Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/7/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobkyne C.. U. D., nar. 2. 6. XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX K., zast. advokátom L.. Mariánom Görčim, advokátska kancelária Zvolen, Námestie SNP 50, proti žalovanému Stredná odborná škola IČO: 00 891 827, Bystrická 4, 966 81 Žarnovica, zast. advokátskou kanceláriou SK LEGAL, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161 a JUDr. Gabrielom Turzom, Schubertova 12, 937 01 Želiezovce o zaplatenie 3 408,60 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3 408,60 Eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,25 % zo sumy 681,72 Eur od 11. 5. 2014 do zaplatenia , vo výške 8,15 % zo sumy 681,72 Eur od 11. 6. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 681,72 Eur od 11. 7. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 681,72 Eur od 11. 8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 681,72 Eur od 11. 9. 2014 do zaplatenia.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 31. 3. 2017 domáhal zaplatenia sumy 3 408,60 Eur s prísl. na tom základe, že v pozícii zamestnanca uzavrel so žalovanou pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 8. 2009 na funkciu učiteľ odborných ekonomických predmetov. Žalovaný v pozícii zamestnávateľa však tvrdil, že pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej ku dňu 31. 7. 2012. Na návrh žalobkyne Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným ku dňu 31. 7. 2012 neskončil, čo pred súdom uznal aj žalovaný. Následne bol vo veci vydaný rozsudok voči ktorému sa odvolal žalovaný, pričom Krajský súd Banská Bystrica vec vrátil na opätovné prejednanie Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Následne na to Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 10. 2. 2014 rozhodol, že pracovný pomer dňa 31. 7. 2012 neskončil a ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom 17CoPr 4/2014 zo dňa 21. 1. 2015 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil. Žalobkyňa ešte počas súdneho konania 4Cpr 3/2012 písomne dotazovala, či môže nastúpiť do zamestnania. Žalovaný však žalobkyni pokračovanie v práci neumožnil. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval až do 16. 3. 2015, kedy žalobkyňa platne skončila trvajúci pracovný pomer u žalovaného vlastným úkonom a to okamžitým skončením pracovného pomeru. Toto potvrdil aj rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, spisová značka 4Cpr 3/2015. Napriek vyššie uvedenému žalovaný žalobkyni odmietol aj v čase od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014 prideľovať jej prácu. Žalovaný svojvoľne neumožnil žalobkyni pracovať, vytvoril teda prekážky v práci a dobrovoľne neuhradil ani náhradu mzdy za toto obdobie. V spore si teda žalobkyňa uplatňuje náhradu mzdy za obdobie trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014.

2. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný žiadny právny úkon, smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru nevykonal. Právna kvalifikácia ich nároku je uvedená v Zákonníku práce a to v § 142 ods. 3, kedy žiadajú nárok, uplatnený v zmysle toho, že napriek tomu, že nebol ukončený

pracovný pomer, žalovaný neumožnil vykonávať žalobkyni prácu v zmysle pracovnej zmluvy a tým porušil svoju povinnosť v Zákonníku práce v zmysle § 47 ods. 1 kedy zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle pracovnej zmluvy a vytvárať mu podmienky na vzájomný výkon práce a za výkon práce mu zaplatiť dojednanú mzdu. Pokiaľ sa tvrdí, že sa jedná o zneužitie Zákonníka práce, zneužitím zákonníka práce nemôže byť to, keď oprávnená osoba si žiada len to, čo jej priznáva . Žalobkyňa v tomto období u nich nepracovala, nemala žiadny príjem. Toto použil právny zástupca žalovaného v predchádzajúcich sporoch, ktoré sa viedli v Žiari nad Hronom, ktoré sú pripojené k tomuto spisu, kde bol žalovaný zaviazaný v plnej výške uhradiť žalobkyni náhradu mzdy z titulu § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

3. Žalovaný uviedol, že na výzvu právneho zástupcu žalobkyne sa žalovaný pokúsil so žalobkyňou dohodnúť mimosúdne a vyzval žalobkyňu aby nastúpila do práce. Žalobkyňa po 1. 8. 2012 nikdy neprejavila úprimný záujme na plnení svojich povinností, vyplývajúcich jej z pracovného vzťahu a to napriek tomu, že žalovaný žalobkyňu niekoľkonásobne vyzýval a to písomne aj osobne. Žalovaný sa následne snažil doručiť žalobkyni výzvu na nástup do práce a to na všetky adresy, ktoré mu boli známe. Bola to výzva na plnenie si pracovných povinností zo dňa 18. 10. 2012, odoslaná do trvalého bydliska žalobkyne, ktorá sa však nepodarila doručiť. Ďalej to boli výzvy zo dňa 29. 10. 2012, 8. 11. 2012, 16. 11. 2012, 29. 11. 2012, 6. 12. 2012, 12. 12. 2012, 18. 12. 2012, ktorými vyzýval žalovaný žalobkyňu na plnenie si pracovných povinností osobne prostredníctvom overených zamestnancov. Výzva na plnenie si pracovných povinností zo dňa 28. 11. 2012 bola doručená na korešpondenčnú adresu uvedenú žalobkyňou P.O.V. XX, D. XX, XXX XX O. V., zásielka však bola prevzatá manželom žalobkyne. Výzva na plnenie si pracovných povinností zo dňa 28. 12. 2012, odoslaná na adresu P. XX/XX, K. sa nepodarilo doručiť. Žalovaný má za to, že žalobkyňa sa úmyselne vyhýbala prevzatiu zásielok. Žalovaný do dnešného dňa uhradil žalobkyne náhradu mzdy až za 15 mesiacov. Podľa informácii žalobkyňa začala vykonávať prácu pre iného zamestnávateľa. Podľa názoru žalovaného, konanie žalobkyne v rozpore s princípom zákazu zneužitia práva. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že v čase neplatného skončenia pracovného pomeru bola platná iná právna úprava aj vo vzťahu k limitácie výšky náhrady mzdy (9 mesiacov). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný za nespravodlivé akékoľvek ďalšie nároky žalobkyne aj vzhľadom na už uhradenú náhradu mzdy za 15 mesiacov. Vzhľadom na uvedené teda žiadajú žalobu zamietnuť. Súčasne poukazujú na § 79 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu, presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

4. Súd z výzvy žalobkyne žalovanému zo dňa 15. 8. 2013 zistil, že touto žiadala o vyjadrenie, či by mohla nastúpiť do práce podľa pracovnej zmluvy č. 9/2009 zo dňa 24. 8. 2009.

5. Súd z listu JUDr. Renáty Matejovej, advokátky pre bývalého právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 21. 8. 2013 zistil, že v súvislosti s prevzatím právneho zastúpenia vo veci posudzovaného pracovno- právneho sporu o tom, či pracovný pomer Ing. D. k zamestnávateľovi Stredná odborná škola, V. 4, K. naďalej trvá si dovolil na základe doručeného dotazu zo dňa XX. 8. 2013 adresovaného od Ing. D. oznámiť, že klient neumožní Ing. D. vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy č. 9/2009 zo dňa 24. 8. 2009, nakoľko túto možnosť mala a nevyužila ju, keď na predchádzajúcu výzvu zamestnávateľa nastúpiť do práce vôbec nereagovala.

6. Súd z predžalobnej výzvy žalobkyne žalovanému zo dňa 10. 8. 2015 zistil, že žiadala zamestnávateľa o dobrovoľné vyplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1. 8. 2012 do 16. 3. 2015 a to v lehote 7 dní. 7. Súd z výzvy žalobkyne žalovanému zo dňa 23. 9. 2013 zistil, že touto vyzvala žalovaného, aby jej dobrovoľne uhradil sumu 2 389,50 Eur za obdobie od 1. 8. 2012 do 31. 10. 2012.

8. Súd z odpovede na výzvu ohľadom plnenia vo výške 2 389,50 Eur zo strany JUDr. Renáty Matejovej zo dňa 4. 10. 2013 pre bývalého právneho zástupcu žalobkyne zistil, že nemajú vedomosť o tom, že by bolo v rámci prebiehajúceho súdneho konania vydané nejaké rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal klienta na peňažné plnenie.

9. Súd zo súhrnnej správy spoločnosti eVector, s.r.o. Nitra zistil, v časti rekapitulácia prehľadu výpočtu náhrady mzdy, že v období február 2014-august 2014 bola čistá mzda + náhrady u žalobkyne vo výške 681,72 Eur.

10. Súd z pracovnej zmluvy č. 9/2009 zo dňa 24. 8. 2009 zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ žalovaný a ako zamestnanec žalobkyňa a to na dobu určitú do 31. 7. 2010 na výkon funkcie učiteľ odborných ekonomických predmetov.

11. Súd z výplatnej pásky žalobkyne u žalovaného za obdobie 4/2014 zistil, že čistá mzda mala byť vo výške 681,72 Eur, 5/2014, 6/2014, 7/2014 a 8/2014 mala byť vždy vo výške 681,72 Eur.

12. Súd z listu žalobkyne žalovanému zo dňa 13. 3. 2015 zistil, že dňa 3. 3. 2015 prostredníctvom splnomocneného zástupcu mala snahu zúčastniť sa stretnutia s riaditeľom školy v snahe doriešiť problém neplatného skončenia pracovného pomeru. Toto však zo strany riaditeľa bolo odmietnuté a rovnako nebolo prijaté osobné doručenie potvrdenia dočasnej PN. Toto teda vyhodnotil ako nekonštruktívny prístup k riešeniu pokračovania regulárneho pracovno-právneho vzťahu. Pre opätovný nástup do práce potreboval vedieť, na akú prácu má byť zaradená, pretože posledne v roku 2012 bola na jeden rok preradená na prácu majster OV ale platná pracovná zmluva bola na funkciu učiteľ odborných ekonomických predmetov. Toto jej však nebolo oznámené a žiadnu odpoveď nedostala. Súčasne oznámila, že v súlade s § 69 ods. 1 písm. b) ukončuje pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia náhrady mzdy.

13. Súd zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cpr 3/2012 zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom svojím rozsudkom 4Cpr 3/2012 - 154 zo dňa 10. 2. 2014 určil, že pracovný pomer medzi C.. U. D., nar. 2. 6. XXXX ako zamestnancom a F. odbornou školou V. 4, K., C.: XX XXX XXX ako zamestnávateľom dňom XX. 7. 2012 neskončil a naďalej ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Následne po odvolaní žalovaného Krajský súd Banská Bystrica svojím rozsudkom 17CoPr 4/2014-208 zo dňa 21. 1. 2015 rozsudok Okresného súdu potvrdil.

14. Súd zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cpr 3/2015 zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cpr 3/2015-63 zo dňa 14. 9. 2015, ktorým sa Stredná odborná škola domáhala voči C.. U. D. určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol. Rozsudok sa stal právoplatným 17. 10. 2015.

15. Súd zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 20Cpr 2/2015 zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 20Cpr 2/2015-80 zo dňa 7. 4. 2016 súd zaviazal žalovaného Strednú odbornú školu, Bystrická 4, Žarnovica, aby zaplatil Ing. U. D. sumu 2 530,36 Eur a to ako náhradu mzdy za obdobie august 2012 - február 2013. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 18. 5. 2016 ohľadom zaplatenia istiny s príslušenstvom.

16. Súd zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Cpr 1/2016 zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Cpr 1/2016-180 zo dňa 25. 1. 2017 súd zaviazal Strednú odbornú školu Žarnovice, Bystrická 4 zaplatiť C.. U. D. sumu X 190,- Eur s príslušenstvom ako náhradu mzdy za obdobie od 1. 3. 2013 do 30. 10. 2013. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16. 3. 2017.

17. Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

18. Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.

19. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

20. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

21. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

23. Pod ustanovenie § 142 ods. 3 patria všetky iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú prekážky z dôvodu prestoja, spočívajúce v dočasnom prerušení prevádzky zamestnávateľa (ods. 1) alebo prekážky, z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov (ods. 2). Typickým príkladom je odmietnutie zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Tieto prekážky nemožno stotožňovať ani s prekážkami uvedenými v odseku 4, t.j. s prekážkami spočívajúcimi vo vážnych prevádzkových dôvodoch vymedzených v písomnej dohode medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom. Uvedomenie si týchto rozdielov má rozhodujúci význam pre posúdenie právnych následkov vzniku jednej alebo druhej prekážky. V oboch prípadoch síce zamestnancovi vzniká nárok na náhradu mzdy, rozdielny je však jej rozsah. V prípade prekážky podľa odseku 3 má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100 %) a to bez možnosti manipulácie s ňou nadol alebo nahor.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy č. 9/2009 zo dňa 24. 8. 2009 s tým, že bola zaradená na výkon funkcie učiteľ odborných ekonomických predmetov. Žalobkyňa nastúpila do práce dňom 24. 8. 2009 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 7. 2010. Žalobkyňa však vykonávala prácu žalovaného aj po 1. 8. 2010. Dňa 31. 8. 2010 strany sporu uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy podľa ktorej sa obsah pracovnej zmluvy mení s účinnosťou od 1. 9. 2010 tak, že pracovný pomer na dobu určitú do 31. 8. 2010 sa predĺžil do 31. 7. 2011. Zmena pracovnej zmluvy sa zjednala na dobu určitú. Uvedená dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 24. 8. 2009. Dňa 30. 6. 2011 strany uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy podľa ktorej sa s účinnosťou od 1. 8. 2011 predĺžil pracovný pomer do 31. 7. 2012. Týmto zaniká platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31. 8. 2010, pričom uzavretá dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 24. 8. 2009. Dňa 31. 8. 2011 strany sporu uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou od 1. 9. 2011 a to v časti druhu vykonávanej práce na majsterku odborného výcviku obchod, pričom zmena pracovnej zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú do 31. 7. 2012. Uvedená dohoda tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 24. 8. 2009.

25. Súd z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cpr 2/2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 17CoPr 4/2014 zistil, že pracovný pomer žalobkyni u žalovaného dňom 31. 7. 2012 neskončil a naďalej ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Keďže žalovaný naďalej tvrdil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dohodou ku dňu 31. 7. 2012 odvolací súd konštatoval, že pracovný pomer žalovanej u žalovaného trval aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, čiže ku dňu 21. 1. 2015.

26. Žalobkyňa následne skončila pracovný pomer u žalovaného okamžitým skončením z dôvodu neplatenia náhrady mzdy a to ku dňu 16. 3. 2015. Súd z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cpr 3/2015, v ktorom sa Stredná odborná škola Bystrická 4, Žarnovica domáhala voči Ing. U. D. určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak súd rozsudkom zo dňa 14. 9. 2015 žalobu zamietol.

Vzhľadom na toto súd vychádzal z tej skutočnosti, že pomer žalobkyne trval u žalovaného od 24. 8. 2009 do 16. 3. 2015, kedy skončil z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý dala žalobkyňa žalovanému.

27. Počas trvania pracovného pomeru bolo povinnosťou žalovaného žalobkyni vyplácať mzdu a prideľovať jej prácu. Žalovaný si však povinnosť nesplnil v plnom rozsahu. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 20Cpr 2/2015 zo dňa 7. 4. 2016 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2 530,36 Eur s príslušenstvom s poukazom na nevyplatenú mzdu za obdobie august 2012 - február 2013.

28. Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Cpr 1/2016-180 zo dňa 25. 1. 2017 zistil, že týmto rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 5 190,- Eur s príslušenstvom ako náhradu mzdy za obdobie od 1. 3. 2013 do 30. 10. 2013. Aj tento rozsudok sa stal právoplatným a to dňa 16. 3. 2017.

29. V tomto prípade je predmetom sporu náhrada mzdy za obdobie od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014. Žalovaný namietal vyplatenie náhrady mzdy, nakoľko podľa jeho názoru už bola žalobkyni vyplatená náhrada mzdy za obdobie 15 mesiacov s tým, že s prihliadnutím na § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Súd mal však za to, že v tomto prípade si žalobkyňa neuplatňuje nárok v zmysle § 79 Zákonníka práce, pretože je to nárok o náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čomu v tomto prípade tak nebolo. Tu sa jedná o náhradu mzdy v zmysle § 142 Zákonníka práce, na čo niekoľko krát poukazoval na pojednávaní právny zástupca žalobkyne. Súd teda nemohol aplikovať ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce a teda na zníženie, resp. nevyplatenie náhrady mzdy za obdobie, presahujúce 12 mesiacov na nárok, ktorý si uplatnila žalobkyňa, pretože tento súd posudzoval nie podľa § 79 Zákonníka práce ale podľa § 142 Zákonníka práce. K skončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného došlo až okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalobkyne ku dňu 16. 3. 2015. Vzhľadom na to žalobkyni prináleží náhrada mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, pretože ako zamestnanec v období od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014 nemohla vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2. 30. Žalovaný síce tvrdil, že žalobkyňu vyzýval, aby nastúpila do práce a poukazoval na výzvy, ktoré urobil ale súdu nepreukázal, že takéto výzvy skutočne žalobkyni doručil. Tvrdil, že výzvu doručoval žalobkyni na adresu K. pričom v pracovnej zmluve mala žalobkyňa uvedenú inú adresu a to O. V., X. XX. Žalovaný teda nepreukázal doručenie uvedenej výzvy žalobkyni do vlastných rúk. Pokiaľ sa týka ďalšej výzvy na plnenie si pracovných povinností zo dňa 28. 11. 2012 tvrdil, že túto doručoval na adresu P.O.V. XX , D. XX, O. V.. Tvrdil, že túto výzvu prevzal manžel žalobkyne. Žalovaný ani túto výzvu, ktorú mal doručovať žalobkyni súdu nepredložil a teda nepreukázal, že takúto výzvu v skutočnosti žalobkyni doručoval a doručil. Pokiaľ sa týka ďalšej výzvy, ktorú mal doručovať žalovaný žalobkyni zo dňa 28. 12. 2012, ktorú mal odoslať na adresu P. XX/XX, K. s tým, že túto sa mu nepodarilo doručiť ani túto výzvu však súdu nedoručil a ani nepreukázal, že takúto výzvu žalobkyni doručil a teda ani v tomto prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Naopak žalobkyňa súdu predložila list zo dňa 15. 8. 2013, v ktorom vyzývala žalovaného, či môže nastúpiť do práce. Na tento list dostala odpoveď, datovaný dňa 21. 8. 2013, ktorým bolo oznámené, že jej nebude umožnené vykonávať prácu. Ďalej preukázala, že dňa 10. 8. 2015 zaslala výzvu, aby jej bola uhradená celková suma 20 552, 16 Eur, k čomu pripojila aj fotokópiu podacieho lístka, kde je pečiatka pošty 11. 8. 2015. Ďalej súdu predložila výzvu na plnenie zo dňa 23. 9. 2013, v ktorom žiadal o zaplatenie sumy 2 389,50 Eur. K tomu pripojila aj vyjadrenie JUDr. Renáty Matejovej, právnej zástupkyni žalovaného a to list zo dňa 4. 10. 2013, kde bolo oznámené, že pokiaľ sa týka výzvy na plnenie vo výške 2 389,50 Eur zo dňa 23. 9. 2013, nemajú vedomosť o tom, že by v rámci prebiehajúceho súdneho konania bolo vydané nejaké rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal klienta na peňažné plnenie.

31. Súd teda poukazuje aj na rozporné tvrdenia žalovaného, keď na jednej strane poukazuje na to, že mal žalobkyňu záujem zamestnať a prideliť jej prácu, k čomu ju mal síce vyzývať na druhej strane ešte aj dňa 21. 8. 2013 trval na tom, že jej pracovný pomer skončil dňa 31. 7. 2012. Súd má teda za to, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňu vyzval, aby nastúpila do práce a plnila si svoje pracovné povinnosti.

32. Keďže žalobkyňa nemohla ako zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v § 142 ods. 1, 2 Zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Súd poukazuje na to, že žalobkyni prináleží náhrada mzdy, ktorá musí vychádzať z jej pracovného zaradenia „učiteľ ekonomických predmetov“ a to z toho dôvodu, že uvedený druh práce mala žalobkyňa uvedený v pracovnej zmluve č. 9/2009 zo dňa 24. 9. 2009. Žalobkyňa síce vykonávala druh práce „majsterka odborného výcviku obchod“ len na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31. 8. 2011 a to len na krátke časové obdobie od 1. 9. 2011 do 31. 7. 2012. Následne mala vykonávať druh práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa v období po 1. 8. 2012 mala vykonávať iný druh práce ako to upravovala pracovná zmluva zo dňa 24. 9. 2009. Keďže žalobkyňa v období od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014 neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín (toto nebolo medzi stranami sporné) je pri výpočte náhrady mzdy vychádzať z jej pravdepodobného zárobku (§ 134 ods. 3 Zákonníka práce). Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Zo súhrnnej správy spoločnosti eVector, s.r.o. súd zistil, že žalobkyňa by v období od apríla 2014 do augusta 2014 dosahovala mesačný pravdepodobný zárobok vo výške 681,72 Eur. Ďalej súd zistil a to z pripojených výplatných pások žalobkyne u žalovaného za obdobie apríl 2014 - august 2014, že jej čistá mzda by bola vo výške 681,72 eur. Žalovaný nakoniec samotnú výšku uplatneného nároku ani nespochybňoval. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni celú žalovanú istinu 3 408,60 Eur ako náhradu mzdy za obdobie od 1. 4. 2014 do 31. 8. 2014.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nezaplatí je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi predpisov, účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013.

36. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením náhrady mzdy žalobkyni, súd ho zaviazal zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania. Pri mzde za mesiac apríl 2014 je výška úroku z omeškania 8,25 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 % a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,25 %. Pri náhrade mzdy za mesiace máj, jún, júl 2014 je výška úroku z omeškania 8,15 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15 % a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,15 %. Pri náhrade mzdy za mesiac august 2014 je výška úroku z omeškania 8,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,05 %. Súd stanovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od 11-teho dňa nasledujúceho mesiaca tak, ako si ich uplatnila žalobkyňa s tým, že podľa kolektívnej zmluvy mala byť výplata zaplatená vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca, od 11-teho dňa je teda žalovaný v omeškaní s úhradou náhrady mzdy.

37. Súd podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 .

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .