Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený advokátkou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, so sídlom Čilistovská 12, Šamorín proti žalovanému: MIMAX plus s.r.o. so sídlom Poľovnícka 394/31, 955 01 Tovarníky, IČO: 36 341 533, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 8.200 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500 eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.700 eur od 11.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.04.2017 do zaplatenia titulom nezaplatenej faktúry č. 2017003 na sumu 4.700 eur vystavenej dňa 29.03.2017 a to za organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky Borka - prvá a druhá etapa a nezaplatenej faktúry č. 2017004 na sumu 3.500 eur vystavenej dňa 29.03.2017 a to za organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky ESO. Vo vyjadrení zo dňa 26.10.2017 žalobca uviedol, že rekonštrukcia klubu Borka prebiehala na dve etapy a to prvá etapa v mesiacoch október a november 2016 a druhá etapa v mesiacoch január a február 2017 a rekonštrukcia klubu ESO prebiehala v období od novembra 2016 do januára 2017, pričom celú akciu zabezpečoval od samotnej prípravy projektov až po realizáciu a odovzdanie na kľúč a doložil doklady týkajúce sa realizácie oboch projektov a to mailovú komunikáciu s obchodnými partnermi, rozpočet oboch projektov ako aj fotodokumentáciu objektov pred ich rekonštrukciou zachytávajúcu postupný priebeh rekonštrukcie. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným nebola na písomnej báze, ale na báze ústnej a taktiež predložil zoznam vydaných faktúr za predchádzajúce obdobie, ktorými dokumentoval, že pre žalovaného vykonával aj predtým podobné služby, ktoré si fakturoval a bez problémov mu faktúry boli uhradené. Výpismi z Obchodného registra na žalovaného a spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. dokumentoval prepojenie týchto spoločností cez osobu H. Q., ktorý bol spoločníkom a konateľom v oboch spoločnostiach. Vo vyjadrení zo dňa 10.01.2018 (č.l. 124) žalobca potvrdil, že nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, ale so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. a so zamestnávateľom nedošlo k písomnej dohode o jeho dočasnom pridelení na výkon práce k žalovanému, pričom spolupráca so žalovaným bola na báze obchodnoprávneho vzťahu. Uviedol, že žalovaný je prevádzkovateľom objektov, ktoré sú predmetom neuhradených faktúr.

Zoznamom vydaných faktúr za obdobie od 01.01.2012 až do 31.12.2015 dokumentoval dlhoročnú obchodnoprávnu spoluprácu so žalovaným s tým, že už predtým mu boli uhradené faktúry, ktoré sa vyslovene týkali prevádzok Borka a ESO v Prievidzi. Na pojednávaní dňa 16.01.2018 žalobca vypovedal, že pre konateľa žalovaného a jemu blízke firmy vykonával manažérsku činnosť pri rekonštrukciách klubov a prevádzok a to prakticky od roku 2007 a následne si otvoril aj živnosť. Vymáhaná pohľadávka sa týka rekonštrukcie klubov v Prievidzi a na základe toho boli vystavené faktúry. Pracovnú zmluvu mal uzavretú so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. , avšak iba formálne kvôli zákonu o hazardných hrách, pričom v skutočnosti činnosť uvedenú v pracovnej zmluve ani nevykonával. Práce, ktoré si fakturuje, robil na živnosť a už aj v r. 2012 takýmto spôsobom organizoval rekonštrukcie klubov a tieto práce neboli uhradené. Odmena za túto jeho činnosť mohla predstavovať priemerne 1.200-1.600 eur mesačne a to podľa obtiažnosti projektu. Pri týchto rekonštrukciách vystupoval ako projektový manažér za spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. a vykonané práce si fakturoval ako živnostník, pričom faktúry mu vždy boli preplácané okrem posledných dvoch faktúr. S konateľom žalovaného sa vždy dohodli, pre ktorú spoločnosť vlastne vykonáva práce a účtovníčka mu aj povedala, ktorej spoločnosti má práce fakturovať. Práce vždy fakturoval až po odovzdaní objektu a jeho otvorení s určitým časovým odstupom. Takýmto spôsobom fungovala spolupráca dlhé roky a žalovaný to akceptoval a pokiaľ sa aj predbežne bavili o približnej výške fakturácie, tak nemohol dopredu presne vedieť, ako dlho bude rekonštrukcia trvať. Väčšinou spolupracoval s firmami, ktoré boli prepojené a jednalo sa o internú spoluprácu, kde nepotreboval žiadne písomné plnomocenstvo a vlastne nepodpisoval žiadne doklady, iba ak stavebný denník. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 žalobca predložil doklady a to zmluvy o nájme, ktorými preukazoval, že iba žalovaný, ktorý bol nájomcom priestorov, ktoré sa mali rekonštruovať, mal oprávnenie vykonávať v týchto priestoroch rekonštrukčné práce a poukazoval hlavne na dodatok č. 10 k zmluve o nájme medzi prenajímateľom SIDEA s.r.o. a nájomcom MIMAX plus s.r.o. , kde nájomcovi bol udelený súhlas s vykonaním úprav a opráv predmetu nájmu vrátane stavebných úprav a opráv na základe realizačného projektu tvoriaceho prílohu dodatku. Predloženými dokladmi preukazoval, že prevádzkovateľom klubov, ktoré prešli rekonštrukciou bol žalovaný a iba tento môže byť pasívne legitimovaný v súvislosti s týmito vykonanými rekonštrukčnými prácami, resp. zaplatením úhrady za tieto práce. Poukazoval taktiež na súhlas s odpisovaním investícií a súhlas s rekonštrukciou (č.l. 183), ktorý sa týkal prevádzky na ul. Moyzesovej v Prievidzi a predchádzajúce doklady sa týkali prevádzky na ul. T. Vansovej v Prievidzi.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v odpore proti platobnému rozkazu popieral, že si objednal u žalobcu organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami v rámci prevádzok Borka a ESO ako aj poskytnutie týchto služieb s tým, že žalobca nepreukázal objednanie tejto činnosti a nie je ani zrejmé, ako dospel k výške fakturovanej sumy. Vzájomná spolupráca medzi sporovými stranami sa v minulosti týkala len poskytovaných servisných a inkasných služieb zo strany žalobcu, ktoré boli vyfakturované a žalovaným uhradené. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2017 (č.l. 110) žalovaný uviedol, že žalobca v čase, keď mali byť fakturované služby poskytnuté na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.09.2014 vykonával práce pre spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. ako zamestnanec tejto spoločnosti a k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.03.2017. na základe vzájomných obchodných vzťahov žalovaný poveril spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. zabezpečením činnosti súvisiacich s rekonštrukciou prevádzok Borka a ESO v Prievidzi a zamestnanec tejto spoločnosti S. O. bol poverený úlohou zabezpečenia činnosti súvisiacich s rekonštrukciou týchto prevádzok. Následne viedol komunikáciu s dotknutými osobami zúčastňujúcimi sa na rekonštrukcii prevádzok, avšak z predložených dôkazov nevyplýva, že by si žalovaný objednal poskytnutie fakturovaných služieb od žalobcu. Poprel ústnu dohodu so žalobcom o predmete fakturácie a žalobca ani na základe predloženej emailovej komunikácie nepreukázal objednanie služieb žalovaným od žalobcu. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 žalovaný poprel, že je konečným prijímateľom vykonaných prác a skutočnosť, že žalobca bol zamestnaný ako prevádzkar nevylučuje, že by mu to neumožňovalo vykonávať aj rekonštrukčné práce na prevádzke. Poprel obchodnoprávny vzťah so žalobcom a pokiaľ ide o predložené doklady, tak je nesporné, že žalovaný je nájomcom nebytových priestorov v Prievidzi, avšak prevádzkovateľom herní je spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/18/2017, 8Cb/19/2017 a 6Cb/32/2017 ako aj s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.09.2014 s nástupom do práce dňa 20.09.2014 s tým, že bol zamestnaný ako stály dozor herne, obsluha baru a prevádzkar s miestom výkonu práce ESO CLUB, Š. Moyzesa 429/1, Prievidza a herňa a bar Borka, T. Vansovej

2701/11A, Prievidza, pričom tento pracovný pomer bol skončený dohodou zo dňa 24.03.2017 ku dňu 31.03.2017.

4./ Podľa výpisu zo Živnostenského registra žalobca v období od 01.03.2008 do 01.04.2017 podnikal ako živnostník a okrem iného predmetom jeho podnikania boli aj prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Zároveň žalobca je jediným spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti OPTIMA SK s.r.o. so sídlom Platanova 604/26, Tovarníky, ktorá vznikla dňa 31.12.2015 a predmetom jej činnosti okrem iného sú aj prípravné práce k realizácii stavieb a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

5./ Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný je nájomcom nebytových priestorov na ul. T. Vansovej v Prievidzi a na ul. Š. Moyzesa v Prievidzi, pričom prenajímateľom mu bol daný súhlas na rekonštrukciu týchto priestorov, aby sa mohli prevádzkovať ako pohostinské zariadenia a herne a žalobca sa podieľal na rekonštrukcii uvedených objektov od prípravy projektu a ž po jeho realizáciu a odovzdanie priestorov na základe dohody s konateľom žalovaného , keďže už predtým podobné činnosti pre neho vykonával aj v iných objektoch a to prakticky už od r. 2012 a tieto práce žalobca fakturoval pre firmu, ktorá mu bola určená a faktúry mu boli preplácané. Práce fakturoval buď ako živnostník alebo cez svoju spoločnosť OPTIMA SK s.r.o. , pričom žaloba dokladoval, že sa aktívne podieľal na rekonštrukcii prevádzok Borka a ESO v Prievidzi, a to predložením rozpočtov týchto rekonštrukcií, emailovou komunikáciou so subjektmi, ktoré rekonštrukciu prevádzali a taktiež aj fotodokumentáciou ohľadom priebehu rekonštrukcie. Následne si žalobca faktúrou č. 2017003 zo dňa 29.03.2017 fakturoval organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky Borka v sume 4.700 eur, pričom faktúra bola splatná dňa 10.04.2017 a faktúrou č. 2017004 zo dňa 29.03.2017 si fakturoval organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky ESO na sumu 3.500 eur a faktúra bola splatná dňa 10.04.2017, pričom žalovaný uvedené faktúry neuhradil a v rámci súdneho konania menil svoju obranu s tým, že popieral objednanie vykonaných prác u žalobcu a potom uvádzal, že tieto práce boli žalobcom vykonávané v rámci pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o., pričom namietal aj svoju pasívnu legitimáciu.

6./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/18/2017 sa žalobca domáha od spol. TOP GAME GROUP s.r.o. zaplatenia sumy 1.000 eur s prísl. z titulu neuhradenia faktúry č. 2017002 zo dňa 29.03.2017, ktorou žalovanému fakturoval konzultačnú a poradenskú činnosť súvisiacu s obchodnými vzťahmi dodávateľov pri oprave prevádzky Cézar Piešťany, pričom obrana žalovaného bola rovnaká ako v konaní 4Cb/39/2017 s tým, že žalovaný poukazoval na pracovnoprávny vzťah so žalobcom a na pojednávaní dňa 01.03.2017 bol vypočutý konateľ žalovaného H. Q., ktorý je zároveň aj konateľom a spoločníkom spoločnosti MIMAX plus s.r.o. a ktorý nepopieral vykonanie prác zo strany žalobcu s tým, že okrem pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.2014 neexistuje žiaden iný doklad, podľa ktorého by žalobca mal zmenené miesto výkonu práce a pracovnú náplň a následne rozsudkom zo dňa 27.03.2018 bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené s tým, že žalobca fakturované práce nevykonával v rámci pracovnoprávneho pomeru u žalovaného, ale súd mal za to, že došlo medzi stranami ku vzniku záväzkovo právneho vzťahu z ústnej zmluvy o dielo a to na základe objednávky žalovaného a vykonania objednaných prác žalobcom. Poukázal na predchádzajúcu spoluprácu medzi sporovými stranami, spôsob uzatvárania zmlúv a následnú fakturáciu s tým, že žalovaný nerozporoval vykonanie fakturovaných prác.

7./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/19/2017 spoločnosť OPTIMA SK s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca si uplatnila proti žalovanému TOP GAME s.r.o. zaplatenie sumy 800 eur z titulu neuhradenej faktúry č. 2016031 zo dňa 29.03.2017, ktorou pre žalovaného bolo fakturované organizačné zabezpečenie pripojenia administratívnej budovy žalovaného na PCO - PZ SR na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v konaní 4Cb/39/2017, pričom na pojednávaní dňa 01.03.2017 bol vypočutý konateľ žalovaného H. Q., ktorý potvrdil, že s S. O. spolupracoval ako s pracovníkom na trvalý pracovný pomer, pričom ohľadom prác prebiehali ústne rokovania medzi ním a S. O. ako konateľom žalobcu. Okrem pracovnej zmluvy so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. nebola uzavretá so S. O. žiadna ďalšia pracovná zmluva a k existujúcej pracovnej zmluve neboli uzavreté dodatky ani mu neboli vystavované cestovné príkazy v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce. S S. O. sa vždy dohodli ústne a on vždy vedel, za akú cenu práce vykonáva. A. rozsudkom zo dňa 27.03.2018 súd žalobe vyhovel v celom rozsahu s poukazom na existujúci záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami.

8./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 6Cb/32/2017 si spol. OPTIMA SK s.r.o. uplatnila voči žalovanému TOP GAME GROUP s.r.o. zaplatenie sumy 2.500 eur s prísl. na základe vykonanej činnosti a služby pre žalovaného v období rokov 2015 - 2017 a jednalo sa o viaceré faktúry na menšie sumy na tom istom skutkovom základe ako v predchádzajúcich súdnych sporoch a aj v tomto konaní žalovaný popieral uzavretie vzájomnej dohody o poskytnutí fakturovaných činností a služieb ako aj dohody o cene s tým, že žalobca nepreukázal poskytnutie fakturovaných služieb. V uvedenej veci doposiaľ súdom rozhodnuté nebolo.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 275 ods. 4 ObZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 536 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ, platného v čase uzavretia zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 47 ods. 1, písm. a), b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer (a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, (b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.

Podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné

podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len "karanténne opatrenie"), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu.

Podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Podľa § 57 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.

9./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 8.200 eur s príslušenstvom je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky z titulu neuhradenia faktúr vystavených žalovanému za vykonanú organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzok Borka a ESO v Prievidzi, pričom žalovaný najskôr popieral existenciu objednávky akýchkoľvek prác u žalobcu a následne nerozporoval vykonanie uvedených prác, avšak namietal, že tieto boli žalobcom vykonané v rámci pracovného pomeru so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. a taktiež všeobecne namietal aj výšku fakturovanej sumy. Súd však mal z prevedeného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými stranami a to žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom vznikol záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola organizačná činnosť žalobcu spojená s opravami prevádzok Borka a ESO v Prievidzi a to bez určenia ceny v zmysle § 536 ods. 3 ObZ. Žalobca mal síce uzavretú pracovnú zmluvu s inou spoločnosťou - TOP GAME GROUP s.r.o. ako zamestnávateľom, avšak predmetná pracovná zmluva obsahuje úplne odlišné dojednanie ohľadom náplne práce, ako aj miesta výkonu práce než sú činnosti tvoriace predmet faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal. Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že predmetom podnikania žalobcu ako živnostníka v spornom období keď oprava prevádzok bola realizovaná boli okrem iného aj prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, teda činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného pri rekonštrukcii objektov vykonával a ktoré si následne fakturoval. Obrana žalovaného, že tieto práce boli žalobcom vykonávané v rámci pracovno-právneho vzťahu s inou spoločnosťou nebola preukázaná a súd ju považoval za právne irelevantnú, pretože predmetom pracovnej zmluvy žalobcu boli úplne iné práce ako si fakturoval a žalovaný nepredložil žiadne relevantné doklady, z ktorých by vyplývalo, že bol žalobca svojim zamestnávateľom preradený na inú prácu, prípadne že by mu bolo zmenené miesto výkonu práce. Z prevedeného dokazovania v tomto konaní ako aj z ďalších sporov medzi žalobcom a jeho spoločnosťou OPTIMA SK s.r.o. na strane jednej a spoločnosťami, ktoré sú osobou H. Q. ako ich spoločníka a konateľa prepojené so žalovaným na strane druhej vyplýva, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a uvedenými spoločnosťami prebiehala vždy na základe ústnej dohody medzi žalobcom a konateľom týchto spoločností, v rámci ktorej boli dohodnuté práce, ktoré mal žalobca pre tieto spoločnosti realizovať a taktiež bola dohodnutá cena za tieto práce, po realizácii ktorých si žalobca práce fakturoval u tej spoločnosti, ktorá bola objednávateľom týchto prác a faktúry mu vždy boli uhradené. Žalobca logickým spôsobom vysvetlil uvedenú spoluprácu a zo strany žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by spôsob tejto spolupráce vyvrátili a okrem toho žalobca produkoval dôkazy, z ktorých

vyplýva nielen spôsob a rozsah uzavretia dohody so žalovaným, ale aj rozsah prevedených prác a následná oprávnenosť ich fakturácie v takom rozsahu, ako boli žalobcom fakturované, pričom zo strany žalovaného neboli produkované žiadne konkrétne námietky, ktoré by rozporovali spôsob tejto fakturácie a taktiež námietky týkajúce sa pasívnej legitimácie žalovaného nepovažoval súd za dôvodné, keďže žalobca preukázal, že žalovaný v prípade oboch prevádzok bol nájomcom sporných nebytových priestorov, v ktorých mali byť zriadené herne a zároveň žalovanému bol daný súhlas na rekonštrukciu priestorov a pokiaľ teda ich rekonštrukcia bola realizovaná, tak žalovaný je pasívne legitimovaný na úhradu nákladov za rekonštrukciu vykonanú žalobcom. Pokiaľ žalobca v rámci dokazovania ponechával na zváženie súdu výsluch konateľa žalovaného, tak súd s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania tento dôkazný prostriedok zamietol, nakoľko konateľ žalovaného H. Q. bol podrobne vypočutý vo veci sp.zn. 8Cb/19/2017 a 8Cb/18/2017, pričom jeho výpoveď v rámci dokazovania v tomto konaní bola oboznámená a súd nepovažoval za potrebné znovu vykonávať jeho výsluch prakticky na tie isté skutkové okolnosti, ktoré sa týkali aj tohto konania.

10./ S poukazom na právnu úpravu Obchodného zákonníka, je potrebné zdôrazniť, že zmluvné vzťahy vo všeobecnosti, a obzvlášť záväzkové zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi, podliehajú značnej neformálnosti, ktorá je vyjadrená napríklad aj tým, že pre drvivú väčšinu zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi zákon nevyžaduje písomnú formu. Pri posudzovaní predmetného zmluvného vzťahu je preto nevyhnutné primárne vychádzať z textu zmluvy, a sekundárne je potrebné tiež prihliadať na obchodné zvyklosti podľa § 264 Obch. zákonníka. Pri výklade prejavu vôle zmluvných strán je potrebné zohľadniť výkladové kritériá podľa § 266 Obch. zákonníka, v zmysle ktorých sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, pritom sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 16/2002) .

11./ Súd preto uzatvára, že pokiaľ by obe strany zmluvu, predmetom ktorej boli práce špecifikované vo faktúrach nepovažovali za uzavretú, tak žalobca by tieto práve nevykonával a po ich ukončení by nevyhotovil dané faktúry a nezaslal ich žalovanému, ktorý by zase tieto práce nedovolil žalobcovi vykonávať, keďže o ich vykonávaní a priebehu bol podľa mailovej komunikácie informovaný, nakoľko iný právny základ vykonávania týchto prác zo strany žalovaného preukázaný nebol. Žalobca v konaní dostatočne preukázal skutočnosť, že pre žalovaného pred sporným obchodným prípadom vykonával obdobné plnenia, a to na rovnakom zmluvnom základe t.j. na základe ústne uzavretých zmlúv o dielo, bez určenia ceny, za ktoré mu aj žalovaný zaplatil. Žalovaný v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že v prípade tých predchádzajúcich zaplatených faktúr žalobcu, medzi nimi došlo k dohode, ktorú však nedokázal konkrétne špecifikovať resp. nedokázal vôbec popísať rozdiely medzi dojednávaním zmlúv v prípade predchádzajúcich plnení zo strany žalobcu (za ktoré mu aj zaplatil) a plnenia resp. rokovania v prípade týchto prác, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrami tvoriacimi predmet tohto sporu.

12./ Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom s prihliadnutím na prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli (ohľadom dojednávania jednotlivých ústnych zmlúv o dielo) a ktorú preukazuje výsluch žalobcu, podporený predchádzajúcimi (žalovaným zaplatenými) faktúrami, ako aj predloženou pracovnou zmluvou a mailovou komunikáciou dospel k záveru, že medzi stranami bola aj v prípade tých dvoch faktúr platne uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, keď žalobca vykonal práce na základe zadania a pokynu žalovaného, ktoré boli žalovanému aj odovzdané v podobe sfunkčnenia nových resp. rekonštruovaných prevádzok Borka a ESO v Prievidzi a to bez dojednania o cene v zmysle § 536 ods. 3 ObZ. V tejto súvislosti súd zároveň dodáva, že povinnými náležitosťami zmluvy o dielo je označenie zmluvných strán a dohoda o predmete diela. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je aj stanovenie jej odplatnosti, nie však určenie ceny diela (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 305/2008 zo dňa 07.12.2009).

13./ Pokiaľ ide o samotnú výšku predmetných faktúr t.j. cenu diela, súd žalobcom vyúčtovanú cenu vo výške 4.700 eur a 3.500 eur považoval s prihliadnutím na § 546 ods. 1 za cenu primeranú, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné diela a to opätovne aj s prihliadnutím na samotnú predchádzajúcu prax sporových strán, keď z výpovede žalobcu mal za preukázané, že obdobné práce boli fakturované cenou 1.200 - 1.600 eur mesačne. Keďže žalovaný nerozporoval rozsah vykonaných prác, ani dobu ich trvania, tak súd mal za to, že fakturované sumy sú primerané týmto vykonaným prácam a preto podanej žalobe

vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.200 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku určeným podľa § 369 ods. 2 a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr t.j. od 11.04.2017.

14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).