Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-86-2016.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. Q., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, A. Ľ., v konaní o zaplatenie 4.327,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd n e p r i b e r á do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.327,67 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.327,67 Eur s príslušenstvom ako je toto uvedené bod bodom II. výrokovej časti rozsudku na tom základe, že žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 29.11.2012 zmluvu, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v zmysle uzavretej zmluvy, čím porušil svoju povinnosť a pohľadávka bola následne Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvou zo dňa 23.10.2015 postúpená žalobcovi vo výške ku dňu postúpenia 4.327,67 Eur pozostávajúca z istiny 3.000,- Eur, úroku 1.153,13 Eur, úroku z omeškania 119,06 Eur a poplatkov 55,48 Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný nič neuhradil.
2. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 15.01.2018, nijako sa k nej však nevyjadril.
3. V priebehu konania bolo súdu dňa 22.05.2017 doručené podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV s požiadavkou, aby ho súd pribral do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP, nakoľko je združením a právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku potom platí, že na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Nakoľko podmienkou pribratia právnickej osoby, ktorej činnosť je zameraná na ochranu spotrebiteľa je podľa § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu ktorej má vystupovať a
takýto súhlas žalovaného súdu predložený nebol (keď navyše žalovaný bol v spore úplne pasívny), súd nepribral združenie do konania ako osobitný subjekt.
4. Na pojednávanie dňa 10.04.2018 sa žalovaný nedostavil, predvolanie prevzal jeho splnomocnenec dňa 15.03.2018 (čo je v súlade s ust. § 109 ods. 1 CSP). Žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, žiadal jej vyhovieť.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o splátkovom úvere a s ňou súvisiaci formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok, výzva na úhradu dlhu s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópie poštových obálok a podacích hárkov, prehľad platieb) mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 29.11.2012 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru (ako to vyplýva aj zo súvisiaceho formulára štandardných európskych informácií na č.l. 7 a nasl. spisu) žalovanému vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 55,24 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 25.01.2013 s tým, že ďalšie splátky boli splatné 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve uvedená na deň 25.12.2022, výška úrokovej sadzby fixná 14,90 % ročne, RPMN 18,72 %, priemerná RPMN 14,11 % a celková čiastka 6.400,60 Eur.
6. Aj z predloženého prehľadu platieb potom vyplýva nesporná skutočnosť, že žalovaný splátky riadne a včas neuhrádzal - úplne prestal platiť splátky počnúc septembrom 2013 a v dôsledku toho potom Slovenská sporiteľňa, a.s. dôvodne v súlade s bodom 10 časti I. úverovej zmluvy vyhlásila listom zo dňa 30.09.2015 (ktorý bol žalovanému podľa doručenky zasielaný na adresu uvedenú v úverovej zmluve) mimoriadnu splatnosť úveru. Tento bod zmluvy totiž určuje, že v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasne tak zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 (a jej prílohou) ako aj oznámením o postúpení zo dňa 30.10.2015 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi, keď z obsahu zmluvy o postúpení je zrejmé, že predmetom postúpenia bola nielen istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo.
7. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
8. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi nesplnil, je povinný zaplatiť svoj dlh žalobcovi, ktorý právo na jeho zaplatenie nadobudol zmluvným postúpením pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy a oznámenia o postúpení, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.327,67 Eur, keďže nebol predložený žiaden dôkaz ani tvrdenie svedčiace o tom, že by žalovaný uhradil čo i len časť dlžnej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného vrátiť úver spolu s úrokmi zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
9. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Žalovaný sa s vrátením celého úveru dostal do omeškania podľa § 563 OZ vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom banky zo dňa 30.09.2015, kde žiadala o úhradu do 15 dní. Preto odo dňa 24.10.2015 až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania (úroková sadzba ECB platná v uvedenom čase vo výške 0,05 % ročne plus 8 percentuálnych bodov) zo sumy 3.000,- Eur (dlžná istina), ako aj právo na (dovtedy vzniknuté) kapitalizované úroky z omeškania.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.