Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovanému: F. Z., S.. XX.X.XXXX, N. M. U. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Michal Petrík, advokát, AK so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 421,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Cb/12/2013-200 zo dňa 24.11.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 421,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 0,0246 % denne zo sumy 46,21 eur od 6.1.2011 do zaplatenia,

- 0,0253 % denne zo sumy 65,17 eur od 15.4.2011 do zaplatenia,

- 0,0260 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.7.2011 do zaplatenia,

- 0,0260 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.10.2011 do zaplatenia,

- 0,0246 % denne zo sumy 57,82 eur od 15.1.2012 do zaplatenia,

- 0,0246 % denne zo sumy 68,44 eur od 15.4.2012 do zaplatenia,

- 0,0246 % denne zo sumy 68,44 eur od 15.7.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu sa vedie konanie, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 421,72 eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v meste Poprad, je oprávnený vyberať stočné od producentov odpadových a zrážkových vôd, pričom takýmto producentom je žalovaný, ktorého riadne odberné miesto bolo zriadené žalobcom, a to na základe „prihlášky/odhlášky“ odberu zo dňa 20.9.2010. V čase od 1.10.2010 do 31.3.2012 žalobca odviedol žalovanému spolu 316 m3 zrážkových vôd a za toto plnenie bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi stočné v celkovej výške 353,28 eur na základe vystavených faktúr. Na pojednávaní konanom dňa 25.2.2013 žalobca žiadal súd o pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v jej rozšírení o sumu 68,44 eur, a žalobca si tak celkovo v tomto konaní uplatnil sumu 421,72 eur. Súčasne došlo k zmene žaloby aj v

časti príslušenstva, ktoré navrhol rozšíriť o úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, čo mu aj súd prvej inštancie vyhovel.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol od októbra 2010 až do júna 2012 producentom odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a preto bol v zmysle § 28 ods. 6 tohto zákona, povinný platiť žalobcovi stočné v celkovej výške 421,72 eur podľa jednotlivých faktúr. Ďalej uviedol, že žalobca neriešil právne vzťahy medzi spoluvlastníkmi. Pri riešení spornej situácie vychádzal z ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.3.2010 mal za zrejmé, že výlučným vlastníkom prevádzky č. X bol žalovaný a spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., bola výlučným vlastníkom prevádzky č. X. Vodovodnú prípojku, ktorá zásobovala nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, považoval v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka za súčasť veci. V čase prepisu odberného miesta na prihláške odberu došlo k sporom medzi žalovaným a Q. N., V.. V. R..J.. ohľadom dodávky vody, avšak v odhláške vody spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.. odhlásila výlučne odvádzanie zrážkových vôd, a žalovaný následne, keď navštívil sídlo žalobcu, žiadal o prihlásenie nielen zrážkových vôd, ale aj o prihlásenie dodávky vody. Dodávka vody však zo strany odberateľa, ktorý mal platnú zmluvu o dodávke vody č. XXX/XXX/ XXP, nebola odhlásená, ani vypovedaná, preto žalobca nemohol dodávku vody previezť na žalovaného. Dôsledkom dohody o rozdelení zrážkových vôd bol aj ten fakt, že spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.. podpísala novú zmluvu na odvádzanie zrážkových vôd s reg. číslom XXX/XXX/XXP a za odvádzanie zrážkových vôd platila riadne stočné. Jediný, kto odmietol platiť za zrážkové vody zo svojej prevádzky č. X, bol žalovaný. Súd argument, že na vyberanie stočného žalobca nemal právny základ, neuznal s poukazom na § 28 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z. z., v spojení s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, a podľa ktorej producent poskytne potrebnú súčinnosť a údaje podľa bodov 1, 2 a 4 vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak producent neposkytne požadované údaje, vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, určí celkovú plochu nehnuteľnosti odhadom a túto plochu zaradí do kategórie A. Postup žalobcu spočívajúci v rozdelení plochy o výmere 998 m2 medzi Q. N., V..R..J.. a žalovaného v pomere 541 m2 : 360,5 m2, podľa údajov z LV č. XXXX, súd prvej inštancie považoval za správny. Ďalej uviedol, že neposkytnutím súčinnosti možno rozumieť aj odmietnutie uzatvoriť zmluvu napriek tomu, že žalovaný podpísal prihlášku k odberu zo dňa 20.9.2010 a určil plochu nehnuteľnosti na účely fakturácie zrážkových vôd rozlohou 834 m2. Žalobca však v dôsledku rozdelenia plochy zrážok medzi dvoch spoluvlastníkov, fakturoval žalovanému menšiu plochu ako sám nahlásil, a to o 473,5 m2. Žalobca preukázal, že urobil právne úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvy a fakturácii zrážkových vôd, ale z dôvodu nečinnosti žalovaného, ktorý neuzatvoril zmluvu, k podpísaniu dohody so žalovaným nedošlo. Celú obranu žalovaného tak súd prvej inštancie považoval za účelovú a ničím nepreukázanú, poukazujúc aj na viaceré protichodné tvrdenia žalovaného, a preto žalobe ako dôvodnej, vyhovel. Vyhovel jej aj čo sa týka úrokov z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník, je v omeškaní, pretože si neplnil riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal v konaní plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. V odôvodnení uviedol, že žalobca konal bezdôvodne a bez zákonného, či zmluvného dôvodu, a zrušil zmluvu so spoločnosťou Q. N., V.. V. R..J.., s ktorou mal riadne uzatvorenú platnú zmluvu o dodávke vody, odvádzanie odpadových a zrážkových vôd, a tak si spôsobil škodu sám. Žalobca nemal žiaden zákonný, alebo zmluvný dôvod zrušiť zmluvu s Q. N., V.. V. R..J.., a preto žalovaný nie je ani pasívne vecne legitimovaný, pretože žalobca napriek tomu, že mal odberateľa - spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., tak sa dobrovoľne vzdal tohto príjmu a chcel bez akejkoľvek zákonnej opory, aby zrážkovú vodu platil žalovaný, pričom z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.5.2014, ako aj z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorú predložil žalobca, vyplýva, že v súčasnosti za vodu stále platí iba jeden subjekt, a to spoločnosť L. V., V..R..J.., pričom z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Q. vyplýva, že túto takisto, ako aj predtým, vlastnia dva subjekty, a to L. V., V..R..J.. L. Q. N., V.. V. R..J... Žiadal preto, aby súd napadnuté výroky I. a II. rozsudku Okresného súdu Poprad zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu.

6. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postup pri ukončení zmluvy so spoločnosťou Q. N., V.. V. R..J.., bol zákonný v súlade s podpísanou zmluvou. Na základe prihlášky/ odhlášky zo dňa 20.9.2010, došlo k prepisu zrážkových plôch z pôvodného odberateľa spoločnosti Q. N., V.. V. R..J.. na žalovaného, a ak teda žalovaný tvrdí, že na fakturáciu zrážkových vôd nebol nijaký právny dôvod, jeho tvrdenie je v rozpore so samotným právnym úkonom prihlásenia sa k odberu žalovaným. Ďalej uviedol, že zákonným dôvodom na fakturáciu, odhliadnuc od faktu podpísania prihlášky k odberu samotným žalovaným, je samotná vyhláška č. 397/2003 Z. z., a konkrétne Príloha č. 2 a vysvetlivky formulára bod č. 6. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, boli napojené na verejnú kanalizáciu, a že z celej zastavanej plochy, boli zrážkové vody zvedené do verejnej kanalizácie v období od roku 2003 do roku 2008. V roku 2008 došlo k prepisu odberného miesta zo žalovaného na spoločnosť Q. N., V.. V. R..J.., a to už v čase, kedy prevádzku č. X vlastnil žalovaný a prevádzku č. X vlastnila spoločnosť Q. N., V.. V. R..J... Od roku 2008 do 30.9.2010 bolo takisto fakturované stočné za odvádzanie zrážkových vôd z celého povrchu nehnuteľnosti, a to prevádzky č. X, ako aj prevádzky č. X. Keď k 30.9.2010 došlo k rozkolu medzi vlastníkmi prevádzky č. X a prevádzky č. X, je logické, že vlastník prevádzky č. X nechcel platiť stočné a zrážkové vody z prevádzky č. X, ktorej nebol vlastníkom. Aj keby nedošlo zo strany žalovaného k vlastnoručnému podpisu prihlášky k odberu, kde sa dokonca prihlásil k väčšej ploche, ako mu následne bola fakturovaná, už len samotný fakt, že k 30.9.2010 bol žalovaný vlastníkom prevádzky (samostatnej nehnuteľnosti), ktorá bola zaústená do verejnej kanalizácie a ktorej zrážkové vody zo spevnených plôch boli zvedené do kanalizácie, žalobcu oprávňovalo v zmysle zákona číslo 397/2003, Príloha č. 2, v vysvetlivky k formuláru bod 6, určiť plochu nehnuteľnosti odhadom a zaradiť ju do kategórie A a účtovať stočné. Ďalej poukázal, že ak by odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, žalobca má za to, že škodca je povinný uhradiť prevádzkovateľovi spôsobenú škodu, a teda právny nárok na zaplatenie žalovanej sumy je tak možné považovať súčasne za vzniknutú škodu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

7. K uvedenému sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ide o novú skutočnosť, ktorú žalobca v konaní doposiaľ netvrdil, v uvedenej súvislosti sa neviedlo zo strany žalobcu ani dokazovanie a žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žalobca uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k náhrade škody. V ostatnom zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

10. Žalovaný je producentom v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/ 2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Riadne odberné miesto bolo zriadené na základe prihlášky/odhlášky žalovaného zo dňa 20.9.2010. Je nesporné, a v konaní ani nikým nenamietané, že žalobca odviedol žalovanému zrážkové vody, za ktoré bol žalovaný povinný uhradiť stočné vo výške 421,72 eur. Je nesporné aj to, že k 30.10.2010 bol žalovaný vlastníkom prevádzky, ktorá bola zaústená do verejnej kanalizácie, a ktorej zrážkové vody zo spevnených plôch boli zvedené do kanalizácie, čo malo za následok, že žalobca bol oprávnený v zmysle vyhlášky č. 397/2003 určiť plochu nehnuteľnosti odhadom, a účtovať tak stočné. Žalobca tak aj postupoval a určil plochu odhadom, a dokonca nižšiu, ako ju označil žalovaný v prihláške, ktorej platnosť popiera. Odvolací súd súčasne poukazuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že s odpadovými vodami nakladal iným spôsobom, ako vypúšťaním do verejnej kanalizácie. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo iba na ňom.

11. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

12. Odvolací súd ďalej konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového, i právneho stavu.

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne a obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, pričom aj bolo vykonané podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v CSP, a tak súd dospel aj k správnym právnym záverom.

14. Súčasne odvolací súd poukazuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré považuje za vecne správne, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech a patrí mu preto v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP, náhrada trov konania v celom rozsahu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní mal síce žalobca plný úspech, trovy odvolacieho konania si nežiadal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .