Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/140/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému H. R., T.. XX.XX.XXXX, H. B. X, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 3.532,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.532,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 26.09.2014 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Santander Consumer Finance, a.s., uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom dňa 25.08.2008 zmluvu č. 582004456, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru vo výške 1.669,39 eur, prostredníctvom ktorého žalovaný financoval predmet kúpy u predávajúceho spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, zriadil žalobca záložnou zmluvou záložné právo k vyššie uvedenému motorovému vozidlu v prospech právneho predchodcu žalobcu. Nakoľko žalovaný svoj zmluvný záväzok nedodržal a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, právny predchodca žalobcu ho vyzval na úhradu dlhu a zároveň ho upozornil na začatie výkonu záložného práva. Nakoľko žalovaný svoj dlh neuhradil ani po opakovaných výzvach na úhradu, právny predchodca žalobcu písomne odstúpil od zmluvy a pristúpil k výkonu záložného práva. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od svojho právneho predchodcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.12.2011. Postupca túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 06.12.2011. Žalobca a žalovaný dňa 18.10.2013 uzatvorili právny dokument „Uznanie dlhu a dohodu o zaplatení dlhu v splátkach“, ktorou žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Tento dokument bol následne zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 03.03.2014, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť dlžnú sumu v pravidelných 93 mesačných splátkach vo výške 20,- eur a 60,- eur s tým, že výška poslednej splátky bude 22,- eur, pričom pri omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, sa stáva dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať dlh riadne a do omeškania sa dostal s úhradou splátky splatnej dňa 25.08.2014. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom označeným ako Upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu zo dňa 25.08.2014 poskytol žalovanému dodatočnú 15 dňovú lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k zosplatneniu dlhu listom zo dňa

07.04.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.532,84 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania.

3. Na výzvu súdu za účelom vyžiadania ďalších skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ako aj predloženie listinných dôkazov s cieľom zistiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 06.04.2018 navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení, keďže považuje svoj nárok v celom rozsahu za odôvodnený. Zároveň uviedol, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností a žalovaný nevykonal na žalovanej pohľadávke žiadnu úhradu.

4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril, ani nevyužil prostriedky procesnej obrany. Telefonicky dňa 06.04.2018 uviedol, že od februára 2018 je PN, je onkologický pacient a v termíne od 09.04. do 15.04 by mal podstúpiť operáciu. Ďalej uviedol, že jeho aktuálny príjem je približne 280,- eur a preto žiada o možnosť zaplatiť dlh v splátkach maximálne po 20,- eur mesačne, nakoľko má dve maloleté deti vo veku 3 a 9 rokov. Jeho manželka je aktuálne bez príjmu, pretože jej zanikol nárok na rodičovský príspevok a zatiaľ si bezúspešne hľadá zamestnanie. Poberajú tiež rodinné prídavky na dve maloleté deti, avšak žijú v podnájme a ich finančná situácia je veľmi zlá. Ďalej uviedol, že dlh u žalobcu bol asi o polovicu menší, chodil k nim nejaký pán, ktorému na ruku platili peniaze a podpisovali nejakú kartu. Po tom, čo sa v roku 2015 presťahovali, už k nim nechodil. Na telefónnom čísle, ktoré na neho mali sa s ním viac nevedeli spojiť.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Rovnako tak svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu plánovaného operačného zákroku ospravedlnil aj žalovaný. Obidve strany sporu súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.

6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to časťou úverovej zmluvy, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti právneho predchodcu žalobcu, výpisom z obchodného registra žalobcu, uznaním dlhu a dohodou o zaplatení dlhu vrátane jeho dodatku č. 1, výzvou k úhrade dlhu, opakovanou výzvou k úhrade dlhu, odstúpením od zmluvy, fotokópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla, prehľadom poistení k úverovej zmluve, potvrdením o registrácii v centrálnom registri záložných práv, záložnou zmluvou k úverovej zmluve, evidenčnými údajmi k zmluve, preberacím protokolom, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, informáciami o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upozornením na možnosť zosplatnenia, zosplatnením dlhu, poštovým podacím hárkom, a fotokópiami nedoručených zásielok, súd vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj listinné dôkazy predložené žalovaným spotrebiteľom, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, a to výpisom o kreditnej platbe na účte žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník mali uzatvoriť Úverovú zmluvu č. 5820004456 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.669,39 eur na kúpu motorového vozidla Škoda Felícia 96-98 1.3 LXi Standard. Zmluva nie je datovaná ani podpísaná zmluvnými stranami. Žalovaný sa mal na jej základe zaviazať splatiť úver v 36 mesačných splátkach po 82,55 eur vrátane mesačného poplatku za spracovanie úveru v sume 14,84 eur. Ročná úroková sadzba mala byť dojednaná vo výške 26,50 %. V zmluve absentuje dátum prvej splátky, rovnako aj termín splatnosti každej ďalšej mesačnej splátky, a tiež termín konečnej splatnosti. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov právnym predchodcom žalobcu, rovnako tak ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedená nebola. Zabezpečenie úveru vrátane jeho príslušenstva bolo dohodnuté Záložnou zmluvou k úverovej zmluve č. 582004456, na základe ktorej došlo dňa 09.09.2008 k registrácii záložného práva k vyššie uvedenému osobnému motorovému vozidlu.

8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy zo dňa 02.12.2011 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená zo spoločnosti Santander Consumer Finance, a.s., ako postupcu na žalobcu, ako postupníka.

9. V písomnosti datovanej dňom 18.10.2013 žalovaný urobil vyhlásenie o uznaní dlhu a tou istou písomnosťou žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o zaplatení dlhu. Zmluvné strany sa dohodli na úročení splátok s úrokovou sadzbou 6% ročne, ktorú dlžnú sumu žalovaný žalobcovi zaplatí v pravidelných 124 mesačných splátkach vo výške 20 až 50,- eur, posledná splátka bola dohodnutá vo výške 34,37 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal uhradiť 3.632,84 eur s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh a žalobcovi vznikne nárok na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 20% z dlžnej splátky. Zároveň žalovaný vyhlásil, že premlčacia doba jeho záväzku zaplatiť uvedený dlh sa predlžuje na 10 rokov. Predmetný dokument bol moderovaný a zmenený dodatkom č. 1 zo dňa 03.03.2014, ktorým došlo k skráteniu lehoty na splatenie dlhu na 93 splátok a zvýšeniu jednotlivých splátok na sumu 20 až 60,- eur.

10. Žalovaný sa mal dostať do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 25.08.2014, preto žalobca výzvou zo dňa 21.03.2016 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia dlhu. Svoje oprávnenie požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok žalobca realizoval výzvou zo dňa 07.04.2016, ktorou zároveň vyzval žalovaného na splnenie dlhu vo výške 5.124,- eur. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a po zosplatnení dlhu tento ani čiastočne neuhradil.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 10. 06. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 1.669,39 eur na financovanie kúpy osobného motorového vozidla. Predmetná zmluva je typickou formulárovou zmluvou, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov, na ktorú sa okrem ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka aplikujú tiež ustanovenia zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľom bolo preto rešpektovať tiež právnu úpravu spotrebiteľského práva. Uzavretie platnej a obligatórne písomnej úverovej zmluvy, ako aj vznik záväzku žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 36 mesačných splátkach vo výške 82,55 eur súd na základe vykonaného dokazovania preukázané nemal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, predmetom ktorých by boli dojednania o podstatných a obligatórnych obsahových náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by boli podpísané konajúcimi osobami. Nedodržanie písomnej formy spotrebiteľskej úverovej zmluvy má za následok jej neplatnosť.

23. Napriek neplatne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol peňažné prostriedky na kúpu osobného morového vozidla, sporná nebola. Z uvedeného dôvodu by žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená, vznikol legitímny nárok na vrátenie peňažných prostriedkov, nie však právnym nárokom nesplneného zmluvného záväzku, ale titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, je každý z účastníkov v prípade neplatnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Potrebné je tiež uviesť, že v konaní nebol zistený žiadny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže pohľadávka proti žalovanému bola identifikovaná dostatočne určito svojou výškou a odkazom na zmluvu, z ktorej splnenia má pohľadávka pochádzať, pričom skutočnosť, že dodatočne vyšlo najavo, že ide o pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia a nie pohľadávku z titulu zmluvného nároku na platnosť postúpenia pohľadávky nemá žiadny vplyv (napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 15Cmo/11/2003 zverejnený v časopise Soudní judikatura pod č. 127/2003). Keďže žalobca žalovanému na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere reálne poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške 1.669,39 eur, žalovanému v zmysle synalagmatického záväzku vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť.

24. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcom uvedené vymedzenie skutkového deja v žalobe bolo príliš všeobecné, neurčité a rozhodujúce skutočnosti neboli opísané v požadovanom rozsahu, ktorý by umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučoval možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z obsahu žaloby ani po výzve súdu nebolo súdu zrejmé, ktoré splátky žalovaný uhradil a ktoré neuhradil, rovnako tak ani celková suma peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi uhradil, keďže žalobca neuviedol ani ďalšie skutkové tvrdenia o tom, kedy a akým spôsobom právny predchodca pristúpil k výkonu záložného práca, ako aj to, na akú hodnotu bolo motorové vozidlo ocenené a za akú cenu bolo predné, prípadne na aké položky bol výťažok započítaný. Žiada sa tiež zdôrazniť, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednaciou zásadou, ktorá určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku aj za výsledok sporu majú strany sporu a nie súd. Znamená to, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktoré z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca, napriek tomu, že bol vyzvaný na doplnenie ďalších skutkových tvrdení, tieto nedoplnil, na súdne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, a na ktorom mal vytvorený priestor

pre doplnenie žaloby, sa nariadeného pojednávania nezúčastnil a nepožiadal ani o jeho odročenie z dôležitého dôvodu.

25. Procesná nečinnosť žalobcu v konaní na druhej strane nezbavuje súd povinnosti pokračovať v konaní, keďže nečinnosť žalobcu nesmie byť na úkor ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napriek procesnej pasivite žalobcu možno ďalej konštatovať, že nárok uplatnený predmetnou žalobou žalobca odvodil od uznania dlhu žalovaným a dohody o zaplatení dlhu, ktorá mala byť stranami sporu podpísaná dňa 18.10.2013. Nielen zmluva o úvere, ale aj dohoda o zaplatení dlhu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže aj táto dohoda bola uzavretá medzi žalobcovom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom a právnym základom na jej uzavretie bola ako už bolo súdom konštatované neplatná zmluva o úvere. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že žalovaného, ako spotrebiteľa zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch uznania dlhu. Vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. právo patrí bdelým, ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z vyjadrenia žalovaného, že dlh bol pôvodne o polovicu menší sa skôr javí, že žalobca využil neskúsenosť žalovaného, keď mu pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach predložil na podpis aj uznanie dlhu, čo nekorešpondovalo s prejavenou vôľou žalovaného uzavrieť dohodu o splátkach. Žalovaný v prípade, ak mal záujem len o splátkový kalendár, nemohol tento získať bez toho, aby zároveň uznal premlčaný dlh vzhľadom na vopred pripravený formulár dohody. Nemožno preto oddeliť znenie dohody na časť týkajúcu sa uznania záväzku a časť upravujúcu dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá (žiadosť o splátky) bola vo sfére záujmu žalovaného.

26. Z textu uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu tiež vyplýva dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 3.632,84 eur mal pozostávať nielen z istiny, ale aj z úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Z textu dohody však nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške tohto záväzku, keďže z nej nie je zrejmé, ako boli sumy istiny a úroku z omeškania, z ktorých sa má dlh žalovaného skladať, ako aj zmluvná pokuta vyčíslené a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere mali byť tieto nároky žalobcom uplatnené. Uznanie dlhu žalovaným tak nie je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, a svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k vykonaniu pre neho nevýhodného úkonu, obsah ktorého nemohol ani ovplyvniť. Predmetné uznanie dlhu žalovaným je s poukazom na uvedené, neplatným právnym úkonom aj pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, lebo ako vyplýva z textu tejto formulárovej písomnosti žalobca, ako jej navrhovateľ, vopred v návrhu stanovil jej obsah a stanovil aj podmienky jej realizácie.

27. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti pre pasivitu žalobcu nebolo možné jednoznačne individualizovať akú časť poskytnutých peňažných prostriedkov žalovaný žalobcovi dosiaľ nevrátil, neostávalo iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom.

28. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ako strane sporu úspešnej v konaní. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.