Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-172-2017.pdf
PDF · 112.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/172/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci manžela: F. S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J. Q., zastúpený opatrovníčkou O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX J. Q., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti manželke: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J. Q., pr. zastúpená JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/206/2015-94 zo dňa 12.06.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa manžel S. U., zastúpený opatrovníčkou, domáhal rozviesť jeho manželstvo s manželkou Q. U..
2. Manžel svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo, ktoré uzavreli s manželkou dňa XX.XX.XXXX neplní svoju funkciu, nakoľko medzi nimi nastalo hlboké odcudzenie. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Ps/7/2014 zo dňa 10.11.2014 bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka mu bola ustanovená O. U.. Ešte pred uzavretím manželstva manželka otehotnela a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn E., ktorý je toho času plnoletý. Manželka sa ešte pred jeho úrazom, ku ktorému došlo XX.XX.XXXX, odsťahovala zo spoločnej domácnosti a po úraze sa vrátila späť a následne vo februári XXXX opätovne z nej odišla a o neho sa nestará.
3. Manželka nesúhlasila s rozvodom a navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla pre nezhody s matkou manžela, týkajúce sa najmä starostlivosti o manžela.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 18, § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine skonštatoval, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v J. Q.. Z manželstva pochádza jeden syn E., ktorý je už plnoletý. Asi po 3 rokoch od uzavretia manželstva začal navrhovateľa požívať častejšie alkoholické nápoje. Postupne sa v dôsledku požívania alkoholických nápojov situácia v rodine účastníkov konania vyostrila do takej miery, že navrhovateľ nedovolil manželke a synovi spávať, nadával im, pričom mal aj milenku, o čom sa manželka navrhovateľa dozvedela niekedy v roku XXXX-XXXX. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa manželka navrhovateľa v roku XXXX odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V júli XXXX mal navrhovateľ pracovný úraz, po ktorom bol 3 týždne v kóme. Po prebratí je odkázaný na pomoc iných. Manželka navrhovateľa sa po úraze vrátila k navrhovateľovi, a to do
februára 2013, kedy odišla druhýkrát zo spoločnej domácnosti, podľa jej vyjadrení pre nezhody so svokrou a švagrinou O.. Po úraze manželka navrhovateľa vyrovnala za neho dlhy vo R. a za telefón spolu zhruba vo výške 1 800 eur a zaplatila mu hyperbarickú komoru vo výške cca 2.000 eur, na ktoré liečenie ho doprevádzala v čase, keď nebola v práci, v ostatných prípadoch ho sprevádzali sestry. Manželka navrhovateľa sa do februára 2013 starala o manžela spolu najmä s jej svokrou, na ktorú bol vybavený príspevok na asistenciu. Z tohto príspevku dávala svokra manželke navrhovateľa sumu 400 eur mesačne, ktoré podľa vyjadrenia manželky navrhovateľa použila na nákup zdravotných pomôcok a liekov pre manžela. Navrhovateľ po úraze poberal nemocenské dávky asi vo výške 170 eur, následne potom invalidný dôchodok vo výške približne 230 eur, s ktorým do marca 2013 disponovala manželka navrhovateľa. Od druhého odchodu manželky navrhovateľa nebola táto navštíviť svojho manžela. Navrhovateľ sa na manželku pýtal ešte asi rok po jej odchode. Podľa vyjadrení právneho zástupcu a opatrovníčky navrhovateľa, matka a sestry navrhovateľa sa navrhovateľ mal gestami vyjadril, že sa chce rozviesť.
5. Prvoinštančný súd zistil, že sa pod sp. zn. 2C/137/2013 už viedlo konanie o rozvod manželstva účastníkov. V priebehu konania bol podaný návrh na pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony vedeného pod sp. zn. 2Ps/7/2014, v ktorom z podaného znaleckého posudku vyplynulo, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou, organickou demenciou, ktorá sa prejavuje poruchou novo aj staropamäti, orientácie, myslenia, chápania učenia. Navrhovateľ nie je spôsobilý podávať podnety, návrhy, žaloby a rôzne podania na súdy a iné orgány, ani uzatvárať zmluvy. Navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX nebol spôsobilý na právne úkony a nebol schopný reálne vnímať. Navrhovateľ rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník v osobe jeho sestry O. U.. Po skončení konania vedeného pod sp. zn. 2Ps/7/2014 bolo zastavené konanie o rozvod, vedené pod sp. zn. 2C/137/2013 z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, keďže navrhovateľ nemal ku dňu udelenia plnej moci advokátovi dňa 04.11.2013 spôsobilosť na právne úkony, teda spôsobilosť na práva a povinnosti. K námietke manželky týkajúcej sa toho, že opatrovník nesvojprávneho bez povolenia súdu nemôže podať návrh na rozvod manželstva uviedol, že na podanie návrhu na rozvod manželstva nepotrebovala opatrovníčka povolenie súdu.
6. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením, či sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Hmotnoprávnym dôvodom pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel.
7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželka navrhovateľa s ním nežije v spoločnej domácnosti už viac ako štyri roky. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Samotné odlúčenie nepochybne pôsobí na vzťah manželov a môže spôsobiť ochladenie ich vzťahov. Na druhej strane uviedol, že iba samotné odlúčenie nemusí spôsobovať rozvrat manželstva. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že manželka navrhovateľa odišla prvýkrát zo spoločnej domácnosti v roku 2009 z dôvodu psychického nátlaku vyvolávaného navrhovateľom, ktorý pod vplyvom alkoholu nedal manželke a synovi spať, nadával im, pričom v tom čase mal už asi 4 roky milenku. Tieto skutočnosti tvrdila manželka navrhovateľa a jej tvrdenia potvrdil aj syn účastníkov konania, pričom vzhľadom na to, že boli priamo účastní tohto správania navrhovateľa, súd týmto tvrdeniam uveril. Skutočnosť, že mal navrhovateľ milenku potvrdila aj matka navrhovateľa, a to keď odpovedala na otázku manželky navrhovateľa. Vzťahy medzi účastníkmi konania pred pracovným úrazom navrhovateľa teda neboli dobré. No aj v tomto období navštevoval navrhovateľ manželku a žiadal ju, aby mu odpustila a vrátila sa, teda ani v tomto pre účastníkov konania náročnom čase v ich vzťahu ani jeden z nich nepožiadal o rozvod ich manželstva. Po pracovnom úraze navrhovateľa sa jeho manželka k nemu vrátila a počas 1,5 roka mu spolu s jeho matkou zabezpečovala starostlivosť. Podobne za neho vyplatila dlhy v nie najmenšej výške a zaplatila mu hyperbarickú komoru. Tieto skutočnosti tiež neboli sporné medzi účastníkmi konania a boli potvrdené aj vypočutými svedkami. Aj keď by sa mohlo javiť, že manželka navrhovateľa by mala „právo“ nepostarať sa o manžela vzhľadom na jeho správanie voči nej pred pracovným úrazom, napriek tomu sa o neho značnú dobu starala. Z uvedeného správania manželky navrhovateľa súd prvej inštancie vyvodil, že odpustila svojmu manželovi jeho správanie a bola ochotná sa o neho starať, resp. zabezpečiť starostlivosť o neho, a to aj počas obdobia, keď bola v práci. Aj z výpovede sestry navrhovateľa mal
súd preukázané, že navrhovateľ sa aj po druhom odchode manželky na ňu ešte asi 1 rok pýtal, teda ich vzťah v rámci zdravotných možností navrhovateľa fungoval.
8. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podstatným dôvodom pre druhý odchod manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti bol jej vzťah s matkou navrhovateľa. Skutočnosti o problémoch v tomto vzťahu potvrdili aj svedkyne navrhnuté navrhovateľom a jeho opatrovníčka. Tieto však problém vnímali ako problém týkajúci sa predovšetkým financií (ako sa má hospodáriť s peniazmi navrhovateľa, resp. akú sumu má matka navrhovateľa poskytovať manželke navrhovateľa), kým manželka navrhovateľa najväčší problém videla v útočení na jej osobu a v ohováraní zo strany svokry. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oba tieto problémy úzko súviseli. Z vyjadrení matky navrhovateľa, ktorá bola vypočutá ako svedok v tomto konaní, súd pozoroval, že niektoré z jej odpovedí boli podfarbené finančným či majetkovým videním celej situácie (napr. manželka navrhovateľa o všetko obrala, podľa nej jej ide o peniaze a o dôchodok, bankomatovú kartu vrátila bez peňazí, nevesta jej nenechávala peniaze a pod.). Aj keď nepochybne financie musí riešiť aj manželka navrhovateľa a určite vo vzťahu nie je vinná iba jedna strana, z vyššie uvedených odpovedí matky navrhovateľa, zo správania manželky navrhovateľa po úraze (výplaty dlhov a zaplatenie liečenia), ako aj zo skutočnosti, že matka žalovaného sa žalobou domáha vrátenia daru od syna navrhovateľa sa súdu javí, že viac „majetkovo“ orientovaná je matka navrhovateľa a problém s financiami bol vyvolávaný viac z jej strany, resp. je z jej strany viac vnímaný ako problém. Z tohto problému potom vyvstávali aj vzťahové problémy, ktoré prerástli aj do ohovárania a verbálnych útokoch zo strany matky navrhovateľa. Pri tomto závere súd vychádzal hlavne z vyjadrení manželky navrhovateľa a výpovede jej syna, ktoré pôsobili dôveryhodnejšie jednak z dôvodu, že manželka navrhovateľa bola v dome v B. najčastejšie v kontakte s matkou navrhovateľa a tento vzťah sa jej priamo týkal, resp. jej syn bol takisto účastný ohovárania svojej mamy, a jednak pre emóciu, ktorú bolo možné cítiť pri ich výpovedi. Ak pritom bola manželka navrhovateľa po jeho úraze ochotná odpustiť mu správanie pred prvým odchodom zo spoločnej domácnosti, vyplatiť za navrhovateľa dlhy a starať sa o neho, nedávalo by zmysel, aby manželka navrhovateľa odišla len z nejakého „obyčajného“ dôvodu. Z uvedeného súd vyvodil, že skutočne dochádzalo k verbálnym atakom zo strany matky navrhovateľa, ktoré dosiahli väčšiu intenzitu a to bol hlavný dôvod odchodu manželky navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že s matkou navrhovateľa nie je až také jednoduché vychádzať sa javila aj z výpovede jej dcéry E., ktorá na otázku manželky navrhovateľa ako dopadlo jej spolužitie s mamou odpovedala síce že dobre, ale jej odpoveď bola dosť vyhýbavá, z čoho bolo cítiť, že fungovanie s mamou v jednej domácnosti po dlhšiu dobu bolo náročné. Ďalej konštatoval, že v danom prípade nie sú ani tak narušené vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou, ako skôr medzi manželkou navrhovateľa a matkou navrhovateľa. Aj keď vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je nepochybne ťažšie uvažovať o obnovení manželského spolužitia, resp. o napĺňaní všetkých funkcií manželstva, ani tieto okolnosti prípadu podľa názoru súdu nie sú neprekonateľné, keďže manželstvo má byť vzťahom v dobrom aj v zlom. V súčasnosti však matka navrhovateľa (podľa jej vyjadrenia) nie je ochotná prenechať starostlivosť o syna jeho manželke. Na záver súd ešte dodal, že podľa záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku podaného v konaní o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony navrhovateľ nebol už v roku 2013 schopný reálne vnímať skutočnosť a vierohodne ju popísať. V tomto svetle sa súhlas navrhovateľa s rozvodom, ktorý deklaroval jeho právny zástupca, opatrovníčka a svedkovia ním navrhnutí, preto javí ako súhlas s úkonom, ktorého dôsledky nedokáže pochopiť, pričom tento súhlas mal prejaviť aj v súčasnosti, aj keď podľa vyjadrení matky navrhovateľa tento v súčasnosti je v takom stave, že nevie, či je ženatý alebo nie. Súčasnú minimálnu orientáciu navrhovateľa v čase a priestore a jeho schopnosť upozorniť už len na základné potreby potvrdili aj opatrovníčka navrhovateľa a jeho sestra vypočutá ako svedok v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. K dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania nerozviedol uviedol, že dôvodom návratu manželky navrhovateľa po jeho úraze mohol byť práve jej majetkový prospech. To, že manželka vyplatila dlhy za manžela a zaplatila hyperbarickú komoru bolo z odstupného z práce, ktoré navrhovateľ dostal a taktiež manželka poberala jeho invalidný dôchodok, pritom keď chodila do práce, starostlivosť o manžela vykonávala jeho matka bezodplatne. Túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť tak, či nešlo o účelové a prospechárske správanie. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie manželky, že je ochotná zabezpečiť starostlivosť o manžela aj počas obdobia, keď je v práci, je ochotná nájsť bezbariérový byt a zobrať si manžela k
sebe a zabezpečiť mu starostlivosť. Navrhovateľ je ťažko zdravotne postihnutý a je veľmi háklivý na svoje prostredie a zmeny v ňom, na osoby, ktoré sa o neho starajú a pod. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiska objektívne - hľadiska morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva za preukázanú. Manželstvo je vážne narušené a rozvrátené vtedy, ak sa preukáže, že nemôže plniť svoj účel, teda funkcie, ktoré sa menia. Rozvrat je trvalý, ak už nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Povinnosti pre manželov vyplývajú z ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvrat manželstva. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je povinnosťou súdu zistiť a vyhodnotiť citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a prihliadnuť aj na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Je nutné zistiť všetky príčiny, ktoré dovŕšili rozvrat medzi manželmi do tej miery, že rozvod sa stáva rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Súd mal zo skutkového stavu vyvodiť záver o tom, že medzi účastníkmi konania ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov bez možnosti obnovy manželského spolužitia a nie opačný záver. Je neprípustné, aby sa manželka vôbec nezaujímala o svojho vážne chorého manžela, ktorý potrebuje dennodennú starostlivosť, 24 hodín po dobu viac ako 4 rokov. Nebola ho ani raz navštíviť, k čomu neviedla ani ich syna, neposkytla mu ani raz psychickú pomoc alebo finančnú, resp. materiálnu pomoc. Nijako mu nepomohla znášať každodenné strasti života s následkami po úraze, namiesto toho sa skrývala a skrýva za neprekonateľný rozpor vzťahu so svokrou, ktorá jej bráni plniť si manželské povinnosti. Manželka nijako nevyvinula snahu zmeniť túto situáciu. Po jej druhom odchode zo spoločnej domácnosti mohla zobrať manžela k sebe a zabezpečiť mu 24-hodinovú starostlivosť a obnoviť tak ich spolunažívanie a zabezpečiť funkciu manželstva, ktorá po úraze manžela by mohla byť už iba sociálna. Manželka sa o manžela nestará, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, nepozná jeho potreby a na jeho výživu ničím neprispieva. Súd nemal nijako preukázaný záujem manželky o manžela - navrhovateľa. Tvrdenie manželky, že o manžela sa zaujíma nepriamo u iných osôb ako u rodiny sú zavádzajúce. Rodinu nijako systematicky za tým účelom nekontaktuje. Nezáujem manželky o manžela je dlhodobý a bez jej snahy o zmenu tohto stavu. Keďže v konaní ide o nesvojprávneho účastníka, súd má povinnosť ex officio skúmať jeho záujem. Navrhovateľovi sa môže zvýšiť životná úroveň, keď pri poberaní sociálnych dávok a príspevkov bude posudzovaný ako samostatná osoba, oproti situácii, keď je viazaný nefunkčným manželstvom bez akejkoľvek podpory a záujmu manželky, keď ich posudzujú spolu. Podľa navrhovateľa - manžela manželstvo účastníkov konania a ich vzťahy sú rozvrátené a nie je ani len náznak snahy manželky o reálnu obnovu manželského spolužitia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu manžela sa vyjadrila manželka tak, že s odvolaním nesúhlasí, podľa nej napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Ak by jej nebránili objektívne dôvody spočívajúce v neustálych útokoch zo strany matky žalobcu, ako aj jeho ostatnej rodiny, o manžela by sa riadne starala tak, ako počas 1,5 ročného obdobia po jeho úraze. Kontakty s manželovou rodinou sa pretrhli, dokonca nikto nebol na svadbe ich spoločného syna napriek pozvaniu. Potvrdili sa aj v tomto konaní opakované slovné útoky na jej osobu. Uviedla, že v žiadnom prípade nemá problém postarať sa o svojho manžela, ku ktorému by sa okamžite vrátila. Pracuje ako opatrovateľka a počas jej neprítomnosti by zabezpečila starostlivosť o neho. Bez jej vedomia si svokra so švagrinou vybavili opatrovateľský príspevok na manželovo opatrovanie. Má podozrenie, že zvýšenie dávok, o ktorých sa hovorí v závere odvolania, by sa na životnej úrovni manžela neodzrkadlilo. Tiež uviedla, že po celú dobu manželstva je manželovi verná, nemala nikdy žiaden mimomanželský vzťah. Manželovu neveru mu odpustila a po jeho úraze sa oň s láskou starala až do doby, kým nebola nútená opustiť dom, v ktorom dovtedy bývali. Ak by manžel bol schopný prejaviť svoj názor, s rozvodom by nesúhlasil, lebo s ním nesúhlasil ani v čase, keď mal mimomanželský vzťah a návrh na rozvod nepodal. Navrhla preto napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
12. K vyjadreniu manželky sa manžel už nevyjadril. 13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a na sl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 14. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode naň prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 ( § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a rovnako správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie jeho správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza nasledovné. 16. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ust. § 23 zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov, pritom rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Pritom kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z uvedeného porušenia manželských povinnosti jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov nemožno vyvodiť záver o bezperspektívnosti obnovenia vzťahu a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne povahové vlastnosti dotknutého manžela sa nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinnosti tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov, lebo ide o subjektívnu kategóriu. 17. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené, aby neexistovala žiadna možnosť obnovenia ich spolužitia. Z vykonaného dokazovania možno usúdiť, že obnoveniu manželského spolužitia bráni postoj matky manžela a jeho sestry, nie vôľa manželov. Za danej situácie je až amorálnym konaním správanie sa matky manžela a jeho sestry vo vzťahu k manželke, čo vylučuje nemožnosť obnovenia manželského spolužitia. Práve konanie matky manžela, ako aj jeho sestry by malo viesť k tomu, aby sa spolužitie manželov - účastníkov tohto konania čo najskôr obnovilo. Ak teda matka manžela a jeho sestra vyvíjajú opačnú aktivitu vo vzťahu k manželke, ich konanie je prinajmenšom nemorálne a nežiaduce. 18. Je potrebné odvolacím súdom dodať, že z ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva aj celospoločenský záujem na zachovanie manželstva. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva totiž nejde nikdy len o ochranu individuálnych oprávnených záujmov manželov, ale vždy zároveň o posúdenie veci z celospoločenského hľadiska so zreteľom na záujmy maloletých detí, ak z manželstva také pochádzajú. Pritom celospoločenský záujem na zachovaní manželstva je nutné vidieť v samotnom konaní o návrhu na rozvod manželstva a predovšetkým pri rozhodovaní podať návrh na rozvod, a preto je takýto návrh nutne posudzovať i zo všetkých celospoločenských hľadísk. 19. Ešte k dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že tvrdenie manžela, že dôvodom návratu jeho manželky po úraze k nemu bol majetkový prospech, sa javí byť jednak nepreukázané a jednak vzhľadom na povinnosť manželov, okrem iného, aj žiť spolu, nedôvodné. V závere odvolania navyše manžel tvrdí, že rozvodom získa vyššiu životnú úroveň, keď bude pri sociálnych dávkach posudzovaný ako samostatná osoba, nie spolu s manželkou, z čoho sa dá usúdiť snaha opatrovníčky manžela rozvodom docieliť vyššie príjmy. Ani tvrdenie, že dlhy za manžela a výdavky v súvislosti s hyperbarickou komorou boli zaplatené manželkou z odstupného a invalidného dôchodku manžela nie je možné posúdiť ako zákonný dôvod vyhovieť návrhu na rozvod manželstva. Počas manželstva všetky financie vyplatené jednému z manželov v zmysle zákonníka práce patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Niet rovnako dôvodu na to, aby aj skutočnosť, že manželka vyplatila dlhy a lekársku starostlivosť v prospech manžela z jeho odstupného a invalidného dôchodku, ako splnenie podmienok majúcich za následok preukázanie dôvodov na rozvod manželstva. Rovnako ani samotná skutočnosť, že manželia určitú dobu nežijú v spoločnej domácnosti ešte nemožno vyhodnotiť tak, že ich manželstvo prestalo plniť
svoju spoločenskú funkciu. Pri posudzovaní tejto otázky treba vychádzať zo zásady zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi posudzovať v širších súvislostiach. Treba zvážiť, či vzťahy medzi manželmi boli tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel (pozri uznesenie NS SR zo 17.12.1997, sp. zn. 2So/188/97). V prejednávanom konaní odvolací súd jednoznačne ustálil, že manželka má záujem žiť v spoločnej domácnosti s manželom, teda existuje tu perspektíva obnovenia manželského spolužitia a tým pádom plnenia hoci len už obmedzeného účelu manželstva účastníkov konania. Predstavy príbuzných manžela o tom, že manželstvo účastníkov je treba rozviesť, a to bez existencie zákonných dôvodov, nie je možné vziať do úvahy. Rovnako nesmú zasahovať do manželstva účastníkov konania, ale mali by urobiť všetko pre to, aby manželia začali žiť spolu. Nikto tretí totiž nemôže diktovať manželom, aby títo žili podľa jeho predstáv alebo hospodárili podľa neho. 20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to aj čo do výroku o trovách konania, ktorý bol tiež správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.