Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-11-2018.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného P. K., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, písmeno c/, písmeno d/, odsek 2, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. januára 2018 sp. zn. 3T/48/2017-273, v Nitre na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018, takto
rozhodol:
podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku, zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, obžalovanému P. K., narodenému XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., Z. 4625/15 A, na slobode,
u k l a d á
podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 odsek 3, písmeno b/ Trestného zákona, na výkon trestu obžalovaného zaraďuje do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. K. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, písmeno c/, písmeno d/, odsek 2, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, a § 139 odsek 1, písmeno a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že hoci nebol držiteľom povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v bližšie nezistenom čase, bližšie nezisteným spôsobom a na bližšie nezistenom mieste si zadovažoval metamfetamín, tzv. pervitín a marihuanu, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a THC - tetrahydrokanabinol je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, tieto od presne nezistenej doby do 12:05 hod. dňa 06.06.2017 v mieste trvalého
bydliska ako aj na iných miestach v Topoľčanoch neoprávnene prechovával jednak pre vlastnú potrebu a následne i predával alebo zadovažoval iným spôsobom, a to v Topoľčanoch
- v mesiaci máj 2017 Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. XXXX/XX, pričom mal vedomosť, že sa lieči z drogovej závislosti,
- za obdobie od roku 2014 do 04.06.2017 T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. 3, pričom mal vedomosť, že sa lieči z drogovej závislosti,
- v presne nezistenom čase v lete 2017 M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., O. č. XXXX/X,
- za obdobie od leta 2015 až do júna 2017 A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. č. XXXX/XX,
- za obdobie od roku 2014 až do júna 2017 M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., U. mieru XX/XX,
- za obdobie od roku 2013 do roku 2015 L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, E., Pre tento obzvlášť závažný zločin mu podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Napokon podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry a v zdôvodnení uviedla: Uložený trest považujem za neprimerane mierny, pre použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona, neexistoval zákonný odklad. Takýto trest nepovažujem za zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa - obžalovaného. Poukazujem na to, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu (správne malo byť uvedené obzvlášť závažného zločinu) viacerými konaniami, keď neoprávnene predával, zadovažoval a prechovával omamnú a psychotropnú látku po akúkoľvek dobu a čím spáchal po dlhší čas, na viacerých osobách i osobách, ktoré sa liečili z drogovej závislosti a boli deťmi. Úprimne oľutovanie a priznanie na hlavnom pojednávaní nebolo možné považovať za takú okolnosť, pri ktorej je možné aplikovať zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Odvolateľka poukázala na dvojnásobný atak obžalovaného voči trestnému zákonu z minulého obdobia, napriek tomu, že v oboch prípadoch sa na neho hladí, akoby nebol odsúdený. Úprimné oľutovanie spáchania obzvlášť závažného zločinu nepostačuje, ak bolo vykonané až v záverečnej reči obžalovaného. Zároveň zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu vyplýva priamo zo zákona. Odvolateľka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku, a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistenej poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, a navrhla obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona, uložiť obžalovanému ochranný dohľad na dobu 3 rokov a podľa § 73 odsek 2, písmeno d/ Trestného zákona, ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. Z. sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Na verejnom zasadnutí obhajca zdôraznil, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny a odvolanie prokurátorky navrhol zamietnuť. Obžalovaný P. K., prítomný na verejnom zasadnutí, zhodne s prednesom jeho obhajcu, navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie bolo dôvodné podané. Rozsudok súdu I. stupňa sa v časti výroku o vine stal právoplatným, pretože žiadna z oprávnených osôb ho v príslušnej lehote nenapadla. Rovnako nebol napadnutý výrok o ochrannom dohľade a ochrannom opatrení.
Napadnutý bol iba výrok o treste a to v neprospech obžalovaného, pričom hlavným dôvodom, podľa odvolateľa, bolo nesprávne aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, Ak súd vzhľadom
- na okolnosti prípadu alebo
- vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo o pre páchateľa neprimerane prísne a o na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona, je možné u akéhokoľvek z druhu trestov okrem trestu domáceho väzenia a u peňažného trestu. Mimoriadne okolnosti (§ 39 odsek 1 Trestného zákona), vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Z toho vyplýva, že takéto okolnosti sa bežne nevyskytujú, ak len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostrednej súvisiace s osobou páchateľa a nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môžu byť starostlivosť páchateľa o viacero osôb, ktoré sú naňho odkázané alebo nevyliečiteľná choroba, dĺžka trestného konania, ktorá nebola ovplyvnená prevažne postojom páchateľa k trestnému stíhaniu, či súhrn takýchto mimoriadnych okolností, ktoré by mohli samostatne napĺňať znaky poľahčujúcich okolností. Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, Odsek 1 - Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
- zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
- vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, o aby viedol riadny život a o súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Odsek 4 - Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
- na spôsob spáchania činu a
- jeho následok,
- zavinenie,
- pohnútku,
- priťažujúce okolnosti,
- poľahčujúce okolnosti a o na osobu páchateľa, § jeho pomery a § možnosť jeho nápravy. Riadiac sa týmito právnymi normami určujúcimi kritéria pre ukladanie trestov a zároveň vezmúc do úvahy, že oproti rozsudku I. stupňa odvolací súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, t. j., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život s poukazom na záznamy v odpise z registra trestov a pokuty uložené za dva priestupky spáchané v roku 2013 resp. 2016, ale iba na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona, tak ako ju prejavil vo vyhlásení o vine a následne v záverečnej reči prednesenej pred vyhlásením napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okoľnostami, významnými pre rozhodnutie o treste a uložil obžalovanému trest neprimerane mierny a rovnako rozhodol aj o spôsobe jeho výkonu. Obžalovaný počas spáchania trestnej činnosti, ktorá je datovaná už od obdobia roku 2013 do 06.06.2017, mal v rôznych časových úsekoch predávať Y. Z. pervitín, prostredníctvom T. Z. a v jednom prípade priamo jemu. Prostredníctvom T. Z. si takto kupoval od obžalovaného pervitín dva krát do mesiaca. Sám svedok sa v priebehu januára až apríla 2015 liečil na závislosť. Svedkyňa T. Z. potvrdila, že obžalovaného poznala asi štyri roky a podľa jej vedomostí obžalovaný deväť rokov užíval drogy intravenózne. Ona sa s ním stretávala za účelom nákupu, čiastočne sním aj žila v jednej domácnosti. Pravidelne chodil nakupovať pervitín do Hlohovca, Bojničiek a predával ho ďalej chlapcovi prezývanému K., jedná sa asi o O. Z. i L. K. a B. L. - bezdomovcovi. Títo chlapci podľa nej, veľa krát k ním prišli do domu a obžalovaný zišiel dolu a vyfajčil si s nimi cigaretu. Osobne bola svedkom toho, ako týmto osobám dával do ruky pervitín. Podľa svedkyne predával obžalovaný pervitín aj M. Z. aj osobe s prezývkou M. - M. z obce Y., rovnako s ním užíval pervitín A. B.. Obžalovaný vedel, že tento bol na liečení. V jednom prípade bola s obžalovaným v dedine za Hlohovcom pre nákup pervitínu. V iných prípadoch chodil obžalovaný s iným vodičom, keď pervitín nakúpil, predával aj jej. Keď bola matkou dieťaťa, tak
obžalovaný pre ňu zabezpečoval pervitín nákupom. Množstvo koľko krát obžalovaný jej kúpil alebo zadovážil pervitín označila slovom „veľakrát, to sa nedá v číslach povedať“. Obžalovaný vedel o jej závislosti na drogách. V ďalšej časti výpovede uviedla, že to bolo možno aj päťdesiat krát, čo jej predal pervitín. Brala ho dva, tri krát týždenne, niekedy aj dva mesiace si nezobrala nič, ale ku koncu (mysliac tým termín zadržania obžalovaného) brala drogu častejšie. Marihuanu jej obžalovaný predal dvadsať až tridsať krát po desať až dvadsať euro. Na otázku koľkým osobám obžalovaný predával pervitín alebo iné drogy uviedla, že bolo to u A. B., M. Z., Q. M. a Q. jeho meno presne uviesť nevedela. Obžalovaný predával pervitín alebo marihuanu rôznym spôsobom, buď ho konzumenti vyhľadávali alebo ju predával na lavičke v parčíku v E., v herni M. v Topoľčanoch na sídlisku M. a na rôznych miestach v Topoľčanoch, kde sa stretávali feťáci. Priznala, že sa liečila z drogovej závislosti, vyše mesiaca v roku 2014 a necelý mesiac v roku 2016. O druhom liečení obžalovaný určite vedel, pretože mu to hovorila. Po príchode z tohto liečenia jej predával pervitín aj marihuanu. Svedok M. M. vedel o obžalovanom, že dlhé roky užíval pervitín a že si ho aplikuje do žíl, on sám bral pervitín avšak od vtedy, od kedy má dieťa, niekedy v lete v roku 2017 drogy neberie. Obžalovaný pri bare v časti M. v E., fajčil cez žiarovku a pýtal sa ho, či by mu nedal. Svedok M. si zopár krát potiahol, aby mu nebolo zle, lebo veľa vypil alkoholu. Svedok A. B. uviedol, že sa poznali s obžalovaným desať rokov. Pervitín si kupoval od T. Z., od obžalovaného si zobral pervitín ale neplatil mu zaň. Obžalovaný vedel, že má s drogou problém a preto mu pervitín poskytoval. Naposledy to bolo dva až tri týždne pred zadržaním obvineného, kedy pervitín spolu šňupali. Asi pol roka dozadu s obžalovaným požíval pervitín jeden krát za tri týždne, zabezpečoval ho obžalovaný. Na konci novembra 2015 až do februára 2016 bol na odvykacom liečení, keď sa vrátil z liečenia znovu začal požívať pervitín, asi dva krát do týždňa. Svedkyňa M. Z. obžalovaného poznala asi tri roky a zdržiavala sa v partii, kde užívali pervitín, vždy niekto do partie doniesol drogy. Niekoľko krát ju ponúkol pervitínom, ale pervitín jej nepredal. Niekedy ju ponúkol každý deň, niekedy raz za mesiac a ona sa mu revanžovala. Pervitín jej zabaľoval do alobalu, alebo injekčnej striekačky a boli to raz dva alebo aj tri dieliky. Svedok L. K. uviedol, že poznal obžalovaného od malička. Vedel o ňom, že je užívateľom drog. Aj spoločne ich konzumovali, naposledy to bolo asi pred dvoma rokmi. Pervitín požívali jeden až dva krát do mesiaca a vtedy mal sedemnásť alebo osemnásť rokov. Obžalovaný mu ponúkal pervitín bezplatne. Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov. K zdôrazneniu obsahov svedeckých výpovedí pristúpil odvolací súd z toho dôvodu, aby ozrejmil vyšší stupeň protiprávnosti konania obžalovaného, ktorý svojím konaním naplnil viaceré spôsoby páchania trestnej činnosti v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona: V prípade Y. Z. a T. Z. podával psychotropnú látku napriek tomu, že mu bola známa závislosť týchto osôb na drogách, v dôsledku čoho sa aj liečili - písmeno b/ § 172 odsek 2 Trestného zákona, u svedkov A. B. a L. K. vzhľadom na poznanie obžalovaného, ktorý si uvedomoval ich vek, a ten bol v čase keď im psychotropnú látku podával nižší ako osemnásť rokov - písmeno d/ § 172 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 127 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko podával psychotropnú látku najmenej šiestim osobám, konal tak závažnejším spôsobom konania - písmeno c/ § 172 odsek 2 Trestného zákona, po dlhší čas - § 138 písmeno b/ Trestného zákona, a napokon tým, že v trestnej činnosti neprestával medzi obdobím roku 2013 až 2017 spáchal obžalovaný aj týmto závažnejším spôsobom obzvlášť závažný zločin - písmeno c/ § 172 odsek 2 Trestného zákona
- po dlhší čas podľa § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Takéto formy páchania trestnej činnosti po dobu štyroch rokov, bez ohľadu na závislosť konzumentov, ich vek a počet, potvrdzuje zavinenie obžalovaného takého rozsahu, že nebolo v jeho prípade možné použiť zmierňovacie ustanovenie, ako mimoriadne opatrenie pri ukladaní trestu odňatia slobody. Podľa stavu dokazovania a skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu, vo svojom vyhlásení pred súdom I. stupňa priznal, jeho osoba bola natoľko známa v meste, kde býval, že on sám a prostredníctvom svojej „partie“ s ktorou sa stýkal, sa zasluhoval o deštruovanie schopností určitej vekovej kategórie mladých ľudí v meste Topoľčany, pri sebaovládaní sa a schopností nepodľahnúť návykovým látkam. Súd I. stupňa mohol vziať do úvahy jeho priznanie a oľutovanie iba formálne, pretože celkový duševný stav obžalovaného na závislosti požívania psychotropných látok, do značnej miery znemožnil objektívne hodnotiť jeho postoje. Z pohľadu toho, či jeho prejav je iba účelový alebo naozaj úprimný so snahou zásadne zmeniť svoje správanie.
Ponechajúc túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona v prospech obžalovaného, považoval odvolací súd za zákonné a správne uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona a to vzhľadom na jeho vek i časť trestnej činnosti, ktorú páchal blízko veku k mladistvému, na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní desiatich rokov. V zmysle § 48 odsek 3, písmeno b/ Trestného zákona, obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Aj tento spôsob výkonu má za cieľ primäť obžalovaného k náprave a z pohľadu generálnej prevencie zdôrazniť, že tento druh bezohľadnej a širokej trestnej činnosti, následkom čoho sú ďalekosiahle poškodenia na zdraví a závislosť mladých ľudí, nebude v spoločnosti tolerovaný. Odvolací súd záverom dodáva, že ostatné, odvolaním nedotknuté, výrokové časti napadnutého rozsudku sa stali právoplatnými, ako to vyplýva z jeho znenia zo dňa 17.01.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.