Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-136-2017.pdf
PDF · 123.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/136/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, Č. X. XX, XXX XX F., štátna občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/27, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 222,57 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 222,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8. 6. 2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 222,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016 do zaplatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 9. 6. 2015 úverovú zmluvu č. 4506052340, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver s celkovou výškou úveru 3.000 EUR, celkovou výškou splátky 83,55 EUR, s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 22,09 %, RPMN 24,70 %, priemernou hodnotou RPMN 16,33 %, celkovou sumou splatnou spotrebiteľom 5.013 EUR. Poukázala na to, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov. Uviedla, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti. Poukázala nato, že v zmluve žalovaný neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istiny, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2016 sp.zn. 5Co/214/2016. Ďalej namietala, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, pričom táto podstatná náležitosť musí v zmluve byť jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov a poukázala na rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11. 4. 2014 sp.zn. 20C/136/2013. V ďalšom namietala výšku úrokovej sadzby uvedenú v predmetnej zmluve, že táto nezodpovedá výške priemernej úrokovej sadzby z úverov peňažných ústavov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, uviedla, že podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 9,74 % pre podobné typy úverov zo začiatočnú fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci jún 2015. V zmysle uvedenej zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 22,09 %, čo predstavuje viac ako dvojnásobok. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. 11. 2014 sp.zn. 3Co/114/2014, či rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 6. 2013, sp.zn. 4Cdo/51/2012. Mala zato, že na základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa s dobrými mravmi a tým pádom za absolútne neplatnú. Na základe vyššie uvedeného považovala žalobkyňa zmluvu o úvere za neplatnú a eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak mala zaplatiť len skutočnú výšku istiny, ktorá sa rovná zapožičanej sume vo výške 3.000 EUR a zaplatila na účet žalovaného 3.222,57 EUR, teda viac o 222,57 EUR, ako jej bolo poskytnuté. Preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Žalobkyňa si uplatnila aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej výzve na mimosúdne riešenie. 3. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 6. 2015, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 9. 6. 2015, splátkový kalendár k zmluve, predsporovú výzvu zo dňa 14. 10. 2016, vyjadrenie žalovaného k úverovej zmluve zo dňa 24. 8. 2016. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom doručeným súdu dňa 20. 10. 2017, namietal, že z jeho strany nedošlo a nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 83,55 EUR, ktoré žalobkyňa uhrádzala. Žalovaný poukázal na to, že pre záver o dôvodnosti nároku uplatneného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby preukázala, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal. Uviedol, že pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia nemohla vzniknúť, nakoľko nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, ani plnením z neplatného právneho úkonu a ani plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol. Pokiaľ ide o náležitosti úverovej zmluvy, podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach boli upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky pod bodom 30, o počte splátok pod bodom 36 o termíne splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. A tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru, neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Uviedol, že názor žalovaného je plne v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/15. Žalovaný namietal, že náležitosti ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a sekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného rozsudku. Pokiaľ ide o náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., žalovaný poukázal na to, že termín konečnej splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v zmluve nasledovne: „termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Poukázal nato, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátumu ukončenia zmluvy, použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Uviedol, že spotrebiteľ disponoval informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto bol cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý. 5. Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že v úverovej zmluve bola vypočítaná správne na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, ani nepredložila dôkaz, že výpočet RPMN nie je správny. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, žalovaný uviedol že úroky za poskytnutie úveru sú v podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Ekonomicky teda plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve alebo nájomné k nájomnej zmluve. Otázka, či by mali súdy kontrolovať primeranosť plnení, je v právnej vede diskutovaná od čias rímskeho práva a namietal, že slovenská právna úprava kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade a ak zároveň
došlo k vade v kontraktačnom procese. Uviedol, že súdy akceptujú rôznorodú výšku odplaty, aj jej výška nie je striktne daná, vo všeobecnosti súdy akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1. 2. 2017 vo veci vedenej pod sp.zn. 10Csp/119/2016, v ktorom odôvodnení bolo uvedené: „súd v zásade toleruje zvýšenú úrokovú sadzbu u problémových klientov, nepriechodných u bánk, ale len vo výške, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi“. Súd by v konkrétnom prípade akceptoval úrokovú sadzbu maximálne 2,5 násobku tohto priemeru. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru vo výške 9,74 % (v úverovej zmluve je 22,09 %), z čoho vyplýva, že je v zmysle vyššie prezentovaného názoru súdu akceptovateľná a v súlade s dobrými mravmi navrhol teda žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. K tejto procesnej obrane žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21. 11. 2017 a uviedla, že žalovaný ako obchodná spoločnosť sa dlhodobo zaoberá poskytovaním spotrebiteľských úverov, je etablovaný na finančnom trhu a má zákonom stanovenú povinnosť zachovávať odbornú starostlivosť voči svojim klientom - spotrebiteľom. Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaný ako subjekt znalý práva, i keď vedel, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov (rovnako judikoval obdobnú vec Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v rozhodnutí zo dňa 19. 4. 2016, sp. zn. 10C/294/2015, či Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 19. 4. 2016, sp. zn. 6Co/110/2015), plnenia prijímal na svoj účet a neupovedomil žalobcu o plnení bez právneho dôvodu, teda je vidieť jasná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu. Žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až konzultáciou so spoločnosťou „nebuďdlžník, s.r.o.“ dňa 23.5.2017. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, rozdelenie výšky splátky na istinu, úroky a poplatky je podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. 7. Pokiaľ ide o zdôvodnenie neuvedenia zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve zo strany žalovaného cez rozhodnutie Súdneho dvora z 9. 11. 2016 č. C42/15 a smernicou Rady 2008/48, žalobkyňa poukázala na to, je znova pokusom žalovaného o vnesenie zmätočnosti do konania. Namietala, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti, v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14. 7. 2015, sp. zn. 17Co/2/2015. Prípadne rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 18. 2. 2016, sp. zn. 16Co/267/2015, kde bolo uvedené, že: „Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov“. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii na tom, kedy, kde bolo neprimeranosť výšky úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve. Zopakovala, že v tomto prípade je absolútne zrejmé, že zmluva je objektívne v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 8. Žalovaný sa opätovne vo veci vyjadril a okrem toho, že sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/15, ktorý na prejudiciálnu otázku ohľadne rozkladu splátok poskytol odpoveď v nasledovnom znení: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ A ďalej tiež: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ V súvislosti s vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný poukázal na nevyhnutnosť výkladu ustanovenia §9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t. j. výklad v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Pri porovnaní tabuľky zhody k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (ďalej len ako „smernica“) a návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z. z.) je čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice bežnou a úplnou transpozíciou (bez možnosti voľby). Namietal,
že teda zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je možné preto určiť, že je bez poplatkov a úrokov. Záverom žalovaný dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 2. 2018 v konaní sp.zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok nasledovne: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval žalobu za dôvodnú. 9. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10. 4. 2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne. 11. Zo zmluvy o úvere zo dňa 9. 6. 2015 mal súd zistené, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom, aj ďalšími identifikačnými údajmi s uvedením v tabuľkovej forme zdrojom príjmu a súhlasom so spracovaním osobných údajov v časti bodov 27 až 39, bol dojednaný bezúčelový úver č. 60OU 10105 G, celková výška úveru 3.000 EUR, celková výška mesačnej splátky 83,55 EUR, pod bodom 31. bol odkaz na poznámku, že: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ V bode 32. bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 22,09 %, v bode 33. RPMN vo výške 24,7 %, odplata 22,09 %, v bode 34. priemerná hodnota RPMN 16,33 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená v bode č. 35. vo výške 5.013 EUR, počet splátok bode 36.: 60, spôsob úhrad splátok: bezhotovostným prevodom, termín konečnej splatnosti bol uvedený 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. 12. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že žalobkyňa uhradila splátky 14. 7. 2015, 15. 8. 2015, 15. 9. 2015 a dňa 27. 10. 2015 vo výške 2.971,92 EUR, preplatok mala vo výške 144,63 EUR a vrátený jej bol dňa 6. 11. 2015, celkom tak zaplatila 3.222,57 EUR. 13. Z listu zo dňa 24. 8. 2016, adresovanom zo strany žalovaného žalobkyni, jej žalovaný oznamoval, že úverová zmluva k aktuálnemu dátumu 24. 8. 2016 je doplatená a ukončená. 14. Žalobkyňa predložila predsporovú výzvu zo dňa 14. 10. 2016, v ktorej uvádzala dôvody totožné ako v žalobe a výzva bola doručovaná žalovanému, kde žiadala, aby jej po lehote do štrnástich dní od doručenia predsporovej výzvy vrátil preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. 15. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 16. Podľa § 52 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252352'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, 4 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252352'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, 5 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin- k-dni=' 9. 6.2015'>, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'> o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>“). 20. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 21. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo áno služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523517'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='87/1995 Z.z. %25233'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'> v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne . 27. V sporovom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 9. 6. 2015 uzatvorila platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru a je absolútnym obchodom. Žalovaný vystupoval voči žalobkyni ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá nečerpala finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov súd daný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. 28. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalobkyni na základe zmluvy o úvere zo dňa 9. 6. 2015 spotrebiteľský úver vo výške 3.000 EUR. Zmluva obsahuje údaj o počte splátok 60, výške mesačnej splátky 83,55 EUR, RPMN 24,70 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,09 %, priemernú hodnotu RPMN 16,33 % a v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 5.013 EUR.
29. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'> termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením všeobecne 60. mesiacom a 15. dňom v poslednom mesiaci, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z. %25239'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'> je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 30. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. 31. Súd akceptoval len túto námietku žalobkyne vo vzťahu k predbežnému posúdeniu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkový podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bez ďalšieho na viedlo následne k dôvodnosti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 222,57 EUR (3.222,57 - 3.000). 32. Suma 222,57 EUR predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu, nakoľko súd úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový. 33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd tento priznal od 29. 10. 2016 s poukazom na to, že žalobkyňa predžalobnou výzvou preukázala, že žalovaného vyzvala výzvou zo dňa 14. 10. 2016 na vrátenie tejto sumy v lehote 14 dní od jej doručenia. 34. Pokiaľ ide o obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni=' 9. 6.2015'>, tu súd poukazuje pre úplnosť na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ktorou sa riadil a ktorý uviedol, že: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ 35. Keďže už len dôvod neuvedenia konečného termínu splatnosti spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov hospodárnosti sa súd nevyjadruje k ďalším opakovým námietkam argumentáciám žalobkyne a žalovaného. 36. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.