Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/32/2017

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: M. Č., T.. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. T. XX, C.J. C., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom ul. Holubyho č. 51, 036 01 Martin proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, v konaní o zaplatenie 458,66 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 458,66 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 05.07.2007 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 07.07.2017, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 458,66 € ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu a to podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa uviedla, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine bolo voči nej vznesené obvinenie pre prečin sprenevery. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine zamietol. Následne rozsudkom Okresného súdu Martin bola spod obžaloby oslobodená. Poukázala na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zodpovednosť objektívna a citovala viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala odpor. Žalovaná namietala právny základ nároku žalobkyne a absenciu nezákonného rozhodnutia. Žalovaná nepovažovala za správny názor žalobkyne, že v každej veci, v ktorej bol obžalovaný spod obžaloby rozhodnutím súdu oslobodený, vzniká obžalovanému nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti sa žalovaná odvolávala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II US 163/2013 - 50. Žalovaná citovala časť odôvodnenia tohto nálezu: „Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie, alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je vlastne predpokladom tohto šetrenia tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého v čase jeho vydania boli splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“

Podľa žalovanej bolo trestné stíhanie voči žalobkyni v mene štátu vedené legitímne a boli splnené všetky zákonné podmienky na vznesenie obvinenia, ale aj na podanie obžaloby. V trestnom konaní žiadny orgán neoznačil uznesenia policajného orgánu o vznesení obvinenia za nezákonné, teda základný predpoklad na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody chýba.

3. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila podaním zo dňa 18.09.2017, v ktorom zopakovala predchádzajúce argumenty a zdôraznila, že uznesenie o vznesení obvinenia nutne nemusí byť nezákonné pre účely trestného konania, ale pre účely náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. je nutné takéto rozhodnutie s poukazom na určitý výsledok trestného konania považovať za nezákonné.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej, listinami založenými v spise a trestným spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/121/2013.

Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, obvodné oddelenie Turčianske Teplice sp. zn. Č.:Y.-XX/PT-V.-XXXX D. dňa 14.02.2013 bolo vznesené voči žalobkyni M. T. (C. Č.) obvinenie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Martin uznesením č.k. 3Pv/61/2013-10 zo dňa 03.05.2013 zamietla, pretože ju nepovažovala za dôvodnú. Následne Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 13T/121/2013 zo dňa 15.02.2017 žalobkyňu oslobodil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017.

Žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu zastúpeného Generálnou prokuratúrou SR a to podaním zo dňa 07.04.2017. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia považuje za nezákonné rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie bolo následne zrušené pre nezákonnosť oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Martin. Z toho dôvodu si uplatnila voči štátu škodu vo výške trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 458,66 €. Tento svoj nárok preukázala vyúčtovaním trov obhajoby a preukázala, že vyúčtovanú sumu obhajcovi zaplatila.

Na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štát zastúpený Generálnou prokuratúrou SR podaním zo dňa 08.06.2017 uplatnený nárok na náhradu škody neuznal, pretože nezodpovedá skutočnostiam zisteným v konaní a postup prokurátora bol správny a zákonný. Generálna prokuratúra SR poukázala na to, že v prípravnom konaní nedošlo k zmene dôkaznej situácie a preto prokurátor podal obžalobu. Nebolo pochybnosti o tom, že žalobkyňa sa skutku dopustila. V priebehu súdneho konania však nastala zmena dôkaznej situácie, ktorá napokon viedla súd k záveru, že sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok spáchala žalobkyňa.

5. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona Generálna prokuratúra SR koná v mene štátu, ak škodu spôsobí štátny orgán, podľa osobitného predpisu (§ 38 Zákona č. 153/2001 o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

6. Žalobkyňa si uplatnia právo na náhradu škody len ohľadne trov obhajoby, ktoré jej vznikli v konaní a to vo výške 458,66 €. Tento nárok preukázala vyúčtovaním trov obhajoby. Výšku uplatnenej náhrady škody žalovaná výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Sporným bola len okolnosť, či táto škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím štátu.

Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin. Zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 154/2003 Z.z. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobený začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti začatia trestného stíhania) je neskorší výsledok trestného konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 vyplýva, že rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale len na samotný výsledok trestného stíhania.

Súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zodpovedný subjekt zbaviť. Neposudzuje sa správnosť rozhodnutia konajúceho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania je výsledok tohto konania. Z týchto dôvodov súd považoval zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu za preukázanú a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 458,66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody.

Žalovaný žalobkyni oznámil, že nárok na náhradu škody neuspokojí doručením podania zo dňa 08.06.2017. Žalobkyni bolo podanie doručené dňa 04.07.2017 a od nasledujúceho dňa, teda od 05.07.2017 si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Z týchto dôvodov súd žalovanému priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania 5 % z dlžnej sumy 458,66 € od 05.07.2017 až do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.