Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu vo veci starostlivosti o maloletú: C. H., nar. XX. Q. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX. H. XXXX, M. XXX/XX, M., a otca: Q. H., nar. XX. Q. XXXX, S. XX, M., zastúpeného: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária, s.r.o., Šamorín, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14 P 45/2015 z 8. marca 2017 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 14 P 45/2015 z 8. marca 2017 súd prvej inštancie zmenil skoršie rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave a I. výživné otca na maloletú s účinnosťou od 21. decembra 2015 zvýšil z 95 € na 125 € mesačne, II. povolil otcovi splácať dlh na zročnom výživnom za obdobie od 21. decembra 2015 do 8. marca 2017 v sume 439,61 € splátkami po 20 € mesačne a IV. žiadnemu z účastníkov neprisúdil právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vyšiel z toho, že naposledy bolo výživné na maloletú zvýšené na 95 € rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 8. septembra 2010 a Krajského súd v Trnave z 18. apríla 2011. Maloletá mala 7 rokov a bola zdravá, matka mala príjem 447 € mesačne. Otec bol nezamestnaný a mal príjem len z príležitostných prác, pribudla mu vyživovacia povinnosť na ďalšiu dcéru. V rozsudkoch bolo konštatované, že suma 95 € je dostatočná a vyživovanie maloletých detí je zákonnou aj morálnou povinnosťou otca. V súčasnosti má matka čistý príjem 733,07 €, poberá aj prídavok na dieťa a vlastní staršie nefunkčné motorové vozidlo. Maloletá má 13,5 roka, navštevuje 8. ročník základnej školy, venuje sa angličtine. Má problémy s pokožkou (akné), štítnou žľazou, stomatologické. Jej celkové výdavky sú na úrovni 413 € mesačne. Otec tvrdil, že jeho príjem sa nezmenil, je z brigád a odovzdávania železa, nepribudla mu do vlastníctva nehnuteľnosť a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť; zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že nastala zmena pomerov na strane maloletej podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a návrh matky je tak dôvodný. Otca považoval za zdravého muža, ktorý nemá zníženú pracovnú schopnosť a je schopný svoju životnú úroveň zvyšovať. Potreby maloletej sa zvýšili kvôli fyzickému rastu, ale aj školským potrebám a mimoškolským záujmom a zdravotnú starostlivosť. Z výdavkov 413 € majú obaja rodičia znášať po polovici, teda 206,50 €. Matka prispieva osobnou starostlivosťou a jej príjem je vyšší, otec má preto prispievať sumou 125 €, ktorú súd

prvej inštancie považoval za primeranú. Nedoplatok zvýšeného výživného povolil otcovi splácať po 20 €, čo je primerané aj po zohľadnení bežného výživného.

4. Včas podaným odvolaním sa otec domáha zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne zistenie skutkového stavu, keď dospel k záveru, že sa odporca vzdal výhodnejšieho zamestnania. Otec bol nezamestnaný do 13. novembra 2015, kedy bol vyradený, lebo neprijal slabo platenú prácu a dokázal si brigádami zarobiť viac než 300 €. Otec preukázal hľadanie zamestnania a od 14. mája 2016 je znova evidovaný ako nezamestnaný. Od 15. októbra 2016 nastúpil do práce so mzdou 340-370 €. To dokazuje, že situácia je ťaživá a za viac ako minimálnu mzdu sa zamestnať nevie. Medzičasom mu vznikol dlh na zdravotnom poistení, kvôli čomu sa proti nemu vedie exekúcia. Zvýšenie výživného o 30 € reálne ohrozuje jeho existenciu, keďže má vyživovaciu aj voči svojej dcére B. V.. Odporcovi nezostávajú prostriedky na úhradu bývania a iných výdavkov. Záverom poukázal na nezrozumiteľnosť časti rozsudku, kde sa hovorí o vklade do základného imania 2.500 €.

5. Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci. Tvrdenie otca nie je pravdivé, pretože z evidencie nezamestnaných bol vyradený preto, že sa na úrad nedostavil. Už v roku 2010 tvrdil, že sa živí brigádnickými prácami, takisto teraz uvádzal, že sa mu neoplatí pracovať, lebo si zarobí brigádnickými prácami. Okrem toho mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Pripomenula, že otec ignoruje maloletú na sviatky, nepomáha pri jej výchove a okrem určeného výživného neprispieva ničím.

6. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti riadne predvolaného a neospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) zopakoval dokazovanie výsluchom otca a svedkyne V. K. a doplnil dokazovanie listinami: odpoveď spoločnosti Q. B. s.r.o. (č. l. 152) s potvrdením o výške príjmu za obdobie XI/16 až VIII/17 (č. l. 153 a 154), odpoveď spoločnosti W., s.r.o. (č. l. 157) s potvrdením o príjme (č. l. 158) a dochádzkovým listom (č. l. 159), správa ÚPSVaR Dunajská Streda z 13. marca 2018 (č. l. 161), odpoveď B. D. B., a.s., (č. l. 163), pracovná zmluva z 25. októbra 2017 (č. l. 175 až 179) a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil tento

skutkový stav:

8.1 Výživné na maloletú bolo naposledy zvýšené na 95 € rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4 P 5/2010-42 z 8. septembra 2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súd v Trnave č. k. 23 CoP 3/2011-68 z 18. apríla 2011. Maloletá mala v tom čase 7 rokov, od septembra 2009 nastúpila na základnú školu a neboli zistené žiadne osobitné potreby so zvýšenými výdavkami. Matka pracovala v pracovnom pomere s čistým príjmom 447 € mesačne. Otec bol nezamestnaný (od r. 2005), prostriedky na živobytie získaval len z príležitostných prác. Od 11. januára 2008 mu pribudla vyživovacia povinnosť na mal. B. V., pribudla mu vyživovacia povinnosť na ďalšiu dcéru, okrem toho platil výživné aj na Z. H., nar. XXXX. V rozsudku bolo konštatované, že suma 95 € je dostatočná, pričom otec si mal do budúcnosti zabezpečiť trvalý, pravidelný a legálny príjem.

8.2 Mal je naďalej zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou bývajú spoločne so starou matkou v 2-izbovom byte v M.. Mal. má t. č. 14,5 roka a chodí do 9. triedy základnej školy, od septembra 2018 bude navštevovať strednú školu. Máva zhoršené zdravotné problémy s kožou (akné), štítnou žľazou, zubami (nutnosť strojčeka), s ktorými sú spojené zvýšené výdavky. Matka mal. mala do augusta 2017 čistý mesačný príjem 733 €, okrem toho poberala aj prídavok na dieťa. Nie je vlastníčkou podstatného majetku (okrem nepojazdného auta), inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od augusta 2017 sa jej príjem v dôsledku práceneschopnosti znížil.

8.3 Otec maloletej bol do 13. novembra 2015 evidovaný ako nezamestnaný, potom bol vyradený z evidencie, pretože sa nedostavil na pravidelný pohovor. Vzdelanie má základné doplnené strojníckym kurzom, pracovné skúsenosti má ako pomocný, resp. stavebný robotník. Od 13. novembra 2015 bol naďalej nezamestnaný, pričom sa živil brigádnickými prácami, čím zarobil do 400 € mesačne. Prácu

si hľadal prostredníctvom známych a internetu v okolí bydliska. Od 16. novembra 2016 do 3. augusta 2017 pracoval na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť Q. B., s.r.o. u užívateľského zamestnávateľa: B., a.s., kde jeho priemerný mesačný príjem bol 516,85 € (v r. 2016), resp. 501,60 € (v r. 2017). Pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť. Od 30. októbra 2017 je v pracovnom pomere k spoločnosti W. B.. s r.o., kde do januára 2018 dosiahol čistý mesačný príjem približne 380 €. Otec býva v byte v M. spolu so svojou družkou, ktorá je od marca 2016 vlastníčkou bytu. Nadobudla ho kúpou za sumu 66.500 €, z ktorých 4.500 € uhradila v hotovosti, následne jej cenu bytu prefinancovala M. U. A. a.s., formou úveru vo výške 66.000 €. Mesačné splátky úveru predstavujú 220 € mesačne, ktoré platí družka otca zo spoločného účtu, kam otec posiela svoj príjem. Družka je zamestnaná s príjmom približne 600 € mesačne. Spolu s otcom maloletej majú dcéru B. V., nar. XX. Q. XXXX, na ktorej potreby otec prispieva sumou 90 € mesačne, podľa jej matky (t. j. družky otca) však jej potreby dosahujú aj 20 € denne. Vyživovacia povinnosť voči Z. H. otcovi už netrvá.

9. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) a zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1 C. s. p.), vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

9.1 Skutkové zistenia v bodoch 8.1 a 8.2 sú prebraté z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a sú doplnené aktuálnou správou ÚPSVaR Dunajská Streda z č. l. 161. Skutkové zistenia v bode 8.3 vyplývajú z listinných dôkazov vykonaných odvolacím súdom (potvrdenia o príjme, pracovná zmluva), ako aj z opakovanej výpovede otca a svedkyne V. K.. Odvolací súd vo výsledku dospel k záveru, že tieto výpovede možno v princípe považovať za pravdivé. Správa B. D. B., a.s., však vyvracia tvrdenie otca o tom, že by mal legálne príjmy zo zberu železa. Obsah kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu) z 27. januára 2016 (V-679/16) zasa vyvracia tvrdenia svedkyne o tom, že celá kúpna cena bola platená z poskytnutého úveru.

9.2 Odvolací súd vo výsledku dospel k záveru, že otec s družkou vcelku dôveryhodne vysvetlili príjmové a majetkové pomery domácnosti. Je totiž zrejmé, že relatívne nízky príjem otca je kompenzovaný vyšším príjmom družky, v dôsledku čoho ako domácnosť dokážu „utiahnuť“ deklarované náklady. Vykonané dokazovanie potom vedie k záveru, že otec sa čiastočne necháva vyživovať svojou družkou, čo odvolací súd takisto zohľadní pri vymeraní výživného.

10. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Na základe odvolacím súdom zisteného skutkového stavu treba považovať za správny právny záver súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že zmena skoršieho rozhodnutia o výživnom je možná len vtedy, ak sa zmenia pomery, teda potreby oprávneného a možnosti a schopnosti povinného (§ 62 ods. 2 a § 75 Zák. o rodine). Pri rozhodovaní o tejto zmene je potrebné porovnať okolnosti, ktoré tu boli v čase pôvodného rozhodovania o výživnom, s okolnosťami existujúcimi v čase rozhodovania súdu o zmene resp. zrušení vyživovacej povinnosti (porov. judikát R 72/1965). Nestačí len všeobecný záver, že doterajšie výživné je neprimerané, pretože by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov. judikát R 27/1974). V prerokúvanej veci došlo k poslednej úprave výživného na maloletú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4 P 5/2010-42 v spojení s rozsudkom tunajšieho sud č. k. 23 CoP 3/2011-68 z 18. apríla 2011, teda takmer pred siedmimi. Maloletá mala v tom čase 8 rokov, chodila do 1., resp. 2. ročníka základnej školy. Od 1. septembra 2014 potom prešla na druhý stupeň základnej školy a v súčasnosti je už v 9. ročníku a chce pokračovať v štúdiu na strednej škole. Vychádzajúc z judikátu R 69/1971 výživné nie je možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania a ošatenia, ale slúži aj pre kultúre, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenia všestranného vývoja dieťaťa. Zo zisteného skutkového stavu, ale aj zo všeobecných skúseností vyplýva, že prechodom na vyšší typ školy sa výdavky na maloletú zvyšujú, zohľadňujúc aj predpokladané občasné výdavky na mimoškolské potreby a zvýšenie výdavkov súvisiace s jej zdravotnými problémami. Výdavky na maloletú sa však prirodzene zvyšujú už aj preto, že je staršia, chce žiť viac samostatne v spoločnosti rovesníkov, teda všetko, čo zahŕňa pojem oprávnené potreby v oblasti vzdelávania, kultúrneho a spoločenského

života. Aj súdom prvej inštancie vymerané výživné 125 € zodpovedá potom potrebám maloletej § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

12. Otec pred súdom prvej inštancie v podstate tvrdil, že k zmene pomerov došlo na jeho strane, keďže je dlhodobo nezamestnaný a nepodarilo sa mu nájsť prácu za vyššiu než minimálnu mzdu. Otec bol však nezamestnaným aj k 18. aprílu 2011, teda v čase predošlej úpravy výživného, takže jeho pomery sa v tomto smere nezmenili. Naopak, najneskôr od 15. novembra 2016 otec začal pracovať v relatívne stabilnom pracovnom pomere, v ktorom pokračuje aj od 25. októbra 2017 v spoločnosti W., s.r.o. V tomto smere by teda bolo možné skôr uzavrieť, že jeho pomery sa zlepšili oproti pomerom v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine však majú obaja rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podobne podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine má súd prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa judikatúry (porov. judikáty R 5/1969, R 101/1967) sú pri určení výšky výživného rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, alebo aj okolnosťami objektívneho rázu. Pri hodnotení tejto schopnosti treba zistiť okrem iného dôvody, kvôli ktorým prestal pracovať, resp. nepracuje.

13. Odvolací súd na základe zisteného skutkového stavu konštatuje, že deklarovaná zárobková situácia otca nezodpovedá jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že žalobca minimálne od r. 2005 do r. 2016 nikde trvalo nepracoval, hoci má predošlé pracovné skúsenosti doplnené odborným kurzom (strojníckym) a región, v ktorom žije, vďaka blízkosti hlavného mesta poskytuje relatívny dostatok pracovných možností. Zo zisteného skutkového stavu však nevyplýva, že by otec v priebehu uvedených rokov prakticky až do novembra 2016 vyvíjal zmysluplné úsilie nájsť si prácu, keďže je zrejmé, že aj z evidencie nezamestnaných bol vyradený pre nespoluprácu s úradom práce. Až od novembra 2016 si našiel prácu (prostredníctvom agentúry v bratislavskom B., a.s.), v ktorej sa mu podarilo v podstate ihneď dosiahnuť príjem priemerne 500 až 570 € mesačne. Túto prácu však už od augusta 2017 zanechal (podľa jeho tvrdenia v dôsledku prísľubu výhodnejšej práce v zahraničí) a následne sa zamestnal v spoločnosti W. s.r.o. za príjem, ktorého výška podľa zisteného skutkového stavu nepresahuje minimálnu mzdu. Otec však bližšie nepreukázal, že s vynaložením primeraného úsilia bola práca pre spoločnosť W. s.r.o. jedinou možnou prácou, ktorá v danom čase prichádzala preňho do úvahy. Len všeobecne uviedol, že prácu si hľadá cez kamarátov a internet. Možno do istej miery uznať, že vzhľadom na vek otca (50 rokov) a nedostatok odborného vzdelania preňho môže byť ťažšie zamestnať sa. No podľa názoru odvolacieho súdu je táto ťažšia zamestnateľnosť z veľkej časti dôsledkom toho, že dlhodobo nepracuje, preukázateľným spôsobom nerozvíja svoje pracovné zručnosti a nezlepšuje svoju pozíciu na trhu práce. To všetko sú ale príčiny, ktoré nemôžu ísť na ťarchu jeho maloletej dcéry a nemôžu viesť ku kráteniu jeho vyživovacej povinnosti voči nej. Inak povedané, schopnosti a zárobkové možnosti otca sú subjektívne i objektívne lepšie než je jeho súčasný príjem. Obdobie novembra 2016 až augusta 2017 jasne dokazuje, že otec je schopný nájsť si prácu s mesačným zárobkom na úrovni do 600 €. Ak by bol otec riadne pracoval, mohol aj so svojím vzdelaním v regióne, v ktorom žije, dosiahnuť príjem ešte vyšší. O tom svedčí napokon okolnosť, že družka otca ako mladá žena, ktorých príjem sa vo všeobecnosti nižší, je sama schopná mesačne zarobiť 600 €.

14. V dôsledku toho súd nemohol vziať zreteľ na námietky otca o jeho nemožnosti plniť zvýšené výživné. Naopak, za základe posúdenia jeho schopností a zárobkových možností treba dospieť k záveru, že otec by na všetky vyživovacie povinnosti mohol vynakladať sumu približne do 200 €. Otec napokon sám tvrdil, že na výživu mal. B. V., nar. XX. Q. XXXX, vynakladá 90 €, čo spolu s doterajšou vyživovacou povinnosťou otca k maloletej C. dosahuje celkovo 195 €. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rod. pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Toto ustanovenie treba čo do svojho účelu a zmyslu použiť aj na posudzovanie vzájomného vplyvu vyživovacích povinností voči viacerým oprávneným deťom. Povinný rodič je totiž povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči každému z detí v miere, v akej zodpovedá kritériám uvedeným v § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zák. o rod. Naopak, povinný rodič nemôže dobrovoľným plnením vyživovacej povinnosti vo vyššej než zákonnej miere voči jednému dieťaťu odôvodňovať prípadné znížené plnenie vyživovacej povinnosti voči druhému dieťaťu. Deti rodiča sú si totiž navzájom rovné a všetky majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 druhá veta Zák. o rodine). Ak by rodič znížil vyživovaciu povinnosť voči jednému dieťaťu preto, aby ju mohol (neprimerane) zvýšiť voči druhému dieťaťu, odopieral by prvému dieťaťu v rozpore s citovaným ustanovením zodpovedajúci podiel na svojej životnej úrovni.

15. Vychádzajúc z uvedených úvah považuje odvolací súd sumu 90 € vynakladanú na mal. B. V. za neprimerane vysokú. Táto maloletá má v súčasnosti 10 rokov a podľa jej matky nemá osobitné zvýšené výdavky. Naopak, mal. C. má 15 rokov, nastupuje na strednú školu, dospieva fyzicky aj mentálne, v dôsledku čoho sú jej potreby celkom prirodzene väčšie než potreby 10-ročného dieťaťa, čomu nezodpovedá takmer rovnaký príspevok otca na ich výživu. Vzhľadom na to nebolo možné vziať zreteľ na toto výživné v otcom udanej výške 90 €. Vychádzajúc z uvažovanej sumy 200 € na výživné pre obe dcéry je podľa odvolacieho súdu primeraný pomer, ktorý nastane po zvýšení výživného na mal. C. na 125 €, takže na mal. B. V. zostane 75 €. Z dôvodov uvedených v § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemohol súd vziať zreteľ na otcom udávaný podiel na splátkach úveru na byt, v ktorom býva. Otec totiž nie je vlastníkom tohto bytu, je ním len jeho družka, v dôsledku čoho tu otec bezdôvodne vynakladá výdavok na majetok iného.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že suma výživného určená súdom prvej inštancie na 125 € zodpovedá tak oprávneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a zárobkovým možnostiam povinného - otca a súd prvej inštancie ju ustálil správne. Nebolo možné vyhovieť návrhu matky v záverečnej reči a zvýšiť ju ešte viac, pretože zistený skutkový stav neposkytuje podklad pre záver, že by otec so svojou kvalifikáciou a skúsenosti bol schopný dosiahnuť vyšší zárobok než 600 až 700 € mesačne. Zvýšenie výživného na žiadaných 140 až 150 € by spolu s druhou vyživovacou povinnosťou otca znamenalo výrazné prekročenie všeobecne akceptovanej hranice 25 až 30 % príjmu povinného na všetky vyživovacie povinnosti. Na strane matky pritom od poslednej úpravy výživného k 18. aprílu 2011 nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorá by opodstatňovala prenesenie financovania podstatnejšej časti potrieb maloletej na otca. Príjem matky počas jej práceneschopnosti (udávaný v jej záverečnej reči) totiž stále presahuje príjem, z ktorého vychádzal súd pri predošlej úprave vyživovacej povinnosti k maloletej.

17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil (výrok I).

18. Výrok o trovách je v zhode s § 52 C. m. p. (výrok II).

19. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.