Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.04.2018 v trestnej veci odsúdeného U. T. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp/58/2017 zo dňa 25.01.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona a § 67 ods. 1 Tr. zákona odsúdeného U. T., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom M., D. XX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Prešov p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 11.2.2009 sp. zn. 1T 89/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2009 sp. zn. 7To 31/09 v trvaní 10 (desiatich) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku a § 66 ods. 1 Tr. zákona odsúdeného U. T., nar. XX.XX.XXXX (vo výroku rozhodnutia je dátum narodenia odsúdeného uvedený chybne a malo byť správne XXXX) podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/89/08 zo dňa 11.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/31/09 zo dňa 19.11.2009 v trvaní desiatich rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.

V dôvodoch sťažnosti poukazuje na skutočnosti, ktorými prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil a uvádza, že s takýmito závermi súdu nesúhlasí. Je presvedčený, že podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nesprávne. Podmienečne prepustiť odsúdeného možno len ak okrem plnenia si svojich povinnosti vo výkone trestu odňatia slobody, čo je úplnou samozrejmosťou a nemôže byť brané ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného, a toho, že svojím správaním preukázal polepšenie, môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Poukazuje na to, že U. T. bol v minulosti vo výkone trestu, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov, bolo to na základe odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/15/05, právoplatného 23.01.2007, kedy mu pre násilnú trestnú činnosť bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorý vykonal 15.03.2008. Následne v

tom istom roku bol už odsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže k trestu odňatia slobody v trvaní desiatich rokov, ktorý teraz vykonáva. Ani predchádzajúci trest pre rovnakú násilnú trestnú činnosť teda nemal na odsúdeného žiaden výchovný účinok a nezabránil mu v páchaní ďalšej, rovnakej, avšak oveľa závažnejšej trestnej činnosti. Považuje preto za nepochybné, že od odsúdeného nemožno očakávať, že povedie riadny život v budúcnosti, keď predchádzajúci nepodmienečný trest za násilnú trestnú činnosť nemal preventívny účinok a krátko po jeho vykonaní spáchal ďalší násilný trestný čin. Preto je potrebné bazírovať najmä na účele trestu spočívajúcom v zabránení odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti tým, že vykoná trest odňatia slobody v celej výmere tak, ako mu bol uložený. Na tom nemôže nič zmeniť ani jeho správanie vo výkone trestu, ktoré považuje len za účelové prispôsobenie podmienkam výkonu trestu, ktoré odsúdený nepochybne dobre poznal z výkonu predchádzajúceho trestu. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu zamietol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutým výrokom uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora v podstate dôvodná nie je, aj keď vo výroku uznesenia samotnom sú formálne chyby, ktoré je možné na jej podklade opraviť.

Tak, ako to konštatuje aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že odsúdený U. T. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol v trvaní desiatich rokov uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/89/2008 zo dňa 11.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/31/2009 zo dňa 19.11.2009, a to pre obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Pre výkon uloženého trestu bol pôvodne rozsudkom zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Výkon uloženého trestu odsúdený nastúpil 19.11.2009, pričom do doby výkonu trestu bola započítaná väzba v trvaní od 11.09.2006 do 15.03.2007, takže predpokladaný koniec trestu je stanovený na 15.05.2019.

Prvostupňový súd správne a v súlade so zákonom, ako to plynie aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia, skúmal, či sú u odsúdeného splnené podmienky, ktoré zákon pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje, teda podmienky stanovené v ustanovení § 66 Tr. zákona a v danom prípade aj § 67 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade osoby odsúdenej pre obzvlášť závažný zločin tak, ako je to v prípade odsúdeného U. T., môže dôjsť k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu len v tom prípade, ak má vykonané najmenej tri štvrtiny uloženého trestu odňatia slobody a ak vo výkone trestu plnením svojich povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Splnenie zákonom vyžadovanej formálnej podmienky, teda vykonanie troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody je nepochybné. Vzhľadom na dobu nástupu trestu a započítanú väzbu je zrejmé, že tri štvrtiny z uloženého trestu odsúdený vykonal 15.11.2016.

V súvislosti s plnením formálnych podmienok naviac krajský súd skúmal aj skutočnosť, ktorou sa prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nezaoberá, a to či žiadosť odsúdeného nebola podaná predčasne.

Krajský súd totiž zistil, že žiadosť odsúdeného U. T. o podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu odňatia slobody už bola raz zamietnutá, a to uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Pp/60/2016 zo dňa 16.12.2016, ktoré sa stalo právoplatným v ten istý deň.

Z ustanovenia poslednej vety § 415 ods. 1 Tr. poriadku totiž vyplýva, že ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Uznesenie o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie neobsahuje odôvodnenie, v čase rozhodovania odsúdený už mal vykonanú zákonom požadovanú časť trestu, takže zrejme nedošlo k zamietnutiu žiadosti odsúdeného preto, že by bol návrh podaný predčasne, v každom prípade je však potrebné konštatovať, že návrh, ktorý podal odsúdený U. T. v posudzovanej veci bol podaný po uplynutí jedného roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, takže podanie žiadosti odsúdeného z časového hľadiska nevytvára prekážku, pre ktorú by nebolo možné o žiadosti odsúdeného rozhodovať.

Vykonanie zákonom stanovenej časti uloženého trestu samozrejme automaticky neznamená, že odsúdený má byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, a to ani v prípade jeho dobrého správania sa počas výkonu trestu a plnenia si všetkých povinností, ktoré si odsúdený vo výkone trestu plniť má.

Zákon pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje, aby bolo preukázané, že práve správaním sa počas výkonu trestu a plnením si povinností odsúdený preukázal polepšenie, a to do takej miery, že je dôvodné predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Polepšenie je vnútorný proces premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje jeho správaním. Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, jeho prístup k plneniu si povinností sa zisťuje z hodnotenia odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde trest vykonáva resp. v minulosti vykonával.

Všetky skutočnosti, ktoré z uvedeného hodnotenia plynú, prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi podrobne rekapituloval, takže krajský súd nepovažuje za potrebné ich znova opakovať a v tomto smere na dôvody napadnutého uznesenia poukazuje.

V súhrne je však možné konštatovať, že v priebehu celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody si odsúdený všetky svoje povinnosti plnil na požadovanej úrovni. Jeho správanie bolo slušné, konflikty nevyvolával, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval, nedopúšťal sa žiadnych priestupkov, bez pripomienok plnil pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže a na všetkých pracoviskách, na ktorých bol zaradený, dosahoval dobré pracovné výsledky. Práve vzhľadom na pozitívny prístup k plneniu si všetkých týchto povinností, aj programu zaobchádzania, mu bola uznesením Okresného súdu Trnava dňa 10.09.2014 zmenená súdna diferenciácia výkonu trestu z maximálneho stupňa stráženia na stredný stupeň stráženia a vzhľadom na pretrvávajúci pozitívny postoj k plneniu povinností aj programu zaobchádzania potom 03.06.2016 došlo k zmene spôsobu výkonu trestu, a to zo stredného stupňa stráženia na minimálny stupeň stráženia, až v konečnom dôsledku dňa 17.07.2017 došlo k jeho premiestneniu po zmene diferenciačnej skupiny, na Otvorené oddelenie ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Prešov. V priebehu celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebol ani raz disciplinárne potrestaný, naopak trinásťkrát mu bola udelená disciplinárna odmena. Z hodnotenia tiež plynie, že odsúdený udržiava s rodinou pravidelný kontakt, a to formou korešpondencie, telefonicky a nárokovými návštevami, sám uvádza, že má možnosť zamestnať sa pri otcovi na píle. Aj keď jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, stredné riziko sociálneho zlyhania bolo stanovené vzhľadom na charakter trestnej činnosti predchádzajúce odsúdenie, absenciu stáleho zamestnania a nepriaznivú finančnú situáciu pred výkonom trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na dobu doteraz vykonaného trestu odňatia slobody, správanie sa odsúdeného v jeho priebehu aj samotné postoje odsúdeného možno aj podľa názoru krajského súdu urobiť záver o tom, že všetky tieto prejavy svedčia o polepšení sa odsúdeného a vzhľadom na ne, zrejme došlo k takému stupňu prevýchovy odsúdeného, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

K námietkam prokurátora prezentovaným v dôvodoch sťažnosti v tomto smere považuje krajský súd za potrebné uviesť, že tieto sa nie celkom zakladajú na skutočnosti. Sťažovateľ totiž argumentuje, že očakávať, že odsúdený povedie riadny život nemožno aj vzhľadom na to, že trestnú činnosť, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody mal spáchať po tom, čo vykonal trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/15/05 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona. Je pravdou, že v uvedenej veci bol za spomínané trestné činy odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 08.11.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/2/2007 zo dňa 23.01.2007 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorý vykonal 15.03.2008. Trestného činu, za ktorý vykonáva trest odňatia slobody v súčasnej dobe sa však nedopustil po výkone tohto trestu, ale ešte v mesiaci jún 2006, čiže pred právoplatným odsúdením vo veci sp. zn. 2T/15/05.

Vzhľadom na vyššie rozvedené, ako aj dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, považuje krajský súd záver okresného súdu o tom, že sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za správny a vzhľadom na dobu doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody považuje za primeranú aj stanovenú skúšobnú dobu.

Pokiaľ krajský súd napadnuté uznesenie zrušoval a následne vo veci rozhodol sám, stalo sa tak len, ako už bolo v úvode uvedené, pre potrebu nápravy formálnych chýb uvedeného uznesenia, a to predovšetkým chyby v dátume narodenia odsúdeného U. T., keďže v uznesení je nesprávne uvedený rok jeho narodenia XXXX, aj keď skutočným rokom je rok XXXX a napokon aj potreba doplnenia ustanovenia § 67 ods. 1 Tr. zákona, ktoré určuje dobu, ktorú je nutné pre možnosť podmienečného prepustenia osoby odsúdenej za obzvlášť závažný zločin vykonať. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.