Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-18-2018.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v tretnej veci obžalovaného G.. U. Y., stíhaného pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/67/2009 zo dňa 23.10.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/67/2009 z 23.10.2017 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
o d s u d z u j e
obžalovaného G.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Q. XXX/XX, výsluhový dôchodca,
podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- (jedentisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) týždňov. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/67/2009 zo dňa 23.10.2017 bol obžalovaný G.. U. Y. uznaný vinným z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 10.10.2008 v čase okolo 11.00 hod. vo svojej kancelárii v budove OR PZ D., na S. A. XX v trestnej veci obvineného Q. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D., J. X. XXXX/X, vedenej na OR PZ ÚJKP Lučenec pod č. ORP-515/OVK-LC-2008, ktorá mu nebola pridelená prijal dňa 10.10.2008 od menovaného finančnú sumu vo výške 10.000,- Sk / 331,94 eur /, za to, že bude zisťovať informácie o stave vyšetrovania a svojím vplyvom pôsobiť na rozhodovaciu právomoc vyšetrovateľa PZ, ktorý v predmetnej veci konal, za čo si dal následne v dňoch 17.10.2008 a 22.10.2008 sľúbiť ďalší úplatok, pričom dňa 22.10.2008 v čase okolo 17.00 hod. v D., na parkovisku pri mestskom štadióne prevzal od menovaného finančnú sumu vo výške 10.000,- Sk / 331,94 eur/.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 336 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm.j/, § 38 ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm.a/ a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním napadol práve obž. G.. U. Y. a to cestou svojej zvolenej obhajkyne.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že od počiatku namietal, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, od svedka Q. C., okrem vrátenia pôžičky, iné peniaze neprevzal, celá vec je vykonštruovaná a vykonané dôkazy boli v rozpore so základnou zásadou Trestného poriadku, teda so zásadou riadneho zákonného procesu. Celé prípravné konanie bolo poznačené porušením tejto základnej zásady a to nielen pri vznesení obvinenia, ale aj pri vykonávaní ďalších dôkazov a to najmä vo vzťahu k svedkovi Q. C..
Podľa obžalovaného už popis skutku nie je v súlade s popisom skutku z pôvodného uznesenia, pričom takéto nezákonné rozhodnutie bolo potom základom pre ďalšie úkony prípravného konania. Ďalšou závažnou námietkou k prípravnému konaniu bolo to, že nikdy nebol oboznámený s výsledkami vyšetrovania, keďže vyrozumenie o tomto úkone mu bolo doručené 11.02.2009 a s oboznamovaním vyšetrovania sa mal zúčastniť 12.02.2009, pričom on sa práva oboznamovania s výsledkami vyšetrovania nevzdal a jeho obhajkyňa sa oboznamovala samostatne.
Ďalej dodal, že napadnutý rozsudok vychádzal z toho, že podkladom je výpoveď svedka Q. C. ako aj záznamy ITP, pričom je možné zistiť, že prokurátor špeciálnej prokuratúry podal návrh na ustanovenie agenta s odôvodnením, že mal zisťovať informácie od mladších kolegov a operatívnych pracovníkov. ITP záznamy však takúto skutočnosť nebosahujú. Je zrejmé, že Q. C. mal plniť úlohy agenta, avšak podľa názoru obžalovaného poučenie tohto svedka vyžadovalo osobitný spôsob, aby nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že svedok poučeniu porozumel. Svedok C. však podľa obžalovaného bol negramotný a preto je otázne, či vôbec porozumel poučeniu. Samotné výpovede C. sú rozporné s realitou, keď uviedol, že v kancelárii dával 1000 korunových bankoviek, avšak neskôr povedal, že prevzal 2 päťtisícové bankovky. Je tu teda rozpor vo výpovedi. Rovnako neprehľadná situácia nastala aj pri druhom skutku, kedy mal obžalovanému odovzdať 2 ks bankoviek 5 000,-Sk, pričom už predtým obžalovaný uvádzal, že išlo len o vrátenie pôžičky.
Z uvedeného dôvodu je potom zrejmé, že obžalovaný sa ničoho nedopustil, obvinenie voči nemu je vykonštruované a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil nezákonné rozhodnutie a jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, sa dostavil tak obžalovaný, jeho obhajkyňa, ako aj prokurátor. Prokurátor špeciálnej prokuratúry v záverečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých výrokoch za správny a zákonný, prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s oboznámením, resp. neoboznámením sa obžalovaného so spisom, poukazuje aj na zvukové a obrazové záznamy a odposluchy a preto je toho názoru, že prvostupňový rozsudok je správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného uviedla vo svojom záverečnom návrhu, že sa v celom rozsahu pridržiava podrobného písomného odvolania a poukázala najmä na závažné chyby prípravného konania, na opravu uznesenia vyšetrovateľom, na neoboznámenie sa so spisom obžalovaným a na nezákonné použitie svedka agenta, čo má v konečnom dôsledku za následok nezákonnosť celého konania a preto požiadala, aby bol obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený postupom podľa § 285 písm.a/ Tr.por.
Obžalovaný vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že sa necíti byť vinný, agent klamal, keď tvrdil, že nebol za ním nikto, niekto sa s tým len hral, aby nedal do spisu to, čo tam malo byť a preto navrhol, aby súd vyhovel návrhu jeho obhajkyne. Dodal, že v súčasnosti je výsluhový dôchodca a zarába priemerne 700,- Eur mesačne.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G.. U. Y. je síce dôvodné, ale len pokiaľ sa týka výroku o uloženom treste. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že toto v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. obsahuje všetky skutočnosti, ktoré vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú. Z odôvodnenie rozsudku je aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného G.. U. Y., prečo neuveril jeho obrane, že suma 10 000,-Sk ohľadne druhého skutku bola len pôžičkou a prečo uveril tvrdeniam poškodeného Q. C.. Za týchto okolností potom ani krajský súd nemá pochybnosti o skutkových zisteniach uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný U. Y. sa dopustil prečinu nepriamej korupcie, keďže priamo pre seba prijal a dal si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci uvedenej v § 329 ods. 2 Tr.zák. Na tomto mieste je nutné poukázať na to, že obžaloba na obžalovaného G.. U. Y. bola okresným prokurátorom podaná ešte 24.02.2009 na Okresný súd v Lučenci. Následne na to bola vec vzhľadom na námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Lučenec tomuto súdu odňatá a prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen. Okresný súd Zvolen v tom čase zákonným sudcom U.. Q. začal od 09.10.2009 pojednávať a priebežne vykonával viaceré pojednávania až do 13.12.2011, kedy zákonný sudca U.. Q. ochorel a preto bola od 01.02.2012 vec pridelená na ďalšie konanie a rozhodovanie zákonnej sudkyni U.. L.. Uvedená sudkyňa však bola od 01.07.2012 preložená na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Prievidza a preto po nej uvedenú vec prevzala ako zákonná sudkyňa U.. A.. Vzhľadom k tomu, že U.. Q. sa koncom decembra 2012 vrátil z dlhodobej PN späť do práce, bola mu uvedená trestná vec ako zákonnému sudcovi vrátená na ďalšie konanie a rozhodovanie. U.. Q. však následne od 02.01.2013 odišiel na starobný dôchodok a preto sa stal zákonným sudcom v danej trestnej veci U.. P. O., ktorý v konečnom dôsledku aj do 23.10.2017 vo veci konal a rozhodol. Z uvedeného je preto zrejmé, že fakticky od februára 2009 do októbra 2017 bez zavinenia obžalovaného trvalo konanie na súde celkom viac ako 8 rokov. Túto skutočnosť musel krajský súd vziať do úvahy pri posudzovaní okolnosti, či trest, ktorý Okresný súd Zvolen obžalovanému uložil, je primeraný alebo nie je primeraný pri vyššie uvedenom uznaní viny. Dospel k záveru, že takýto trest by bol už aj s odstupom času, vzhľadom k osobe obžalovaného neprimerane prísny keď tak, ako je to zrejmé aj z odpisu z RT a pripojených spisov síce obžalovaný už bol 2-krát súdne trestaný, ale obidva tresty už má zahladené. Je síce pravdou, že v odpise z RT pri odsúdení Okresným súdom Rimavská Sobota sp.zn. 2T/37/2010 k podmienečnému trestu odňatia slobody je uvedené, že bol mu nariadený výkon trestu 29.01.2015, avšak keďže tento spis je pripojený k predmetnému trestnému konaniu, nahliadol do neho krajský súd a musí konštatovať, že je zrejmé pochybenie OS Rimavská Sobota, ak na register trestov oznámil, že bol nariadený výkon trestu, keďže práve v tomto trestnom spise na č.l. 326 správa pre register trestov, kde je uvedené, že mu bol premenený výkon trestu odňatia slobody 29.05.2011, avšak na č.l. 320 sa nachádza uznesenie o tom, že sa odsúdený G.. U. Y. osvedčil z rozsudku OS Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/37/2010, pričom toto uznesenie je tiež z dátumu 29.01.2015. Toto rozhodnutie je teda pre súd záväzné a z toho vyplýva, že skutočne pri osobe obžalovaného ide o osobu, na ktorú sa hľadí, ako keby doposiaľ súdne trestaná nebola. Z tohto dôvodu preto krajský súd dospel k záveru, že aj trest peňažný v sume takmer jeden a pol násobku dôchodku obžalovaného bude postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu už aj vzhľadom na odstup času od skutkov, ktorých sa obžalovaný mal dopustiť. Z tohto dôvodu preto v tomto smere krajský súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného U. Y.. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody obžalovaného, tu krajský súd musí konštatovať, že v podstate sa jedná o tie isté dôvody, ktoré obžalovaný uvádzal už v prípravnom konaní, ako aj v priebehu hlavných pojednávaní a tiež aj v záverečnej reči na okresnom súde. S týmito dôkazmi sa dostatočne a podľa názoru krajského súdu presvedčivo vysporiadal prvostupňový súd v samotnom trestnom konaní a aj v napadnutom rozsudku, pričom tieto dôvody si krajský súd v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne poukazuje s tým, že vzhľadom k tomu, že ide o opakovanie odvolacích argumentov obhajobou
už z predchádzajúcich konaní, krajský súd musí konštatovať, že nie je jeho povinnosťou odôvodňovať, prečo nevyhovel odvolacím argumentom obhajoby, keď na tieto dôkazy poukazoval už v napadnutom rozsudku prvostupňový súd a takáto povinnosť nevyplýva krajskému súdu ani z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR. Za takéhoto stavu potom krajský súd zmenil výrok o treste u obž. U. Y., výrok o vine ponechal nezmenený a rozhodol teda tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.