Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-8-2011.pdf
PDF · 115.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 13, Nitra, proti žalovaným: 1) KOREK CENTRUM, s.r.o., IČO: 36 567 001, naposledy so sídlom Horský hotel Poľana, Hriňová, 2) V.. Z. R., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava a 3) I. K., narodený X.X.XXXX, naposledy bytom C. 35, W., o zaplatenie 125.173,05 eur s príslušenstvom a odmenou 417,24 eur zo zmenky , takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 652/2009-12 zo dňa 25.8.2010 sa proti žalovanej v 2. rade ponecháva v platnosti.
II. Žalobca má proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 652/2009-12, ktorý tunajší súd vydal dňa 25.8.2010, boli žalovaní zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatili zmenkovú sumu 125.173,05 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 11.6.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 417,24 eur a náhradu trov konania 9.151,40 eur. 2. Námietky podala len žalovaná v 2. rade a po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 8/2011. Námietky odôvodnila tým, že právny úkon, ktorým je podpis zmenky, nebol urobený v súlade s § 37 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), zmenku podpísala v dobe, keď bola zamestnaná v spoločnosti Gatial plus, s.r.o., v ktorej bol žalovaný v 3. rade spoločník a konateľ, rovnako bol spoločníkom a konateľom aj v spoločnosti uvedenej ako žalovaný v 1. rade, preto považuje zmenku v časti, ktorá sa týka jej, za neplatnú. Ďalej namietala výšku zmenkovej sumy, ktorá podľa nej nezodpovedá skutočnému stavu, lebo na základe leasingovej zmluvy žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi v splátkach 51.531,16 eur, žalobca mu predmet leasingu odobral a výška dlhu je iná, než je na zmenke uvedené. 3. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že pre platnosť zmenky nie je rozhodujúce, kde žalovaná v 2. rade v čase podpísania zmenky pracovala a len z dôvodu, že jej zamestnávateľ a žalovaný v 1. rade mali toho istého spoločníka a konateľa, nie je možné považovať právny úkon, ktorým sa za zaplatenie zmenky zaručila, za neplatný podľa § 37 OZ. Za nedôvodnú považoval aj námietku spochybňujúcu výšku zmenkovej sumy, táto suma zodpovedá výške záväzku žalovaného v 1. rade z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. 4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu zmenku, ktorú vystavil
v Nitre 11.6.2007, a ktorou dal bezpodmienečný príkaz žalovanému v 1. rade (v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom GATIAL, s.r.o.) ako zmenečníkovi, aby mu dňa 10.6.2009 v Bratislave zaplatil sumu 125.173,05 eur, bez protestu. Zmenečník zmenku prijal (akceptoval). Ako ručitelia za príjemcu zmenku podpísali žalovaní v 2.a 3. rade. 5. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 1 v spojení s § 3 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon). Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, keďže zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 6. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení platnom do 22.12.2015 (ďalej len OSP), nariadil pojednávanie a po dokazovaní vykonanom listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a výsluchom žalovanej v 2. rade, vyhlásil dňa 23.1.2012 rozsudok č. k. 1CbZm 8/2011-86, ktorým ponechal proti žalovanej v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Vychádzal z toho, že zmenkový záväzok je záväzkom nesporným a v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemala žalovaná v 2. rade povinnosť tento záväzok splniť. Námietka neplatnosti právneho úkonu - avalovania zmenky - bola v námietkach skutkovo vymedzená len tým, že vtedajší zamestnávateľ žalovanej v 2. rade Gatial plus, s.r.o., bol personálne prepojený so žalovanými v 1. a 3. rade. Na dodatočnú námietku podpísania zmenky pod nátlakom (v obave, že ju žalovaný v 3. rade inak z práce prepustí a postará sa, aby sa viac v odbore nemohla zamestnať), nebolo možné v zmysle § 175 ods. 4 OSP prihliadať. 7. Proti rozsudku podala žalovaná v 2. rade odvolanie, mala za to, že uvedením § 37 OZ v námietkach, spolu s tvrdením o personálnom prepojení jej zamestnávateľa s ostatnými žalovanými, námietku podpísania zmenky pod nátlakom dostatočne odôvodnila. Uviedla, že k podpísaniu zmenky pod nátlakom sa vie vyjadriť obchodný partner jej bývalého zamestnávateľa I. C., ktorý bol 11.6.2007 spolu s ňou a žalovaným v 3. rade na rokovaní v reštaurácii HOFFER v Nitre a počul, ako sa jej žalovaný v 3. rade v súvislosti s avalovaním zmenky vyhrážal. 8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoZm/24/2012-135 z 31.5.2013 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že došlo k procesnému pochybeniu, keď súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní, ktoré žalovaná v 2. rade žiadala odročiť z dôvodu hospitalizácie. Za správny nepovažoval názor, že skutočnosti, ktoré žalovaná v 2. rade uviedla až na pojednávaní 31.5.2011 (nátlak pri podpise zmenky), sú novými námietkami, treba ich považovať iba za spresnenie včasných námietok, inak by tvrdenie o personálnom prepojení jej zamestnávateľa a žalovaných s namietanou neplatnosťou podpisu zmenky v zmysle § 37 OZ, bolo nelogické a nemalo by z hľadiska tohto ustanovenia žiaden význam pre ňu ako zamestnankyňu, ktorá avalovala zmenku. Považoval za pochybenie súdu prvého stupňa, keď sa z hľadiska posúdenia záväznosti podpisu žalovanej v 2. rade na zmenke nezaoberal skutočnosťami ňou uvádzanými na pojednávaní 31.5.2011, týkajúcimi sa okolnosti a priebehu stretnutia, na ktorom zmenku podpísala. Správny však bol názor, že žalovaná v 2. rade sa môže proti majiteľovi brániť iba námietkami, ktoré sa zakladajú na jej vlastných vzťahoch k vlastníkovi zmenky, nie na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú sa vo vzťahu k vlastníkovi zmenky zaručila. 9. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení, ktorým odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Preto v ďalšom konaní dokazovanie zameral už len na objasnenie otázky, či žalovaná v 2. rade v súvislosti s avalovaním zmenky konala pod nedovoleným nátlakom a či ju teda zmenka zaväzuje. Za tým účelom sa oboznámil s obsahom výpovede žalovanej v 2. rade na pojednávaní 31.5.2011, s obsahom jej odvolania proti rozsudku, opätovne žalovanú v 2. rade vypočul a dokazovanie vykonal výsluchom ňou navrhnutých svedkov: I. C., C. I., I. Y., Ing. Darina C., I.. C. B., G. K., M. K. a Q. B., o výsluch ktorého požiadal Okresný súd v Břeclavi. 10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní 31.5.2011 uviedla, že v spoločnosti Gatial plus, s.r.o. pracovala v pozícii obchodnej riaditeľky. Majiteľ I. K. (žalovaný v 3. rade) asi po 4-5 mesiacoch za ňou prišiel, že si chce vziať na leasing technologické zariadenia, na čo potrebuje zmenkové ručenie, ale jeho brat už má v leasingovej spoločnosti záväzok na kombajn. Najprv ručenie odmietla, lebo išlo o vysokú sumu, po pár dňoch prišiel aj s bratmi a povedal jej, že buď zmenku podpíše alebo jej dá výpoveď a postará sa o to, aby sa v odbore nemohla zamestnať. V tom čase bola čerstvo rozvedená s dvomi deťmi a prácu potrebovala, preto išla a zmenku podpísala. Predtým v leasingovej spoločnosti overovala, či zmenkové ručenie skutočne vyžadujú. Zmenku podpísala v leasingovej spoločnosti, nič iné nepodpisovala a nikto jej nevysvetlil, aké záväzky na seba berie.
11. V odvolaní zo 7.3.2012 proti rozsudku zas žalovaná v 2. rade, okrem iného, uviedla, že k podpísaniu zmenky pod nátlakom sa vie vyjadriť obchodný partner jej bývalého zamestnávateľa I. C., ktorý bol 11.6.2007 spolu s ňou a žalovaným v 3. rade na rokovaní v reštaurácii HOFFER v Nitre, v tom čase žalovanému volali z leasingovej spoločnosti, že je potrebné dostaviť sa k nim aj s ručiteľom a zmenku podpísať. I. C. si vypočul vyjadrenie žalovaného v 3. rade, smerované k nej, ktorým na ňu naliehal a trval na podpise zmenky z dôvodu, že ak tak nespraví, skončí s ňou pracovný pomer. V tom čase bola rozvedená, potrebovala zárobok, a preto jej nič iné, ako zmenku podpísať, neostávalo. 12. Dôkaz výsluchom I. C. ako svedka súd vykonal na pojednávaní 8.9.2014. Svedok uviedol, že sa so žalovanou v 2. rade pozná dlhší čas, obaja robili v potravinárstve a keď začala pracovať v Gatial plus, s.r.o., spoznal aj žalovaného v 3. rade. Kupoval od nich tovar a aj im tovar predával. S I. K. neprichádzal do styku často, zväčša len ak boli problémy s platením. O tom, že žalovaná v 2. rade podpísala zmenku sa dozvedel len od nej. S obomi sa stretol niekedy po 14.4.2007 v jeho bare a dohodli sa na ukončení vzájomného obchodovania. So žalovanou v 2. rade sa stretávali v reštaurácii HOFFER v Nitre, stretnutí bolo veľa a nevylúčil možnosť, že tam s nimi niekedy bol aj I. K., nespomenul si ale, či tomu tak bolo aj v júni 2007. Okolnosti podpísania zmenky nepozná, pri rozhovore I. K. a žalovanej ohľadne zmenky nebol, nebol ani pri pri tom, keď žalovaná v 2. rade zmenku podpísala a o nátlaku na žalovanú v súvislosti so zmenkou nevie. Ku vzájomnému vzťahu žalovaných v 2. a 3. rade uviedol, že najprv boli veľkými priateľmi, ale keď prišli problémy, ich vzťahy sa narušili. O tom, aké dohody mali medzi sebou, nevedel. Nevedel ani o dôvodoch, pre ktoré žalovaná v 2. rade skončila zamestnanie, myslel si, že preto, že firma išla do bankrotu. Po tom, čo si otvoril bar a prestal s K. spolupracovať, sa so žalovanou v 2. rade viac rokov nestýkali, stretli sa asi v roku 2011 - 2012 a vtedy mu hovorila, že podpísala zmenku. Nakoniec uviedol, že sa s I. K. videl len pár krát, dnes by už s ním neobchodoval, lebo ho považoval za podvodníka. 13. Žalovaná v 2. rade dodatočne navrhla vypočuť ďalších svedkov, jednak Q. B., ktorý sprostredkoval kúpu predmetu leasingu a V.. C. I.. V.. C. I. súd vypočul na pojednávaní 3.3.2015. Uviedol, že so žalovanou v 2. rade sú dlhoroční priatelia, pred 6 - 7 rokmi ho žalovaná požiadala, aby ju zoznámil s nejakými lekármi, lebo má problémy v práci a psychicky je na tom zle. O aké problémy sa malo jednať, nevie. Keď sa po určitom čase znovu stretli, spomínala, že nemá prácu. O zmenke, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky, nevedel povedať nič, pri jej podpisovaní nebol. 14. O vypočutie Q. B. ako svedka súd požiadal Okresný súd v Břeclavi. Výsluch sa konal 5.6.2015 v prítomnosti žalovanej v 2. rade a jej právneho zástupcu. Svedok uviedol, že sa so žalovanou v 2. rade spoznal 2.3.2007. Vlastní výrobný závod v Hlohovci, v ktorom v tom čase zavádzali novú technológiu výroby mäsových výrobkov. Pamätal si, že žalovaná v 2. rade k nim prišla s pánom K. a s jeho bratom alebo švagrom, žalovanú v 2. rade im predstavili ako výrobnú riaditeľku svojho podniku, prišli sa pozrieť na novú technológiu a zaujímali sa o straší typ strojov, lebo chceli zahájiť výrobu mäsových výrobkov. Potom prišli v marci 2007 ešte 2 alebo 3 krát, na druhej schôdzke sa s K. rozprávali aj o financovaní technológie, K. povedal, že žalovanej v 2. rade ponúknu podiel vo firme a pozíciu konateľky. Ďalej hovoril, že financovanie nákupu starších strojov chcú zabezpečiť pomocou zmeniek a že je bežné, že zmenku podpisuje riaditeľ výroby. On sám K. kúpu strojov nesprostredkoval, len mu hovoril asi o 5 firmách, ktoré sa zaoberajú repasovním strojov. So žalovanou v 2. rade sa potom stretol v roku 2008 v Kauflande, pre ktorý robila vedúcu nákupu údenín pre celé Slovensko, od nej sa dozvedel, ako spoločnosť pána K. dopadla. Vzťah žalovanej v 2. rade a K. bol podľa neho len zamestnanecký, K. sa ku žalovanej choval arogantne. Ďalej svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej (ktorej znenie nebolo v zápisnici zaznačené) okrem iného uviedol, že keď sa K. spýtal, čo bude so žalovanou, keď zmenku odmietne podpísať, K. povedal, že to neexistuje, lebo je rozvedená, má deti a ak zmenku nepodpíše, tak ju vyhodí. Pokiaľ vie, v tom čase nemala žalovaná v 2. rade podpísanú žiadnu zmenku. 15. Žalovaná v 2. rade žiadala, aby ju súd opätovne vypočul až po výsluchu ňou navrhovaných svedkov. Vypočutá preto bola až na pojednávaní konanom 2.2.2016. Uviedla, že nátlak bol na ňu vyvíjaný dlhšiu dobu, asi 2-3 mesiace, a to odo dňa, keď sa žalovaný v 3. rade a jeho bratia dozvedeli, že k lízingovému obchodu bude potrebné vystaviť zmenku. Celú túto dobu s ňou riešili, aby zmenku podpísala. V K. plus, s.r.o. robila od 1.1.2007 do 31.8.2007, v júni 2007 musela podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru s dvojmesačnou lehotou, resp. výpoveď, dôvod nepoznala. Odobrali jej auto aj notebook a znemožnili jej ďalší prístup do firmy. Jeden až dva mesiace na to sa zamestnala v Kauflande. 16. Dôvody, pre ktoré napriek dlhodobému nátlaku v zamestnaní zotrvala,
žalovaná vysvetlia tým, že jej v januári 2007 pripadal K. ako seriózny človek a od bývalého zamestnávateľa mala naňho dobré referencie. Až kým sa nezačal riešiť lízing, mali s K. korektné vzťahy. Ponúkol jej dobré pracovné podmienky, zamestnaná bola vo svojom odbore. Starala sa o 2 deti, ktoré chodili do školy, mala problémy s alimentami, bývala v podnájme, zamestnanie u K. bola pre ňu jediná možnosť ako sa uživiť. Nnájsť si v tom čase iné pracovné miesto, najmä v jej odbore, bol podľa nej veľký problém. 17. Keďže k podpísaniu zmenky došlo v budove žalobcu v Nitre, navrhla žalovaná v 2. rade vypočuť ďalších svedkov, zamestnancov žalobcu V.. S. C. a I.. C. B., ktorí boli podľa nej osobne pri podpísaní zmenky prítomní a I. Y.. Svedkov súd vypočul na pojednávaní 14.11.2016. 18. I. Y. pracovala u žalobcu v rokoch 2003 až 2011 v pozícii spracovateľ - back office a pripravovala aj predmetnú leasingovú zmluvu. Žalovanú v 2. rade poznala už predtým ako kamarátku bývalej kolegyne, ktorá tiež u žalobcu pracovala. Podrobnosti prípadu si pre odstup času už nepamätala. Spomenula si len, že žalovanú v 2. rade videla na pobočke, keď sa podpisovali zmluvy. Svedkyňa uviedla, že ona zmluvy s klientmi nedojednávala, ani sa nezúčastňovala podpisovania zmlúv. Jej úlohou bolo zmluvy podľa zadania vložiť do systému, vytlačiť a pospínať ich. O obchode vedeli všetci zamestnanci pobočky, čo je u nich štandard, ona pred kolegyňami povedala, že by zmenku nepodpísala, lebo vie čo zmenkové ručenie znamená, ale nepamätala sa, že by tak hovorila aj pred žalovanou v 2. rade. Zmenky podľa nej len výnimočne podpisovali osoby, ktoré nemali žiaden vzťah k lízingovému dlžníkovi. 19. Svedkyňa V.. S. C. bola v čase podpísania zmenky riaditeľkou pobočky žalobcu v Nitre. So žalovanou v 2. rade sa poznala osobne z mesta a aj cez spoločnú priateľku. Ani ona si pre odstup času podrobnosti obchodného prípadu nepamätala. Uviedla, že žalovanú v 2. rade niekoľkokrát na pobočke registrovala a že o tomto prípade s kolegami hovorili, lebo bolo u nich štandardné, že veci spolu prejednávali. O žiadnom nátlaku, ktorý by bol na žalovanú v 2. rade vyvíjaný v súvislosti s podpísaním zmenky, nevedela. Zabezpečenie obchodného prípadu zmenkou bolo podľa nej štandardné. Jej účasť ako riaditeľky pobočky spočívala v tom, že zmenku v mene žalobcu podpísala. Nezvykla byť osobne prítomná pri podpisovaní zmluvy a zmenky klientom, a nepamätala sa, že by v tomto prípade prítomná bola. Dokumentáciu vždy podpisovala vopred. 20. Leasingovú zmluvu dojednával I.. C. Ovečka, ktorý u žalobcu pracoval v rokoch 2004 až 2012 v pozícii akvizítora. Žalovanú v 2. rade poznal nie len ako bývalú klientku, ale aj ako kamarátku kolegyne, tiež akvizítorky. Svedok uviedol, že zmenka bola vystavená k obchodu s K., ale pre odstup času a veľké množstvo obchodných prípadov si ani on podrobnosti nepamätal. Keďže mal tento obchodný prípad na starosti a dával ho schvaľovať, predpokladal, že on s klientmi komunikoval a bol osobne prítomný, keď žalovaná v 2. rade podpísala zmenku. Kto iný bol pri podpisovaní, si už nepamätal. Mal za to, že žalovanú v 2. rade poučil o možných následkoch avalovania zmenky, nakoľko všetkých, čo podpisovali zabezpečovacie úkony, o dopadoch zabezpečenia poučoval. Na vtedajšie majetkové pomery žalovanej v 2. rade si už nepamätal, aj keď tvrdil, že jej platobnú schopnosť overoval. Ani on nevedel o tom, že by žalovaná v 2. rade zmenku podpísala pod nátlakom. 21. Po vykonaní týchto dôkazov navrhla žalovaná v 2. rade, aby boli ako svedkovia vypočutí aj bratia nebohého I. K. (zomrel v roku 2011). Na pojednávaní 30.5.2017 bol vypočutý svedok G. K., ktorý uviedol, že bol jedným z 5 spoločníkov obchodnej spoločnosti K., s.r.o., pre nezhody po pol roku zo spoločnosti vystúpil, ale na základe zmluvy o vykonaní práce pre firmu zabezpečoval chov ošípaných. Ku zmenke a k leasingovej zmluve sa nevedel vyjadriť, ani k spôsobu, akým jeho brat I. vo svojich firmách financoval zariadenia potrebné na mäsovú výrobu, o leasingu vedel len od brata. O stretnutí v reštaurácii HOFFER nevedel povedať nič, na takomto stretnutí nebol a nič nevedel ani o prípadnom nátlaku na žalovanú v 2. rade v súvislosti s podpísaním zmenky. 22. Na svojej výpovedi svedok zotrval aj po tom, čo ju žalovaná v 2. rade spochybnila, okrem iného tvrdením, že ju svedok aj s obomi bratmi viezli do pobočky žalobcu v Nitre, kde podpísala zmenku ako ručiteľka, keďže pre dlhy bratov K. ona jediná mohla zmenku ako ručiteľka podpísať. Uviedol, že o zariadení na leasing, ani o zmenke nevie nič, ani o nátlaku na žalovanú. Pripustil však, že on by ako ručiteľ nebol vhodný, lebo od žalobcu mal na leasing kombajn. 23. Svedka M. K. súd vypočul na pojednávaní 27.11.2017. K predmetu sporu nevedel uviesť nič iné, len to, čo mu povedal starší brat G.. On robil vodiča, rozvážal mäso pre firmu, ktorú vlastnila ich sesternica, o nákup strojného zariadenia pre spoločnosti jeho brata I. sa nezaujímal, do finančných vecí sa nestaral, ani do toho, ako brat tieto spoločnosti riadil. Tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by I. v súvislosti s financovaním nákupu strojov vyvíjal na žalovanú v 2. rade nátlak, nikdy nebol svedkom toho, že by sa na žalovanú vyvíjal nátlak, aby zmenku podpísala, o zmenke, ktorá je predmetom tohto konania, nevie nič a nevie ani, na čo mala slúžiť.
24. Dôkazy, ktoré súd vykonal na objasnenie otázky, či žalovaná v 2. rade pri avalovaní zmenky konala pod nátlakom, hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 25. Konanie pod nátlakom môže, v prípade určitej kvality a intenzity nátlaku, vylúčiť slobodu vôle konajúcej osoby až do tej miery, že konajúci namiesto svojej skutočnej vôle prejaví vôľu donucujúceho. Slobodu vôle vylučuje aj psychické donútenie, ktorým je také protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, kedy sa vôľa konajúceho vytvára pod vplyvom dôvodnej obavy, že bezprávna vyhrážka bude splnená. V tomto prípade mala bezprávna vyhrážka, pod bezprostredným vplyvom ktorej žalovaná v 2. rade zmenku ako ručiteľka podpísala, podľa nej spočívať v obave, že bude prepustená zo zamestnania a ako jediná živiteľka rodiny príde o pravidelný príjem. 26. Svedok Q. B. potvrdil, že I. K. už v marci 2007 plánoval financovať technologické zariadenie prostredníctvom leasingu, so zmenkou ako zabezpečením, ktorú mala avalovať žalovaná v 2. rade. Napriek tomu, že v prítomnosti tohto svedka sa mal I. K. v marci 2007 vyjadriť, že žalovanú v 2. rade vyhodí, ak zmenku nepodpíše, nie je jeho svedecká výpoveď dôkazom o tom, že žalovaná v 2. rade nemala skutočnú vôľu sa zmenkovo zaviazať. Z výpovede svedka nie je zrejmé, v akých súvislostiach sa I. K. takto vyjadril, či hrozbu mienil vážne a či takto odpovedal na odmietavé stanovisko žalovanej v 2. rade (svedok netvrdil, že by sa žalovaná v jeho prítomnosti podpísaniu zmenky bránila, ani neuviedol, ako na vyjadrenie I. K. reagovala). 27. Pokiaľ I. K. skutočne v marci 2007 pred Q. B. povedal, že žalovanú v 2. rade vyhodí, ak zmenku nepodpíše, zjavne toto vyjadrenie u žalovanej v 2. rade nevyvolalo žiadne obavy. Sama pri prvom výsluchu uviedla, že I. K. začal nátlak ňu vyvíjať cca 4-5 mesiacov po tom, čo sa uňho zamestnala (t.j. v apríli až máji 2007), ale nie v prítomnosti Q. B., ale v prítomnosti svojich bratov. V odvolaní proti rozsudku zas uviedla, že sa jej I. K. výpoveďou vyhrážal 11.6.2007, bezprostredne pred podpísaním zmenky, v reštaurácii HOFFER v prítomnosti I. C.. Až po výsluchu Q. B., ktorý s I. K. prišiel do styku len v marci 2007, žalovaná v 2. rade výpoveď zmenila a tvrdila, že nátlak bol na ňu vyvíjaný už skôr, po dobu dvoch až troch mesiacov po tom, čo sa I. K. a jeho bratia dozvedeli, že k lízingovému obchodu bude potrebné vystaviť zmenku. 28. Dôkazom preukazujúcim, že žalovaná v 2. rade zmenku podpísala pod nátlakom, nie je ani svedecká výpoveď V.. C. I., ktorý pri výsluchu dňa 3.3.2015 potvrdil, že mu žalovaná v 2. rade pred 6 - 7 rokmi povedala, že má problémy v práci a psychicky je na tom zle. Svedkovi sa nezdôverila, kto bol v tom čase jej zamestnávateľ, ani z akého konkrétneho dôvodu má psychické problémy, preto jej psychický stav síce mohol, ale ani nemusel s touto vecou súvisieť. 29. Žalovaná v 2. rade mala pravdu v tom, že bratia I. K. by pre iné záväzky zrejme neprichádzali do úvahy ako zmenkoví ručitelia a z vykonaných dôkazov skutočne vyplynulo, že obchodné spoločnosti, v ktorých mal I. K. personálnu účasť, svoje dlhy neplatili a on sám asi nepodnikal vždy čestne. Žiadna z týchto skutočností však sama osebe, ani v súvislosti s inými dôkazmi, nie je postačujúca pre záver, že žalovaná v 2. rade zmenku podpísala len v dôsledku bezprávnej vyhrážky I. K.. 30. Jediným dôkazom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 2. rade pri avalovaní zmenky konala pod nedovoleným nátlakom, je výpoveď jej samotnej. Súd však jej tvrdeniu neuveril, a to nie len z dôvodu, že v písomných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu sa o bezprávnej vyhrážke, pod hrozbou ktorej zmenku podpísala, ani len náznakom nezmienila, ale aj preto, že žalovaná v 2. rade svoje tvrdenia menila a prispôsobovala ich výsledkom dokazovania. Súd pochyboval aj o pravdivosti tvrdenia žalovanej v 2. rade, že sa obávala o stratu zamestnania v K. plus, s.r.o. Žalovaná svoju obavu odôvodňovala nedostatkom pracovných miest v odbore a tým, že bola čerstvo rozvedená a starala sa o dve študujúce deti. Napriek tvrdeniu, že bola na práci v K. plus, s.r.o. existenčne závislá, nepodnikla po tom, keď jej zamestnávateľ vzápätí dal 30.6.2007 výpoveď bez uvedenia dôvodu a pracovný pomer mal byť do dvoch mesiacov ukončený, nič pre to, aby si prácu zachovala, zjavnú neplatnosť výpovede nenapadla na súde s tým, že jej K. právnik údajne povedal, že by to bolo zbytočné. Pracovný pomer sa skončil 31.8.2007 a už 12.9.2007 sa žalovaná zamestnala v Kauflande s platom výrazne prevyšujúcim jej zárobok v K. plus, s.r.o. Z tohto pohľadu nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že pre nedostatok pracovných miest bola od zárobku v K. plus., s.r.o. existenčne závislá, ani že mala zo splnenia vyhrážky dôvodnú obavu. 31. Právny zástupca žalovanej v 2. rade zdôrazňoval, že žalovaná počas svojho zamestnania v spoločnosti K. plus, s.r.o., ani vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nikdy za tieto spoločnosti nepodpisovala, nemala na to oprávnenie, preto ani nemala motív zmenku podpísať a podpísala ju len pod nátlakom, pod hrozbou vyhodenia zo zamestnania. Zjavne však nevzal do úvahy, že podľa údajov
obchodného registra bola žalovaná v 2. rade v období od 16.2.2007 do 8.8.2007 konateľkou K. plus, s.r.o. a mala právo za spoločnosť konať a podpisovať, i keď len spoločne s I. K. ako druhým konateľom. 32. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže nebolo preukázané, že by žalovanú v 2. rade jej podpis ako zmenkovej ručiteľky nezaväzoval, ani že by z iných dôvodov uvedených v námietkach nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť, ponechal súd proti nej zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd postupoval už podľa zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilný sporový poriadok je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy boli stanovené len pre otázky, ktoré nie sú novým predpisom upravené. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. Nakoľko nový procesný predpis neobsahuje úpravu, ktorá by umožnila súdu rozhodnúť o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze, za doterajší predpis, podľa ktorého súd konanie dokončí, je možné považovať len ustanovenie § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku, včítane trov konania, ktoré stranám vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Obdobný názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/15/2017 z 27.9.2017, z ktorého je možné dovodiť, že postup podľa doterajších predpisov je namieste len v otázkach, ktoré nie sú novým procesným predpisom upravené, inak by sa z nového procesného predpisu stala nesúrodá spleť rôznych procesných režimov. 34. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozsudkom rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Pri rozhodovaní postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).