Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/27/2018

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Zvolen, IČO: 00 222 054, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. Družstevná 2241/31,33,35, právne zastúpený TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 235 888, so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen proti žalovaným I/ Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina a II/ Aukčný dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 29.03.2018, tunajšiemu súdu doručený dňa 05.04.2018, na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému I. a žalovanému II. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 05.04.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Súd nariaďuje žalovanému v I. a II. rade, aby sa zdržali vykonania dražby nariadenej na akýkoľvek čas a akékoľvek miesto, ktorej predmetom je byt č. 7 nachádzajúci sa na 3. poschodí vo vchode 31 bytového domu súp. č. 2241, postavený na parcelách KN-C č. 2140/89, č. 2140/90 a č. 2140/91, evidovaný na LV č. 5893 vedenom Okresným úradom Zvolen, odborom katastrálnym pre okres Zvolen, obec Zvolen, k.ú. Zvolen, na adrese Družstevná 2241/31, 33, 35, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN-C p.č. 2140/B9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, k pozemku KN-C p.č. 2140/90 zastavane plochy a nádvoria o výmere 207 m2, k pozemku KN-C p.č. 2140/91 zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, vo veľkosti 8117/242238 k celku, a to najmä dražby, ktorá sa má uskutočniť dňa 11.04.2018 o 12:30 hod., na adrese Hollého 11, 949 01 Nitra, okres Nitra, Nitriansky VÚC, Priestory Hotela MIKADO**** (salónik EXECUTIVE LOUNGE), evidovanej pod spisovou značkou NCRdr: 1032/2018, kolo dražby: prvé kolo, na základe návrhu navrhovateľa dražby Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, Slovenská republika, IČO: 31 575 951.“

2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že konanie sa týka predmetného bytu č. 7, ku ktorému v prospech vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzniklo v poradí prvé (nulté) záložné právo, majúce povahu prednostného záložného práva. Stavebné bytové družstvo (SBD) Zvolen vykonáva na základe zmluvy o výkone správy č. 023 zo dňa 10.12.2007, v zmysle § 8b a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu Bytového domu, v ktorom sa nachádza byt č.7 vo vlastníctve dlžníka Vladimíra Vaneka, nar. 27.09.1982, bytom Záhonok 488/11, 960 01 Zvolen. Dňa 13.03.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, spísané žalovaným v II. rade dňa 08.03.2018, sp. zn. DDr. 052/2017, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný v II. rade vykoná na uspokojenie pohľadávok žalovaného v I. rade dražbu Bytu, ktorá sa uskutoční dňa 11.04.2018 podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách

v znení neskorších predpisov. Žalovaný v I. rade (v postavení neskoršieho záložného veriteľa) doposiaľ nesplnil povinnosť oznámiť začatie výkonu záložného práva žalobcovi (v postavení záložného veriteľa, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo), čo je v zmysle § 151ma ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník elementárnou povinnosťou neskoršieho záložného veriteľa pri výkone záložného práva v prípade plurality záložných veriteľov. V čase vypracovania Oznámenia o dražbe existovalo záložné právo, ktoré zo zákona vzniklo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov (NP) a ktoré zabezpečuje pohľadávky podľa § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov. Toto záložné právo v čase výkonu záložného práva žalovaným v I. rade zabezpečovalo dlh Dlžníka spĺňajúci kritériá pre vykonanie dražby podľa § 3 ods. 6 ZoDD. Zákonné záložné právo v prospech vlastníkov bytov a NP zabezpečuje pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Takýmto právnym úkonom je aj prejav vôle konajúceho, následkom ktorého je nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu. Je preto namieste rozlišovať pojem pohľadávka a pojem dlh. Zákonné záložné právo vzniká vo vzťahu k bytu a jeho aktuálnemu vlastníkovi, nie voči dlžníkovi, a zabezpečuje pohľadávky vzniknuté titulom preddavkových platieb, ktoré vznikajú každý mesiac a ich splatnosť je spravidla dohodnutá v zmluve o výkone správy, in concreto v Článku 4 bod 2 Zmluvy. Následne, ak zabezpečené pohľadávky nie sú riadne a včas vlastníkom bytu splnené, stávajú sa dlhom s následkom možnosti výkonu záložného práva. Navyše, zákonné záložné právo zabezpečujúce pohľadávku vlastníkov bytov a NP v Bytovom dome, zapísané na LV č. 5893 v časti „C: ŤARCHY“ v nasledovnom znení: „ZÁLOŽNÉ PRÁVO ZO ZÁKONA V PROSPECH VLASTNÍKOV BYTOV V DOME UL. DRUŽSTEVNÁ Č. 2241/31-35 - 2182/00“, má vo všeobecnosti tzv. nulté poradie v rámci poradia záložných práv viaznucich na byte, a na LV č. 5893 bolo dokonca zapísané skôr, ako záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalovaného v I. rade. Tento zápis deklaruje postavenie vlastníkov bytov a NP ako prednostného záložného veriteľa, s ktorým je späté posilnené postavenie zabezpečeného veriteľa voči ostatným záložným veriteľom, zaručujúce status prioritného vykonávateľa záložného práva na zálohu. Žalobca poukazuje aj na závery, ktoré vyplývajú napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/233/2013 zo dňa 28.01.2015, nemôže byť pre poradie zákonného záložného práva rozhodujúcim čas jeho záznamu do katastra nehnuteľností, a teda aj keby záložné právo vlastníkov bytov a NP v Bytovom dome nebolo z časového hľadiska zapísané ako prvé, vzhľadom na jeho povahu by napriek tomu išlo o záložné právo, ktoré je vždy prioritné v poradí na uspokojenie zabezpečovaných pohľadávok. Vlastníci bytov a NP ako prednostný záložný veriteľ majú záujem vykonať záložné právo k Bytu, v dôsledku čoho žalobca v písomnej podobe expedoval dňa 23.03.2018 žalovanému v I. a II. rade oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Zákonnú lehotu 30 dní podľa § 151ma ods. 2 a 9 pre tento prípad žalobca odvodzuje od dňa doručenia Oznámenia o dražbe, nakoľko mu oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaného v I. rade ako neskoršieho záložného veriteľa, doposiaľ vôbec nebolo doručené. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného v I. rade dochádza k porušeniu zákonného zákazu pokračovať vo výkone záložného práva, nakoľko ide o záložného veriteľa, ktorý nesplnil povinnosť oznámiť prednostnému záložnému veriteľovi začatie výkonu záložného práva, pričom mu následne žalobca oznámil, že sám vykoná v prospech vlastníkov bytov a NP prednostné záložné právo. Napriek oznámeniu žalobcu podľa § 151ma ods. 9 OZ, ku dňu spísania tohto podania, t.j. ku dňu 29.03.2018 platí stav, že žalovaný v II. rade neupustil od dražby, v dôsledku čoho sa žalobca ocitol v situácii, kedy vníma potrebu vynútiť si splnenie tejto povinnosti žalovaného v II. rade prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že konaním žalovaného v I. rade súčasne dochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 1 ZoDD, pretože navrhovateľom Dražby nie je žiadna z osôb taxatívne vymedzených v uvedenom ustanovení. Zákonným navrhovateľom dražby môže byť len vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (napr. konkurzný správca). Ako vyplýva z ustanovenia § 151ma OZ, nie každý záložný veriteľ má oprávnenie vykonať záložné právo, ale len ten, ktorému toto právo priznáva zákon. Z vyššie uvedených skutkových okolností je však zrejmé, že žalovaný v I. rade aktuálne toto právo nemá, nakoľko má status záložného veriteľa, ktorému ustanovenie § 151ma ods. 9 výslovne zakazuje pokračovať vo výkone záložného práva. Žalovaný v I. rade nemá právo konať pri výkone záložného práva v mene záložcu (upravené splnomocňujúcim ustanovením § 151m ods. 6 , nemá právo predať záloh a teda nemôže byť ani zákonným navrhovateľom dražby.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 1 veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 33 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

18. Podľa § 151 ma ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

19. Podľa 151 ma ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

20. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

21. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný z dôvodu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov - žalobca v podstate len stroho uviedol, že pre neupustenie od dražby sa žalobca ocitol v situácii, kedy vníma potrebu vynútiť si splnenie tejto povinnosti žalovaného v II. rade prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Podľa názoru súdu tak neboli preukázané také skutočnosti takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Z príloh k návrhu (č.l. 13 a 14) vyplýva, že na byte č. 7 vo vlastníctve Vladimíra Vaneka narastal dlh zo sumy 526,30 Eur v čase k 01.01.2017

na sumu 3 435,62 Eur k 28.02.2018. Z listu vlastníctva č. 5893 pre k.ú. Zvolen, na ktorom je predmetný byt č.7 zapísaný však vyplýva, že žalovaný v I/ je záložným veriteľom vlastníka bytu už od roku 2008, pričom oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo na LV č. 5893 registrované 03.10.2017. Podľa názoru súdu, vznik zákonného záložného práva je akcesoricky naviazaný na časový moment vzniku pohľadávky (bez existencie pohľadávky nemôže existovať záložné právo). Samotný zápis zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností ešte automaticky neznamená existenciu záložného práva v prospech záložného veriteľa (ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov) - k vzniku zákonného záložného práva dôjde až vznikom dlhu. Zákonné záložné právo má prednostné poradie pred zmluvným, prípadne exekučným záložným právom len vtedy, ak vzniklo skôr (nie ak bolo skôr zapísané) ako došlo k zápisu zmluvného, prípadne exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, ktoré vkladom (na rozdiel do zákonného záložného práva) vznikajú.. V danom prípade žalobca hodnoverne nepreukázal, že jeho pohľadávka voči vlastníkovi bytu vznikla (a tým aj jeho zákonné záložné právo) skorej ako bolo v katastri nehnuteľnosti zavkladované zmluvné záložné právo žalovaného I/ - žalobca priložil k návrhu dôkazy preukazujúce existenciu dlhu vlastníka bytu len za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2018, pričom záložné právo žalovaného I/ bolo zavkladované do katastra už v roku 2008. Súd taktiež nemá preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný v I. rade si nesplnil povinnosť oznámiť prednostnému záložnému veriteľovi, teda žalobcovi, začatie výkonu záložného práva (neexistencia tejto skutočnosti bez dokazovania ani nie je možná). Súd taktiež nemá preukázané, že žalobca skutočne oznámil žalovaným začatie výkonu záložného práva, nakoľko k návrhu síce doložil takéto oznámenie zo dňa 23.03.2018 (v súdnom spise na č.l. 18), avšak k návrhu nedoložil ani doručenku ani iné doklady preukazujúce aspoň odoslanie predmetného oznámenia žalovaným - samotná pečiatka žalobcu „odoslané poštou“ vyznačená na predmetnom podaní ešte nepreukazuje, že takéto oznámenie bolo skutočne žalovaným odoslané. Akokoľvek, aj v prípade, že by došlo zo strany žalovaných k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, súd poukazuje na možnosť žalobcu napadnúť dražbu na súde neplatnosťou v zmysle § 21 ods. 2 cit. zákona, kedy žalobcom tvrdené skutočnosti (najmä porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách) budú predmetom dokazovania (a nielen jednostranných tvrdení zo strany žalobcu ako je tomu v tomto prípade) a teda žalobcovi nebude upretá možnosť domáhať sa súdnej ochrany ním tvrdených nárokov. Takisto treba uviesť, že ak by sa tvrdenia žalobcu ukázali ako správne a pravdivé, podľa § 151 ma ods. 6 Občianskeho zákonníka by dražbou nebolo jeho zákonné záložné právo dotknuté, keďže pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Takisto je potrebné uviesť, že podľa § 33 Zákona o dobrovoľných dražbách žalovaní zodpovedajú žalobcovi za prípadnú škodu porušením ustanovení tohto zákona.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd nemohol rozhodnúť inak, než je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu z vyššie uvedených dôvodov. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť a to tak vo vzťahu k dražbe dňa 11.04.2018, ako aj k inej dražbe na „akomkoľvek mieste a v akomkoľvek čase“. Súd záverom poukazuje na ust. § 329 ods. 3 CSP, podľa ktorého zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nie je prekážkou rozsúdenej veci.

23. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, avšak žalovanému I/ a žalovanému II/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.