Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-32-2017.pdf
PDF · 112.77 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Q. H., Q. K. XXX/X, A. pri N. D., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 02. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 09. 2017, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredia Bratislava číslo : XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 09. 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 06. 2017 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 14. 03. 2017 žiadosť o priznanie starobného dôchodku za obdobie od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999 a zároveň žiadal priznať dôchodok od 13. 11. 2011, kedy dovŕšil dôchodkový vek. K žiadosti pripojil potvrdenie o počte odpracovaných rokov, rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku a osobný list dôchodkového poistenia. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky v podaní zo dňa 01. 12. 2011 vystavilo potvrdenie, že žalobcovi bol od 01. 10. 1999 priznaný výsluhový príspevok, ktorý bol od 01. 07. 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pri priznaní dávky výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe v čase do 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999 a doba trvania základne vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 27. 09. 1972.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 06. 2017 rozhodol podľa § 65 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok za dobu služobného pomeru colníka od 1. marca 1977 do 30. septembra 1999. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadosťou zo dňa 13. marca 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku aj za dobu služobného pomeru colníka od 1. marca 1977 do 30. septembra 1999. Rozhodnutím zo dňa 9. januára 2012 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 13. novembra 2011. Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôchodkový vek dosiahol žalobca 13. novembra 2011, a k uvedenému dňu získal 18 rokov a 172 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 13. novembru 2011.
3. Ďalej v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že z potvrdenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 36586/2011 - 1462 zo dňa 01. decembra 2011 vyplýva, že žalobcovi bol od 1.
októbra 1999 priznaný výsluhový príspevok. Uvedený príspevok bol podľa § 124 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01. júla 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 1. marca 1977 od 30. septembra 1999 a doba trvania základnej vojenskej služby od 1. októbra 1970 do 27. septembra 1972. Doba činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového poistenia do I. a II. kategórie funkcií. Pretože získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa doba služobného pomeru colníka od 01. marca 1977 do 30. septembra 1999 a doba trvania základnej vojenskej služby od 1. októbra 1977 do 30. septembra 1972 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu na nárok na starobný dôchodok táto doba nebola zhodnotená.
4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 22. 06. 2017 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
5. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 09. 2017 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo 491 113 3150 0 zo dňa 22. júna 2017.
6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca je od 13. 11. 2011 poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 9. januára 2012. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 13. novembra 2011 a k uvedenému dátumu získal 18 rokov a 172 dní obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bol priznaný rozhodnutím zo dňa 28. 10. 1999 výsluhový príspevok od 1. októbra 1999. Podľa potvrdenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 1. decembra 2011 bol výsluhový príspevok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o z zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, od 1. júla 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 27. 09. 1999 získal žalobca dobu služobného pomeru v colnej správe od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999 a dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 27. 09. 1972 a podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 19. 05. 2017 služba colníka nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. a II. pracovnej kategórie. Keďže zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
7. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zák. č. 461/20003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií, a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. K rozsudku pod sp. zn. 10So/59/2014, ako i k ďalším rozsudkom, na ktoré poukazoval žalobca uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 09. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 02. 10. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 04. 10. 2017. Žalobca žiadal, aby
súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 2017 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 22. 06. 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli porušené práva žalobcu tým, že nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.
10. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.
11. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 13. 11. 2011 a jeho celková doba poistenia je 43 rokov a 21 dní, a nie ako uvádza poisťovňa 18 rokov a 172 dní.
12. Ďalej poukázal na to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. a ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí že nemôže vchádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkov vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.
13. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10 So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho uviedol spisové značky rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ale i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe.
14. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
15. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 11. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobcovi bol právoplatných rozhodnutím č. U. XXX XXXX X zo dňa 9. januára 2012 priznaný starobný dôchodok od 13. novembra 2011. Žiadosťou zo dňa 13. marca 2017 žalobca požiadal o zvýšenie starobného dôchodku, a to za dobu služby colníka. Zamestnanie colníka bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo bolo potvrdené i v evidenčných listoch dôchodkového poistenia.
16. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
17. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. V ostatnom sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. 09. 2017 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
18. Právny zástupca žalobu podal dňa 18. 12. 2017 stanovisku k vyjadreniu žalovaného, v ktorom dal do pozornosti súdu to, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorý nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje inak nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového poistenia.
19. Vo svojom podaním poukázal na rozsudky krajských súdov SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a na ktoré poukázal i v podanej žalobe. Nedá sa súhlasiť ani zo skutkovými zisteniami a právnymi závermi žalovaného v rozhodnutiach, ani jeho argumentáciou uvedenou vo vyjadrení, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by bola ustálená po určitú dobu.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10 rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.").
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom ( čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 22. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 13. 11. 2011 a k uvedenému dňu získal celkovo 18 rokov a 172 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 13. 11. 2011. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 9. januára 2012 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 13. novembra 2011. Rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 28. 10. 1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok od 01. 10. 1999, ktorý bol od 01. 07. 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pri priznaní dávky výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 27. 09. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku za obdobie od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999 zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 23. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 24. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok za obdobie od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999 zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). 26. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia
a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. 27. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorý žalobca zastával v rámci výkonu služby od 01. 03. 1977 do 30. 09. 1999, t.j. v rozsahu 22 rokov a 214 dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 13. 11. 2011, žalovaný povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí. 28. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebou v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 235/1992 Zb. v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 29. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 30. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. 31. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
32. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.
33. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov,
ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“
34. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 35. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.