Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/10/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. D., R.. X.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, 2. X. D., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove 080 01, Hlavná 11, proti žalovaným: 1. E. I., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, 2. O. F., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, 3. E. I., R.. X.X.XXXX, D. N.Š. XXX XX, U. XX, v konaní právne zastúpené JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi 052 01, Štefánikovo námestie 5, v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní právneho zástupcu žalobcov JUDr. Petra Čurillu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C/18/2013-185 zo dňa 8.6.2015 a odvolaní všetkých žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/18/2013-308 zo dňa 26.9.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í uznesenie súdu prvej inštancie.

R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. určuje, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 25 m2, zapísaná na LV XXXX, v katastrálnom území N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov,

II. priznáva žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svojou žalobou podanou na tamojšom súde dňa 12.02.2013 žiadali súd, aby určil, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, zapísaná na LV XXXX v katastrálnom území N., patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra C KN XXXXX/XX o výmere 400 m2 a na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S. I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra C KN XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. XXD XX/XXXX. Sporný pozemok od doby výstavby rodinného domu, teda asi od roku 1991, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to, že minimálne od 01.01.1992 im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne užívali, a

najneskôr k 01.01.2002 nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania žalobcovia svoje nehnuteľnosti odpredali.

4. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí. Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť. Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov.

5. Aplikujúc ustanovenia § 137 písm. c) CSP, § 123, § 124, § 126, § 132, § 134, všetko Občianskeho zákonníka, uzavrel, že žalobcovia aj po odpredaji nehnuteľností vo svojom vlastníctve, majú naďalej naliehavý právny záujem. Okresný súd poukázal na to, že žalobcovia, hoci nie sú vlastníkmi vedľajšieho pozemku, majú naďalej právo tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby, kedy vlastnili susedný pozemok. Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim zmluvu aj v tejto časti pozemku. Takýto stav žalobcovia nemôžu odstrániť inak, než podaním takejto žaloby. Preto mal okresný súd za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.

6. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou parcelou C KN XXXXX/XX a parcelou C KN XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom pozemku C KN XXXXX/ XX a hraničí s pozemkom C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku toho z pôvodnej parcely C KN XXXXX/XX vznikla sporná parcela C KN XXXXX/XX, ktorú z jednej strany ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený žalobcami začiatkom deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných nadobudli vydržaním a vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na strane žalobcov chýba titul vstupu do oprávnenej držby.

7. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcov je dôvodný, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy nadobudli od právneho predchodcu K. N. pozemok za účelom výstavby rodinného domu, ktorú aj realizovali. Pri výstavbe rodinného domu neporušili žiadnu svoju právnu povinnosť a po výstavbe rodinného domu, ktorá bola uskutočnená v súlade so stavebným povolením a stavebnou dokumentáciou, uskutočnili porealizačné zameranie, ktoré bolo nepochybne vykonané. Za vykonanie zamerania bolo zaplatené, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. Na základe tohto porealizačného zamerania bol vyhotovený plot medzi pozemkami, pričom tak žalobcovia, ako aj žalovaná v 1. rade a jej manžel rešpektovali toto porealizačné zameranie, nijako ho nerozporovali a rešpektovali aj žalobcami novopostavený plot. Po ukončení výstavby svojho rodinného domu uskutočnili porealizačné zameranie dňa 16.06.1992 taktiež žalovaná v 1. rade a jej manžel. Ani pri jednom z týchto zameraní nikto nespochybňoval poverenou osobou uskutočnené meranie. Bolo nepochybne preukázané, že v súvislosti s výstavbou rodinných domov došlo k rozsiahlym úpravám terénu v okolí týchto domov, a to navážaním zeminy a zrovnávaním pozemkov, pričom terén značným spôsobom zmenil svoj vzhľad a charakter. Súd sa stotožnil s argumentom žalobcov, že aj toto mohol byť dôvod určitého posunu hranice medzi pozemkami.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia sa stali oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, keďže po výstavbe rodinného domu postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a požiadali oprávnenú osobu o zameranie ich pozemku a na základe tohto odborného zamerania potom uskutočnili výstavbu plota. Žalobcovia boli v ospravedlniteľnom omyle v tom, že ich pozemok, ktorý im vlastnícky patrí, je ten, ktorý im zamerala oprávnená osoba. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia svojvoľne vyhotovili plot na inom mieste, než im bolo určené.

9. Takýmto spôsobom oddelené nehnuteľnosti užívali obe strany bez akýchkoľvek sporov takmer 20 rokov. Táto skutočnosť medzi stranami konania ani sporná nebola. Pokiaľ došlo pri tomto porealizačnom zameraní k chybe v meraní, vzhľadom na veľkosť samotného pozemku má okresný súd za to, že pre laika ide o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. Toto potvrdil aj svedok - Z. X.. D.. Pri výmere pozemkov, ktoré nadobudli strany od právneho predchodcu K. N. (400 m2) a veľkosti sporného pozemku 25 m2 ide o 1/17-inu z celkovej výmery nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1848/1998, podľa ktorého, ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je

vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa, je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku.

10. Zároveň okresný súd poukázal na to, že pochybnosti o správnosti hranice nemohlo u strán vyvolať ani stavebné povolenie, tak na jednej, ako aj na druhej strane, keďže obe tieto stavebné povolenia uvádzajú, v akej vzdialenosti od spoločnej hranice sa majú nachádzať domy tak žalobcov, ako aj žalovaných, pričom práve hranica pozemku XXXXX/XX, ktorá je rozdelená a protikatastrálne zodpovedá približne týmto stavebným povoleniam.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené mal okresný súd za to, že žalobcovia preukázali tak dobromyseľnosť držby, keďže konali v ospravedlniteľnom omyle, nepretržitosť držby po celú zákonom stanovenú vydržaciu lehotu a taktiež to, že držali predmet (nehnuteľnosť) spôsobilý k vydržaniu. Tým boli u žalobcov splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalobcovia sú manželia a k vydržaniu došlo počas trvania manželstva, žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do BSM. Súd prvej inštancie teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. O trovách konania rozhodol okresný súd aplikujúc ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto im okresný súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku ako celku, podali žalovaní v 1. až 3. rade včas odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. V prvom rade namietali, že žalobcovia nepreukázali právny titul vstupu do držby, ktorý by preukazoval, že držba žalobcov bola oprávnená, keď medzi stranami nebolo sporné, že časti nehnuteľnosti užívané stranami sporu, boli v teréne oddelené plotom. Sporné však boli okolnosti, resp. dobromyseľnosť žalobcov pri výstavbe plota a pri užívaní pozemku. Podľa odvolateľov, dobromyseľnosť žalobcov popierajú najmä tie skutočnosti, že títo nepreukázali okolnosti, za ktorých postavili plot, resp. že pri stavbe plota postupovali s náležitou opatrnosťou a plot postavili na základe geodetického zamerania, prípadne iného zamerania hraníc pozemku. Plot a stromčeky nie sú v jednej línii, ale je medzi nimi viditeľný odstup cca 1 meter. Žalobcovia uviedli žalované, resp. ich právneho predchodcu do omylu ohľadom priebehu hraníc pozemkov s tým, že žalobcovia neskôr kúpili aj parcelu XXXXX/XX od K. N., keď nehnuteľnosti boli riadne vedené v katastri nehnuteľností, vrátane všetkých listín, na čo poukázali žalovaní v ďalších bodoch odvolania.

14. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že k výstavbe plota došlo na základe porealizačného zamerania, keď toto sa týkalo rodinného domu žalobcov, a nie plota. Z porealizačného zamerania ani nemožno vyvodiť, že by jeho predmetom bolo zameranie plota. Porealizačným zameraním sa zameralo len umiestnenie stavby (rohu domu) na pozemku, nie však samotné hranice pozemku. Daná skutočnosť podľa odvolateľov vyplývala aj z geometrického plánu, kde sú uvádzané len rozmery stavby - rodinného domu. Ani z výpovede žalobcov podľa žalovaných nevyplýva, že by plot stavali na základe porealizačného zamerania s tým, že danú skutočnosť žalobcovia nepreukázali a nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by takéto zameranie bolo niekedy vykonané.

15. Zároveň z výpovede žalobcov podľa žalovaných vyplýva, že v súvislosti s výstavbou došlo k rozsiahlym úpravám terénu, a toto mohlo byť dôvodom určitého posunu hranice, čo pripúšťa aj súd prvej inštancie, čo však popiera možnosť, že by bol plot postavený na základe geodetického zamerania. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k terénnym úpravám, pričom žalovaní namietali, že žalobcovia nepreukázali, že by následne po stavbe rodinného domu bolo vykonané nové geometrické zameranie za účelom stavby plota, keď žalobcovia len tvrdili, avšak nepreukázali, že by plot postavili na základe takéhoto geodetického zamerania. Z porealizačného zamerania nevyplýva, že by vytyčoval hranice pozemkov žalobcov s tým, že doklady o vykonaných úhradách zo strany žalobcov, sú dokladmi o úhrade za porealizačné zameranie stavby, nie za zameranie plota, alebo hranice pozemku. Súd prvej inštancie podľa odvolateľov pochybil, keď mal za to, že plot bol postavený na základe porealizačného zamerania stavby.

16. Svedkovia, ktorých navrhli žalobcovia, pri vymeriavaní pozemku neboli, a ani jeden nevedel uviesť meno geodeta, ktorý mal zameranie vykonať, pričom v prípade svedka F., ide podľa odvolateľov o tzv. svedectvo z „druhej ruky“, keď menovaný svedok sám nebol ani pri stavaní plota, ani pri zameraní pozemku, a ani nevedel uviesť meno geodeta, ktorý takéto zameranie mal vykonať. Je prekvapujúce, že

súd výpoveď tohto svedka považoval za dostačujúci dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcom o tom, že plot bol postavený na základe geodetického zamerania. Svedkovia vypovedali, že stromčeky sadili na hranici pozemkov, a to podľa šnúrky, ktorú tam umiestnil žalobca v 1. rade s tým, že je podľa žalovaných pozoruhodné, že kmeň stromčekov nie je v jednej línii s líniou plota, ale je tam viditeľný odstup cca jeden meter, pričom žalobcovia umiestnili v danom odstupe aj pletivo, aby tento priestor uzatvorili, keď všetko je podľa odvolateľov zrejmé aj z fotodokumentácie. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že žalobcovia museli najneskôr do sadenia stromčekov vedieť o tom, že plot sa nenachádza na právnej hranici vtedajších pozemkov KN-C XXXXX/XX a KN-C XXXXX/XX, a teda nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi. Žalobcovia museli vedieť, že medzi líniou, v ktorej rastú stromčeky a líniou plota, je odstup, keďže vzniknutú medzeru oplotili.

17. Žalovaní, resp. právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade S. I., boli podľa svojho vyjadrenia uvedení do omylu ohľadne skutočnosti, kde sa nachádza právna hranica pozemku a mylne sa domnievali, že táto je totožná s plotom, teda s faktickým stavom v teréne. Daná skutočnosť však nijako nepreukazuje oprávnenosť vstupu žalobcov do držby. Žalovaní taktiež poukázali na skutočnosť, že žalobcovia následne kúpili od K. N. parcelu KN-C č. XXXXX/XX, pričom priebeh hranice medzi touto parcelou a parcelou KN-C č. XXXXX/XX, v prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu parciel č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX (teda na tú hranicu, ktorá je bližšie k domu žalobcov). Žalobcovia pritom museli vedieť, kde v prírode sa nachádza hranica pozemku parcely č. XXXXX/XX, ktorú kúpili. V neposlednom rade žalovaní poukázali aj na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných boli riadne vedené v katastri nehnuteľnosti, ktorého súčasťou sú aj listiny, z ktorých sa žalobcovia kedykoľvek mohli dozvedieť, kde sú hranice ich pozemku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaní namietali, že žalobcovia nepreukázali oprávnenosť vstupu do držby.

18. Ďalej vo svojom odvolaní uviedli, že dobromyseľnosť musí byť daná u oboch manželov, pričom u každého z nich sa posudzuje samostatne, keď z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplýva, že táto vôbec nekonala s náležitou starostlivosťou, ktorú od nich možno požadovať, aby zistila, kde sú hranice pozemku. Uviedla, že si nepamätá, či bol pozemok vymeriavaný pred výstavbou plota, a z výpovede vyplýva, že ona nebola pri žiadnom vymeriavaní pozemku. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí právo, pokiaľ ani nevedela, či vôbec bolo vykonané vymeranie pred výstavbou plota, teda za akých okolností bol plot postavený a za akých okolností vstúpila do držby.

19. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala skutočnosti, že žalobcovia ani nepreukázali, že by užívali celý pozemok parc. č. KN-C XXXXX/XX, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti tak, ako sú oddelené v prírode, t. j. po plot a po stromčeky. V konaní žalovaní namietali, že plot a stromčeky nie sú v jednej línii a je tam odstup cca jeden meter, o ktorý je posunutý plot žalobcov k rodinnému domu žalovaných v porovnaní so stromčekmi s tým, že časť za stromčekmi žalobcovia neužívali, a ani netvrdili, že by ju niekedy užívali. V konaní nebolo stotožnené umiestnenie plota a stromčekov vo vzťahu k hranici pozemku parc. KN-C č. XXXXX/XX. Bolo pritom povinnosťou žalobcov preukázať, že plot a stromčeky sa nachádzajú na hranici tohto pozemku a parcely XXXXX/ XX, čo žalobcovia neurobili. Žalobcovia tak, podľa žalovaných, neurobili zrejme vedome, nakoľko je nesporné, že plot a stromčeky nie sú v jednej línii, pričom podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX, slúžiaceho na zameranie parcely KN-C č. XXXXX/XX sú hranice tejto parcely tvorené súvisle s rovnou líniou, s čím sa tiež súd prvej inštancie v rozsudku nevyporiadal.

20. Záverom žalovaní vo svojom odvolaní uviedli, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem, keď o nesúlade faktického a právneho stavu sa žalobcovia dozvedeli až v roku 2011, ale určovaciu žalobu podali až v roku 2013, po dvoch rokoch, teda ich záujem nie je naliehavý. Žalobcovia svoj rodinný dom s pozemkami previedli počas konania na tretie osoby, tieto neboli v konaní vypočuté, a nie je zrejmé, akým spôsobom bol predmet kúpy vymedzený v teréne, t. j., či žalobcovia svojím konaním nevyvolali u týchto osôb (kupujúcich) presvedčenie, že im prevádzajú nehnuteľnosti v prírode vymedzené ako plot a stromčeky. Žalobcovia po predaji sporný pozemok XXXXX/XX, resp. jeho poslednú časť (keďže tento siaha aj za stromčeky), nemajú vo faktickej držbe, lebo držiteľmi sú kupujúci, ktorý do tejto držby vstúpili namiesto žalobcov. Žalobcovia tak stratili aktívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ kupujúci uhrádzali žalobcom kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti v presvedčení, že predmet kúpy v prírode siaha až po plot a stromčeky, tak je podľa odvolateľov daný záujem kupujúcich na usporiadanie vlastníckych vzťahov k spornému pozemku, avšak nie je daný záujem žalobcov. Podľa odvolateľov len ťažko možno

predpokladať, že kupujúci budú súhlasiť s tým, aby doplatili žalobcom kúpnu cenu aj za sporný pozemok, pokiaľ u nehnuteľnosť žalobcov kupovali v domnení, že tieto dosť siahajú až po plot a stromčeky. Táto skutočnosť je podľa odvolateľov spôsobilá generovať ďalší súdny spor medzi nimi. Podľa odvolateľov, v zmysle ustálenej súdnej praxe by rozhodnutie súdu malo definitívne ustáliť vzťahy a nemalo by spôsobovať ďalšie súdne spory, keď napadnutý rozsudok má práve opačný charakter, keďže daný rozsudok nerieši definitívny vzťah k rozhodnutej parcele, ale bude si vyžadovať ďalšie úkony (predaj pozemkov aktuálnym vlastníkom parcely KN-C č. XXXXX/XX, čo súd sám naznačuje) a vyvoláva aj obavu z možného súdneho sporu medzi žalobcami a kupujúcimi - aktuálnymi vlastníkmi parcely KN- C č. XXXXX/XX. Za daného stavu je podľa žalovaných daný naliehavý právny záujem len na strane osôb, ktoré nehnuteľnosti kúpili od žalobcov a ktoré môžu mať reálny záujem na usporiadaní vzťahov. Právny záujem žalobcov je len hypotetický, nakoľko žalobcovia pozemok neužívajú, a ani nie sú jeho faktickými držiteľmi.

21. Na základe uvedených skutočností žalovaní v 1. až 3. rade v rámci svojho odvolacieho petitu navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne, s tým, že žalovaným prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

22. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že s ich argumentmi sa prvoinštančný súd jednoznačne vysporiadal v rámci dokazovania, ako aj v samotnom odôvodnení predmetného rozhodnutia. Žalobcovia pokladali rozhodnutie súdu vo veci samej za správne, korešpondujúce so zisteným skutkovým stavom a platnou právnou úpravou. Preto žiadali, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

24. Žalovaní použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) je naplnený. Ak neboli naplnené procesné podmienky vyplývajúce zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku, na ktoré súd musí prihliadať kedykoľvek z úradnej povinnosti (ex offo) počas konania. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl aplikácie práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý by mal použiť, alebo ak použil síce právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

25. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom, ochranu nepožíva. Dedenia sa zaručuje.

26. Podľa § 124 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má i ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva, ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z vecí po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len „Katastrálneho zákona“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

30. Oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkom vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pričom na takto neúplne zistený skutkový stav veci síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

31. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaných spočívajúcu v nedostatku naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, keď podľa ustálenej judikatúry, naliehavý právny záujem nie je daný predovšetkým tam, kde i bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba o určenie v zmysle ustanovenia § 80 pís. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to predovšetkým vtedy, pokiaľ takáto predbežná otázka nerieši, alebo nemôže objektívne celý obsah, alebo dosah sporného právneho vzťahu, alebo práva.

32. Je nepochybné, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože vyhovením žaloby by dosiahli zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ svedčí žalovaným, kde sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných, že rozhodnutie v tejto veci by v budúcnosti mohlo spôsobiť ďalšie súdne spory, keď ich hypotetická argumentácia, že kupujúci od žalobcov sa pravdepodobne domnievajú, že spolu s nehnuteľnosťami žalobcov kúpili aj sporný pozemok vlastnícky patriaci žalovaným, a preto, že sa budú v budúcnosti domáhať voči žalovaným svojich práv, neobstojí, nakoľko práve v prípade, ak by nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu o určení vlastníckeho práva, by sa žalobcovia, prípadne osoby, ktoré nadobudli nehnuteľnosti žalobcov, mohli v budúcnosti domáhať vydania rozsudku na plnenie (vydanie sporných nehnuteľností, vypratanie nehnuteľností) v prípade, ak by žalovaní začali tieto sporné nehnuteľnosti užívať. S poukazom na vyššie uvedené preto mal odvolací súd za to, že v danej veci bola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

33. Zároveň odvolací súd k ďalšej námietke žalovaných, že žalobcovia predajom rodinného domu s pozemkami počas konania, stratili aktívnu legitimáciu v konaní, uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia previedli na tretie osoby, nie sú identické s nehnuteľnosťou, ku ktorým sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, s tým, že žalobcovia netvrdia, že spornú nehnuteľnosť nadobudli spolu s nehnuteľnosťami, ktoré neskôr previedli na tretie osoby, ale že sporné nehnuteľnosti nadobudli iným - odlišným spôsobom vydržaním, ale len k týmto sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva.

34. V prejednávanej veci žalobcovia dôvodili tým, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby), dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1, v spojení s ustanoveniami § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení účinnosti zákona číslo 509/1991 Zb., § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992), je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

35. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne musia vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere.

36. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobcovia, ako aj žalovaná v 1. rade, spolu s právnym predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade S. I., nadobudli na základe rovnakých právnych titulov kúpnych zmlúv, susedné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Prešov, a to žalobcovia parcelu KN-C č. XXXXX/XX a žalované, resp. ich právny predchodca parcelu KN-C č. XXXXX/XX, obe v rovnakej výmere 400 m2. Rovnako bolo nesporné, že v súčasnosti existujúci plot medzi týmito pôvodnými parcelami, nestojí na katastrálnej hranici, ale je na pôvodnom pozemku žalovaných.

37. Z okolností, ktoré nastali po uzavretí kúpnych zmlúv, najmä, pokiaľ sa týka výstavby plota, resp. sadby stromčekov na domnelej hranici bývalých pozemkov žalobcov a žalovaných (žalobcovia počas konania svoje nehnuteľnosti predali), sa odvolaciemu súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom javí, že nebola splnená jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby žalobcami, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva okolnosť, že plot bol postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby, nakoľko samotné doklady o vykonaných úhradách za porealizačné zameranie stavby, nijako nepreukazujú, že v rámci tohto porealizačného zamerania stavby - rodinného domu žalobcov, došlo aj k zameraniu hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej v 1. rade, spolu s manželom - právnym predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade. Žiaden z navrhnutých a vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri tomto porealizačnom zameraní, t. j. nemá priamu vedomosť o tom, že by malo dôjsť k zameraniu hranice pozemkov, s tým, že plot bol čiastočne stavaný a čiastočne sadený podľa šnúrky, ktorú natiahol žalobca v 1. rade a o ktorej takto, ako to z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, len žalobca v 1. rade sám tvrdil, že sa má jednať o geodetom vytýčenú hranicu pozemkov. Je potrebné uviesť, že len takýto subjektívny pocit držiteľa - žalobcu v 1. rade, nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. V danom prípade však okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplývajú, čomu napokon nasvedčuje aj tá skutočnosť, že časti plota, ktoré boli stavané a sadené, sa nenachádzajú v jednej línii, keď stromčeky boli sadené cca asi jeden meter smerom k pozemku žalobcov tak, ako to nepochybne vyplýva z fotodokumentácie, vrátane ohliadky na mieste samom, keď tento „odskok“ museli žalobcovia zaceliť pletivom. Aj keď žalobca v 1. rade mohol mať subjektívny pocit, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, len takýto subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby, kde minimálne po zakúpení pozemku parc. č. XXXXX/XX muselo byť žalobcom zrejmé, že plot sa nenachádza na hranici pozemkov, nakoľko novozakúpený pozemok a pozemok s parc. č. XXXXX/XX, v prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu parciel č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/ XX (teda na hranicu, ktorá je bližšie k domu žalobcov). Rovnako laicky nahliadnutím do priloženého geometrického plánu, vyhotoveného S.. X. dňa XX.X.XXXX a úradne overeného správou katastra, ktorý žalobca v 1. rade priložil k svojej žiadosti o založenie listu vlastníctva budovy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 273, č. l. 274 spisového materiálu), je zrejmé, že dom žalobcom sa nachádza prakticky na hranici parciel žalobcov a žalovaných, čo napokon vyplýva aj zo zväčšeniny geometrického plánu, kde je okrem iného zaznamenaná aj mierka 0,8 metra, pričom múr domu žalobcov sa od hranice pozemkov, nenachádza vo väčšej vzdialenosti. Uvedená skutočnosť je viac, ako zrejmá aj z výpovede svedka X.. Ľ. D. na pojednávaní, konanom dňa 26.5.2016, najmä z ním predloženého grafického záznamu XXXX (č. l. 247 spisového materiálu), kde vzhľadom na pripojené mierky je možné zistiť zhodnú skutočnosť. Napokon porovnaním geometrického plánu, ktorý žalobca v 1. rade predložil správe katastra, spolu so svojou

žiadosťou o založenie listu vlastníctva budovy, s geometrickým plánom, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim K. N. a kupujúcimi žalobcami na pozemok parc. č. KN-C XXXXX/XX, museli minimálne u žalobcu v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade bola, pokiaľ sa týka výstavby plota, resp. komunikácie so správnymi orgánmi, pasívna), vyvolať dôvodné pochybnosti, že spolu s manželkou užívajú ním vlastnícky nepatriacu nehnuteľnosť.

38. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito právne významnými okolnosťami nevyrovnal, pričom svojím postupom znemožnil strane sporu - žalovaným, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa § 379 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie tým, že sa nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaných, spôsobil nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia, keď rovnako možno konštatovať odvolací dôvod aj podľa § 379 ods. 1 písm. c) CSP, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správny právny predpis a nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

39. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdu prvej inštancie, v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP, bude úlohou okresného súdu vyrovnať sa s právne významnými okolnosťami uvedenými v tomto zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti držby, zaťažuje žalobcov, kde dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, a to tak, že ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu, možno požadovať, títo nemali, prípadne nemohli mať (z hľadiska kritérií priemerne obozretného jedinca) akékoľvek pochybnosti o tom, že hranica medzi pozemkami, nie je vytýčená správne. Zároveň súd prvej inštancie v rámci nového rozhodnutia rozhodne pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

40. Uznesením č. k. 25C/18/2013-185 zo dňa 8.6.2015, súd prvej inštancie uložil právnemu zástupcovi žalobcov poriadkovú pokutu vo výške 100,- eur z dôvodu, že pojednávania v predmetnej právnej veci boli niekoľkokrát, hlavne z dôvodov na strane žalobcov, odročené, keď pojednávanie vytýčené na deň 12.3.2015 bolo zrušené z dôvodu operácie žalobcu v 1. rade, a následne termín dňa 16.4.2015 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcov. Po oznámení voľných termínov pojednávaní právnym zástupcom strán sporu, právnymi zástupcami účastníkov alebo stranami sporu, stanovil súd prvej inštancie termín pojednávania na deň 8.6.2015 s tým, že dňa 1.6.2015 právny zástupca žalobcu žiadal odročiť pojednávanie, a to z dôvodu kolízie s termínom konania procesných úkonov v trestnej veci. Súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie s iným úkonom, hoci aj v trestnej veci, vzhľadom k tomu, že na túto trestnú vec prevzal právny zástupca žalobcu predvolanie až 29.5.2015. Taktiež je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že právny zástupca si mohol zvoliť na svoje zastúpenie substitúta, prípadne poveriť na konanie vo veci koncipienta. Preto súd uložil právnemu zástupcovi žalobcov poriadkovú pokutu.

41. Voči tomuto uzneseniu ako celku, podal právny zástupca žalobcov včas odvolanie, keď v ňom uviedol, že mu nemožno klásť za vinu práceneschopnosť žalobcu v 1. rade, pokiaľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu absolútnej neodkladnosti jeho prítomnosti na úkonoch v trestnej veci. V ďalšom dal do pozornosti súdu, že v predmetnej veci nie je možná substitúcia advokátskeho koncipienta, ktorého vzhľadom na obsiahlosť, ako aj právnu komplikovanosť, nebolo možné zabezpečiť.

42. S poukazom na vyššie uvedené požiadal právny zástupca žalobcov prípadne o odpustenie poriadkovej pokuty.

43. Súd prvej inštancie nemienil vyhovieť žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odpustenie poriadkovej pokuty, keď toto odvolanie predložil na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý mal za to, že odvolanie právneho zástupcu žalobcu je dôvodné, a preto zrušil rozhodnutie okresného súdu bez vrátenia veci.

44. Vtedy platný procesný predpis - Občiansky súdny poriadok, v žiadnom ustanovení nestanovoval povinnosť súdu prvej inštancie odročiť nariadené pojednávanie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď ako jediný dôvod, pre ktorý musel obligatórne odročiť pojednávanie, bol nepriaznivý zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, ktorý zároveň v súlade s vtedy platným a účinným § 119 ods. 3 O.s.p., musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho

zástupcu, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa mohlo považovať len vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca, nie je schopný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, sa zúčastniť pojednávania. Poukazujúc na vyššie uvedené, preto nič nebránilo súdu prvej inštancii, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., pokračovať v konaní aj bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, a vec prejednať na pojednávaní v jeho neprítomnosti. Podľa odvolacieho súdu, si nemožno vynucovať prítomnosť strán sporu, resp. ich právnych zástupcov ukladaním poriadkových pokút, za tej situácie, keď súd nemusí akceptovať ich žiadosti o odročenie pojednávania a môže vo veci pojednávať a rozhodnúť, pričom neprítomné strany sporu, resp. ich zástupcovia, znášajú riziko, že vec z dôvodu ich neprítomnosti, a teda nemožnosti byť na pojednávaní vypočutí, navrhovať dôkazy, resp. reagovať na prednesy protistrán, bude rozhodnutá v ich neprospech.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez jeho vrátenia na ďalšie konanie.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .