,-eur a teda žalovanej bola duplicitne vyplatená časť mzdy vo výške 100,- eur. Po tom, čo žalobca zistil uvedenú nezrovnalosť v duplicitnom vyplatení mzdy za mesiac apríl 201, telefonicky kontaktoval žalovanú, ktorá prisľúbila vrátenie duplicitne vyplatenej mzdy. Napriek prísľubu žalovaná sumu 100,-eur do dňa podania žaloby nevrátila
3. Podľa § 167 ods. 1. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p) ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
4. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a. možnosti zastúpenia,
b. jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
6. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
7. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
8. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Súd doručoval žalobu spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu ako aj s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe . Doručovanie vykonal súd na adresu, ktorú mal za preukázanú ako adresu trvalého pobytu na základe vykonanej lustrácie v registri obyvateľov v SR, na tejto adrese si však písomnosť neprevzala. Súdu sa však podarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej a teda jej písomnosti doručoval na túto adresu. Na tejto adrese si prevzala písomnosti dňa 19.01.2017, čo potvrdila aj vlastnoručným podpisom na poštovej doručenke. Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila.
10. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
12. Keďže predmetom tohto sporu bola pohľadávka žalobcu v sume 100,-eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 23.03.2018 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 10.04.2018 o 15:30 hod., č. dverí 8, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
13. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Ustanovením § 185 C.s.p. bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 C.s.p. a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 C.s.p.
15. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise ich prečítaním, a to: pracovná zmluva zo dňa 04.02.2016, výdavkový doklad, výplatné pásky, výpis z účtu žalobcu, výzva na zaplatenie- pokus o zmier, poštová doručenka čím vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy a z ktorých následne vychádzal pri zistení skutočností potrebných na zistenie skutkového stavu veci ako aj jeho právneho posúdenia.
16. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dňa 04.02.2016 pracovnú zmluvu na dobu určitú od 04.02.2016 do 03.06.2016. Zamestnankyni patrí za prácu vykonávanú podľa pracovnej zmluvy mzda. Na základe žiadosti zamestnankyne zamestnávateľ vyplácal mzdu bezhotovostným prevodom na jej účet. Dňa 22.04.2016 vyplatil zamestnávateľ časť mzdy-100,-eur hotovostnou formou zamestnankyni a prevzatie tejto sumy potvrdila vlastnoručným podpisom na výdavkovom doklade.
17. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
18. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
21. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
22. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je vo všeobecných ustanoveniach formulované neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie § 451 ods. 1 nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.
23. Na základe zisteného skutkového stavu, súd považuje za nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 04.02.2016 pracovnú zmluvu na dobu určitú od 04.02.2016 do 03.06.2016. Za nespornú súd považoval aj tú skutočnosť, že 22.04.2016 žalobca vyplatil žalovanej časť mzdy vo výške 100,- eur (preddavok mzdy) hotovostnou formou a prevzatie tejto sumy žalovaná potvrdila vlastnoručným podpisom na výdavkovom doklade. Následne došlo k plnému vyplateniu mzdy za mesiac 04/2016, a to bez odpočítania preddavkovej mzdy žalovanej, čím došlo k duplicitnej platbe časti mzdy, čím došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovanej v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Keďže súd považoval nárok žalobcu za dôvodnú v plnom rozsahu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko bol žalobca úspešný v celkovej žalovanej sume t.j. 100,-eur súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 28. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo92/2011 str.: 8).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.