Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/703/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: D. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 755,85 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 755,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 755,85 € od 01.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.11.2015 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 755,85 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou VÚB, a.s.) uzatvoril zmluvu, na základe ktorej mu zriadil účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a boli mu poskytnuté finančné prostriedky titulom povoleného prečerpania na účte, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Keďže žalovaný neplnil zmluvné podmienky, jeho právny predchodca písomným podaním zo dňa 15.7.2013 vypovedal zmluvu o bežnom účte, pričom účinky výpovede nastali ku dňu 30.9.2013. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 755,85 €. V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie tejto dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania od 1.10.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, výpisom z bankovej knihy, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy, doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, doplnením žaloby, prehľadom finančných transakcií, cenníkom a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 3. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 29.9.2014. Pohľadávka ku dňu 12.8.2014 predstavovala sumu vo výške 913,12 €. Ako vyplynulo z listiny - výpovede zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.7.2013, právny predchodca žalobcu pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného vypovedal zmluvný vzťah a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 22.10.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1.033,07 € pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 755,85 € a zákonných úrokov vo výške 133,60 € ako aj náhrady

trov konania vo výške 143,62 € v lehote do 30.10.2015. Žalovanému bola predmetná výzva odoslaná dňa 23.10.2015. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2009, predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie produktov a služieb, okrem iných aj služby povoleného prečerpania na účte po splnení kritérií stanovených bankou. Podmienky poskytnutých služieb boli bližšie upravení vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na depozitné produkty účinných od 1.12.2009. Pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu s právnymi účinkami ku dňu 30.9.2013. Z predloženého prehľadu finančných transakcií vyplynulo aké transakcie realizoval žalovaný na svojom bežnom účte a tiež to, že ku dňu 3.10.2013 zostatok na jeho účte predstavoval sumu debetu 755,85 €.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril, pohľadávku žalobcu nenamietal.

6. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere čerpanom v podobe povoleného prečerpania na bežnom účte.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa bodu 4.11.1 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty účinných od 1.12.2009, sme oprávnený vykonať Bankové inkaso na ťarchu Vášho bežného účtu aj v prípade, ak na Vašom bežnom účte nie je dostatok peňažných prostriedkov. Ak pre prípad Bankového inkasa nie je na Vašom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov, alebo ak sa vykonaním Bankového inkasa prekročí čiastka zodpovedajúca Povolenému prečerpaniu, považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolený debet. Suma nepovoleného debetu je určená v ktoromkoľvek okamihu výškou debetného zostatku na Vašom bežnom účte s výnimkou Povoleného prečerpania. Na nepovolený debet sa primerane vzťahujú ustanovenia zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a tieto Podmienky. Zo sumy nepovoleného debetu ste nám povinný okamžite zaplatiť úrok z nepovoleného debetu podľa aktuálne platných Úrokových sadzieb depozitných produktov.

Podľa bodu 4.11.3 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty účinných od 1.12.2009, v prípade vzniku nepovoleného debetu Vám pošleme upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného debetu. Ak nepovolený debet nevyrovnáte v nami stanovenej lehote, naša pohľadávka z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a uplatníme si svoje práva zo Zabezpečenia pohľadávky alebo ju budeme vymáhať mimosúdnou alebo súdnou cestou. Za poslanie upomienky podľa tohto bodu si účtujeme poplatok podľa Cenníka.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 12.11.2009 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o bežnom účte, v rámci

ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte (za splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.), ktoré prečerpanie znamená poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi za odplatu - teda úver. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný existenciu ani výšku dlhu nepopieral a v konaní tiež nepreukázal, že došlo k zániku záväzku splnením alebo iným spôsobom, súd si postupujúc podľa § 186 ods. 2 osvojil skutkový stav založený na zhodnom tvrdení strán sporu. Preto podanej žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 755,85 € vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 1.10.2013 do zaplatenia, keď zo strany žalobcu bol úrok z omeškania uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

9. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.