Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Tos-14-2018.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9Tos/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018, v trestnej veci ods. A. Z. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 19. januára 2018, sp. zn. 33Nt/14/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. Z..
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19. januára 2018, sp. zn. 33Nt/14/2017 súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku, v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. Z. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/125/2012.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sťažnosť odsúdený, ktorý túto odôvodnil podaním doručeným súdu prostredníctvom obhajcu dňa 14.03.2018, v ktorej uviedol, že napáda rozhodnutie Okresného súdu Prešov z dôvodu, že o tom, ktorý chlapec napadol poškodeného J. Q. sa dozvedel od kamaráta, ako aj svojho brata a sestry, pričom išlo o mladého chlapca, ktorý mohol mať asi 16 rokov a v čase spáchania skutku býval v Y., v časti T. B.. Keďže nemá dobrú pamäť, ani dostatočné vyjadrovacie schopnosti, pod prezývkou N. sa môže jednať o inú osobu ako R. N., ktorá sa v čase konania verejného zasadnutia už na T. B. nemusela zdržiavať. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby k osobe pod prezývkou N. boli vypočutí jeho brat E. Z. a jeho sestra F. A.. Aj keď súd vykonal za účelom preverenia tejto osoby určité zisťovania a previerky, má za to, že tieto neboli dostatočné pre stotožnenie osoby svedka, ktorého výpoveď by bola novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, ktorá by sama o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu už skôr známymi mohla odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine zo spáchania zločinu lúpeže. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby nadriadený orgán sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil, prípadne, aby toto uznesenie zmenil a povolil obnovu konania.
Odsúdený podaním doručeným súdu dňa 20.03.2018 samostatne odôvodnil svoju sťažnosť tým, že chce uviesť novú skutočnosť a tou je svedok R. X., ktorý je kľúčovým svedkom a preukáže jeho nevinu.
Sťažnostný súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.03.2013 boli obžalovaný A. Z., spolu s obžalovaným ml. E. Z. uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX okolo
XX.XX hod. v Y. na ul. I., po predchádzajúcej dohode spoločne s mal. Q. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. R., nar. XX.XX.XXXX, lúpežne prepadli J. Q. tak, že mu začali rukami prehľadávať vrecká nohavíc, v čom im poškodený začal brániť tým, že im ruky zo svojich vreciek vyberal a chcel ujsť, v čom mu zabránil A. Z. tým, že ho chytil za ruku, v ktorej poškodený držal nákupnú tašku a túto sa mu snažil vytrhnúť, pričom za druhú ruku chytil poškodeného ml. E. Z. a spoločne ťahali poškodeného, následkom čoho stratil rovnováhu a spadol na betónovú dlažbu v tráve vedľa chodníka, čím mu spôsobili trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti ľavého predlaktia, zasahujúcu do zápästného kĺbu, aj s odlomením násadcovitého výbežku dolného konca lakťovej kosti, jednoduchú zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti panvy vľavo a pomliaždenie ľahkého stupňa hrudnej steny vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosťou 68 dní, za čo súd obžalovanému A. Z. uložil podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2013.
Odsúdený A. Z. podal dňa 24.04.2017 na Okresný súd Prešov návrh na povolenie obnovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je rozpor medzi výpoveďou poškodeného Q. a svedka O., ktorí uviedli, že poškodeného mali napadnúť piati I. a výrokovou časťou rozsudku, kde je uvedené, že skutok mal byť spáchaný štyrmi osobami, avšak skutočnosť je taká, že skutok spáchala osoba s prezývkou N., pričom by malo ísť o R. N., ktorý by mal mať asi 16 rokov a mal by bývať v Y., v časti T. B..
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na základe uvedeného, považuje sťažnostný súd za potrebné v prvom rade uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach, alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
V intenciách už uvedeného krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sťažnostnému súdu, ale ani súdu prvého stupňa, neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.
Odsúdený za takýto dôkaz označil výsluch svedka, ktorého pozná pod prezývkou N. a malo by ísť o osobu R. N., bývajúceho v Y., v lokalite T. B., ktorú bližšie nevedel identifikovať.
Za účelom identifikácie uvedenej osoby vykonal prvostupňový súd šetrenie, avšak z lustrácií v registri obyvateľov a v STA nevyplýva žiadna osoba s uvedenými údajmi a z lustrácie v ZVJS vyplýva viac osôb s uvedenými údajmi. Následne bola vykonaná previerka príslušným oddelením PZ, z ktorej vyplýva, že podľa registra obyvateľov uvedená osoba neexistuje a previerka na ul. T. B. v Y. k stotožneniu uvedenej osoby bola negatívna, ani v rómskej komunite a ani v komunitnom centre na T. B. takúto osobu nepoznajú.
Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa sa nepodarilo identifikovať osobu svedka, ktorého výsluch odsúdený uviedol ako dôkaz.
Podľa názoru sťažnostného súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol ako dôkaz vykonať výsluch svedka E. Z., brata odsúdeného, za účelom zisťovania totožnosti osoby s prezývkou N.. Z výpovede odsúdeného A. Z. vyplýva, že údaje, ktoré prvostupňovému súdu o uvedenej osobe uviedol, teda, že by malo ísť o R. N., ktorý má bývať niekde na T. B., mu oznámil práve brat E. Z..
Na základe uvedeného preto sťažnostný súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a zákonné a stotožňuje sa s jeho názorom, že vzhľadom na nepreukázanú existenciu údajného svedka nebol zistený dôkaz, ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste, teda neboli zistené podmienky odôvodňujúce povolenie obnovy konania, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.