Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Co-115-2017.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: X. W., A.. XX. XX. XXXX, S. W. S. XXX, S., S..Č.. W. Y. XX, XXXX X., Š., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 8 535,80 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5C/648/2015-72 z 03.04.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7 126,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 13.01.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 66%.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 524 ods. 1, ods. 2, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/,b/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010Z.z., § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 a § 256, § 262 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 7 936,41 eur, ktoré sa žalovaná zaviazal vrátiť veriteľovi 90 mesačnými splátkami po 180 eur pri ročnom úroku 24,18% a RPMN 24,18%. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná v danom úverovom vzťahu už uhradila sumu 810 eur. Právny predchodca žalobcu podaním z 23.12.2012 oznámil žalovanej, že k uvedenému dňu vypovedá zmluvu a vyzval ju na úhradu sumy 8 616,97 eur v lehote do 5 dní. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 s prílohami, právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 30.09.2016. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva o úvere
neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch - § 9 ods. 2 písm. k), t.j. údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ďalších splátok ani v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa zmluvy termín konečnej splatnosti je 08/2019. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd prvej inštancie takisto nepovažoval za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (t.j. že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a f) zák. č. 129/2010 Z.z.) súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi patrí teda len rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a už uhradenými splátkami. Žalovaná od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške 7 936,41 eur, pričom jednotlivými splátkami už uhradila sumu 810 eur. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, len sumu 7 126,41 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 7 126,41 eur, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s tým, že v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Jej odvolanie je zhrnutím právnej argumentácie, ktorú predostrela na súde prvej inštancie poukazujúc na spotrebiteľský charakter zmluvy vzhľadom na predmet sporu s tým, že je ochotná zaplatiť len rozdiel reálne poskytnutej sumy a sumy, ktorú už žalobcovi zaplatila. Zastáva názor, že súd pochybil, ak vo výroku neuviedol, z akej dlžnej sumy ma platiť úroky z omeškania a do akej prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. Žalobca sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.04.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
9. Žalovaná tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku v napadnutom rozsahu jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaná nepredostrela relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie.
11. Možno teda napriek námietkam odvolateľky uzavrieť, že podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán konania (odvolacie námietky žalovanej boli iba zhrnutím jej právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie), pričom tak učinil v snahe garantovať stranám konania ich právo na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok obsahuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle zásad daných § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovujú záväznú logickú štruktúru odôvodnenia, je teda preskúmateľný. Z výroku rozsudku ako aj z jeho odôvodnenia možno jednoznačne vyvodiť, z akej dlžnej sumy je povinná platiť žalovaná úroky z omeškania, a v akej časti bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené úplne očakávania žalovanej, teda že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám konania poskytol v požadovanej kvalite. K veci samej je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie sumy tvoriacej rozdiel medzi poskytnutou istinou a uhradenou sumou žalovanou tak, ako to žalovaná počas konania navrhovala.
12. Odvolaním žalovanej bol napadnutým aj výrok o trovách konania. Tu žalovaná nesúhlasila s odôvodnením vo vzťahu ku výroku o trovách konania, pretože žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá a žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy, ktorá bola uhradená ešte pred podaním žaloby. Mala za to, že výrok o náhrade trov konania nemá oporu v ustanoveniach CSP.
13. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval podľa zásady úspechu - § 255 ods. 1 CSP, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo na danú vec neaplikoval ustanovenie § 257 CSP, o aplikáciu ktorého žiadala žalovaná. K uvedenému je nutné potom uviesť nasledovné. K porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru dochádza aj vtedy, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa náhrady trov konania postupoval podľa príslušných ustanovení CSP - § 220 ods. 2, keďže uviedol dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie o trovách konania - § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie zohľadniac úspech strán sporu, tak, ako to už vyslovil súd prvej inštancie, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %, hoci neuviedol, že ich priznal voči žalovanej.
14. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).